Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Prvé a posledné 5. časť

31. prosince 2012 v 19:55 | Zuzu |  Prvé a posledné
No, dnes som toho napísala celkom dosť, aspoň podla mňa a toto je dnes a asi aj do budúcna posledná poviedka.... Teda moja Iva bude určitepísať... Dokelu načo to vôbec píšem keď to nikto nečíta?!

Spala som asi päť hodín. Zobudila som sa na zvuk tečúcej vody. Sprcha. Počkala som kým sa sprcha vypne a vstala som s postele. Vzala som si čisté veci zo skrine. Vošla som do kúpeľne a pozrela som sa na Chrisa ako si uterákom sušil vlasy. Bol taký chutný. "Ahoj, si hladná?" Neubránila som sa úsmevu. Bol taký starostlivý a milí. "No ako tak o tom hovoríš asi hej." Zasmial sa. "Asi?! Prosím ťa veď aj v podzemí musia počuť ako ti škvŕka v bruchu." Cítila som ako sa červenám. "Donesiem ti niečo. Ak chceš kľudne sa zatiaľ osprchuj." Odišiel a ja som vliezla do sprchy. Keď som sa po dlhej dobe dosprchovala obliekla som si čierne kraťasi a dlhý sveter. Chris zaklopal na dvere. "Poď sa najesť." Vošla som do Chrisovej izby. Ležal na posteli a jedol chleba, ktorý bol s tácky položenej pred ním. "Dáš si?" Prikývla som a sadla si na zem k jeho posteli. Vzala som si jeden chlieb a zjedla ho skoro na dva hlty. "Ako môžeš sa posadiť aj na posteľ." "Eh, no dobre." Uvoľnil mi miesto a ja som sa posadila. "Koľko je hodín?" spýtala som sa a on sa usmial. Jeho úsmev bol tak nádherný. O čom to zas kecám?! "Asi pol piatej ráno." Zasmial sa no potom zvážnel. "Dnes tu bol šéf a pýtal sa ako ti to ide. Zarazilo ho, že si dokázala bojovať tak dlho. Máš dobrú výdrž a vraj keby sme ťa zmenili bola by si najsilnejšia upírka všetkých dôb." Zabehlo mi. Práve povedal, že zo mňa spravia upírku? "Nie. Ja nebudem jednou z vás. Nechcem a koniec." Chris sa zamračil no nepovedal už nič. Keď sme dojedli posadil sa. "Nechceš si pozrieť telku? Dnes tam tuším ide... Taký film ako sa volal? Taký čo natočili ešte v roku 2001.. alebo tak nejak, tuším sa volá Titanic." Pozrela som sa na neho. "To som ešte nevidela mohli by sme si to pozrieť." Chris zapol televízor a ľahol si na posteľ. Ľahla som si vedľa neho. Ten film bol strašne smutný. Dokonca som sa rozplakala. Chris ma chcel utešiť a tak ma objal. Čiže mal oslzenú košeľu. "Už neplač. OK?" Opýtal sa keď som prestala plakať. "Jasné, už nebudem." Postavila som sa a chcela odísť do svojej izby, ale neúspešné. Chris ma chytil za ruku a stiahol do svojho objatia. Chvíľu som sa mrvila ale on ma nepustil. Nakoniec som to vzdala. Uvelebila som sa v jeho náručí a zadriemala. Keď som sa po asi pol hodinovom spaní zobudila, ešte stále som ležala v Chrisovom objatí. Podvihla som sa na rukách a pozrela som sa mu do tváre. Vyzeral ako anjel. Nahla som sa k nemu, aby som mohla z blízka sledovať tú jeho nádhernú tvár. No to by to nebol upír keby sa nezobudil a neotvoril oči. Ani som sa nepohla, tie jeho úchvatné oči ma hypnotizovali. Prekonal tu medzeru medzi nami a jemne ma pobozkal. Odtiahol sa odo mňa a usmial sa. "Dobré ráno, Emily." Nezmohla som sa na jediné slovo a tak som sa len vykrútila z jeho objatia a utiekla do svojej izby. Zamkla som dvere. A asi o tri sekundy na to už na ne búchal. "Emily no tak prepáč! Ja nemôžem povedať, že som nechcel, ale no tak...." Musím začať myslieť no tak poďme. Rozmýšľaj. Postavila som sa a otvorila dvere. Nevpustila som ho však do izby. "Emily prepáč." "OK, čo keby sme robili, že sa to nestalo." "Ale Emily-" Prerušila som ho. "Nie Christopher nikdy sa to nestalo, OK?" Prvý krát som ho oslovila Christopher. "OK Emily, ako myslíš."

Chrisov pohľad
"OK Emily, ako myslíš." Po týchto slovách som sa otočila a odišiel. Sadol som si na posteľ. Prečo som to urobil ja som taký hlupák! Myslel som si... ani neviem čo. Proste som sa len chcel dotknúť jej krásnych pier. Bola tak zlatá keď sa rozplakala pri tom filme. Ach, moja inteligencia j taká... NO COMMENT.... Postavil som sa. Potreboval som s nie kým hovoriť. Rozbehol som sa rovno do izby nášho šéfa ktorý je čistou náhodou môj najlepší kamarát. Zaklopal som mu na dvere. Po asi troch minútach sa uráčil mi otvoriť. Pustil ma dnu hneď ako si prečítal moje spomienky a myšlienky. "Whisky?" Spýtal sa keď som vošiel dnu. "Môže byť." Daniel mi podal whisky a sadol si do kresla. Ja som sa posadil na gauč oproti nemu. "Ach, ja som ťa varoval. Ona je výnimočná a ty si sa do nej asi zbláznil." Odpil som si s pohára a pozrel sa na Daniela. "Ale ja to nechápem!!" Daniel sa uškrnul. "Vieš Christopher, že ani ja nie. Ale viem, že si upír a ty ju buď premeníš alebo o ňu prídeš." Táto predstava sa mi nepáčila. "Ale ona nechce." Daniel sa zasmial. "Stále len ona, ona a ona. Si upír mysli trochu i na seba. Staráš sa o ňu a rozmaznávaš ju. Už vtedy keď si ma požiadal aby som ju nezabil si bol očarený jej odvahou. Inak by som ti ju nenechal." Musel som dať Danielovi za pravdu. "Ja viem. Myslím že by nám bodol výlet. Pustíš nás naň?" "Ale samozrejme, dajme tomu taký dvojdňový výlet! Som zvedavý čo sa na ňom stane" "Ďakujem"
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama