Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Zakázaná Haruno časť.1

28. prosince 2012 v 17:39 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
Jedna poviedka napísaná už dávno. Trochu prerobená a tradá.

"Sakura! Sakura!" Dorútil sa k nej s veľkým krikom ten najhlučnejší tvor v celej Konohe, Naruto. "Čo sa deje Naruto?" "Volá ťa babča Tsunade." Vyhŕkol to na ňu tak rýchlo, že to skoro ani nezaznamenala. Ešte stále nedokázala pochopiť ako je možné, že prešiel ... vlastne škôlku. Naruto je pred tvárou a vytrhol ju zo zamyslenia. "Ak si nepohneš tak sa naštve a na čele jej nabehne tá žila ako vždy keď sa naštve." Zatváril sa znechutene. Sakura sa račej rozbehla k Hokage. Jemne zaklopala na dvere. Ozvalo sa tiché: "Ďalej" A Sakura vošla dnu. "Sakura, konečne." "Volali ste ma Hokage-sama?" "Áno. Posaď sa." Sakura sa posadila a vážne sa pozrela na Hokage. "Mám pre teba misiu. Je dôležité aby si na ňu išla sama ak budeš potrebovať posili.." Sakura jej skočila do reči. "O čo ide?" "Vypátraš Uchihu Sasukeho a privedieš ho do Konohy. Mi sa o neho postaráme." Sakura prikývla. "Mal by byť severne od Konohy." Sakura sa postavila a vážnym hlasom povedala. "Dovediem ho." "Môžeš ísť." Povedala Sakure a ona odišla. Bežala rovno domov zbalila pár vecí na misiu. Za pol hodinu bola už na ceste. Premýšľala čo spraví keď ho nájde a či sa jej vôbec podarí ho nájsť. Pokračovala na sever až kým nezačula hlasy. Skryla sa za strom. A po chvíli rozoznala hlas - Sasukeho hlas. "Koľko krát vám mám hovoriť, že máte ísť. Potrebujem byť sám. Stretneme sa tu o sedem dní a teraz vypadnite." Určite to bol Sasuke. Zvyšok jeho skupiny zmizol a on tam zostal sám. Sakura sa pohotovo vyšplhala na strom. Snažila sa byť potichu, ale asi to nebolo dostatočne potichu. Keď sa vyšplhala na strom už tam sedel Sasuke. Sakura nemala šancu nie ako zareagovať. Bol rýchli, strašne rýchli. Skôr ako sa stačila pozrieť kam zmizol mala už dávno zviazané ruky a Sasukeho pred sebou. "Kto si a čo tu robíš?" On si ju už ani nepamätá. No super. "Si mi povedomá tie ružové vlasy.." Sakura sa mu pozrela do očí s vražedným pohľadom. "Sa-Sakura?" Nič nepovedala iba sa na neho pozerala. "Čo tu robíš?" "Plním misiu." Povedala stroho. "Akú?" Spýtal sa Sasuke so značným záujmom. "Do toho ťa nič nie je. Pre Konohu už nie si nič..." Povedala Sakura odmerane a nedokázala si odpustiť ešte poznámku, ktorá ju štípala na jazyku. "A ani pre mňa." Pri jej posledných slovách sa uškrnie. "Jasné pre Konohu nie som nič. Ale pre teba? Veď ty si za mnou vždy chodila akoby...." Sakura mu skočí do reči. "Áno chodila keď sme boli deti. Teraz už nie som tá malá, naivná ružovláska. Už som dospela. A ty už nie si ten Sasuke, ktorého dom poznala." "Poznala? Nič si o mne nevedela a navyše máš pravdu ani ja už nie som to malé dieťa, ale aj tak sa mýliš. Ty si ma totiž to nikdy nemilovala a nikdy..." Znova mu skočila do reči. "Áno máš pravdu nikdy som ťa nemilovala bola som tebou iba pobláznená." "Tche, to sa ešte uvidí." Rukou ju chytil tak aby sa nemohla ani pohnúť a druhou ju pohladil po tvári. Pobozkal ju. Zaskočilo ju to, ale nedala na sebe nič poznať. "Možno si sa zmenila." Prehovoril Sasuke po chvíli. "Ale mení sa len povaha a nie city." Sakura s toho bola vytočená. Ako si to vôbec môže dovoliť?! Atak povedala prvé čo ju napadlo. "Menia pretože.... Ja a Naruto spolu chodíme.." Sasuke sa zatváril neurčito, vlastne tak ako vždy. "Ty a Naruto?" Prikývla a usmiala sa. "Ja a Naruto" Sasuke sa zamyslel . "Takže by mu vadilo keby som sa s tebou trošku pohral?" "Pohral?" Sasuke prikývne. "Veď vieš pohral." Povie a vlepí ti ďalší bozk. "toto nemôžeš!" "Áno? A prečo nie?" "Pretože.... pretože..." "Počúvam..." "Ty nie si normálny!" Uškrnul sa. "Vážne? Videla si už Naruta a Itachiho? Jeden sa správa ako šialenec a druhý vyvraždil celú rodinu!" Prehodil si Sakuru cez plece. "Ale oni oproti tebe vyzerajú ako úplne normálny." Sasuke na to už nič nepovedal. Rozbehol sa k jaskyni čo videl po ceste, a ktorá mu aj tak mala poslúžiť ako úkrit.
 

3 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 itasaku15 itasaku15 | Web | 12. března 2013 v 13:05 | Reagovat

Teraz som natrafila na tvoj blog.Tá to poviedka vyzerá krásne určite si ju prečítam celú.

2 Zuzanka Zuzanka | Web | 23. května 2013 v 21:52 | Reagovat

pěkné.. :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama