Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Yuki Uchiha 2. časť

28. prosince 2012 v 10:11 | Zuzu |  Yuki Uchiha
Táto poviedka sa mne osobne celkom páči. (Som tak trochu egoista). Neviem či sa mi dobre podarí vystihnúť to ako chápem Hira ja, ale snáď hej.

"Mám snáď na tvári rámen?" Znovu sa začal oháňať okolo seba a znovu spadol. No teraz pre zmenu som ho chcela zachytiť a on ma stiahol so sebou na zem. Dopadla som na neho. Pozrela som sa do jeho nádherných očí. Boli to tie najkrajšie oči aké som kedy videla. Sledovala som ho zo zatajeným dychom. Bol tak neodolateľný. Naklonila som sa k nemu, aby som ho pobozkala, ale nemala som na to guráž. Zastavila som sa pár centimetrov pred jeho tvárou. Na koniec Hiro s červenal ako paprika a začal sa mi ospravedlňovať. "Prepáč, je to moja chyba. Naozaj som nechcel! Je mi to ľúto! Si v poriadku? Nič sa ti nestalo?" Postavila som sa. "Nie som v poriadku." Jasné fyzicky hej, psychicky ani nie. "Určite si si neublížila?" "Nie Hiro som v pohode!" Usmiala som sa na neho. "Mala by som ísť, inak sa bude matka hnevať. Ahoj" Pozdravila som ho a ani som nečakala na jeho pozdrav a vyparila som sa. Mala som chuť kričať. "Jasné som v poriadku. Nič mi nie je! Prečo musí byť taký... ach" Hovorila som si sama pre seba keď som sa ponáhľala domov. "Kde si bola?" Spýtala sa mama skôr ako som vošla do kuchyne. "Ja? Ale nikde." Povedala som nezaujato. "To ty neverím." "Hm." To bola moja typická odpoveď mimo mojich priateľov. "Ach to je strašné." "Hm?" a hej slúžilo to aj ako otázka. "Ale nič." "Hm." A vyšla som hore do svojej izby. Otvorila som skriňu a vytiahla učebnice. Musím sa učiť čuninská skúška je už za dverami. Asi v polovici kníh ma to prestalo baviť. Rozhodla som sa ísť prejsť do lesa okolo Konohy. Zbehla som dolu a medzi dverami ma zastavil matkin hlas. "Kam ideš?" Spýtala sa. Otočila som sa. Stála oproti mne a vedľa nej bol otec. "Von." Skonštatovala som a odišla. Ešte som započula ako hovorí otcovi niečo ako: "...To má po tebe..." Usmiala som sa pre sebe a vydala sa do lesa. Ako som sa tak prechádzala po lese, započula som známe hlasy. "Znova!" Pribehla som k tomu miestu a zistila som komu ten hlas patrí. Nášmu Hokagemu. "Rasengan!" Skríkol Hiro a vytvoril čakrovú guľu- Rasengan. Sledovala som ako útočí na klon Hokageho. "Zle!" Zvolal Hokage keď Hiro netrafil cieľ. "Znovu!" "Rasengan!" Hiro zaútočil na klon a trafil sa. "Dobre. Zno-" Hokage to nestihol dopovedať lebo sa k nemu prirútila Fubi. Fubi bola jednou s učiteľov na akadémii. "Hokage." Uklonila sa. "Áno?" Fubi k nemu podišla a niečo mu pošepla. "Už zase?" Povedal skoro zúfalo. "No nič idem. Hiro daj si pauzu a ozaj ahoj Yuki!" Zakýval mojím smerom a skôr ako som ho stihla pozdraviť zdrhol a s Fubi. Podišla som bližšie k Hirovy. "Ahoj!" Pozdravila som. "Čau!" Usmial sa a ja som nemala to srdce mu úsmev neopätovať. "Čo ty tu?" "Išla som sa prejsť." "Aha." Ako inak odpoveď hodná jeho inteligencie. "Trénujete dlho?" "Odkedy som prišiel domov." "Ale veď je to už päť hodín. A za chvíľu bude tma." "No a čo ty? Na prechádzku teraz?" "Chcela som vidieť zapadať slnko a hlavne som sa chcela prejsť." Povedala som neunúvajúc tomu hlupákovi vysvetľovať viac. "Aha, a s kým? Priznaj sa! Že tu je niekde Rocky!" Rocky je syn Gaaru a prisťahovali sa sem asi pred rokom a to je celé. "Nie ty hlupák!" Povedala som a trochu zavrčala. "Ahoj Hiro! Ahoj Yuki!" Otočila som sa a skoro vrazila do Rockyho. "Ja som to vedel!" Povedal Hiro. Jasné aj keď bol Rocky nádherný ryšavý s modrými očami a asi o hlavu vyšší nepáčil sa mi. "Čo si vedel?" Nechápal Rocky. "Že spolu niečo máte!" "Že o tom neviem!" Skríkla som na Hira, ktorý sa len smial na všetky strany. Rocky sa ku mne naklonil. "Zbláznil sa?" zašepkal mi do ucha. "Vyzerá to tak." Šepla som smerom k nemu. "Hej vy dvaja čo si to tam šepkáte?" Spýta sa Hiro a už vôbec sa nesmejúc. Môj imaginárny vzťah ho celkom nadchol. "Len to, že si sa zbláznil." Povedal pokojne Rocky. "O čom to tu hovoríš?" Spýtal sa nechápavo Hiro. "Nechaj tak." Hiro sa zatváril nechápavo. "Ľudia za chvíľu zapadá slnko, čiže ja miznem!" Hiro sa vyparil skôr ako som stihla niečo povedať. "Ešte na to neprišiel?" Spýtal sa Rocky ticho. "A na čo?" Nechápala som. "Na to, že sa ti páči." Zostala som stáť s otvorenými ústami. "A- ako to vieš?"
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Momo-chan Momo-chan | Web | 27. ledna 2013 v 15:02 | Reagovat

Jeeej, prepáč, že som si to neprečítala skôr, ale nemala som čas - moja preveliká chyba! Je to fakt paráda :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama