Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Zakázaná Haruno časť.2

28. prosince 2012 v 21:25 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
2. časť trochu dlhšia...

Sakuru položil na zem. Myslel si, že by mohol premýšľať, ale keď sa tu zjavila Sakura zabudol na svoj pôvodný plán. Napadlo ho, že by sa mohol trochu pobaviť keď ju uvidel. Ale keď ju pobozkal cítil niečo, čo ešte necítil. Radšej zahnal svoje divné myšlienky a oprel sa o chladnú stenu jaskyne. Sledoval Sakuru. Ešte stále mala krátke vlasy, ale aj tak sa mu zdala nie aká krajšia. "Čo máš v pláne Sasuke?" Neodpovedal je pretože to ani on sám nevedel. Sakura sa snažila, nepozerať sa na neho, ale nedokázala to. Jeho prítomnosť ju rozhodila a jeho oči. "Prestaň Sakura" Povedala si sama pre seba. Sasuke na ňu nedôverčivo pozrel. "Čo si hovorila?" Sakure sa do tváre nahrnula krv a v duchu si za to nadávala. "Sakura s tebou hovorím. Onemela si?" Až teraz si všimol karmínového odtieňu jej líc. Pousmial sa. Tešila ho myšlienka, že v nej dokáže ešte stále vyvolať rozpaky. "Hm, ja som hovoril, že city sa nemenia." "O čom to hovoríš?" Spýtala sa dosť naštvane. Nechcela, aby vedel, že ju to rozhodilo. "O tom ako si pekne sčervenela." "To od zlosti." Klamanie jej nikdy moc nešlo. Ale kvôli Sasukemu sa prekonala a skoro jej to aj prešlo. "Klameš, pretože by si bola zúrivejšia." Usmial sa. Spomínal si na to ako hučala na Naruta keď ju naštval. Vtedy mu prišli otravný, ale teraz mu to chýbalo. Nedokázal sa ubrániť otázke, ktorá sa týkala ako Naruta tak Sakury. "No a teraz keď spolu chodíte stále mu dávaš tak zabrať?" "O čom to hovoríš?" Opýtala sa zarazene. Sasuke sa usmial a sadol si naproti Sakure. "Pamätám si na to ako si ho bila za každú hlúposť." Sakura sa usmiala. "Pamätám si na to ako si mu vrazila a on preletel aspoň tri metre." Sakura sa pousmiala. Ale nesmela dopustiť, aby Sasukeho znovu pustila do svojho srdca, nie teraz, keď na neho už skoro zabudla. "Čo ťa potom? Ty si nás opustil! Prečo sa o nás odrazu zaujímaš? Odíď a už sa nevracaj. Konoha o teba nestojí!" "A ty?" "Ani ja" Sasuke sa dotkol jej pier a jej prešiel mráz po chrbte. "Mohol by som spraviť čo len chcem a to hneď teraz." Povedal to akoby sa jej vyhrážal. "To nespravíš!" Sasuke sa usmial. "Prečo nie? Čo keď potrebujem nie akú zábavu a ty si prišla práve vhod." Sakura sa striasla. "Čo sa to s tebou stalo?" Spýtala sa a do očí sa jej nahrnuli. Nedokázala si pomôcť bol tak zlý a ona si uvedomila, že keby mu nedovolila odísť nemuselo sa to stať. "Je to, len moja...vina" Rozplakala sa a Sasuke nevedel čo má robiť. Nechcel, aby plakala, vadilo mu, že je smutná, ale nevedel prečo. Sakura ho silno objala. "Sa- sasuke... prosím... prosím" Kvôli tomu plaču nedokázala ani hovoriť. A Sasuke nedokázal ani poriadne premýšľať. Objal ju, ale nesnažil sa ju utíšiť. Nevedel ako. Nikdy nič podobné nezažil. Aspoň si na to nespomínal. Nedokázal ani poriadne premýšľať. Netrvalo dlho a Sakura zaspala. Bol rád, že už neplače. Opatrne sa s ňou postavil. Na položil ju na zem a z batohu jej vytiahol deku. Zakryl ju a odišiel po drevo. Studený noční vzduch mu urobil dobre. Mohol aspoň premýšľať o tom prečo sa o Sakuru istým spôsobom bál. Mozog mu pracoval na plné obrátky a ani si nevšimol to, že za ním niekto kráča. A preto, keď na neho skočila bol nepripravený s spadol na zem. "Tak, čo si myslíš teraz Sasuke?" Spýtala sa víťazoslávne Sakura. "Veď si spala!" "To všetko bola iba pretvárka." Povedala aj keď to nebola až taká pravda. "Aj ten plač?" "Všetko" Sakura bola rada, že jej Sasuke nevidí do tváre inak by mu okamžite došlo, že klame. Sasuke bol do cela smutný. Ten plač bol pre neho dôkazom toho, že Sakure na ňom trochu záleží a v tom si uvedomil pre neho zdrvujúcu skutočnosť. Prvý krát za dlhú dobu bol Sasuke smutný. Sakura bola taká zamyslená, že si ani nevšimla ako sa Sasuke snaží oslobodiť. A vďaka jej nepozornosti sa mu to aj podarilo. Rýchlo ju zvalil pod seba a držal ju pevne na zemi. Nechcel, aby mu utiekla. "Sakura vieš čo si myslím, že teraz ťa už nepustím." Chytil ju a prehodil si ju cez plece. Búšila mu do chrbta a snažila sa vyslobodiť. Nechcela, aby ju držal. Neznášala ten pocit bezmocnosti, ktorý pociťovala iba v jeho blízkosti. Nechala sa odniesť naspäť do jaskyne, kde ju Sasuke znovu zviazal. Ale dal si záležať, aby tieto tak ľahko neroztrhla. Sadol si naproti nej. "Čo si chcela dokázať tým útekom. Už dávno mi je jasné, že ty už nie si to malé dievčatko čo som poznal, ale aj tak..." Sakura mu skočila do reči. "Ale aj tak čo? Aj tak si stále lepší a silnejší? To si chcel povedať?" V Sasukem vrela krv. "NIE! To som nechcel povedať!" "Tak čo?" Sasuke jej neodpovedal. Odišiel a nechal ju tam. Bolo mu jedno či ujde, alebo ostane. Nemal náladu na ňu a na nič spojené s Konohou. Keby nebola prišla mal by pokoj a mohol by si konečne prejsť všetky svoje plány. Ale keď sa zjavila Sakura, chcel, aby s ním zostala, ale prečo to chcel? Načo mu bola? Je možné, že ju potreboval, pretože to bola jediná osoba, ktorá mu pripomenula pocity. Ona jediná dokázala prebudiť v ňom aspoň aké také city a on ju kvôli tomu potreboval. Potreboval ten príjemný pocit a ten mal len pri Sakure.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Via Via | 29. prosince 2012 v 0:53 | Reagovat

Super super...rýchlo pokraacko :)

2 itasaku15 itasaku15 | Web | 12. března 2013 v 13:11 | Reagovat

krásny dielik.

3 Zuzanka Zuzanka | Web | 23. května 2013 v 22:00 | Reagovat

nádhera..

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama