Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Yuki Uchiha 1. časť

27. prosince 2012 v 21:55 | Zuzu |  Yuki Uchiha
Noo... táto poviedka je niečoako pokračovanie Naruta. Odohráva sa v Konohe a to už je Naruto Hokage. A má syna a Sasuke má dcéru, ale vlastne to je v tej poviedke tak čítajte... alebo nechajte tak.

Moje meno je Yuki Uchiha. Som dcérou Sakury Haruno- Uchiha a Sasukeho Uchihu. A práve teraz ja a môj brat Sakemoto trénujeme s otcom Šaringan. Šaringan je dedičná vlastnosť rodu Uchiha. Zdedili sme ho po otcovi. Samozrejme mne ide šaringan lepšie, aj keď vyzerám ako matkino dvojča a musím uznať, že môj brat je ako otcovo dvojča. Musíme byť pripravený na čuninské skúšky a aj keď sme obaja v inom týme, otec sa snaží aby sme bol náš tým najlepší. Tým H, v ktorom sa nachádzam ja tvorí Tery, dcéra Temari a Shikamara, ktorá je mojou najlepšou priateľkou už od kedy sa pamätám a môj kamarát Hiroto, ktorý je synom šiesteho hokage Naruta Uzumakyho a Hinaty Hyuga a tiež ako ja má dedičnú schopnosť a to z rodu Hyuga Byakugan. Náš tím je mierne vo výhode, aj keď Sakou tým E je rovnaký ako ten náš. V týme E sú Nolen syn Nejiho a Ten Ten a on má tiež Byakugan , a ešte je tam aj Mery dcéra Saia a Ino. Ach, asi budeme mať peknú makačku aby sme ich dali dole. Dneska máme tréning s vedúcou skupiny Ino a Sake má tiež tréning s vedúcim skupiny Shikamaruom. "Otec." Osloví môj brat otca. "Áno Sake?" "Smieme ísť máme totiž to dnes tréningy s vedúcimi skupiny." "Smiete odísť." Povedala a počkal kým opustíme sídlo klanu. No skôr našej rodiny, keďže okrem nás tu nik iní nežije aj keď neviem prečo. Bežím po lese a snažím sa zase nemeškať na tréning, ako inak som tam zase posledná. Tery sa na mňa usmieva od blízkeho stromu. Hnedé vlasy má ako inak vypnuté v chvoste. Hrozne sa podobá na svojho otca rovnaké črty tváre, vlasy jediné čo má po matke je asi len jej povaha a oči. Za to Hiroto je niečo medzi, oči ako Hinata a vlasy ako Naruto, blond strapaté. Jeho správanie je ako celý Hokage za to črty má rozhodne s klanu Hyuga. Hiro sa na mňa zubil ako... ako to dokáže len on sám. Ino sa na mňa usmiala. "Konečne môžeme začať." Zasmiala sa a urobila gesto aby sme prišli k nej. "Dnes vás budem učiť ako prežiť, je to super a neuveríte mi, ale tak učili aj nášho pána Hokage a on ma požiadala aby bol tejto skúške podrobený aj tým H a tým E. Takže makajte nech sme lepší! Vysvetlím vám o čo ide." Usmiala sa a ukázala nám dva zvončeky. "Musíte mi ich zobrať to je celé." Tery sa zamračila. "Veď sú len dva." "Áno, ten kto mi ho nevezme nedostane obed a ako inak bude priviazaný o ten strom za vami." Usmiala sa a už jej nebolo. Super čiže musíme nájsť Ino a vziať jej zvončeky asi to nebude také ľahké určite je tu nie aký zádrheľ. "Sharingan!" Schovala som sa do kríka a sledovala čo sa bude diať. Prvý zaútočil Hiro, ale ani sa k nim nepriblížil. Potom Tery, ale hneď ako sa jej dotkla.. Klon! Bol to klon! Tak moment sú to zvončeky a tie predsa zvonia. Stačí ísť za zvukom. Pozrela som sa okolo seba. Samozrejme mi bolo jasné, že musí byť blízko, aby nás mohla sledovať. Poobzerala som sa okolo seba. Nikde nebola. Yuki no tak premýšľaj trochu. "Ale prečo sa nesnažíš vziať mi jeden zvonček?" Otočil som sa a pred sebou uvidela našu drahú Ino. Skôr ako som stihla zareagovať bola som zviazaná a visela som dolu hlavou s jedného zo stromov. Musí byť spôsob ako tie zvončeky dostanem. Nie ako sa mi podarilo vymotať sa s tých lán a padla som rovno na zem. Musím na to prísť. Ako tie zvončeky dostať. Sú len dva. Ale moment čo ak tu vôbec nejde o zvončeky? Čo ak.... "Mám to!" Skríkla som a hneď pri mne stáli Hiro s Tery. "Čo? Kde? Ty máš zvonček?" Spýtal sa úplne zmätený Hiro. "Čo? Nie. Viem o čo ide v tejto skúške." Tery zagúľala očami. "Áno ide tu o to aby sme dostali zvonček a tak prešli." "Nie, ona len chce, aby sme si to mysleli." "Čoo?" Spýtal sa zmätene Hiro. "Na akadémii nás učili niečo o tímovej spolupráci. A ja si myslím, že toto je presne to isté. Ide o to, že sme tým a takto jedného s týmu obetujeme. Chápete ako to myslím?" "Jasné, prečo ma to nenapadlo skôr?" Zúrila Tery. "Ja to nechápem." "Je to prosté, nejde o zvončeky, ale o tím." Usmiala som sa. "A čo teraz?" Nasadila som bojovný výraz. "Čo asi získame tie zvončeky, ale ako tím. Hiro nájdi ju a ty Tery nastav pascu." "A čo budeš robiť ty?" Usmiala som sa. "No je jasné, že ju nechytíte takže ja sa schovám uvidím chybu a potom ju napravím." "Aha." Schovala som sa a sledovala ako Hiro ukázal na sever. Tery nastražila pascu a čakali sme. Ino prišla asi po pár minútach, postavila sa, ale tieňové jutsu Tery bolo no... nedočiahlo. A Hiro bol pomalí na to aby ju chytil. Sensei Ino pochopila o čo tu ide a tak zmizla. Vyšla som so svojho úkrytu. "Tak čo?" spýtal sa Hiro. "Si pomalí, ale aj tak to zopakujeme ešte raz." "Čo to isté?" Prikývla som. "Ale veď to nevyšlo!" Zakričal Hiro. "Ale tu ide o to, že neskôr bude tieň dlhší." Povedala Tery a usmiala sa na Hira. "A potom jej vezmeme zvončeky." "Áno." Povedala som. Počkali sme asi dve hodiny a zopakovali to čo predtým. Ino prišla a postavila sa tam kde bola predtým. Tery ju spútala svojím jutsu a Hiro jej vzal zvončeky. "Ako?" Povedala zarazene. Skočila som zo stromu a prešla za ňu. V batohu mala jedlo pre všetkých troch. Hodila som ho Hirovy a Tery. Tery ju pustila a Ino sa usmiala. "Super ste dobrý. Prešli ste! Ale ktorý z vás na to prišiel?" Spýtala sa s úsmevom na perách. "To... bola...Yuki!" Povedal Hiro s plnými ústami. "Ste dobrý a za odmenu vám poviem tajomstvo. Náš hokage bol priviazaný o jeden s kolíkov čo boli na ich skúške." Uškrnula sa a mne až zabehla ryža. Takže náš hokage. Kto by to bol povedal. Hiro sa zasmial. "Ach, toto bude ešte len zaujímavé!" Nikto nechápal o čom hovorí a on sa neunúval nám to vysvetliť. "Decká môžete ísť a nezabudnite na čuninské skúšky. Musíte byť najlepší!" Usmiala sa na nás a zmizla. "No dobre decká musím ísť mama ma chce naučiť nie akú techniku. Tak zatiaľ čaute!" Usmiala sa Tery a zmizla tiež. Hiro sa na mňa usmial takým tím svojim úsmevom. "Takže, Yuki pozívam ťa na rámen. Ideš?" "Jasné, kto by nemal rád rámen." Usmiala som sa na neho a on trochu sčervenal. Nechápem prečo? Pomaly sme sa vydali do centra Konohy. Rozprávali sme sa o dnešnom tréningu. "Inak Yuki ako si prišla na to s tím o tímovej práci?" "No ani sama neviem. " Hiro sa zasmial. "Asi ti ten pád na hlavu pomohol!" Jednu som mu vrazila a on odletel dobrých desať metrov. Ranu mám po mame. Hiro sa postavil a zasmial sa. "Čo je tu vtipného?" "Ja len, že ťa vidím asi päť krát!" "No a?" Asi som spomalená lebo nechápem. "Vieš keby som dostal ranu od všetkých piatich môžete ma rovno zahrabať." S obavami som sa na neho pozrela. "Nemáš otras mozgu?" Spýtala som sa. "Nie, ale poďme lebo zavrú kým tam dôjdeme." Usmial sa a postavil sa. Prikývla som a pokračovali sme v ceste. "Dobrý deň pán Ichiro" Pozdravila som keď sme vošli do Ichira rámenu. "Ahoj Yuki a Hiro!" "Dobrý deň!" Usmial sa Hiro. Sadli sme si k pultu. "Dva rámeny prosím!" Zvolal Hiro. "Hneď to bude chlapče!" Usmial sa už vážne starý Ichiro. On bol starý už keď mala moja matka sedemnásť. Neodvažovala som si tip núť koľko má rokov. Sedela som tam a pozerala sa na Hira. "Čo je? Prečo sa tak pozeráš? Mám niečo na tvári?" Začal sa mrviť a snažil sa nájsť dôvod môjho pohľadu a po chvíli spadol na zem. "Si v poriadku?" Spýtala som sa už nahýnajúc nad ním. "Jasné som v pohode." Povedal trochu omámene. Pomohla som mu posadiť sa. Ichiro sa začal smiať. "Čo je tu také smiešne?!" spýtal sa už naštvaný Hiro. "Ja len, že keď si spomeniem na to koľko krát s tej stoličky spadol Naruto... teda hokage, musím sa smiať na tej vašej podobnosti!" Hiro sa zatváril trucovito. "Ak je tu tá stolička už od doby môjho otca niet divu, že som spadol!" Zasmiala som sa. "Jasné, môže za to tá stolička!" Ichiro a ja sme dostali výbuch smiechu. "Vy ste neuveriteľný!" skríkol Hiro. "No dobre tu máte." Povedal Ichiro a podal nám rámen. Hiro ho do seba hodil rýchlejšie ako by sa to malo dať. Keď som ja dojedala mal už prázdne štyri misky. "To bolo výborné!" Usmial sa a podal Ichirovy peniaze. "Dovidenia." Pozdravila som. "Dovi!" Skríkol Hiro a spoločne sme odišli. "Kam sa to do teba všetko vojde?" Spýtala som sa Hira, keď sme prechádzali okolo sídla Hyuga klanu, ktorý viedol náš Hokage. Hiro sa usmial. "Vieš, že ani neviem." Zasmiala som sa na jeho výraze. "Inak ty sa na Hokageho fakt hrozne podobáš." Skonštatovala som a usmiala sa na neho. Podobal sa na neho, ale náš Hokage nemal tak pekné oči a určite nebol v sedemnástich taký vysoký. Hiro je odo mňa aspoň o hlavu a pol vyšší. "Prečo sa zase tak divne pozeráš?" Spýtal sa.

PS: Snáď je dobrá.... ale asi nie..
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ivka :) Ivka :) | E-mail | Web | 27. prosince 2012 v 23:32 | Reagovat

WoW ..to som od teba nečakala je to BOMBA ... PS : TEŠÍM SA NA POKRAČOVANIE :)

2 zuzu zuzu | 27. prosince 2012 v 23:36 | Reagovat

Berem to ako kompliment... Je to od teba mile:-P

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama