Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Yuki Uchiha 5. časť

31. prosince 2012 v 21:56 | Zuzu |  Yuki Uchiha
Povedala som, že sa na to vybodnem a potom ma napadol optimizmus a ja som sa neubránila. Keď to aj nikto nebude čítať tak čo na tom? Ja si píšem a to mi stačí... Ak sem v živote nikto zablúdi a prečíta si to tak prosím ak nie tak... stoho budem trošku sklamaná, ale prežila som 21.12.2012 školskú besietku, tak prečo by som nemala prežiť aj to, že si niekto neprečíta moje a Ivkine poviedky? Baví ma to a to, že si to nikto nikdy neprečíta snáď rozdýcham :D, ale neviem ako Ivanka :P

Chcela som ísť za ním, ale nedalo sa. Stále sa mi vracal ten jeho smutný výraz. Nedokázala som to vydržať a tak som sa rozhodla ísť ho pozrieť. Zamierila som si to do sídla Hyuga klanu a keď som tam prišla ani som nestihla zaklopať už mi otvárala pani Hinata. "Ahoj Yuki, som rada, že si prišla Hiro je hore v izbe." Ani som sa nestihla pozdraviť, už ma ťahala do jeho izby. Otvorila dvere sotila ma dnu a zavrela. Vôbec si nevšimla, že Hiro spí rozvalený na posteli. Usmiala som sa a kľakla si k jeho posteli. Sledovala som ako spí a rukou som mu zašla do vlasou. Hrala som sa s nimi a snažila som sa ho nemykať, aby sa nezobudil. Bol tak nádherný. Snažila som sa na to nemyslieť, ale nešlo to. Nedokázala som odolať a voľnou rukou som ho pohladila po líci. Trochu sa zamrvil a spal ďalej. Mal sedemnásť, ale spánok ako malé dieťa. Nezobudilo by ho ani zemetrasenie. Hladila som ho po líci a hrala som sa s jeho vlasmi. Pomrvil sa a otočil sa na bok ku mne, pri čom mi priľahol ruku. Takže som mala jednu ruku uväznenú pod jeho hlavou, teda skôr vlasmi a druhou som sa snažila s tadiaľ tú hlúpu ruku dostať. Keď sa mi to nedarilo snažila som sa zobudiť Hira no neúspešne. Nezostalo mi nič iné ako čakať. A aj som sa dočkala po pár minutách som zaspala. Zobudila som sa až po nie akom čase. Ležala som v Hirovej posteli, on ležal vedľa mňa a pozoroval ma. Zas mal na tvári ten smutný výraz. Nechápala som ako som sa sem dostala ani ako dlho som spala. "Dobré ráno." Povedal a pokúsil sa o úsmev. "Ahoj, ako dlho som spala?" "Šesť hodín." Normálne by mi zabehlo, ale teraz keď som sledovala ten jeho výraz nedokázala som ani len trochu myslieť. Tá jeho blízkosť ma rozhodila viac ako by som čakala. "Si nádherná..." Povedal tak, že som ho skoro nepočula. Nekomentovala som to iba som sledovala tie je nádherné oči. "Si skvelá a inteligentná..." Pokračoval a prisunul sa ku mne bližšie. "Nechápem ako mi to mohlo dôjsť až teraz." Smutne sa usmial a ja som nedokázala pomaly dýchať. Naklonil sa ku mne a už bol skoro pri mojich perách a chcel ma pobozkať, ale do izby vošiel jeho otec. Keď nás zbadal zatváril sa neurčito a začal zmätkovať. "AAAAAAAAA..... Prepáčte...ja...ja som len chcel... EEEEEE.....Rocky je naspäť s misie a vraj ťa mám zavolať.... čaká ťa na tej lúke kde rastú tie sakury." Skonštatoval a odišiel. "Asi by si mala ísť." Povedal Hiro a uvoľnil mi cestu. Nevedela som ako zareagovať a tak som len vyskočila z okna a rozbehla som sa na lúku. Naozaj ma tam už čakal Rocky. "Ahoj.." Pozdravila som ho a on sa usmial a kývol mi hlavou. Postavila som sa k nemu a oprela som sa ostrom tak ako sa oň opieral on. "Yuki.." Oslovil ma a pozrel sa mi do očí. Mala som pocit, že mi vidí až do duše. "Poď sem..." Povedal a nastavil mi ruku. Chytila som sa ho a on ma ťahal hlboko do lesa. Dostali sme sa až na jednu lúku. Tiekol tam nádherný čistý potok, tráva bola akási zelenejšia. "Yuki, poď" potiahol ma za ruku po tom čo som tam asi päť minút stála ako taký idiot. "Rocky kde to sme?" Rocky sa usmial a pritiahol si ma k sebe bližšie. "Na mojej osobnej lúke, je to pre teba veľká pocta." Usmiala som sa. "Pocta? No nehovor... a predpokladám, že sa tu platí vstupné." Uškrnul sa, pochopil ako to myslím. "Ehm. Platí sa tu vstupné" Usmiala som sa. Pobozkala som ho a usmiala som sa. "Hm, dúfal som, že to vstupné by si mi mohol pre dnešok odpustiť." Spravila som psie oči a on ma zvalil do trávy. Čakala som tvrdšie pristanie. Rocky ma priľahol a začal sa mi hrať s vlasmi. Usmial sa. "Si tak krásna." Skonštatoval a ja som si nemohla odpustiť myšlienku na Hira. "Ako môžeš byť tak milá, pekná a inteligentná zároveň?" Skoro som nezaznamenala jeho otázku. "Neviem to mi povedz ty, predsa ti ma takú vidíš..." V duchu som však ešte pridala : -ty a Hiroto-. Rocky ma jemne pobozkal a ja som sa na neho prevalila. (Prekotúľala.) "Ja som myslela, že vstupné som už zaplatila..." Rocky sa usmial. "Však áno ty si si to len myslela." Dala som mu menšiu pusu a potom ma striaslo od strachu. Niečo v lese buchlo. Okamžite som sa postavila a aj s Rockym som sa rozutekala k tomu miestu. Bol tam Hiro a cvičil rasengan na stromoch. "Hiroto čo to pre pána robíš však tým stromom ubližuješ!" Povedal hneď Rocky a odtiahol ho ďalej od nevinného stromu. "Chceš aby som to napálil do teba?!" Ešte nikdy som nevidela Hira takého vytočeného. Čo sa mu stalo. Na moje šťastie, alebo nešťastie? Tam hneď dobehol Nolen. "Uchiha Yuki, Uzumaki Hiroto hľadá vás náš Hokage máte sa okamžite dostaviť do jeho kancelárie v sídle Hyuga klanu." Hiro a ja sme na seba prekvapene pozreli. "Na čo nás potrebuje?" Spýtala som sa ako každý normálny človek. "Vraj ide o niečo dôležité" "Ach, a to mi nemôžeš povedať čo ten protiva potrebuje?" Spýtal sa Hiro a ja som sa na neho prísne pozrela. "Je to tvoj otec a hokage správaj sa úctivo. BAKA!" Hiro sa na mňa vražedne pozrel. "Ako si mi to povedala?" "BAKA!" Skríkla som a on ma začal naháňať. Ja ako inteligentný človek som spojila nepríjemné z užitočným a utekala k Hyuga klanu. Samozrejme, že nebolo možné, aby som tam bola skôr ako ten idiot. No ale snaha bola. Asi desať metrov pred ich sídlom ma chytil a zvalil na zem. Prisadol ma a nechcel ma pustiť.. "Hej ty otrava zlez so mňa!" Kričala som na plné hrdlo. "Nie" Začala som sa mrviť a snažila som sa s pod neho vyvlieknuť. Ale bolo to akoby si na vás sadol slon. Nie, že by bol ťažký, ale používal čakru. To bol akože podvod. "Zlez ty prerastené decko!" "Nie" "BAKA!" Povedala som a on sa na mňa zvalil ešte viac. "Si normálny? Aj keby si nepoužíval čakru bolo by to akoby na mne ležal slon!" Uškrnul sa. "Odvolaj to!" "Nie!" Jasné, že hovorí o tom ako som ho nazvala idiotom. "Tak ťa nepustím" "To je vydieranie!" "Nevadí!" No tak toto prehnal celou silou som sa zaprela o zem a neviem ako, ale odkopla som ho a utekala kade ľahšie. No teda skôr som utekala do sídla Hyuga klanu. Ani som nezaklopala, nebol čas. "Dobrý" Pozdravila som pani Hinatu a utekala hore po schodoch. Počula som ako za mnou dupoce Hiroto. Rozvalila som dvere do kancelárie Hokageho. Ten na mňa pozeral ako na blázna, no keď sa do izby vohnal aj Hiro, akoby zázrakom pochopil. "Dosť!" Povedal vážne a postavil sa. "Obaja si sadnite!" Sadli sme si na kreslá pred jeho stolom. Čo mi pripomína boli tu vždy?? "Čo to stvárate?" Spýtal sa a ja som len stihla otvoriť ústa, že niečo poviem, ale Hiro ma predbehol. "Otec pozri sa na to takto, keby ti povedal niekto BAKA tak by si ho tiež naháňal, chytil ale on by ti ušiel vbehol k vám do domu kam bol povolaný vybehol by do kancelárie Hokageho, rozrazil tam dvere a Hokage by vás začal vypočúvať ako keby ste zavraždili neviem koho..." Všetko to povedal rýchlosťou 200km/hod. "No to je jedno k vašej misii. Aj keď ešte nemáte za sebou čuninské skúšky táto úloha je tak primitívna, že ju zvládnu aj taký zelenáči ako ste vy dvaja. Áno tá misia je len pre vás dvoch. Musíte zájsť do vedľajšej osady a zaniesť im fľašu nášho najlepšieho vína. Ide o mierovú misiu. O tri dni by ste tam mali byť ak vyrazíte za pol hodinu. Takže šup nech tu už nie ste." Jasné. Uklonila som sa a utekala domov zbalila som si pár vecí a našim načmárala stručný odkaz. Vybehla som von a rozbehla som sa k bráne, ktorá viedla do Konohy. Už tam stál vysmiaty Hiroto. "To ti trvalo." Oznámil mi keď som k nemu dobehla. "Jasné... Em taká otázka kade máme ísť?" Hiro sa poškrabal na hlave a potom zazubil. "Na juh...." "Takže fajn." Rozbehli sme sa tým smerom. Keď sa začalo stmievať boli sme len pár kilometrov od osady. "Ako je možné, že už sme skoro tam?" "Mama tu mala raz misiu a poradila mi skratku inak by sme to museli obchádzať a to by trvalo tri dni. Čo mi pripomína, že do dvoch dní tam musíme byť." Zasmial sa a ja som sa na neho zamračila. Postavili sme stan a ako inak išli sme spať. No mne sa nedalo zaspať pretože pred spaním som zjedla dva instantné rámeny a bolo mi z nich zle. Za to Hiro ich zjedol sedem. "Eh, ja nemôžem spať..." Povedala som a otočila som sa k Hirovy. Ten si už však sladko spal. "To nie je možné on by prespal aj zemetrasenie." Povedala som podráždene no potom som sa musela usmiať. Pohladila som ho po líci a usmiala som sa na neho. Vyzerala ako malinký anjel. V tom som si uvedomila čo robím. Ja mám predsa Rockyho.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Páči sa vám tento blog?

Ano 81.8% (27)
Nie 6.1% (2)
Neviem 12.1% (4)

Komentáře

1 Momo-chan Momo-chan | Web | 27. ledna 2013 v 15:24 | Reagovat

Hej, ja si to čítam - to som nikto?! :D :D :D neber to tak negatívne, určite si to začne čítať aj iný a potom ďalší a zrazu bum a máš 10 verných čitateľov :) Nie je možné že vo mne miešaš takto pocity... už neviem komu fandím. Čo Hirovi alebo Rockymu... :D Nuž asi obom (incest) :D nechceš ich dať do trojky... asi nie, čo? nevadí... to nič :D je to super :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama