Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Leden 2013

Upírie Mesto: 1. diel manga

31. ledna 2013 v 16:59 | Ivka |  Naša Manga
Takže toto je moja prvá manga, dúfam, že sa vám bude páčiť. Ak sa vám páči a chcete pokračko tam mi to prosím napíšte do komentov.

Zakázaná Haruno 10. časť

30. ledna 2013 v 18:59 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
No dákym zázrakom... neviem akým som sa dokopala k tomu to napísať, pretože som tak trochu závislá na mange a odviesť moju pozornosť je ťažké.... No snáď tento diel nebudem musieť prepisovať... Hezkou čedbu

"A vy traja!" Ukázala Hokage prstom na Sakuru, Sasukeho a Naruta. "Okamžite sa vráťte do dediny! Nech vás tu už nevidím!" Sakure ani Narutovi nebolo treba dva krát hovoriť, aby spravili to čo im Hokage rozkáže. No Sasuke nemal také skúsenosti ako oni dvaja. "A to prečo? Stále som vodcom tímu a..." Ďalej sa už nedostal pretože ho Hokage umlčala pohľadom. "Počúvaj ma Uchiha! Je mi jedno či si, alebo nie si vodca týmu! Si predovšetkým zločinec! A ja ako Hokage listové vesnice by som ty mohla dať milosť! Ale ak budeš takýto tak ťa zahluším! A ešte k tvojmu odporu.. za trest budeš čistiť celú Konohu aj so skalou s Hokage aj so strechami a to pekne ručne! A teraz choď!" Nešlo ani tak o to Sasukeho potrestať, ale skôr o to, že to niekto musí urobiť a ona proste len využila príležitosť. Skôr než stihol Sasuke argumentovať Sakura ho vzala a odtiahla do Konohy. "Sasuke asi budeš bývať v sídle klanu Uchiha, že ano?" Spýtala sa Sakura keď stáli pred jej domom. "Ja..." Sasuke si spomenul na všetko čo ho poháňalo k pomste, ale teraz... "Ja nemôžem" Povedal smutne a usmial sa na Sakuru. "Ja sa tam nemôžem vrátiť" Po všetkých tých veciach bolo jasné, že to Sasuke nedokáže. Nik by sa tam nedokázal vrátiť a Sakura začala uvažovať kde by mohol Sasuke bývať. "Čo tak u Naruta?" No v tom Sasukeho napadol o niečo lepší nápad. "A čo tak u teba?" "A kde by si chcel spať?" "V posteli?" Sakura sa na neho zamračila. "A kde by som spala ja?" "V posteli" "TAK TO ANI NÁHODOU!!" "Prečo? Veď už sme spolu raz spali.... teda myslím že sme spolu spali v jednej posteli" Sakura sa zamyslela. "Ak budeš hovoriť zo sna ako minule...." Zašomrala si popod nos tak, aby to Sasuke nepočul. "Tak čo hovoríš??" "Dobre ale spíš na zemi!" Povedala a vošla do domu. "To som mohol čakať..." Povedal skleslo a pomali vošiel za Sakurou do domu. Počul sprchu. Sakura sa sprchovala. Nebola zvyknutá na to, že s nie kým býva takže zabudla, že musí zamknúť keď je tu Sasuke. Keď sa jej potom dotkla studená ruka skoro dostala infarkt. Otočila sa. "Sasuke! Vystrašil si ma...." Potom jej došlo, že je v sprche so Sasukem a bohužiaľ ani jeden z nich sa nekúpe oblečení. "Sa-Sasuke..." Šepla a nechala sa od neho pobozkať. "Sakura..." šepol a pevne ju objal. "..mala by si sa obliecť." Povedal a omotal okolo nej ručník a aj okolo seba. "Nechám ťa tu... Budem v posteli..." Zavrel za sebou dvere a Sakura sa oprela o stenu. Bolo jej teplo, strašne teplo. "Za to môžeš ty Uchiha.." povedala smerom k dverám, o ktoré sa z druhej strany opieral Sasuke. "Do kelu prečo som to nespravil??" Šomral si popod nos zatiaľ čo sa potácal hore schodmi."Toto dievča ma naozaj mení." Povedal to preto pretože sa v tej chvíli v ňom bili dve jeho ja. To zlé, ktoré by určite využilo príležitosť a to novo objavené dobré, ktoré ho donutilo chovať sa slušne. "Sasuke si hore?" Zaznel Sakurin hlas z kuchyne. Ale nik jej neodpovedal pretože Sasuke spal. Sníval sa mu sen čo minule a keď Sakura vyšla hore naskytol sa jej pohľad na polonahého niečo si žvatlajúceho Uchihu. Posadila sa k posteli a začala počúvať. "Nie Karin, nesmieš ju zabiť! Milujem ju! .... Sakura..nie!" Sakura sa ako mávnutím čarovného prútika postavila. Napäto stála pri posteli a počúvala jeho slová. "Karin ty si ju.... ja som ju.... ja ju....mi-" Bohužiaľ sa Sakura zvyšku nedočkala pretože Sasuke sa zobudil na zlý sen. "Sakura...si v poriadku" Vydýchol si a pritiahol si Sakuru k sebe do postele. Prevalil sa na ňu a keď ju chcel pobozkať v okne sa zjavil Naruto. Ten vie kedy prísť!! Nadával v duchu Sasuke. "Jeeeeeeeeeejda jáj sem vás v nečem vyrušil?? Je mi to líto, ale Sasuke chce ťa vidieť bábi Tsunade.." Skôr než ho Sasuke stihol zabiť, pretože ich naozaj vyrušil, Naruto zmizol. "Sasuke mal by si ísť skôr než sa na teba Hokage-sama ešte viac naštve.." Sasuke prikývol obliekol sa a rozbehol sa k Hokage. Som zvedaví čo ma čaká... Pretože táto dedina je čudná a sú tu šílený lidi. Naruto je natvrdlé trdlo a Hokage je tyran, ktorý ako sa zdá zneužíva svoje postavenie. Povzdychol si a otvoril dvere na kancelárii Hokage. Vošiel dnu ingnorujúc pohár saké v Hokaginej ruke a papiere rozhádzené všade naokolo.

Yuki Uchiha 7. časť

27. ledna 2013 v 18:59 | Zuzu |  Yuki Uchiha
Páni neverím, že som napísala novú časť... Už som to totiž ani nechcela písať keď to nik nečíta. Ale Iva mi už stredu hovorila nech niečo napíšem keď som sa jej spýtala že načo keď to nik nečíta povedala že ona hej tak nech napíšem. A potom sa našiel človiečik čo si to prečítal a napísal koment. Ja nenormálne happy, že wowo to čo ono to niekto číta? Tak som napísala novú časť. Snáď je dobrá. Dlho som túto poviedku nepísala čiže som mimo... trošku, ale snaha bola.

Chcela som zaspať, alebo také dačo, aby som sa nemusela pozerať na tú strigu čo vošla dnu. Vyzerá ako chlap. "No, Onur ako dlho ma tu chceš držať?!" "Pozri sa.. ja som tu len pretože s teba treba dostať Sasukeho povahu... ale si rovnaká ako tá tvoja mamka. Jeho krv prúdi v tvojich žilách, ale to nestačí..." Na chvíľu sa zamyslela. "Čo dohnalo Sasukeho k tomu, aby sa k nám pridal...?" "Rána do hlavy?" Spýtala som sa s úškrnom na perách. Prečo inak by sa môj otec pridal k takýmto...... tvorom. "Hmmm.... nie myslím, že prehral... Prehra...Ambície..." Zatvárila sa akoby vynalieza elektrinu. "Maomi!" Skríkla a dnu vbehla blondínka s krátkymi vlasmi a hnedými očami, v ktorých bolo vidieť krutosť. Na rozdiel od zvyšku osadenstva bola pekná.. "Maomi toto je Yuki Uchiha." "Hm... Toto? Uchiha bol predsa niekto a ona je nikto..." "Maomi... chcem, aby ste si dali súboj nič veľkého... ak ťa porazí tak sa musíš vrátiť s ňou do Konohy..." "Hm, ona ma neporazí!" Povedala a otočila sa na odchod. "Idem sa pripraviť o 15 min v hale..." Oznámila a odišla. "Prečo by som ju mala vláčiť do Konohy?!" Spýtala som sa nahnevane a pozerala sa za tou malou potvorou. "Ak ju porazíš..." Pripomenula mi a rozviazala mi nohy. "Poďme!" Sotila ma ku dverám a ja som s nich vyšla. Nebudem si klamať s nie akého čudného dôvodu som ju chcela poraziť. Došli sme do tréningovej haly ako mi neskôr došlo. Bola tam tráva a stromy. Umelý les. "Maomi!" Skríkla ta ježibaba a dnu vošla Maomi. "Takže... Na dve víťazstvá.." Oznámila nám a rozviazala mi ruky. Postavili sme sa s Maomi oproti sebe. "Teraz!" Povedala tá striga a Maomi sa do mňa hneď pustila. Nepoužívala žiadne pečate ani nič podobné len do mňa kopala rýchlosťou blesku.. Páni asi aj Lee sensai by s tou potvorou mal problémy. Dostala som poriadny kopanec do hlavy a odletela na druhú stranu. "Sharingan!" Teraz budem mať aspoň akú takú šancu. Chvíľku som si od nej nechávala nakopávať zadok, ale potom sa to zmenilo. Zopakovala som každý jej pohyb a dobre som ju nakopala. Bohužiaľ mala viac rozumu akoby som čakala.. "Eh počkaj ako sa to voláš?? Tuto Onur to hovoril .... Hmm Kán?" Nie počkať to bolo ich dieťa. "Barbie??" Viac milých poznámok na jej adresu som už nestihla vysloviť, pretože mi zo všetkou láskavosťou vrazila do zubou. "Do kelu!!! Chceš mi vyraziť zuby?" "Tým myslíš tú protézu?" Zamračila som sa. "Už ma naozaj štveš!!" "Vážne počkaj ešte som ani nezačala!" Fajn dievča ma naštvalo... Ako sme to trénovali s Rockym?? Ach už viem! Schovala som sa za strom. "Listový klon!" Vedľa mňa sa zjavil môj klon. Vyskočil von a odlákal jej pozornosť. "Trávové väzenie!" Ani som nestihla zareagovať a tá potvora skončila vo väzení s trávi. "Asi som vyhrala!" Povedala som a postavila som sa pred ňu. "Nebola by som si taká istá!" Usmiala sa na mňa. O ou toto nie je dobré... Nebolo by lepšie zdrhnúť? "Technika nefritového labyrintu!" Tak nič, teraz už asi nestíham... Vôkol mňa začali vyrastať nefritové kvety, ktoré sa potom spojili a vytvorili pre mňa väzenie. Cítila som ako strebáva moju čakru. Netrvalo dlho a uvoľnila som Barbie. "Ako si to spravila?" "Hmm.. celý čas čo som s tebou bojovala som nenápadne rozhadzovala semienka týchto kvietkov... Tvoj trik bol prostý a nudný hej a ešte ohraný. Nechce sa mi veriť, že ty si dcéra veľkého Uchihu!" Odkráčala si preč a Onur sa na mňa uškrnul. "Tak čo? Nechceš byť silnejšia ako ona? Prečo sa k nám nepridáš?!" Zaťala som ruky v päsť a postavila som sa. "Pretože aj bez čakry som dcérou Sasukeho Uchihu a Sakury Haruno! A áno chcem poraziť túto barbie, ale radšej umriem akoby som sa mala pridať na vašu stranu!" "Ale moja drahá inak nemáš šancu ju poraziť!" "Pche... mýlite sa! Aj keď by som mala drieť celé dni ako taký debil, aby som sa zlepšila a porazila ju tak potom budem! Môj otec spravil chybu, ktorú potom aj napravil, ale ja ju nespravím!" Ejha mala by som obmedziť mamkine historky. Vždy hovorievala o tom ako sa náš Hokage nevzdal a ako sa potom ani ona nevzdala a ako aj môj otec prešiel na túto čudnú skoro vieru! "To som zvedavá čo budeš robiť keď ostaneš tu a bez čakry!" Hm kludne som sa usmiala. "Ako myslíte!" Usmiala som sa a sledovala jej miznúcu siluetu. Mala pravdu moja čakra bola v keli. "Musím niečo vymyslieť!" Uvažovala som čo by spravili ostatný... Jediné na čo som prišla bolo zmeniť hru. "Hej Šeherezáda Our! Mením stranu!" Zakričala som a po troch sekundách sa moje väzenie rozplynulo. "Super tréning začína!"
O 2. Týždne-20 dni- 11. Hodín-50min.
Som tu už asi pol mesiaca. Trénujem každý deň a cítim sa silnejšia. Dokonca sa mi podarilo poraziť Barbie! "Uchiha volá vás šéfka!" No hej mám u nich rešpekt. Aj keď stále neviem ako sa volá Onur. "Yuki je čas na tvoju prvú misiu u nás!" "Hm.. O čo ide?" "Ninjovia zo skrytej listovej ťa stále hľadajú, hlavne ten Rocky. Počula som o ňom, že je docela schopný doveď ho ku nám.." Prikývla som. "A už by som sa ty asi mala predstaviť som Karin. Bola som v skupine s tvojím otcom!" Na chvíľku som vyvalila oči. "Tým Heby." Skonštatovala som. "Áno. Nič menej priprav sa ideš sama nesmieš nás sklamať. Ok?" "Hm.." Otočila som a a odišla do svojej izby. Potom ako som prehlásila, že sa k nim pridám som dostala vlastnú izbu. Vzala som si výbušné lístky. Shuriken, Fuuma šuriken (keby niekto nevedel tak to je tá zväčšenina šurikenu) ešte kunai a ihli. Na chodbe som stretla bárbi. Bola ešte stále naštvaná, že som ju zmlátila, ale čo už. Keď som bola už dosť ďaleko vydýchla som si. Konečne som sa stade dostala. Keby som to skúsila rovno boli by ostražitejší a možno by ma ani nepustili. Takto ma naučili nové techniky a dokonca ma aj samú pustili preč. Čiže som im ušla. A mám pre dedinu cennú informaci. "Karin." Šepla som a pokračovala v ceste domov.

PS: Snáď ste si nemysleli že ju niekto príde zachrániť :D Alebo, že by sa k nim naozaj pridala..
PPS: A čo som čítala, že čo asi robil Hiro tak ma napadlo, že by som mohla napísať časť s Hirovho, alebo s Rockyho pohľadu... Akože čo sa vlastne stalo čo potom spravili ako ju hladali čo bolo medzi tým atď...No neviem s kerého... Poraďte mi pls.
PPPS: Ak sa vám táto kapitola nepáčila tak sa naozaj veľmi ospravedlňujem... Ak sa vám páčila tak je to fajn... Aspoň motivace aby som toto vôbec dopísala a aby to bolo dobré...
PPPPS: A akože ľudkovia ak chcete ďalší diel tej Haruno tak mi dajte vedieť lebo neviem akoby som sa mala dozvedieť čo vy chcete.. Lebo ani nehodnotíte články ani nepíšete komenty... Takže tak...
PPPPPS: Už vás nebudem otravovať. A môj brad si myslí, že PS znamená príčina smrti.. takže toto je fakt čudná príčina smrti a už ďalšia nebude.... teda tá príčina smrti....

Diplom od Sachiko za spriatelenie

26. ledna 2013 v 15:45 | Zuzu |  Chceš spriateliť?
Hezkej že jo? Mne se teda líbi... Dakujem

Deník Sestier ! 21.časť

23. ledna 2013 v 18:00 | Ivka |  Anavin denník
No tak toto je všetko fantázia :) ..pls nesmejte sa mi :/

Ako sme tak išli v limuzíne pozerala som sa na cestu, ktorou sa auto vydalo ,keď ma to prestalo baviť pozrela som sa na Michaela a na jeho láskavý pohľad."Michael prečo na nás míňaš peniaze?" Náhle som sa ho opýtala a ani som nevedela prečo, ale len to zo mňa vypadlo."Prirástli ste mi k srdcu ste ako moje mladšie sestry.." Ja i Anazu sme sa na neho usmiali a Anazu ešte dodala:"Hodnej hoch" A poťapkala ho po hlave. Mne to prišlo vtipné a len tak tak som udržala smiech."Dámy vystupovať!" Povedal nám a my sme vystúpil. Neónové svetlá, draho oblečený ľudia, ochranka... pripadalo to skôr ako hotel než nejaký klub. Prišli sme k dverám, kde stál jeden hrozivo vyzerajúci tvor. "Ah Michaeli, som rád, že ťa znova vidím a kto sú tvoje očarujúce spoločníčky?" "Do toho ťa nič nie je. Pustil by si nás láskavo?!" Povedal a ja i s Anazu sme išli za ním.. Keď sme vošli dnu sadli sme si rovno za bar. A Michael do nás začal liať alkohol. A samozrejme, že aj my do neho. Po nejakých tých pohárikoch som už nemala chuť a tak som predstierala, že som úplne mimo a tak mi už nedávali žiaden ďalší pohárik. Rozmýšľala som znova nad všetkým čo sa stalo, ale zrazu som zbadala ako Michael niekam ide, išol za upírmi .Zrazu som pocítila ako ma niekto jemne objal a pritisol k sebe, keď som sa pozrela kto to je skoro som skolabovala. Bol to Tribo."Čoo ??"Nechápavo som šepla a odskočila som od jeho objatia na kraj sedačky a začala som sa chovať ako keby som bola opitá na mol. On sa ku mne znova pritisol a istil ma aby som nepadla , ale ja by som aj tak nepadla."Neboj sa ja ťa predsa nechcem zabiť, len si chcem s tebou porozprávať."Zašepkal mi do ucha a ja som sa začala na silu smiať aby si myslel že som opitá."Poď si zatancovať" Šepol mi znova do uška a ťahal ma na parket. Pričom som zbadala ako Kinio obíma Anazu, neviem či to bola len halucínacia alebo nie ale videla som ako sa na seba usmievajú. Keď som bola s Tribom na parkete začali hrať moju obľúbenú pesničku. Cítila som ako sa ma zmocňuje alkohol a tak som si oprela hlavu o Triba a on si ma k sebe pritiahol."Eh..ako to že si tu ty aj Kinio !?"Začala som sa ho pýtať."No to je tak..no mi to tu vlastníme.""Čo? Čo si ti povedal?"Odrhla som sa od neho a pozerala som sa do jeho krásne hnedých prenikavých očí. On sa na mňa usmial a otočil sa k Kiniovi, ktorý mu naspäť odkývol."Čo to bolo ?" Opýtala som sa ho s opitím výrazom. On sa na mňa znova usmial a chytil ma za rameno a ťahal ma niekam preč."Čo sa deje? Hej Tribo! Ty ma zase nepočúvaš?"Začala som ho dusiť otázkami ale on mi neodpovedal a tak so chcela spraviť to čo minule."No faj.." Už som sa otáčala aby som šla znova za Anazu ale on ma pritiahol k sebe a pobozkal ma. Jeho bozk bol tak šokujúci, že som ani nemohla zatvoriť oči. Cítila som sa ako v siedmom nebi a v úplnom bezpečí. Pritisol si ma k sebe ešte bližšie a ucítila som ako sa stretli naše jazyky. Neviem prečo ale už som nebola v takom šoku a pomaličky som zatvárala oči. Po chvíľe sme sa oby dvaja od seba odtrhli aby sme si obnovili zásoby kyslíka. Položila som si hlavu na jeho rameno a on si dal svoju pradu na moju hlavu."Eh..kde to vlastne sme? Čo je to za chodbu a kam vedie ?" Znova som ho zasypala otázkami. Predpokladala som že mi neodpovie ale on sa mi pozrel priamo do očí a povedal."Toto je chodba, ktorá vedie do mojej a Kiniovej izby .Ako som ti predtým povedal sme jeho majitelia.""A tak prečo ste bývali v tej chatrči?" Vyskočila som na neho."No to ba som tu nerozoberal , ale pod za mnou." Ako to dopovedal tak ma začal ťahať ďalej dlhou chodbou. "Čo sa deje ? Prečo je zrazu taký milý a prečo ma ťahá ďalej toutov chodbou ? Počkať veď hovoril, že ..." Prestala som rozmýšľať hneď ako som zbadal dvere a ako chytil kľučku."Ja som to vedela" Povedala som si v duchu."Tak prosím ..poď ďalej."Nahlas som preglgla a šla som do jeho izby. On to počul a uškrnul sa. Pozorne som si pozrela jeho izbu..bola veľmi štýlová a vôbec nebola zvrhlá ako pri ostatných tínedžerov. Rukou som sa dotikala pokrývky na jeho posteli a potom som si na ňu sadla."Tak, prečo ste boli v tej chatrči a prečo ste ..""Nenávidíme to tu!" Skočil mi náhle do reči."Náš otec nás učí do podnikania a zbavuje nás vlastnej identity aby sme boli jeho poslušný psíkovia ale ja a ani Kinio to tak nechceme a tak sa snažíme do tohto mesta vôbec nechodiť..nie je to len preto lebo nenávidíme otca ale aj preto lebo tu zavraždili našu matku a ja ..ja.." Nemohla som to ďalej počúvať a tak som ho objala."Ja..ja.."Stále opakoval tieto slová ako keby mi chcel povedať čo sa tam odohralo."To je v poriadku. Ja to chápem. Už si v bezpečí je to minulosť."Šepkala som mu do uška a hladkala som mu tvár."Neviem prečo ale keď som ťa prvý raz zbadal vedel som že si tá, ktorej môžem dôverovať, pre ktorú môžem obetovať život." Pozeral sa do mojich oči a ja som cítila ako moje srdce nestícha pracovať. "Bola som úplne mimo bola som..."Pobozkal ma."...zamilovaná" Dokončila som si svoju vlastnú myšlienku a opätovala som mu bozk. Vedela som , no aspoň som tušila čo bude nasledovať... jemne ma položil na posteľ a začal sa vyzliekať ani neviem prečo ale ja som sa tiež začala vyzliekať, keď som mala len spodné prádlo ako i on tak sme sa zakryli duchnou. A ja som vybuchla do smiechu, pričom som ho stále bozkávala."Nie...toto nemôžem urobiť!"Skríkol a odrhol sa odo mňa ."Čo?"Vôbec som nechápala ale zrazu som si spomenula... ja mám byť opitá."Ach ty si ale zlatý..."Pritiahla som sa k nemu".. ale neboj ja nie som opitá." A pobozkala som ho. Cítila som ako jeho nerozhodnosť odchádza. Zhodil sa na mňa a chytil mi ruky."Takže ty si to všetko predstierala?""Ja neviem o čom hovoríš."Ironicky som mu odpovedala a začala som sa smiať a on somnou. Po chvíľke som ucítila ako sa dotýka môjho hrudníku a ako ide jeho ruka nižšie a nižšie. Nevedela som čo robiť..šak to má byť prvý krát..ach ale on.."Nebojíš sa ?"Náhle mi pošepkal do uška a všetka moja nervozita a bojácnosť odišla. Objala som ho a on pokračoval....Na druhý deň už bolo skoro ráno, keď som sa prebudila."Dobré ránko, ako si sa vyspala ?""Čo? To nie je dobré už je skoro ráno a Anazu..sakra!""Čo sa deje ? Veď to pochopí!""No áno ale ,sakra musím sa ponáhľať!"Ako som povedala tak som sa začala obliekať, už som si obúvala topánky keď na mna Tribo začal rozprávať."Ale ako vieš že ťa čaká tam u toho ach..""Prepáč ale ja to proste viem, šak sme kamarátky od narodenia."Otvorila som dvere."Ahoj." A začala som bežať domov k Michaelovi."MILUJEM ŤA!!!" Počula som ako na mňa skríkol Tribo cez celu chodbu a keď som sa otočila videla som ako stojí pri dverách nemohla som odolať a začala som bežať späť k nemu. Hodila som sa mu okolo krku a dala som mu vášnivý bozk. Keď som sa od neho odtrhla tiež som mu to povedala."AJ JA ŤA MILUJEM!!!, ale teraz už fakt musím" Otočila som sa a chcela som ísť, ale on ma chytil za ruku."Čo sa deje?"Náhle som sa ho spýtala. On sa načiahol ku komode a zobral nejaké kľúče."To to ty pomôže je vpredu.""Čo ale to ja nemôžem..""Ale áno aspoň máš dôvod sa sem vrátiť." Ako to dopovedal usmial sa na mňa."Ach ty hlupáčik." Ako som to dopovedala zobrala som si kľúče a dala som mu bozk na rozlúčku, pričom sme si znova povedali tie krásne slová. Potom ma už nechal aby som šla a ja som išla. Na prednom parkovisku pred klubom som zbadala parádni športiak a nechcelo sa mi veriť, že mám od neho klúče. Keď som si sadla za volant bola som v šoku aký je parádny a pohodlný. Zapla som motor a frčala k Michaelovi. Fuuu ešte šťastie, že som dávala pozor akou cestou ideme. Po nejakej chvíľke som bola pri vile. Športiak som nechala aspoň o 500 metrou ďalej..len tak pre istotu...keď som otvorila dvere skoro som dostala infarkt bola tan Anazu a úplne vystrašená sa mi hodila okolo krku"Kde si bola? Hrozne som sa bála!" "Všetko ti vysvetlím, keď ma prestaneš dusiť!" Ako som jej to povedala tak odo mňa odstúpila."Hh..díky..no ale radšej by som ty to vysvetlila v izbe...ok?" Anazu mi len stihla prikývnuť lebo k nej prišiel Michael, Ktorá keď ma zbadal bol úplne vytešený a tiež sa mi hodil okolo krku...mala som šťastie že sa ma nepýtal to čo Anazu."Som rád že si späť."Povedal mi a odtrhol sa odo mňa."No to aj ja ale som trochu ospala..pôjdem si ľahnúť. Anazu už vedela čo mám na mysli."Radšej ťa doprovodím."Náhle povedala a ťahala ma do izby. Keď sme boli v izbe vytiahla som kľúče on Triba a začala som rozprávať...

PS:No tak tu to máˇ..pls nesmej sa! ... no a ideš Ty :) :) :)

Upír mojich snov?? 2. diel

22. ledna 2013 v 18:34 | Zuzu |  Upír mojich snov??




Neveriacky som sa na ňu pozrela. "To sa vám len zdalo.." "Nie nič sa nám nezdalo!" Sakura sa tvárila urazene zatiaľ čo Ino skúmala ten jeho obraz. "Saky možno sme sa sekli, veď Hin ty si tohto chlapca nikdy nestretla, že??" Pokrútila som hlavou. "Nie, nikdy. Pochádza len s mojej hlavy...pozrite sa toto som nakreslila po ceste domov." Podala som im najnovší obrázok a usmiala som sa na ne. "Páni ak toto schováva pod tou bundou tak no wow" Ino sa to páčilo. A Saky tiež. "Hin, čo je ten tieň v rohu izby??" Pozrela som sa na ten obrázok. "Vieš, že ani neviem proste som ho tam nakreslila, je to asi nie aký chlapec, ale nemá presné obrisi." Saky sa zatvárila čudne. "Mohla by si ho skúsiť nakresliť presnejšie?" Mykla som plecami. "Skúsiť to môžem." Vzala som si ceruzky a čistý papier. Trochu mi vadilo, že sa mi dievčatá pozerali cez plece a voľačo si šuškali. Kreslila som ho do cela dlho. Dali mi prácu jeho oči. Čierne ako temnota sama. "Saky veď to je ten jeho kamarát!" Skríkla Ino a zatriasla Sakurou. "Prestaň so mnou triasť!" Ino ju ako mávnutím čarovného prútiku pustila. Schmatli ma za ruky a ťahali von. "Pán Hyuga potrebujeme Hinatu, aby nám pomohla s úlohami!" Kričali na neho a ani som sa nenazdala a už mi podávali čižmy. Obula som sa a vzala si kabát. Oni vzali môj skicár a ťahali ma na ihrisko. Keď sme tam prišli boli tam dáky chalani a hrali futbal. "Pozri sa ten blonďák a černovlások.." Dievčatá ukázali na chlapcov čo vyhrávali. Ale hrať futbal v takejto zime, no nezávidím... Potom mi Sakura ukázala skici. Tú toho chalana čo som kreslila s toho tieňa a toho blonďavého upíra. "Vidíš sú úplne na vlas rovnaký!!" Usmiala som sa na ne. "To sa vám len zdá" "Vážne to je tým, že sa im pozeráš na chrbát.." Skonštatovala Ino a už na nich kričala. "Hej chalani! Vy ste tu nový?? Poďte sa predstaviť!!" Ten čiernovlasý sa otočil a ja som v ňom naozaj spoznala toho zo skici. Podišiel k nim a trochu sa usmial. "Ahoj... Poď sem ty blondýnka!" Skríkol na toho druhého a v tom si všimol čo nesie Sakura v ruke. Vzal jej to a na chvíľu sa zatváril zhrozene. Asi som si to všimla iba ja, pretože dievčatá skúmali blížiaceho sa blonďáka. "Ktorá s vás to kreslila?? To som až taký pekný??" Hanblivo som sa na neho pozrela. "Ja a.... ja som ťa teraz vidím prvý krát" Špitla som a pozrela som sa do zeme. "Tak čo Sasuke? Ideš hrať alebo ..?" Zdvihla som pohľad keď som započula hlas. Ten chlapec sa zarazil keď ma zbadal. Bol to on. Vyzeral úplne rovnako ako ten.. Ale veď to nie je možné. "Naruto... Počkaj.." Zdvihol skicu a usmial sa. "Som pekný?" "Kto to kreslil?" "Hin...Hintá..." Chvíľu som mala pocit, že povie moje meno. "To si kreslila ty?" Spýtal sa ma ten blonďák a ja som prikývla. Cítila som ako červeniem a tak som radšej rýchlo sklonila hlavu. "Nehanbi sa je to pekné.. Inak ja som Naruto.." Vystrel ku mne ruku. Opatrne som do nej vložila tú svoju. "Hinata" Chvíľku sa na mňa díval a potom ma pustil. "Takže tuto Sasukeho si kreslila ty?" Prikývla som stále sa dívajúc do zeme. "A kreslila si to dávnejšie alebo teraz v blízkej dobe?" "Ja len dnes" Povedala som potichu, myslela som, že zo mňa už ani viac nevíde. V živote som sa tak nečervenela ani som nebola taká nervózna. "A už si pred tým Sasukeho videla?" Pokývala som hlavou. "To máš s hlavy?" Prikývla som. "Páni je to dobré... a vtipné a dosť čudná náhoda..." Prikývla som. "Prečo nič nehovoríš?" "Ja hovorím..." "No mne sa to ani nezdá..." Pozrela som sa na neho, ale iba na sekundu. Jeho modré oči...boli ako rozbúrené more, v ktorých skákali neposlušné iskričky. Vlasy mal strapaté a tvár usmievavú. Sklonila som hlavu. "Deje sa niečo? Som taký škaredý?" Pokývala som hlavou. "Nie..." "Mohla by si ma nakresliť..." Akoby som to už nespravila... Síce nevedomky ale aj tak.. "Prosím.." Prikývla som a zdvihla hlavu. "Em.. ale ja nemám ceruzku..." "Nemusí to byť hneď teraz... čo tak zajtra... ukážeš mi nie aké tvoje obľúbené miesto a mohla by si ma tam nakresliť ak ti to teda nevadí.." "Nevadí.." "Dobre tak zajtra" Povedal a rozbehol sa za chalanmi a pokračoval v hre. "Hinata o čom ste sa bavili?" "O ničom len ho budem zajtra maľovať...na nie akom mojom obľúbenom mieste...." "On ťa pozval na rande?" "Nie..." "Tak prečo si taká červená?" Zapojila sa do našej debaty Sakura. "Ja neviem..." "Páči sa ti?" Tak toto ani len neviem, ale nemôžem povedať, že by bol škaredý. "Ehm... Musím už ísť, otec sa bude hnevať.." Zakývala som im a utekala domov. Doma som si upratala veci a vbehla do svojej izby. Ľahla som si na posteľ. "Nebol to len sen?" Spýtala som sa samej seba. Nie nebol to sen, tým som si istá. Ako je možné, že som ho nakreslila, a prečo som pri ňom taká červená. Radšej som na to zabudla a chcela som si vziať skicár. Ale ja som ho zabudla na ihrisku. Rýchlo som si vzala mobil a poslala babám sms či ho nemajú oni. Odpoveď bola u oboch rovnaká. Ale ja nezaspím ak ho nebudem mať. Vonku bola už do cela tma. Zamkla som izbu a vyskočila von oknom. Otec by ma v takomto čase nepustil. Bežala som rovno na ihrisko. Keď som tam dobehla sedel tam Naruto a prezeral si môj skicár. Dobre som vedela, že tam je veľa kresieb podobných jemu. Celá červená som sa na neho pozerala. Vysmeje ma ak tam pôjdem, ale ja nemám na výber. Nadýchla som sa a podišla k nemu. Zastala som pred ním a on zdvihol pohľad od mojich kresieb. "Hinata?" Prikývla som a vzala mu z rúk skicár. "Prosím nesmej sa mi.." Otočila som sa a chcela som ujsť. "Tebe by som sa nesmial..." Povedal a svojimi slovami ma priklincoval k zemi. "Mohla by si mi spraviť láskavosť?" "Akú?" "Požičaj mi ten skicár len na jednu noc...." Nedôverčivo som sa na neho pozrela. "Em... prečo?" "Prosím..." Povedal a usmial sa na mňa. Podala som mu skicár a utekala domov. Vyliezla som po okne a ľahla si do postele. Nik si nevšimol, že som odišla. Na šťastie. Ale na čo mu bol môj skicár? A prečo som mu ho dala???

Doležitá otázka!!

20. ledna 2013 v 13:02 | Zuzu |  Ostatné
Ľudkovia... čítate mangu na nete alebo tak??? Lebo ja hej... teda keď mám čas. A našla som celkom dobrú... http://shinigami-page.blog.cz Ivka to je akurát pre teba, lebo ty na to asi nemáš čas hladať to.. a mna to teraz len tak napadlo a aspon som to musela znovu hladať-čiže pauza od učenia.

Čo sa týka ostatného.. Tú poviedku Zakázaná Haruno nooo to pridám dakedy neviem kedy... Lebo pochopte polrok zlé známky.. písomky takže opravujem aby som mohla na koncert takže to dakedy napíšem...

A chcelaa som tam dať niečo také že by všetci zomreli a ich duše by sa reinkarnovali do našej doby a vlastne by si spomínali na to čo zažili alebo niečo také.... Neviem.. je to blbosť???

Poznámka: Reinkarnácia je keď umriete ale vaša duša ostáva a potom akože sa akože znova narodí..... Chápete??? Lebo Ivanke som to včera hovorila a ona to nevedela...

Budte tak dobrý a povedzte čo si otom myslíte. Dakujem...

Denník Sestier ! 20.časť

19. ledna 2013 v 16:37 | Zuzu |  Anazuin denník
Michael jej na to niečo povedal ale ja som ho poriadne nepočula. "A čo ty si tiež alkoholik?" "Nie ja som optimista..." Začali sme sa smiať a aj Kinio sa zasmial, keď ich počul. Prešiel mi mráz po chrbte. Ten jeho smiech je taký... príjemný? "No tak ma napadá mi už ubytovanie máme, ale čo vy dvaja?" Spýtala sa Anavi a ja som sa pozrela na chalanov. "O nás sa nemusíš báť mi už sme tu boli viackrát..." Hmm... viem si predstaviť, ďalšia milá osôbka ako Mery... Som zvedavá koľko ich ešte je... V tom ma vyrušil Michael. "Počuj vezmem vás do jedného klubu Howdier, bude sa vám tam páčiť.." Povedal a šiel o trochu dopredu. "Hej Anavi Michael povedal, že nás vezme do klubu Howdier. Vôbec neviem čo to znamená, ale vraj je to tam najlepšie! " "No tak na čo čakáme?" Spýtala sa ma a rozbehli sme sa za ním. Stál pri nie akom podozrivo vyzerajúcom dedečkovi. "Toto je pán Saj.." Oznámil nám a potom sa o niečom začali baviť. Vysvetlil nám čo tam vlastne ten dedeček delá. "No takže ja a Anavi máme zbrane a tamtí dvaja neviem.." Zhrnula som to do jednej vety...Kto mu Sajovi podišli Kinio a Tribo a on im podal zbrane. Zlatý bič pre Kinia a Tribovy striebornú pištoľ. Všetci sme sa zmohli len na ubohé: "WOW" Chalani sa na nás chladne pozreli. Čo si o sebe ty idioti myslia? Nie sú o nič lepší ako mi!! Mali sme ich zabiť hneď ako sme ich stretli! Keď sme prechádzali okolo pána Saja Anavi ho slušne pozdravila a ja s Michaelom sme mu zakývali. Išli sme opačným smerom ako chalani a mala som pocit, že Anavi už už chce ísť za nimi. Hľadela som na Kinia kým som ho nestratila z dohľadu. Kam len išli? Michael nám začal rozprávať o každom mieste v Darkuse. "No toto je predposledná zastávka dňa." Oznámil nám a ukázal na obrovskú vilu. Neveriacky som sa pozerala okolo seba. Musí byť strašné bývať tu sám. Anavi došlo čo povedal. "Michael prečo si povedal predposledná?" "Pretože.." "Pretože čo?!" Skočila som mu do reči. "Pretože pôjdeme ešte do klubu Howdier, kde vás samozrejme opijem.." Žmurkol na nás a ja s Anavi sme sa začali smiať. Chudák nevie čo ho čaká! Potom nám ukázal izby. "takže dievčatá vybaľte sa a hoďte na seba niečo naj a potom vás vezmem do klubu.." "Kde nás opiješ." Dokončili sme za neho on sa usmial a odišiel do svojej izby. Ja som sa tiež vyparila do svojej izby. Po chvíli som vyšla z izby. Zbadala som Anavi a s úžasom sme sa na neho pozreli. "Páni vypadáš úžasne!" "Nie to ty vypadáš úžasne!" Vymenili sme si medzi sebou komplimenty a zišli dole do haly. Tam nás čakal Michael a sedel v dosť drahom kresle. Urobili sme pózy a ja som myslela, že puknem od smiechu. Michael na nás zíral akoby sme boli sväté. "No wow vypadáte úžasne!" Prevrátila som oči. "No čo pôjdeme aj niekam?" Spýtala som sa ironicky. Prikývol a ukázal aby sme išli za ním. Stáli sme na schodoch takže ja som sa spustila po zábradlí a Anavi zišla dole normálne. Nechápem prečo.. "tak dámy až po vás" Povedal a ukázal nám limuzínu. Dlhú čiernu a veľmi luxusnú. Dúfala som, že má športové auto, ktoré by mi mohol požičať a ja by som s ním trhla rekord, ale čo aj toto je fajn. Sadli sme si dnu a vyrazili do toho super klubu. "Michael prečo na nás míňaš peniaze?" Spýtala sa ho Anavi. Aj mne to prišlo čudné takže som horúčkovito čakala na jeho odpoveď. "Prirástli ste mi k srdcu ste ako moje mladšie sestry.." Usmiala som sa na neho. "Hodnej hoch" Povedala som a potľapkala ho po hlave ako psíka. On sa zasmial. "Dámy vystupovať!" Povedal nám a mi sme vystúpil. Neónové svetlá, draho oblečený ľudia, ochranka... do kelu a tu nás chce opiť? Ak tu predávajú vodku tak sa zasmejem. Prišli sme k dverám, kde stál jeden hrozivo vyzerajúci tvor. "Ah Michaeli, som rád, že ťa znova vidím a kto sú tvoje očarujúce spoločníčky?" "Do toho ťa nič nie je. Pustil by si nás láskavo?!" Povedal Michael a ja som sa na neho pozrela ako na debila. Keď sme vošli dnu sadli sme si rovno za bar. A Michael do nás začal liať alkohol. A samozrejme, že aj mi do neho. Anavi už bola dosť mimo, ale ja som bola ešte stále triezva. Aspoň na niečo bola tá škola. "Ako je možné, že si ešte stále triezva?" Spýtal sa ma Michael. "Neviem ako je možné, že si triezvy ty?" Usmial sa na mňa. "To je tajomstvo.. a teraz si musím ísť niečo vybaviť.." Povedal a vydal sa k skupine chalanov v najtmavšom kúte klubu. Chcela som ísť za ním, ale vyrušil ma Anavin smiech. Otočila som sa na svoju kamarátku. Skoro mi oči vypadli. Tribo sedel vedľa nej a niečo jej šuškal do uška. Chcela som mu vynadať keď mi niekto dal ruky na pás a stiahol si ma do náruče. Ako inak to bol Kinio. Už som mu chcela vynadať, ale rozmyslela som si to. Nasadila som pripitý úsmev a pozrela som sa na neho. "Tak čo maličká?" "Ahoj Kinio" Zamávala som riasami. Čo tu vôbec robia? Oni nás sledovali? Tak moment a prečo sa k nám vydali až teraz? Že by vedeli, že ich pošleme do čerta a tak počkali kým sa opijeme? Do frasa bolí ma hlava. Na rozmýšľanie je tu Anavi. "Čo tu robíš Kinio?" "Vedel som kde budeš a chcel som ťa vidieť.. Tak som tu" Ja som to uhádla už už som mu chcela jednu uvaliť, keď som si všimla, ako Tribo ťahá Anavi na parket. "Poďme si zatancovať" Povedala som a už som ho ťahala na parket. Ako náročky začali hrať strašne pomalú pesničku. Anavi sa pritisla k Tribovi. To sú svine veď je opitá! Nevie čo robí. "Čo je maličká?" "Ale nič... len mám pre teba novinku" Oznámila som mu a vážne sa na neho pozrela. "Nie som opitá ty debil!" Chcela som mu jednu uvaliť, ale bol v tom problém. Bola som uväznená v jeho náručí. "Ale ja som si myslel..." "Myslel si zle!" Snažila som sa dostať s jeho pevného zovretia, ale nešlo to. V tom Tribo kývol na Kinia a ten sa usmial. Čo to bolo? Dáky tajný signál či čo?" V mojich úvahách som už nemohla ďalej pokračovať pretože ma Kinio pobozkal. Znovu. Človek by myslel, že bude pripravení odolať jeho sladkým perám, ale nešlo to. Myslela som, že viem čo mám čakať, ale mýlila som sa. Bola som mimo viac ako minule. Jeho ruky sa zastavili na mojom páse. Nedokázala som odolať jeho perám ani jemu samotnému. Keď sa stretli naše jazyky, plné váhania, podlomili sa podo mnou kolená. Pripadalo mi, že moja chrbtica zaštrkotala, akoby nebola tvorená navzájom spojenými stavcami ale len kúskami kostí, ktoré sa môžu kedykoľvek rozpadnúť. Pravou rukou ma stále držal za pás a ľavou ma hladil po vlasoch. Zachvela som sa. Nevedela som nič, koľko je hodín aký je deň ani kde sa vlastne nachádzam. Dokázala som vnímať len jeho prítomnosť. Keď sa odo mňa na chvíľu odklonil aby si doplnil zásoby kyslíku, vytrhla som sa mu. Vrazila som mu najsilnejšie ako som len vládala. Chcela som vziať Anavi a ísť za Michaelom, ale ona nikde nebola. Teraz mi bolo jasné, že toto ma malo len zabaviť aby ju ten idiot odviedol. "Do frasa!" Rozbehla som sa k Michaelovi a k tej divnej skupine. "Ahoj mačička" Pozdravil ma jeden z nich. Bolo mi jasné, že sú to upíry. "Daj si pohov" Schladil ho Michael a milo sa na mňa usmial. Ten upír ho poslúchol a už nič nepovedal, ale prečo? Nemala som čas zaoberať sa hlúposťami keď som stratila Anavi! "Michael ja neviem nájsť Anavi!" Vyvalil na mňa oči. "Prečo? Ako?" Začal ma zasypávať otázkami. "Tu nie" Povedala som a tým dala na javo, že jeho spoločníkov nemusím! Micheal ma odviedol stranou. "Do kelu je to moja vina, mala som na ňu dávať pozor! Veď bola opitá!" Michael sa na mňa vážne pozrel. "Tak čo sa vlastne stalo?" Všetko som mu vysvetlila. No vynechala som ten bozk, ani neviem prečo. "Poďme domov možno je tam, a ak nie tak sa tam určite vráti" "Ale nájde cestu?" "Jasné, nie je to ťažké." Povzbudivo sa na mňa usmial. Išli sme k nemu domov. Prechádzala som zo strany na stranu. "Anazu kľud to bude v poriadku sadni si sem.." Ukázal na miesto vedľa neho a ja som si poslušne sadla. Objal ma a snažil sa ma ukludniť. Po nie akej dobe som zaspala. Keď som sa zobudila, stále som ležala v jeho objatí len s tým rozdielom, že som mala cez seba prehodenú deku. "Ahoj" Povedal a usmial sa na mňa. "Ahoj" Bola som ešte stále trochu prispatá a nedochádzalo mi čo sa vlastne deje. Slnko už svietilo na oblohe a keď som sa naň pozerala až potom mi došlo čo sa deje. "Kde je Anavi? Je už tu?" Michael pokrútil hlavou. Vyskočila som na nohy a bežala ku dverám. "Kam ideš?" "Kam asi?! Idem ju hľadať!" Michael pokrútil hlavou. "Nie nepoznáš to tu!" "To mi je jedno! Idem nájsť svoju kamošku!" Oznámila som mu a keď som bola na skok od dverí otvorili sa. Stála nich Anavi s čudným výrazom a červenou tvárou. "Anavi!" Hodila som sa jej okolo krku. "Kde si bola? Hrozne som sa bála!" "Všetko ti vysvetlím, keď ma prestaneš dusiť!" Ako na povel som od nej odskočila.

PS: Ivka ideš na to!! A pohni si!!! Som zvedavá!!

Denník Sestier ! + obrázek

19. ledna 2013 v 9:12 | Ivka |  Denník Sestier !
Tipnite si kto je kto :D



Deník Sestier ! 19.časť

18. ledna 2013 v 18:40 | Ivka |  Anavin denník
Anazu sa uškrnula na Michaela a povedala mu." "Ešte tam nie sme..." "To je pravda, ale nebude to už dlho trvať." A opätoval jej úsmev. "Si naj kamoš, vieš o tom?"Spýtala sa ho Anazu zo širokým úsmevom na tvári. "Keď vás opijem budete aj v tedy také nadšené?" "Ja sa od teba opiť nenechám!" Okamžite som mu odpovedala. "A mňa nedokážeš opiť." Dodala Anazu."Tak to ma ešte nepoznáš!" Na jeho odpovedi som sa ja i Anazu veľmi dobre zasmiali."Tým by som si nebola taká istá.."Odpovedala som mu s úsmevom na tvári. Po chvíli som drgla Anazu a chcela som sa jej niečo spýtať ale ona bola úplne mimo. Anazu sa zrazu spamätala a otočila sa k Michaelovi."Michael nevieš kde by sme sa mohli ubytovať?" "U mňa!" "Žartuješ?!" Spýtala sa ho. "No jasan, že budete bývať u mňa a žiadne námietky." Ja aj Anazu sme ho z vďaky objali. Počula som ako Anazu niečo šepla Michaelovi do ucha."Len aby si to neprehnala."Odpovedal jej Michael ale ja som nevedela na čo jej to mohol odpovedať.. "Ja nikdy" Povedala mu Anazu a dala mu pusu na líce a ja som len šokovane na nich pozrela. Zrazu viliezla na strom. "Čo tam robíš?" Skríkla som na ňu. "Ale nič len som....Do frasa!"Skríkla a otočila sa na nás. "Decká poďte hore!" Ako dopovedala tak sme išli k stromu pričom sa ma Michael pýtal čo asi tak uvidela. Ani som mu nestihla odpovedať a skočila na neho Anazu. "Do frasa pozeraj sa kde stojíš!"Skríkla na neho."Ehm, jasné prepáč!" "Ahoj Kinio!" Ja i Anazu sme sa pozreli za hlasom, ktorý zdravil Kinia i keď sme vedeli kto to bol. Bola to Mery!"Čo potrebuješ Mery?" spýtal sa jej. "Mám pre teba menšie informácie..." Uškrnula sa a potom jej zrak spočinul Na Anazu a začala si ju doberať ale Anazu sa nedala. Keď ju to prestalo baviť naklonila sa ku Kiniovi a potom s ním niekde zmizla a o chvíľku sa ozývali divné zvuky ale to sme všetci ignorovali. Po nejakej chvíľke prišiel celý roztrapatený atď..."Anazu si v poriadku ?" Spýtala som sa Anazu keď som videla ako sa na seba dívajú. Kiniou pohľad bol smutný ako keby niečo ľutoval ale Anazuin bol ako keby ho chcela zabiť a asi som sa nemýlila. Po nejakej dobe nás dobehol Michael . Ani som nevedela , kedy odišiel ale keď prišiel položil mne a Anazu na hlavu pletené vence s kvetou . Anazu sa sním dohadola kôli farbe ale Michael to zachránil s krásnymi dvoma čiernymi ružami. Ako som sa pozerala na tú krásnu ružu, spomínala som na všetkým čo sa stalo a nemohla som prestať myslieť na Triba. Cítila som ako sa na mňa stále pozerá. Rozmýšľala som i nad tým ako nás najprv chytili a ako sa to zvrtlo k neodlučiteľnému "vzťahu!"....po nejakej dobe začal Michael rozprávať a mávať rukami ako psychpat. "Dámi..." Oslovil nás a potom sa pozrel na chalanov. "...a deti..." Ukázal smerom k mestu. "Tam to je brána do nádherného mesta Dardakus.. kde je plno alkoholu a kde vás ja osobne opijem!" "Snívaj ďalej" Povedali sme s Anazu naraz a začali sa smiať. Spomínala som na to ako sme sa v škole zabávali hrami a keď sme neuspeli museli sme vypiť pohárik alkoholu -hoci akého ale najčastejšie to bola vodka, no a Anazu dosť veľa krát prehrala. "Som zvedavá ako opiješ Anazu" A zasmiala som sa."No, to sa ešte uvidí." Odpovedal mi a žmurkol ma mňa."A čo ty ? Ty si tiež alkoholik?""Čo ja? Kde že ja som skôr optimista." A začali sme sa všetci smiať dokonca aj Kinio, ktorý ma náhovou počul ale Tribo bol ako bez duše. Podišla som k nim a Kinio hneď radšej zmlkol."No tak ma napadá, že mi už máme ubytovanie ale čo vi dvaja?" Tribo i Kinio sa na mňa vážne pozreli a povedali oby dvaja naraz."O nás nemusíš mať starosti mi sme tu už boli viacej krát." Na to som im nič nepovedala a len som kývla hlavou."Hej Anavi. Michael povedal, že nás zavedie do klubu Howdeir. Vôbec neviem čo to znamená ale povedal, že je to tam najlepšie."Usmiala som sa na ňu,"To je super! Tak na čo čakáme?" Ako som dopovedala tak sme bežali k Michaelovi, ktorý na nás čakal vedľa divného starčeka, ktorý mal pred sebou zbrane."Čo to je?" Náhle som sa ho spýtala o on kludne odpovedal."Toto je pán Saj .Je to strážca brány a má za povinnosť zistiť či všetci ľudia čo chcú ísť do vnútra majú zbrane.""Ahaa. No ja a Anavi máme no a tamtí dvaja neviem."Rýchlo odpovedala Michaelovi pričom sa pozerala na pána Saja. Pan Saj prikývol hlavou a hrabal sa v akom takom šaflíku mi sme to vôbec nechápali ale Kinio s Tribom asi hej lebo hneď iśli k nemu. "Tak ako sa máš starký..""No hej ako sa má ten tvoj syn?""Ale mám sa fajn no ja Adam stále neposlúcha ale čo vi chlapci ako sa vám zadarilo?" Začali sa medzi sebou rozprávať ja a Anazu dokonca aj Michael sme na nich pozerali s otvorenou hubou."No to som rád chlapci a tu sú vaše zbrane ako vždy." Ako pán Saj dopovedal podal Kiniovi byč, ktorý sa leskol ako pravé zlato a Tribovi pištoľ, ktorá vypadala ako z pravého striebra."Wow" Povedali sme všetci traja naraz. Samozrejme to počuli a tak sa k nám obrátili s najchladnejším pohľadom aký som kedy videla a prešli cez ohromnú veľkú bránu ako by im patrila. "Dovidenia pán saj, tešilo nás." Povedala som Pánu Sajanovi ako sme prechádzali cez bránu a Anazu s Michaelom mu zakývali na rozlúčku. Ako sme tak išli, skoro som išla za Tribom a Kiniom, ktorý išli opačným smerom ako my."Ani som sa sni mi nerozlúčila" Pomyslela som si pričom som sa pozerala na Triba po kedy som ho nestratila z dohľadu a ako sa zdalo i Anazu sa pozerala na Kinia. Keď sme ich stratili s dohladu začali sme sa venovať Michaelovi, ktorý rozprával o každom mieste v Dardakuse a my sme ho s úžasom počúvali."No a toto je predposledná zastávka dňa." A ukázal na ohromnú vilu. My sme lel s úžasom povedali."Wow. To je tvoj dom?""Áno to je tá vila, ktorú som spomínal, tak poďte ďalej ukážem vám vaše izby." Ukázal k chodovým dverám a usmieval sa. No a mne to v tedy došlo."Ehh... Michael ? Prečo si povedal predposledná?"Predposledná som zdôraznila úvodzovkami."No to preto lebo...""Lebo čo?"Skočila mu do reči Anazu."Lebo pôjdeme ešte do klubu Howdeir, kde vás samozrejme opijem."Žmurkol na nás a začal sa škeriť. Ja ani Anazu sne to nemohli vydržať a začali sme sa rehotať ako divé a on sa k nám pridal. Keď sme sa konečne prestali smiať ukázal nám izby ja i Anazu sme mali samostatné izby, ktoré pripadali ako pre princezné a tak sme ho z vďaky znova objali."No tak, dievčatá vybaľte sa a hoďte na seba niečo naj a pôjdeme do klubu kde..""Kde nás opiješ" Dokončili sme za neho vetu .On sa len usmial a odišiel s mojej izby. Anazu išla do svojej, ktorá bola hneď vedľa . Po chvíľke sme vyšli oby dve z izby naraz a s úžasom sme sa na seba pozreli."Páni vypadáš úžasné!""Nie to ty vypadáš úžasné!" Spravili sme si medzi sebou kompliment a šli sme na hlavnú chodbu , no teda halu. Tam nás už čakal Michael, ktorý sedel v dosť luxusnom kresle. Otočil sa na nás a mi sme spravili pózy."No wow vypadáte úžasne!" a z údivom na nás stále zízal."No tak čo pôjdeme aj niekam?" Ironicky sa ho opýtala Anazu a on len prikývol a ukázal aby sme išli za ním. "tak dámy až po vás." A ukázal na veľmi dlhú a luxusnú limuzínu. Udivene sme sa na neho i na limuzínu. Sadli sme si a vyštartovali sme k smeru Howdeir.

PS: No ešte som sa k tomu nedostala ale neboj bude to tam :) ZUZU ideš na to :) :) :)

Hell Hill

18. ledna 2013 v 16:45 | Zuzu |  Ostatné
Ehm... potrebujem od vás takú drobnosť... viete.... Takýe ešte raz... Potrebujem od vás menšiu drobnosť. Ak hrá niekdo RPG (role play game- hranie role) tak by som chcela vás poprosiť či by ste bolí takýmilí ak vás to reda baví a pozreli jednu stránku.... Ide o to, že vlastne je to rpg škola... čo mna osobne baví pretože vymýšlať si ulóhy pre žiakov s predmetov čo proste sú s fantazi sveta je strašná zábava..... A je tam problém, že tam je malo žiakov a ešte menej učiteľov... tak by som vás poprosiť, že ak hrá niekto rpg tak nech to kukne, je tam treba ešte asi4. učiteľov a asi 9. študentov. Takže ak by som vás mohla poprosiť tak kuknite.... Lebo akože niesu hráči tak sa nehrá... keby hráči tak by sa hralo... a preto ak tu niekto hrá ako rpg tak nech to kukne, mne sa to páči... Ak nie tak má Hell Hill smolu.. No vopred ďakujem!!! :P


Odkaz na stránku: http://hell-hill.blog.cz

Diplom pre Sachiko

17. ledna 2013 v 17:20 | Zuzu |  Obrázky&Kresby
Nooo.... akože robila som diplom prvý krát v živote a ako tak pozerám tak mi to moc nejde... Ak chceš, aby som ho prerobila tak ho prerobím....



Denník Sestier ! 18.časť

17. ledna 2013 v 14:41 | Zuzu |  Anazuin denník
"Takže ty k nemu niečo cítiš?" Prikývla vzala si veci a šla za Michaelom. Dúfala som, že sa budú vyprávať aspoň chvíľu. Rýchlo som vstala a rozbehla sa k chalanom. Kinio sa usmial keď ma zbadal, ale ja som sa snažila ho ignorovať. "Ahoj maličká..." Keď som mu neodpovedala postavil sa. "Deje sa niečo?" "Kde je Tribo?!" "On.. išiel sa prejsť.." "Tak mu láskavo odkáž nech sa stará o seba!" "Ako to myslíš?!" "To nie je tvoja vec!" Povedala som a bežala naspäť k Anavi. Tá už uhasila oheň a mi sme sa spoločne vydali do mesta, s chalanmi za nami. Po neurčitej dobe sme zbadali v diaľke mesto. Ohromné mesto. Oproti nášmu to bolo iné. My sme žili ako s 19. Storočia a toto... Nemala som slov. "Dámy .. a páni vitajte v Darkuse." Uškrnula som sa. "Ešte tam nie sme..." "To je pravda, ale nebude to už dlho trvať." Usmiala som sa na neho. "Si naj kamoš, vieš o tom?" "Keď vás opijem budete aj v tedy také nadšené?" "Ja sa od teba opiť nenechám!" Povedala okamžite Anavi. Ja som sa uškrnula. "A mňa nedokážeš opiť." Usmiala som sa na neho a on sa zasmial. "Tak to ma ešte nepoznáš!" Zasmiala som sa aj ja a Anavi. "Tým by som si nebola taká istá.." Povedala mu Anavi a ja som sa žiarivo usmiala. Počula som ako Kinio zo zadu niečo zašepkal a potom sa zasmial. Ten jeho smiech bol taký nádherný, otočila som sa na neho a narazila na jeho krásne čierne oči ako sa na mňa pozerajú. Keby do mňa nebola Anavi drgla a nespýtala sa ma niečo, čomu som aj tak nerozumela, tak by som sa k nemu rozbehla a dala mu pusu! Tak moment čo som to práve povedala?! Do kelu musíme sa ich ihneď zbaviť! "Michael nevieš kde by sme sa mohli ubytovať?" "U mňa!" "Žartuješ?!" Spýtala som sa ho. "No jasan, že budete bývať u mňa a žiadne námietky." Ja aj Anavi sme ho z vďaky objali. "Si super!" Šepla som mu do ucha a on sa zasmial. "Len aby si to neprehnala." Usmiala som sa na neho. "Ja nikdy!" Dala som mu pusu na líco a počula ako Kinio zanadával. Usmiala som sa. Žiarli! Dobre mu tak dementovy jednému. Pobehla som trochu dopredu a vyliezla na strom. "Čo tam robíš?" Skríkla na mňa Anavi. "Ale nič len som....Do frasa!" Skríkla som. "Decká poďte hore!" Do kelu to čom som videla. Do kelu veď to je len upír a navyše len jeden. "Tak nič ostaňte kde ste." Povedala som a zoskočila dolu. Bohužiaľ mi to nevyšlo a zdrbala som sa na Michaela. "Do frasa pozeraj sa kde stojíš!" Postavila som sa. "Ehm, jasné prepáč!" "Ahoj Kinio!" Skoro som dostala infarkt. Otočila som sa a myslela som, že ma porazí, už zase tá pijavica. "Čo potrebuješ Mery?" spýtal sa jej. "Mám pre teba menšie informácie..." Uškrnula sa a potom jej zrak spočinul na mne. "Tak čo barbie? Ešte sa ťa nezbavil?!" Ja jej rozbijem hubu. Snáď za to môžem ja, že mám vlasy aj oči také ako mám? V tejto dobe to nie je nič divné. Modré sú častejšie aj ryšavé. Ale pár detí sa narodí takto. Ale no a? "A ty si sa už zbavila toho decka mŕtvolka?" povedala som milým tónom. Ona sa len usmiala. Niečo šepla Kiniovy a on s ňou zmizol z dohľadu. Ignorovala som tie zvuky čo odznievali celým lesom. Nechcela som sa na neho pozrieť, ale keď prišiel ešte si zapínal rifle a utieral jej rúž s každého viditeľného miesta. "To bola ale rýchlovka." Prehovorila som a pokračovala v ceste. "Anazu si v poriadku?" Usmiala som sa a prikývla. Ale povedzme si úprimne nie som v pohode! Tá malá mŕtvola nie je nič iné ako jedna..!!! Michael nás dobehol a dal nám na hlavy pletené vence. Anavin bol červeno žltý a môj modro fialovo ružový. Pozrela som sa na neho. "Vážne takéto farby?" Usmial sa a dal nám vence dole. S poza chrbta vytiahol dve čierne ruže. Keď mi podával moju musela som sa usmiať. "Trafil si!" Povedala som a prezrela si ju. Konce jej lístkov boli fialové a s trochou striebornej. Anavina bola na koncoch červená a ako inak zlatá. Usmiala som sa na neho. "Ďakujem!" Povedala Anavi. "Nie je za čo..." Ja som sa usmiala založila som si ružu pri luk. "Dík" Šepla som a usmiala som sa na neho. Chvíľu sme sa zhovárali o ničom, ale mňa to nebavilo. "Michaeli mám dotaz..." "Jakej?" "Rada by som vedela kde presne bývaš..." "Skoro pri zámku kniežaťa Qeunciho" Hm... to je do cela blízko. Keby som sa v noci vytratila mohla by som ho v pohode aj zabiť. A prečo vlastne nie? Je to hlavná pijavica, spravila by som im iba službu. Usmiala som sa nad tou myšlienkou. "Prečo?" "Ale len tak..." Pozrela som sa na Anavi bola mimo celú cestu asi uvažovala nad Tribom. Vedela som, že sa na ňu pozerá ani raz od nej neodtrhol oči. "Ehm... a čo keby sme.... potom zašli do nie akého klubu?" "Jasan Anazu dobrý nápad.." Usmiala som sa na neho. "Vidíš aj mne sa občas pošťastí" Usmial sa a poťukal mi po hlave. "Nie je to také duté ako som si myslel." "Heeeej" Kopla som ho a začala som si pískať. Ja nič ja muzikant. "To čo bolo?" "Ja neviem, čo myslíš?" "To ako si ma kopla!" Pozrela som sa na neho. "Ty si pil? A bezo mňa?!"Chvíľu mu nedochádzala o čom točím, ale po chvíli mu to došlo. "Ja som nepil" "Jak skoro ti to došlo... vidieť, že si blond" Zamračil sa. "To nebolo vtipné" "Vážne?! Mne to tak pripadalo.." Usmial sa. "No dobre, trochu možno.." Usmiala som sa. Už som sa naozaj zľakla, že sa na mňa naštval. "No, že si to uznal." Začali sme sa smiať. A Kinio stále nadával o čo tomu debilovy akože ide?! "Anazu?" "Hm..." "Ako dlho ste už na ceste sem?" "Neviem nepočítam.." "A kde ste vlastne vzali hentých dvoch?" Usmiala som sa, pri myšlienke ako som Kinia skoro trafila. "Vieš..." Začala som a rozpovedala mu to samozrejme ma pár krát prerušil. Napríklad keď som mu hovorila o tých kvetoch. "A potom som zamdlela a keď som sa zobudila Anavi mi povedala, že nám víli dali kvety a tak vieš..." "Ako ich do teba dostali?" "Neviem..." alebo keď som mu hovorila o tom kentaurovi, ktorým to vlastne začalo. "A ja som ho chcela zabiť, ale kdeže kto by mňa počúval..." "A prečo trvali na tom aby ostal živý? Nenapadlo ťa, že to bol ich plán ako vás zničiť?" "Neviem.." Vlastne na každú otázku som mu odpovedala to isté: Neviem. No, ale jeho otázky ma priviedli k zvláštnym myšlienkam. Čo ako to bolo tak ako hovorí? Čo ak nás naozaj chceli zabiť? Čo ak ma Kinio pobozkal len pre to, aby ma zmiatol? Určite to bolo tak. Ten idiot! Teraz ma naozaj naštval! Podišla som k tým dvom pakom. "Deje sa niečo maličká?" Nič som nepovedala len som sa usmiala a kopla ho medzi nohy plus dostal jeden kopanec aj do brucha. "Idiot!" Otočila som sa a odkráčala naspäť k Anavi a Michaelovi. "Dámi..." Oslovil nás a potom sa pozrel na chalanov. "...a deti..." Ukázal smerom k mestu. "Tam to je brána do nádherného mesta Dardakus.. kde je plno alkoholu a kde vás ja osobne opijem!" "Snívaj ďalej" Povedali sme s Anavi naraz a začali sa smiať. Keby vedel, že v škole sme hrali pink ponk tak, že kto prehral musel vypiť štvrť litra vodky. Takže keď ste prehrali osem razí dva litre bolo nutné vypiť a kto mu len toľko mne pink ponk nikdy nešiel. Takže som si vytvorila do cela imunitu pred alkoholom. Ale dobrovoľne by som sa k nemu nehlásila ani za nič. Ale keď sa s Michaelom stavím tak to bude iné kafé. "Som zvedavá ako opiješ Anazu" Zasmiala sa Anavi. Dobre vedela, že sa mu to nepodarí.

PS: Ivy konečne si sa toho dožila. A veľa šťastia :P

Zakázaná Haruno 9.časť

14. ledna 2013 v 20:25 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
No kedže som to odflákla rozhodla som sa to opraviť. Neviem či je to lepšie... Snáď sa vám bude páčiť...

"Čo sa to tu deje?!" Spýtala sa zarazene Sakura. Nechápala kde sa tam vzala Hokage. "Klud Sakura, ničoho sa neboj neprišla som tebe ani Sasukemu ublížiť, vlastne ma sem zavolal Sasuke." Sakura sa na neho ešte stále pozrela a bolo jasné, že je naštvaná. "Ty idiot zbláznil si sa?! Veď teraz ťa..." Nedokázala to dopovedať, nedokázala si to ani predstaviť... Namiesto toho prešla k Hokage a pozrela sa jej priamo do očí. "Čo sa tu vlastne deje?" "To by som sa mala pýtať skôr ja teba Sakura. Čo tu robíš?" Sakura sa pozrela do zeme. Nikdy nerobila problémy, teda nie nieaké vážne. A toto bolo vážne až až. "Sakura na niečo som sa ťa pýtala!" Pripomenula jej Hokage s vážnym výrazom. Rozhodne od nej niečo také nečakala. Najskôr jej zatajila, že Uchiha bol v lese a neskôr jej ani len neoznámila, že Uchiha je v dedine. Ohrozila celú Konohu. "Sakura Haruno! Je ty jasné, že máš veľký problém, že áno?!" Sakura prikývla a pozrela sa na Naruta, ktorý sa na niečom dobre zabával. "Ja...s....toho...nemôžem" Sakura nechápala čo sa deje. Spýtavo sa pozrela na Sasukeho, ktorý však tiež nič netušil. Nikto nič nepovedal, všetci sledovali Hokage a nik sa neopovážil ani pohnúť. Mali strach Hokage vyzerala fakt desivo. Teda všetci až na Naruta, ktorý prekonával záchvat smiechu. "Ale čo sa deje? Snáď Vám len niekto neodhryzol jazyky!" "Hokage, prepáčte, ale všetkých nás zarazilo Narutovo divné správanie." Sakura poukázala na to ako sa Naruto drží za brucho a snaží sa nadýchnuť. "Jeho správanie sa Vás netýka, radšej mi vysvetli čo tu robíš?! A uvedom si, že ty to nebudem už viac krát opakovať Sakura." Ale ona sa stále nemala k slovu. Nevedela ako má Hokage vysvetliť ako sa sem vôbec dostala. Keď si Sasuke všimol jej neistotu rozhodol sa, že sa to pokúsi vysvetliť on. "Je to moja vina. Je mi ľúto, že som na to Sakuru naviedol." Pokorne sklonil hlavu a celý jeho tým sa pozeral čo sa to vlastne deje. "Ty si Sasuke Uchiha, že áno?" Sasuke opatrne prikývol, netušil čo si na neho táto dáma pripravila. "Ja som Tsunade. Je ty jasné, že tým, že si sa teraz priznal mám právo udeliť ti akýkoľvek trest?" Sasuke prikývol a nedalo sa prehliadnuť napätie v jeho tvári. "Nie počkať..." Prerušila ich Sakura. "Je to moja vina, ja som išla sama a dobrovoľne. Vlastne to bol môj nápad." "Tak počkať Tsunade. Ja za to môžem mal som Sakuru zastaviť a Sasukeho priviesť k vám." Začínal v tom byť zmätok. "Tak koho je to vina?" Spýtala sa Tsunade a premerala si ich chladným pohľadom. "Moja" Povedali všetci naraz. Tak toto je tým 7? Pozrela sa na nich a vyslovila svoj rozsudok. "O vašej budúcnosti rozhodnem neskôr a buďte si istý, že vás trest neminie." Všetci prikývli a Tsunade sa pozrela na ryšavku, ktorá stála na kraji lúky a niečo si mrmlala popod nos. "Ty si Karin? Je to tak?" Ani Karin si nedovolila odporovať Tsunade. "Áno." Prikývla a pozrela sa radšej do zeme. Bála sa Tsunade aj keď sa snažila nedať to na sebe poznať. "Dievča čo to tu robíte?" Karin mlčala bála sa odpovedať, pretože zlá odpoveď rovná sa trest. Jednoduchá rovnica, ktorú jej do hlavy vštepoval Sasuke. "Si si vedomá, že ťa potrestám ak neodpovieš?!" Karin sa tá predstava nepáčila. "Em.. Chystali sme sa so Sasukou na súboj." "Súboj? A prečo?" Karin sa zľakla. Čo sa stane keď jej povie, že chcela zaútočiť na Konohu, alebo ešte horšie čo ak jej to nepovie? "Ide to z vás ako s chlpatej deky...Hovor!" Karin sa neopovážila neuposlúchnuť jej rozkaz. "Ja...My... V súboji sa malo rozhodnúť či zaútočíme alebo nezaútočíme na Konohu..." "A ďalej?!" Karin sa z hlboka nadýchla a potom rýchlo povedala: "Keby vyhrám ja tak zaútočíme na Konohu ak vyhrá tam tá.." Ukázala prstom na Sakuru, "tak necháme Konohu tak." Naruto sa nahol k Sasukemu. "Zdá sa mi to, alebo sa jej Karin bojí?" "Nezdá sa ti to.." "Páni! Aj ja chcem mať taký rešpekt.." Šepol Naruto Sasukemu. "To sa nestane." "Prečo nie?" Na jeho otázku odpovedala Sakura. "Na to si až príliš otravný..." Naruto odul spodnú peru a pozrel sa na Tsunade ako karhá Karin. Prišlo mu jej ľúto, dobre vedel aký je hnev ich drahej Hokage.

Deník Sestier ! 17.časť

13. ledna 2013 v 22:48 | Ivka |  Anavin denník
No neviem či je to dobré .... ale snažila som sa :)

Anazu a Kinio si išli zobrať veci zo svojej izby . Keď Kinio zavrel dvere otočila som sa k oknu a zobrala som si batoh, do ktorého som si pohádzala veci."Naozaj to tak chceš?"Zrazu sa ma spýtal Tribo, keď som si brala meč, ktorý som mala na posteli."O čom to hovoríš?"Nechápavo som sa ho spýtala, ale tento krát som vážne nevedela o čom točí."No o tom Michaelovi a o tom, že pôjdete s ním.""Ach tak toto ťa trápi ? No ano! Je to tak lepšie, ale vy ste ...achh...nechaj to tak."Ako som dorozprávala zobrala som si meč a išla som na chodbu no a Tribo išiel za mnou, ktorý bol prekvapene ticho asi pochopil, že s ním nechcem hovoriť."Pusť ma ti idiot!" Začala kričať Anazu, keď ju Kinio nechcel pustiť zo svojho zovretia."Hej kamo pusť ju...Asi o teba nestojí."Začudovane som sa pozrela na Trtibovu tvár , keď dopovedal vetu. Ale to hneť nahradilo Kiniove bežanie dole do haly. Stál tam už Michael a čakal na nás. Vedeli sme, že Kinio mu chce nakopať hubu a tak sme skočili pred Michaela a skríkli sme na Kinia."Skús to...""...a rozkopeme ti ksicht!"Kinio na to len zavrčal a išiel sa zbaliť. Keď konečne prišiel išli sme preč a samozrejme sme išli okolo Mery."Uži si Kinia koľko len chceš.."Skríkla na ňu Anazu ja som nechápala prečo, ale zdalo sa mi to vtipné a tak som sa začala smiať neskôr sa ku mne pridal aj Michael a na koniec i Anazu a tak sme sa nejakú dobu na tom smiali. Pozrela som nenapadne za nás či sú tam ešte Kinio s Tribom, no a bohužiaľ boli a boli dosť nazúrení, ale mne a ani Anazu to nevadilo. Zrazu sa Michael zastavil a odtrhol dva kvety, ktoré nám potom dal. Neviem prečo ale myslela som na Triba a na to ako mi dal pusu. Cítila som ako moja tvár zmenila odtieň no a ako som zbadala tak i Anazu mala čerenejšiu tvár. . "Michael a v ktorej časti Darkusu žiješ?"Náhle sa ho Anazu spýtal."Pri centre mám menšiu vilu. Zdedil som ju po otcovi.."Vyvalila som na neho oči a Anazu sa len uškrnula ."Ok. A ja som vlkolak" povedala Anazu a začala sa smiať."Fakt to som netušil!"Ironicky jej odpovedal Michalel a začali sa smiať. Ale ja som bola len ticho a rozmýšľala som nad tým prečo ide Kinio a Tribo stále za nami. "Čo sa deje?"Opýtala sa ma Anazu, keď si všimla, že som nejaká nesvoja. Prikývla som jej, že sa nič nedeje. A začala sa znova Michaela pýtať." "Michael poznáš nie aký super podnik?" "Jasan, celú kopu. Zavediem vás tam a opijem.."na túto jeho odpoveď som ja i Anazu hneď zareagovali." "Len, aby sme mi neopili teba" Naraz sme mu odpovedali. Pozreli sme sa na seba a v tom okamihu sme sa začali znova smiať. Po nejakej dobe Anazu spadla a Michael je ochotne podal ruku, Ale Kinio s toho nemal radosť a strelil po Michaelovi šíp, ktorý tesne minul jeho hlavu. Zastavili sme a Anazu zase začala kričať na Kinia. Chcela som sa spýtať Triba ,prečo ho nezastavil ,ale ako som sa na neho pozrela tak mi stŕpol jazyk. Anazu sa otočila na Michaela."Si v poriadku??". Ale hej, ale zdá sa mi že ma tvoj kamarát nemá moc v láske..." "To sa ti nezdá."Skočila som mu hneď do reči."Ja som vedela, že im nemáme dovoliť, aby išli s nami!"Zrazu prehovorila Anazu. "A čo by si s nimi spravila?"Hneď som sa jej ironicky opýtala.. "Napchala ich do skrine a zamkla do nej. "Na to sa Michael začal smiať."A ako by si ich chcela oboch napchať do jednej skrine?" Opýtal sa jej."Pozri ja konám od myslenia je tu Anavi" "To je fakt ona najskôr koná a až potom myslí u mňa je to naopak."Pridala som sa k Anazu a Michael sa znova začal smiať. "To som dopadol!"Ja i Anazu sme ho buchli do pleca.. "Rob si srandu.."Zakričali sme na neho spoločne. "Ok budem.." "Ona to myslela ironicky.." Ukázala som na Anazu. "Ja viem.."Zas kludne odpovedal. Chvíľu sme sa ešte rozprávali o hlúpostiach keď sa pred nami zjavili dryády. Prehovorili na nás cudzím jazykom, ktorý som ja a ani Anazu nerozumela.. Za to Michael im pohotovo odpovedal. Obe sme sa na neho vyjavene pozerali, keď tie tvory odišli. "Učila ma to mamka ako malého."Znova kludne odpovedal. "A čo sa ťa pýtali?"Anazu umierala zvedavosťou, po kedy mu odpovie. "Ale len, že sme na nie akom posvätnom území a ja som sa ho spýtal, že či by sme sa tu mohli utáboriť" Na to som sa ho spýtala. A čo ty povedali?" "Ale, že môžeme na jednu noc, dokonca nám dali aj drevo a budú nás strážiť pred upírmy a vlkolakmi.." Ja i Anazu sme ho z vďaky objali. Len Tribo a Kinio mali stále niečo proti.. "Rozrobím oheň..." Ponúkal sa Michael a ja s Anazu sme sa opreli o strom. Zhovárali sme sa o tom čo vlastne budeme robiť v Dardakuse. Zrazu začala Anazu konštantovať: "Ak je to s tými tetovaniami pravda...Mohli by sme zbaviť tie monštrá nadvlády nad ľuďmi!." Pozrela som sa na ňu. "A ako to chceš spraviť, ty génius?" "A čo ja viem? Na myslenie si tu ty!" Na to sme sa začali oby dve smiať. "Smieme sa zasmiať aj mi?" Keď som počula Tribov hlas tak som stratila celú dobru náladu."Nie nemôžete.."Skríkla na nich Anazu. "A prečo nie maličká?" Odpovedal jej Kinio pričom mňa už ťahal Tribo niekam preč."Čo sa deje! A kam ma to ťaháš? Hej Tribo počúvaš ma vôbec!"Ale on mi na to nič neodpovedal."No tak fajn, keď nemáš nič na srdci tak ja idem späť za Anazu!"Vytrhla som sa mu a kráčala som späť za Anazu, ale v tom ma chytil znova za ruku."Nie! Počkaj ja...ja.."Nemohol sa nejak vykoktať a tak som mu pomohla."Ja sa s tebou nemám o čom rozprávať, tak ak ma nepustíš tak ťa nakopem do riti ! Rozumieš?"Ako som to rozprávala cítila som ako moje srdce praská."Prepáč asi som bol v inej nádeji." Ako to povedal tak sklonil hlavu a mne sa chcelo plakať. Chcela som mu pohladiť tvár aby nebol smutný ale ako som bola len kúsok od jeho tvare spomenula som si ,že chcem isť do Dardakusu so svojou najlepšou kamoškou!. Znova som sa mu vytrhla a išla som za Anazu. A ako som si myslela Kinio ju znova len obťažoval."Kinio vypadni skôr ako ťa nakopem do rity!"Zbadala som ako na neho Anazu kričí a že stala medzi Michaelom a Kiniom. "A ja ty s radosťou pomôžem!"Pridala som sa k Anazu. "Kinio poď ideme" Povedal na neho Tribo a ťahal preč. Keď boli dosť ďaleko otočila som sa k Michaelovi. "Em, si v pohode?" "Jasan ale nabudúce mi baby nepomáhajte, vyzerá to, že som tak trochu slaboch." "Takže ty nemáme pomáhať? A nechať ich, aby ty rozmlátili hubu?!"Na to sa ho ironicky spýtala Anazu. "Presne tak som to myslel. A teraz ak dovolíte idem spať.." Prevrátili sme nad ním s Anazu oči. "Ach to chlapské ego.." "Mne to hovor.." Po týchto slovách sme sa začali smiať. "Mali by sme ísť spať" Kludne som jej povedal, keď som videla že Tribo a ani Kinio nie su blízko. "Ok, Anavi choď spať ja budem držať stráž!" "A načo veď už teraz nás strážia dryády nemáš sa čoho báť..." Na to mi prikývla a ľahla si vedľa mňa. "Nevieš čo sa deje s Kiniom" Nahle sa ma začala pýtaj. Po nejakom uvažovaní som jej odpovedala" Možno žiarli.." "A na koho?" "Na Michaela.." "No mne to príde, že žiarli aj Tribo len trošku inak....."Na to som sa jej rýchlo opýtala "Snáď si nemyslíš, že je teplí?" "Jasné, že nie.. ale uznaj možné je všetko.." "Jasné, ale teraz idem spať..."Usmiala som sa a zaspala som..ale netrvalo to dlho. Po nejakej dobe ma Anazu zobudila. "Čo? Prečo ma budíš?"Hneď som na ňu skríkla, keď som bola ako tak hore. . "Tribo ťa pobozkal?!"Ako som počula tuto otázku hneď som sa prebrala a vypleštila na ňu oči. "Kto ty to povedal?!" "Tak áno či nie?!"Opýtala sa ma Anazu s prisním pohľadom. Rozmýšľala som nad tím, kto jej to povedal a keď som zbadala Triba , ktorý sa snažil schovať za stom. Nezostávalo mi nič iné."Áno" "Ja tomu dementovy rozkopem tú jeho debilnú gebulu. Čo si to dovoľuje?!"Ako som si myslela znova vybuchla.. "Nie to je dobré. Nechaj to tak, to je dobré.". "Ako to myslíš?" Spýtala sa ma s vivalenimi ocami. "No ja som mu už jednu vrazila." Usmiala som sa a sklonila hlavu."Už som sa ľakla, že si sa do neho buchla." Začala sa smiať, ale ja som sa nesmiala niečo ma k Tribovi stále ťahalo. Anazu sa prestala smiať."Tak, že ti k nemu niečo cítiš ?"Ja som jej len prikývla a zobrala som si veci. Išla som k Michaelovi. Ktorý sa zase zhováral s dryadami. Keď odleteli všetci sme boli hore a mali sme aj všetko zbalene." Tak čo ideme ? Michaele." Spýtala som sa ho a on mi len prikývol. Po nejakej dobe sme zbadali v diaľke ohromne mesto."Tak dámi...eh a pani toto je Dardakus!" Úsmevom nám oznámil Michael úžasnú splavu.