Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Denník Sestier ! 1.časť

5. ledna 2013 v 16:20 | Ivka |  Anavin denník
Tak toto je prvá časť :) ale neviem ako sa to dalej bude vivíjať :)

Tento deň je veľmi významný, pretože ja a moja najlepšia kamoška Anazu chceme odísť s domu .
Máme už pokrk toho ako do nás stále rýpu naši rodičia a aj naši učitelia obrany proti nočným beštiám, no teda ako sú upíry, zombici, vlkolaci a aj nejaké iné monštrá ale tie sú už menej nebezpečné.
Ale aj tak ja a Anazu sa ničoho nebojíme ,lebo keby sme sa báli tak neprežijeme ani sekundu v tomto blbom meste a preto chceme ujsť do meste Dardakus. Hovorí sa o ňom, ako o meste mŕtvych, pretože tam žije viacej príšer ako ľudí, no a to my dve chceme. Adrenalín až do posledného dna nášho života, pretože my sme dievčatká ,ktoré sa ničoho neboja a ani blbých nočných tvorou. A preto dnes o polnoci sa vypravíme na cestu do mesta smrti. Samozrejme to nebude prechádzka po ružovom sade. Obe sme si vedome toho, že tam určite budú nejaký upíri a samozrejme i iné monštrá noci ale načo sme sa učili bojová umenia? Áno učili sme sa ich presne na tento deň, na túto chvíľu ukázať všetkým, že máme odhodlanie, ktoré chcú v nás potlačiť, ale kdeže my sa tak nedáme ! Už sa na to strane teším.
Mame sa stretnúť pri starom múzeu a od tade budeme putovať na sever, kde sa nachádza náš nový domou.
Už som to nemohla vydržať a tak som šla na dohodnuté miesto. Samozrejme v takomto čase vonku nebol žiadny rozumný človek. Boli tu iba ožrali ľudia ,ktorý sa záhadne strácali v tmavých uličkách , ale ja som vedela prečo sa strácajú . Boli tam proste upíry, ktorý čakali na svoju večeru , no ale ak si myslia ,že sa i ja nachádzam ich večernom menu, sú na veľkom omyle. Pozorne sa obzerám na všetky strany, aby ma nič neprekvapilo, ale aj tak ma niečo prekvapilo. Bola to Anazu ,ktorá vrazila do môjho chrbta skoro som ju prebodla mečom ,ktorý som držala v ruke , no a ona skoro do mňa vpálila jeden svoj šíp s luku . Fuuu bol to ofuuz. Obi dve sme zložili zbrane a začali sme sa chichotať ako šibnuté. Pochvýli sme sa ale zametali a znova sme boli ostražité , lebo nik nikdy nevedel čo sa môže stať. Konečne sme opustili mesto, nachádzali sme sa v lese Nočného ticha. Hhe je to blbý názov lesa, keď tu každú sekundu niečo šuští alebo zavýja nejaký vlkolak. Obi dve sme sa na seba pozreli a nahlas preglgli všetok strach ,ktorý sa v nás nahromadil. Po niakej dobe sme už boli úplne vyšťavené, ale nemohli sme to dať vedieť lebo bi nás hneť smlsol nejaký netvor. Úplne vyčerpané sme spadli na zem, keď sme videli vychádzajúce slnko spoza hôr. To bolo pre nás to najlepšie lebo monštrá nenávidia svetlo. Keď nás slnečné lúče úplne ožiarili tak sme hneď zaspali.
Zobudili sme sa až na bolestné výkriky ,ktoré volali o pomoc. Ja i Anazu sme vyskočili ako sme najrýchlejšie vedeli. Skryli sme sa za stromy a sledovali vyníkov, ktorý mučili nevinných pocestných ľudí. Mala som plán ako ich zachrániť lenže Anazu je strašne výbušná a tak skôr ako som jej mohla zveriť svoj plán vyskočila na nich a začala strieľať šípí hlava nehlava. Ja som len potichu nadávala za stromom pričom som zbadala, že za Anazu je jeho parťák a chce ju zabiť. Neváhala som ani stotinu sekundy a vrhla som sa na neho on vôbec nechápal ako som sa tu vzala. Hee mala som výhodu až po kedy sa neoprel o strom . Skoro mi zlomil chrbticu ale aj tak sa ma nezbavil . Chcela som mu dať úder ,ktorý by ho aspoň nachvíľu dal do bezvedomia, ale on sa stále mrvil. Anazu to mala ale horšie, pretože on na ňu použil manéver na zmietnutie osoby, aj keď to vedela tak sa mu to darilo. Keď som sa nad tým zamýšľala zabudla som, že mám tiež proti sebe bojovníka. Ten to zistil a v ničom neváhal. S chmatol mi ruku a tresol ma na zem, v tej chvíli sa na mňa pozrela Anazu a chňap chytil ju zas jej protivník a hodil ju vedľa mňa. Zviazali nás okolo stromu a pokračovali s mučením procesných ktorý nevládali ujsť, po kedy sme s nimi nejiake tak bojovali. Anazu bola naštvaná ,že ju takto prechytračil ja som ale zanechala chladnú hlavu a opýtala som sa jej či nemá ešte vreckový nožík ( vždy ho nosila zo sebou). Prikývla mi, že ho má ale ma ho uložený v topánke. S toho som bola trochu vytočená ale povrazy boli trochu voľné. Skúšala som sa dostať k jej topánke rukou a na tisíci raz sa to podarilo. Skoro som zvrieskla od radosti ,ale keby som tak spravila naše snaženie bi uletelo mávnutím ruky. Podala som nožík Anazu a ta začala prerezáva povrazy. Keď povrazy prerezala skríkla som na našich vezniteľov a ty k nám pricupkali ako poslušný psíkova a v tom sme chytili rozrezaný povraz a zviazali sme ich. Boli sme s toho nadšene a tak sme si pleskli rukami. Ja som dávala pozor na tých dvoch hnusákov a Anazu pomáhala zranením ľuďom. Pozbierali si svoje bohatstvo a na znak vďaky nám nechali trochu svojho jedla a pitia, ktoré nám fakt dobre bodlo. Najedli sme sa a napili. Zrazu ma napadlo, že vyleziem na strom a pozriem sa ako ďaleko sme ešte od mesta a tak som aj spravila. Keď som bola na vrcholku stromu započula som Anazun tlmený výkrik pozrela som sa dolu a videla som že ti dvaja idioti sa dostali s povrazov a utekali i s Anazu niekam preč. Čo najrýchlejšie som skákala s jednej vetvi na druhu, ale keď som konečne bola dolu nikto tam nebol a ani som už nikoho nevidela v diaľke. S toho šoku, že mi odviedli moju najlepšiu kamarátku som stratila všetku silu v nohách ,kľakla som si na zem a začala plakať, keď som si premietala čo jej tak asi spravia .

PS: teraz je to na tebe ZUZU :)
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama