Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Prvé a posledné 1./2. časť

27. prosince 2012 v 21:42 | Zuzu |  Prvé a posledné
Tákže toto je moja prvá poviedka a má názov prvé a posledné.... No uvidím ako to s ňou dopadne. Nie je to príliš dlhé pretože ja neviem písať dlhé časti. No snáď si to niekto prečíta...


Kráčala som temnou uličkou, na okolí ani živej duši. Môj tep sa zvyšoval každým krokom. Bála som sa. Čakala som, že na mňa s najbližšieho rohu vyskočí démon a umučí ma k smrti. Od kedy sa nás pokúsili ovládnuť už nik nie je v bezpečí. Siahla som na zbraň zostali mi len tri náboje. Niečo sa za mnou pohlo. Rýchlo som sa otočila a srdce mi nadskočilo od strachu. Predo mnou sa týčil asi dvojmetrový démon. Zaplavil ma strach a horúčava. Vytiahla som zbraň a vystrelila. Zasyčal bolesťou keď ho náboj zasiahol do srdca. Nemohlo ho to zabiť, ale mohlo mi to dať aspoň trochu času na útek. Chcela som sa otočiť a ujsť, ale niečo, teda skôr niekto ma zozadu kopol do chrbta a mne vypadla zbraň z ruky. Skôr ako som stihla zareagovať ma ten dotyčný ovalil po hlave a ja som upadla do bezvedomia.
-----------------------
Zobudila som sa v nie veľkej miestnosti. Inštinkty mi napovedali, že tam nie som v bezpečí. Siahla som na miesto kde mávam zbraň, ale nenašla som ju. "Do kelu!" Zasyčala som a ako tak som sa postavila na rovné nohy. "Bravo." Ozvalo sa. Rýchlo som sa poobzerala okolo seba. Nikde nikoho. No potom mi napadlo, že to nebude asi také ľahké ako som si myslela. Ak to bol démon kto ma uniesol tak potom... Pozrela som sa na strop. Bol oň pripevnení ako pavúk. Desil ma. Bolo jasné, že je to démon. Bol o niečo menší ako jeho priateľ, ale určite bol desivejší. Mal jazvu na pravej strane hlavy. Tiahla sa mu od spánkov skoro až po bradu. Tmavé vlasy mu padali do očí a jeho úškrn bol desivejší ako on sám. "Kde som?!" Precedila som pomedzi zuby a snažila som sa ho zavraždiť pohľadom. "Vy lovci ste taký smiešny!" Zasmial sa a mne s jeho smiechu prišlo až zle. "Nie som lovec." Oznámila som mu a on zostal mierne zaskočený. "Na ochrancu máš až priveľmi rozvinutý inštinkt." "A aj tak som ochranca." "Prečo si sa nestala lovcom?" Nemala som v pláne vysvetľovať mu prečo som ochrancom aj tak by to nedokázal pochopiť. "Ak sa nemýlim tak som si s tu s nikým nepotykala." Zoskočil zo stropu a prižmúril oči. "Tým nikým myslíš mňa?" "Áno" Prebodol ma pohľadom. "Ja nie som nikto. Som démon čo mi pripomína, že už dávno si mala škemrať o milosť." Musela som sa nad jeho myšlienkou usmiať. "Ja sa nebojím a rozhodne s tím nemám v pláne začať." Uchechtol sa nad tým, no potom zvážnel. "Čo si robila v našej časti Ruska. Je mi jasné, že si sem neprišla len tak na kávičku, že?" Ak čakal, že sa mu budem spovedať tak sa mýlil. "Nie neprišla som na kávičku." "A zabiť si nás tiež neprišla." Nebola to otázka, ale odpovedala som mu. "Neprišla." "Tak čo tu robíš?" "Nepoviem" Zasmial sa a mne zase prišlo zle. "Takže ty mi nepovieš čo tu robíš je tak?" "Áno." "Môžeš si to rozmyslieť zatiaľ ťa tu nechám a ak sa pokúsiš ujsť..." odmlčal sa a vystrčil tesáky. "Bez mihnutia oka ťa zabijem." A odišiel, počula som ako zamkol dvere. Poobzeral som sa okolo seba. V miestnosti bol gauč a knižnica. Na proti mne boli dvere, ktorými odišiel a pravo odo mňa neveľké okno. Rozhodla som sa, že musím vymyslieť plán úteku, inak tu skôr či neskôr zomriem. Postavila som sa k oknu. Boli na ňom mreže čiže ujsť oknom nepripadá v úvahu. S povzdychom som si sadla na gauč. Keby to bol upír a nie démon bolo by to lepšie, teda pre mňa pre neho určite nie. Keby som mala aspoň zbraň niečo jednoduché ako napríklad dýku. No v tom ma to napadlo. Zašmátrala som vo vrecku a vytiahla kľúče. Nosila som ich stále aj keď to neboli obyčajné kľúče. Keď som odchádzala dala mi ich babka a vysvetlila mi, že ak potiahnem kľúče ako by som ich chcela zlomiť otvorí sa v nich tajný priestor v ktorom sú umiestnené ihlice. Spomenula som si čo mi o nich starká vravela. "..Tieto ihlice dievča moje používali už moji prastarí rodičia na boj proti temnu. Jedna ihlica by mohla zabiť aj troch démonov stačí trafiť sa im rovno do hlavy...." Rýchlo som potiahla a vybrala ihlice vložila som si ich do vačku. Spomenula som si aj na to ako starká hovorila o lovcoch. "..Dievča, lovci boli prefíkaný a vždy, mysleli na svojich nástupcov. Našli spôsob ako ukradnúť zbraň a keď už vedeli, že ich démoni zabijú schovali ju vždy niekde k oknu aby ju démoni nenašli. To vieš tie zubaté potvory ako sa to len volajú? Ach áno upíry a démoni sú s jedného cesta aj keď sa to tak nezdá oba druhy nenávidia slnko a aj keby si im hrozila smrťou slnečným lúčom sa nevystavia...." Rozmýšľala som či tu už nie aký lovec bol, keď v tom som si všimla krvavý fľak na strope. Určite to bola krv lovca a nie démona. To by tu už ten strop nebol. Rýchlo som sa postavila a prešla k oknu. Kam by som schovala zbraň keby som ... Ani som nedokončila myšlienku a už ma niečo napadlo. Otvorila som okno a prepchala ruku cez mreže. Pod trámom okna som našla pripevnenú pištoľ. Vzala som si ju. V zásobníku neboli náboje. Vytiahla som kľúčenku na ktorých bol už len plyšový havko. Odtrhla som mu hlavu. Nebol úplne naplnený plyšov napchala som do neho aj náboje do pištole a náboje do pušky. Ach kiežby som tu mala pušku bola by som radšej. Rýchlo som nabila zbraň. Prešla som k dreveným dverám a trochu ich preskúmala. Boli pomerne staré a zničené, čiže bude ľahké ich vykopnúť. Kopla som do nich a nič, kopla som znovu a trochu zapraskali. "Do tretice všetko dobré." Vykopla som dvere. Predo mnou sa rozprestierala dlhá chodba. Neboli na nej už ďalšie dvere. Prešla som chodbou a pritláčala sa k stene. Nepotrebujem predsa, aby ma hneď zbadali. Prešla som ešte pár krokov a zastala. Pozrela som sa za roh. Boli tam dvaja strážcovia. Jeden démon a jeden upír. Zaujímavá kombinácia. Práve teraz o niečom živo diskutovali. Super teraz ešte vymyslieť plán. Už to mám. Ruky som schovala za chrbát a vošla do chodby s výrazom strateného dievčatka. Ako prvý si ma všimol ten upír. "Ale, ale hádam si sa nám nestratila?" Na to sa už otočil aj ten démon. Niečo pošepkal tej pijavici a zborovo sa zasmiali. Ten démon nevyzeral práve inteligentne, ale ten upír to bude asi ťažšie. "Prepáčte, stratila som sa. Mohli by ste mi ukázať cestu von?" Urobila som psie oči a pridala nevinný úsmev. "Ale neboj sa mi ty ukážeme." Zasmial sa démon. Upír sa na mňa skúmavo pozrel. Pristúpil bližšie, ale mimo môjho dosahu. "Čo máš za chrbtom?" A do kelu a vraj upíry sú hlúpi.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ivka :) Ivka :) | E-mail | Web | 27. prosince 2012 v 23:47 | Reagovat

SUPEEER ..CHCEM POKRAČKOOO ....PROSIIIIIM :D

2 zuzu zuzu | 28. prosince 2012 v 0:04 | Reagovat

Ivy ty si sa zblaznila ale dik

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama