Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Prvé a posledné 4. časť

31. prosince 2012 v 14:14 | Zuzu |  Prvé a posledné
Táto kapitola je trochu nudná, ale to sa zlepší.

Pozrela som sa na neho najchladnejšie ako som vedela. "Povedz mi ešte raz dievčatko a spravím si s teba kľúčenku!" Zamračil sa. "A ty to zopakuj a ja si s teba spravím večeru! Jasné?!" Pozrela som mu priamo do očí. "Ak si hluchý tak za to ja nemôžem. A ak by som to chcela zopakovať tak to zopakujem." Prižmúril oči. "Môžeš to skúsiť, ale varujem ťa tretí krát to už nepovieš." Prevrátila som oči a nevšímala si ako sa ma snaží preraziť pohľadom. Po chvíli chôdze sa ma spýtal na meno. "Emily." Odpovedala som a viac som neprehovorila. Zastal pred jednými dverami. Ja som ako inak išla ďalej. Ani som si nevšimla jeho neprítomnosti, až pokým si neodkašľal. Zastavila som sa a pozrela sa na neho. Bol na druhom konci chodby. "Čo tam robíš?!" "Hups.." Rýchlo som dobehla k nemu. No nebežala som ja, ale moje nohy. Zase sa rozhodol, že si bude s mojimi nohami robiť čo chce. No nie je milí? "Mohol by si prestať?!" Zavrčala som len čo ma k nemu odniesli moje nohy! "Chceš mi povedať, že by si neutiekla, keby som ťa nedonútil dobehnúť ku mne?" No, jasné, že by som mu zdrhla. Aj keď otázkou je ako ďaleko by som dobehla. "Ja by som rozhodne neutiekla." Povedala som ironicky a usmiala sa na neho. Prevrátil oči. "Poď dnu." Otvoril dvere a čakal kedy vojdem. Najskôr sa mi nie ako nechcelo, ale predstava, že by ma zase donútil používať nohy bez môjho vedomia, sa mi nie ako nepozdávala. Vošla som dnu a za mnou vošiel hneď aj on. Miestnosť bola veľká. Bola v nej obrovská posteľ, knižnica, pohovka, pracovný stôl a televízia. V živote som nevidela takú peknú izbu. Mala červenú podlahu, a po stenách boli namaľované plamene. No tak moment. "To je tvoja izba?" Usmial sa. "Áno, je to moja izba, ale keby si sa v noci bála môžeš ma prísť navštíviť." "Môžeš snívať. A kde budem spať ja?" "Poď za mnou." Pokynul mi hlavou a ja som šla za ním. Prešiel dverami v rohu izby, ktoré som si ani nevšimla. Vošiel do nádhernej kúpeľne. Na konci boli ďalšie dvere. Šla som za ním, teda aj ďalej. Doviedol ma do stredne veľkej izby. Bola celá hnedá a celú podlahu pokrýval karamelový koberec. Bola tam pekná posteľ s bledunko vanilkovými plachtami. Pracovný stôl, gauč a televízia. "Toto je tvoja izba." Neverila som vlastným ušiam. "Toto! Veď to je nádherné ako to môže byť moja izba?!" Zasmial sa. "Moji žiaci musia byť najlepší s najlepších a táto izby je najlepšia čiže sa k nim hodí. A ty si tiež moja žiačka. Ale tréning necháme na zajtra, lebo už svitá a ja si potrebujem zdriemnuť." Zívol a ja som si pripadala ako keby to bol človek. Usmial sa na mňa. "V skrini máš nie aké veci je ich dosť, teda myslím. Kúpeľňu budeme mať spoločnú... To je asi všetko. Dobrú." Usmiala som sa a zapriala mu dobrú noc. Asi si budem zvyknúť na iný režim, ale teraz som dosť unavená. Otvorila som skriňu a vybrala som s nej obrovské čierne tričko. Super mám nové pyžamo. Prezliekla som sa. Tričko mi bolo niečo málo nad kolená. Ľahla som si do postele a behom pár sekúnd som zaspala do tvrdého spánku.
Zobudila som sa pri západe slnka. Čiže teraz všetci spia. Vysúkala som sa s postele a došla k skrini. Vytiahla som si čierne džínsy a modré tričko. Vzala som si oblečenie a zvyšok vecí do kúpeľne. Položila som ich na pult vedľa umývadla a vliezla som si do sprchy. Konečne sprchu som nevidela od kedy som odišla sem. Stekala na mňa teplá voda a ja som si požičala Chrisov šampón na vlasy. Neviem ako sa sem dostal môj sprchový gél, ale bola som za to rada. Keď som sa umyla a vyšla zo sprchy nasúkala som sa do vecí čo som vytiahla zo skrine. Umyla som si zuby a poupratoval po sebe, zaniesla som tričko do izby a ustlala si posteľ. Vošla som do kúpeľne a požičala som si Chrisov hrebeň a začala si česať vlasy. Keď som si konečne dočesávala vlasy otvorili sa dvere a dnu vošiel Chris. Pozrela som sa na neho. Čierne vlasy mal rozcuchané a nemal na sebe tričko čiže mu bolo vidieť svaly. Hryzla som si do pery, bol tak.... tak.... nádherný. Pozrel sa na mňa a uškrnul. "Dobré ránko, už si hore? A máš môj hrebeň." Usmiala som sa. "Dobré ráno, a áno už som hore peknú chvíľku. A áno je to tvoj hrebeň nevadí ti to, že?" Nevinne som sa usmiala. "Nie nevadí mi to. A keď si dočešeš vlasy, chcel by som sa osprchovať." Milo som sa usmiala. "Jasné hneď pôjdem." "No nemusíš ísť ak by si chcela môžeš tu zostať." Prevrátila som oči. "Snívaj ďalej." Zasmial sa. "Temperamentná ako vždy, už som sa zľakol, že ťa cez deň niekto vymenil." Otravný ako vždy. Položila som hrebeň a odišla do svojej izby. Sadla som si na posteľ a počúvala som ako pustil vodu. Po pár minútach ju vypol a po pár sekundách vošiel ku mne do izby. Bol tréning." "A kto ma bude trénovať?" "Ja." "Zbrane?" "Žiadne." komplet oblečení v čiernom a musím uznať vyzeral úžasne. "Hej, poď za mnou , máš Dúfam, že žartuje lebo inak sa asi zbláznim. Uškrnul sa. "Len poď." Pokynul mi hlavou a vyšiel z mojej izby. Šla som za ním. Myslela som, že pôjdeme von, ale... "Kde to sme?" Vošli sme do miestnosti v ktorej boli stromy, tráva, kry. Vyzerala to ako vonku, ale nebolo to vonku. "Tréningová miestnosť. Keďže si človek vonku by sme nemohli trénovať. A v tejto miestnosti sa dá nastaviť aj osvetlenie môže tu byť svetlo, alebo úplná tma." Siahol na nie aký vypínač a nastala úplná tma. "Nič nevidím!" Skonštatovala som. "Ja viem, práve preto budeme cvičiť pri svetle." Konečne zasvietil. "Takže čo budeme robiť? Priami boj, alebo niečo taktizované?" Chris sa usmial. "Ty útočíš a ja sa uhýnam!" To je fór, ne? "To myslíš vážne?" Zasmial sa. "Môžeš začať útočiť." No fajn. Chcela som ho kopnúť, ale moja noha zasiahla iba vzduch. "Do kelu!" "Ale no tak snaž sa!" Ozvalo sa spoza mňa. Ohnala som sa po ňom rukou, ale zase nič. Takto to pokračovalo ešte štyri hodiny. Bola som strašne unavená. Pomaly som ani nedýchala. Sadla som si pod strom a pomaly som sa vydýchavala. "Ale hádam nie si unavená." Mykla som sebou. Pozrela som sa na Chrisa, nebol ani trochu unavený a pri tom sa uhýnal každému môjmu výpadu. "Teraz útočím ja." To nemôže myslieť vážne. "No tak poďme. Potom sa budeš môcť napiť." Zamával predo mnou fľašou plnou vody. S námahou som sa postavila. Skôr ako som sa mohla žmurknúť stál za mnou a za chrbtom mi chytil ruky. Nevládala som sa pohnúť. Unavene som sa o neho oprela. "Páni si viac unavená ako som si myslel." Pustil ma a podal mi vodu. Napila som sa. "Nechceš ešte jednu?" Prikývla som a Chris mi podal vodu. Vypila som aj tú. "Chceš ísť do izby?" "Šla by som, ale som tak unavená, že sa ani nepohnem." "Tak ťa odnesiem." Postavil ma a vyhodil si ma do náručia. "AAA!! Pusti ma!" Zakričala som ale on ma nepustil. Odniesol ma do izby. "Nie si hladná?" Opýtal sa keď ma ukladal do postele. "Nie." Zatvorila som oči a zaspala...
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Anketa

Páči sa vám tento blog?

Ano 81.8% (27)
Nie 6.1% (2)
Neviem 12.1% (4)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama