Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Prvé a posledné 3. časť

28. prosince 2012 v 10:00 | Zuzu |  Prvé a posledné


No dobre teraz, alebo nikdy. Pozrela som sa na neho s výrazom, ktorý hovoril že nechápem. "Nehraj to tu na mňa!" Podišiel ku mne a chcel vidieť čo mám za chrbtom. Kopla som ho do brucha skôr ako stihol zareagovať. Vytiahla som pištoľ a postrelila démona. Bolo mi jasné, že sa ich nedokážem zbaviť, ale toto ich aspoň spomalí. Rozrazila som dvere, ktoré strážili a na konci chodby som zbadala ďalšieho. Aspoň bol jeden. Zatvorila som dvere a usmiala sa na démona. "Kto si?!" Zavrčal. Milé a ešte som mu ani nič nespravila. "Ale ja? Nikto dôležitý len tvoja nočná mora." Skôr ako sa zmohol na niečo inteligentné ako -Čo??- strelila som. A potom znovu pribehla som k nemu a kopla ho do chrbta. Zvalil sa na zem. Ďalším pohybom som mu prerušila miechu. Ďalšia strela bola rovno do hlavy. Zdrhla som von dverami. Konečne hala. Chcela som cez ňu prebehnúť, ale toľko šťastia aby sami to podarilo bez problém nemám. A bolo to ešte lepšie. Na konci haly bola celá skupinka démonov a asi dvaja upíry. Dúfala som, že si ma nevšimnú a ja sa schová za nosný stĺp, ale beda ten upír si ma všimol. Oči mu ihneď zahoreli ohnivou červenou a ja som nedokázala pohnúť nohami. Super nie je nič lepšie ako upír ktorý vás dokáže priklincovať k podlahe. No nie je to milé? "Fakt super upír zo schopnosťami čo bude ďalej? Medvedík PU?!" Dnu vbehol ten upír čo mi prišiel inteligentný. "Ach, pane..." "Čo?" Ozval sa ten druhý upír s modrými očami. "Pane, Július je mŕtvy." Och mám také tušenie, že som to prehnala. "Ako? Kto?" Ten inteligentný ukázal na mňa. "Ona." To ako to vyslovil akoby vyslovoval nie akú strašnú nadávku. "Ako je to možné?" "Ja neviem pane." Pozrela som sa na modro okého, ktorý sa ma asi snažil prizabiť pohľadom. Začínam uvažovať, že ak ma nezabijú, ale budem tu musieť ostať zabijem sa sama. "Môžeš ísť na ošetrovňu. Ďakujem za informáciu." "Áno pane." Uklonil sa a odišiel. Ten modro oký pristúpil ku mne. "Chris drž ju." "Jasné." Odpovedal ten upír s tými ohňovými očami. "Ako je možné, že si zabila môjho najlepšieho vojaka?! Čo si zač lovkyňa?!" Koľko krát to budem ešte počuť?! "Ja nie som lovkyňa som ochranca. A ak bol hen ten vaším najlepším vojakom no tak to je mi ľúto, ale máte mizernú armádu." Povedala som to pokojne akoby nič. "Ty si iba mizerná ochrankyňa?!" Bol dosť naštvaný, čakala som, že mu z úst začne tiecť pena, ale nič. "Áno, som ochrancom." Hrdo som zdvihla hlavu a on mi dal facku. Zavrela som na moment oči, ale hneď ich aj otvorila. "Môžete byť rád, že ma ten váš poskok drží inak by ste dopadli ako ten démon." Chcela som mu pľuvnúť do tváre, ale nie ako som uvážila, že to nie je dobrý nápad, hlavne keď ma ten druhý drží iba pohľadom. "Moc by som si nevyskakoval, byť na tvojom mieste! Jedným pohľadom ťa Christopher zabije a to by si určite nechcela!" Výhražne sa usmial. "Viete to by som sa najskôr musela báť!" Mala som nutkanie vyplaziť mu jazyk, ale na koniec som to neurobila. "Keď sa nebojíš tak prečo mi vykáš?! Chceš byť úctivá aby bola tvoja smrť miernejšia." Kam chodia na také múdrosti? "Nie, ale doma ma naučili aby som starším ľuďom vykala a to len kvôli slušnému vychovaniu." Zasmial sa. "Že slušné vychovanie. A áno som starší, oveľa starší a tie storočia som strávil mučením ostatných." Je mi ho ľúto, toľko zla v jednom tvorovi. Nie je to nezdravé? "Takže ste starký ešte nemali dievča. Už chápem prečo ste taký otravný." Nedokázala som odolať aj keď som chápala, že ma asi prerazí. Ale ak to bola moja posledná príležitosť tak to teoreticky nebolo zlé. Aj tak buď ma zabije alebo ma uväzní a ja mu zdrhnem. "A mohli by ste byť tak milí deduško a usmiať sa. Starý ľudia sa radi usmievajú." Započula som tlmený smiech. Otočila som sa za zvukom a uvidela démona. Jasné, že modro oký sa otočil tiež a démon v tom momente začal horieť. Zakričal bolesťou a premenil sa na prach. "Ešte niekto ma chuť sa zasmiať?!" Zavrčal na svoju skupinku, ktorá zostala ako prikovaná na mieste. Otočil sa na mňa. "Vidíš ako narušuješ morálku v mojej armáde?!" Asi som ohluchla lebo nik iní ako ten už mŕtvy démon sa už nezasmial. "Nie" Povedala som jednoducho a vážne. "Ako to myslíš?! Ten vojak zomrel kvôli tebe!" Tak moment nik ma tu nebude obviňovať z vraždy. Aj keď to bol démon bez cieľne nezabíjam. "Kvôli mne? Hádam som ho ja osmažila ako kurča?! Ja som nikoho nezabila!" Zamračil sa. "A Július? Ten spáchal samovraždu?!" Premerala som si prižmúrenými očami. "Ako sa tak na vás pozerám tak by som sa mu ani nedivila! Skôr som mu spravila službu!" Začal mi smažiť ruku. Hrdo som zdvihla hlavu a pozrela mu priamo do očí. Aj keď som mala strach, že nedokončím to prečo som sem prišla s neho som strach teda nemala. "Pane prepáčte, ale ak by ste ju donútili aby nám slúžila určite by to bola výhoda. Mať tak silného člena čo ťažko zraní dvoch vojakov a jedného zabije nie je na škodu. Ma úžasní potenciál. Mal by ju niekto trénovať určite by nebola na škodu a keby sa osvedčila mohli by sme s nej spraviť jednu s nás." Smaženie skončilo. Pozrela som sa na svojho záchrancu. Bol to ten upír čo ma priklincoval k podlahe. "Máš ju na starosti ak do mesiaca nebude schopná zabiť troch démonov zabijem ja ju a teba tiež." "Áno pane." Uklonil sa a podišiel ku mne. "Zavediem ťa do izby." Konečne som mohla hýbať nohami. "Ak ťa to čo i len napadne zabijem ťa sám." Čiže útek nepripadá do úvahy. Vzal ma za lakeť a ťahal ma preč. Po asi piatich minútach chôdze som to už nevydržala a musela sa niečo opýtať. "Ako sa voláš? Nemôžem ti hovoriť ten čo ma priklincoval k podlahe." Začudovane sa na mňa pozrel. "Kedy si ma tak nazvala?" "No to vieš asi by som ťa tak volala keďže neviem ako sa voláš." Zasmial sa. "Volám sa Christopher Johnatan Dávid Daniel Marko Paul Van Rokensteiler. Ale celé si to určite nezapamätáš." To je naozaj pravda. "Môžem ťa teda volať Chris?" Spravila som psie oči. "Po a, Okrem toho že vyzeráš ako tuleň trafení lopatou po hlave to ma aký iný zmysel? A po b, to ten čo ma priklincoval k podlahe sa mi páčilo viac, ale môže byť aj Chris." Zasmiala som sa a on sa trochu usmial. Myslím, že si budeme rozumieť je taký ľudský. "Chris vieš, že si vyzeral desivejší ako si?" Oči mu znova zahoreli tou ohnivou farbou. Prehltla som. Ak ma tu zabije tak dúfam, že to nebude bolieť. No potom sa mu oči zmenili do normálnej hnedej farby. "Bála si sa." Vyhlásil hrdo. "Áno bol si desivý asi ako macko PU!" Zavrčal a ja som sa až mykla od strachu. "No tak fajn si desivý, ale prestaň!" "Dobré dievčatko." Pochválil ma.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ivka :) Ivka :) | E-mail | Web | 28. prosince 2012 v 21:12 | Reagovat

wow ..ide ti to :) ..len tak dalej :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama