Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Yuki Uchiha 6. časť

3. ledna 2013 v 22:00 | Zuzu |  Yuki Uchiha
Trochu krátka. Ale doprdele aj tak to nikto nečíta......

Potrebovala som ísť na vzduch. Vyšla som zo stanu a šla som sa prejsť smerom k dedine. S každého domu svietilo svetlo. Bolo to celé také pekné. "Čo tu robíš?" Skoro som dostala infarkt. "Hiro si ty normálny?! Takto ma strašiť." Hiro sa pozrel do zeme. "Je ti niečo?" Usmial sa. "Nie" Neverila som mu. Som snáď až taká blba? "Hiro zajtra by sme tam už mali byť, nie?" "Áno zajtra budeme v dedine. Vraj tam máme zostať aspoň jeden deň potom sa môžeme vrátiť domov..." Prikývla som a pomaly sa vydala k stanu. "Stoj.." Povedal Hiro a chytil ma za rameno. Nechápavo som sa na neho pozrela, ukázal smerom k nášmu táborisku. Boli tam ľudia, žeby lupiči? Nie, tak moment. "Ninjovia." Povedal Hiro a pozrel sa na mňa so strachom v očiach. "Zostaň tu. Ani sa nepohni ja to vybavím." Hiro sa po nich rozbehol a viac si nepamätám, niekto ma totiž to niečím trafil do hlavy a ja som stratila vedomie. Ak to takto pôjde ďalej tak sa nedožijem asi ani tých skúšok. Normálne by som ich mala už za sebou, ale jeden dotyční sa rozhodol ich preložiť. Kto to len bol? Ah už to mám náš drahý Hokage. Páni tá rana mi teda dala zabrať. No keď som sa zobudila bola som v nie akej zvláštnej miestnosti bez okien. Presvitalo sem slnečné svetlo len tak medzi štrbinami. Keď si moje oči privykli na prítmie čo tu panovalo zbadala som v roho ninju. Najskôr som si myslela, že je to strýko Neji (no nie je to môj strýko, ale keď sme boli mali tak sme mu tak hovorili a zostalo mu to) viete dlhé vlasy a v tej tme kto by sa nezmýlil. "Ehm, povie mi niekto kde som?" Spýtala som sa naoko vyplašene. "No moja milá to je prosté, si niekde kde to pre tebe nie je bezpečné..." "A vy ste?" Ten divný chlap sa usmial. "Hádaj..." "Šeherezáda?" (No čo aj mi máme tv.) Ten chlapík niečo zavrčal, ale nerozumela som mu. Otvorili sa dvere. Prekvapilo ma, že tu nie aké sú vôbec som si ich nevšimla. Dnu vošla žena, aby som to u presnila vyzerala ako chlap, krátke vlasy, okuliare, príšerný účes no neviem čo mám dodať. "Onur?" Tá žena na to nič nepovedala len pokynula chlapovi, aby odišiel. "Takže ty si Yuki Uchiha?" "Nie, ja som Svätý Peter." "Neklam! Viem kto si?" "Tak prečo tá blbá otázka?" Tá divná ženská sa zatvárila ako vrah. Možno aj bola. "Prečo som tu?" Vyslovila som otázku, ktorá sa mi drala na jazyk už dosť dlho. "Po A, si dosť dôležitá pre toho blonďaka a po B možno by sa nám zišli tvoje schopnosti." "Moje schopnosti? A prečo myslíte, že by som vám mala pomôcť?" "Budeš mocná, veľmi mocná snáď to nechceš?" Tie jej zuby, ble jak striga, ale nie strigy sú krajšie. "Počkajte zamyslím sa. Nie nechcem." Pozrela sa na mňa s pohŕdavým výrazom. "Vôbec nie si ako tvoj otec. On bol mocný a ty si len také nič." Kopla do mňa a ja som sa na ňu pozrela no s trochu vyčítavým výrazom. Ale dobrá správa je, že som sa otočila a ona mi s tým svojim nechtom jak Dracula prerezala putá na nohách, keď si moju tvár pomýlila s nohami. "Budeš mať peknú jazvu a tá tvoja tvárička nebude už taká odporná.." Ona je asi naozaj blbá, keď si myslí, že moja tvár sú moje nohy. "Eh a vy budete mať poriadny kopanec" Skôr než sa zmohla na jediné slovo celou svojou silou som ju kopla do brucha. A skúste niekoho kopnúť tak, že prerazí stenu, je to zabáva. Chcela som utiecť, ale ten čudný chlap ma chytil a znovu zviazal. Tá ženská už za mnou nebola, len okolo mňa prešla a zamrmlala niečo ako: "...má niečo po Sasukem len to treba dostať von.." Netuším čo tým myslela a ani ma to dvakrát netrápi. Teraz musím prísť na to ako sa stadiaľto dostať. Nemám voľné ruky, takže nič nemôžem spraviť. Ozvalo sa zaklopanie na dvere. On tu niekto klope? Dnu vošiel čudný chlapík bol do cela mladý položil predo mňa tác s jedlom. "Jedz.." "A povieš mi ako mám jesť zo zviazanými rukami?" Kľakol si ku mne a rozviazal mi ruky. Jednu s nich Bohužiaľ držal tak, že keby sa o niečo pokúsim tak mi ju asi odtrhne. Najedla som sa a snažila som sa nekomentovať chuť toho jedla. Pro pána krále jak má tohle jeden vydržet. Po tom čo som dojedla mi zviazal ruky a odišiel. Napadla ma len jediná vec, alebo jediný človek. A popri tom som myslela aj na to ako sa odtiaľto dostať živý a zdravá a bez toho aby som potom musela skončiť v blázinci.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Momo-chan Momo-chan | Web | 27. ledna 2013 v 15:33 | Reagovat

Vidím, že už máš nervy... nemaj, ja ti to budem čítať veľmi rada a budem ti nechávať komentáre, lebo nech si vraví kto chce čo chce - mne sa to páči :) čo ma privádza k tomu, kedy bude dalšia časť? a Ehm,.. šeherezáda? vážne? začala som sa smiať až sa ma prišla mama spýtať čo mi je :D :D ale následné Onur? tak to som sa už fakt neudržala a rozosmiala sa na celé kolo :D páčila sa mi aj scéna kopanca do brucha :) Je to napínavé a som zvedavá čo je s Hirom

2 Zuzu Zuzu | Web | 27. ledna 2013 v 17:35 | Reagovat

[1]: jeeej diki aspon niekto to číta a skoro asi zajtra možno dnes uvidím....no čo je s Hirom.. hmm.. toje tajné a dozvieš sa to asi dosť skoro.... :-D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama