Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Únor 2013

Vampir a čarodejnica! 3.Kapitola

28. února 2013 v 19:31 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
hehe tretia časť ... :)
Ráno som sa ocitla v posteli a Georga som nikde na okolo nevidela. Postavila som sa a otvorila dvere obzerala som sa po chodbe ale nikoho som nevidela a tak som sa obula a išla dole schodmi. Ocitla som sa vo veľkej hale , v ktorej som zbadala známich upírov, boli to tý upíri, ktorý ma pred tým uniesli. "Aha, kto sa objavil, hehe.. ako si sa vyspala? Mi lajdy." *Eehh aká Mi lajdy ???* "Vyspala som sa dobre, ale kde je Georg?" " Georg musel ísť niečo vybaviť takže tu není..no a keď tu není nemusí sa ani dozvedieť, že sa s tebou pohráme. Hehehe." *O čom to hovoria? Aká hra?* CHŇAP-chytil ma jeden z nich a začal mi lízať krk a ja som vedela čo nasleduje ďalej. *Sakra čo mám robiť? Eh, mám to !*Spomenula som si ako som od seba odrhla Georga, keď ma škrtil. *Dúfam, že to bude fungovať.* Nadýchla som sa vypustila som zo seba: "Chcem aby ste ma nechali na pokoji !!!" *Funguje to!* Oby dvaja boli odo mňa 2 metre ďalej a keď chceli bližšie tak ich to nepustilo."Čo to do brdele je???" "Hej nechaj nás si ťa ochutnať, neboj nebude to bolieť!" A začali sa rehotať. Myslela som si, že som v bezpečí ale ako to skúšali znova a znova tak sa približovali bližšie a bližšie a ja som vedela , že bude môj koniec...no myslela som si, že ma zabije Georg keď ho neposlúchnem ale asi som sa zmýlila. Znova ma chytili ale teraz to bol ten druhý. Vyhŕkli sa mi slzy lebo som vedela, že to je môj koniec. BUM-BANG ozval sa rachot a ja som hneď otvorila oči. Zbadala som tých dvoch upírov ako si prilepený ku stene a ako predo mnou stoji Georg.*On prišiel a zachránil ma! On ..on!* Otočil sa a povedal: "Si v poriadku? Prepáč, že to tak trvalo..dúfam, že sa ťa nedotkly!" A otočil sa k smeru, kde boli tý dvaja prilepený. Ja som ani neuvažovala ale objala som ho. Potrebovala som objatie aaby som to prekonala, no a zdá sa že to pochopil a objal ma tiež zo slovami, "Všetko je už v poriadku. Som tu." A ja som začala plakať ako päť ročné decko. "O..os..ospravedlňujeme sa pane!" Ospravedlnili sa pričom klačeli na zemi. "Ale jej vôňa je až moc na nás."Dodal jeden z nich. *Hmm aká vôňa? Ja voniam?* "Eh! To je poriadku ale ak sa to ešte zopakuje nebudem už na vás taký milý i keď ste zo šľachtickej rodiny!" A pozrel sa na nich s vraždiacim pohľadom, bol celkom sexy s tým pohľadom, no tý dvaja sa len uklonili a zdrhli ako sa len najrýchlejšie dalo. "No, Emili čo bi si povedala na raňajky? Určite si už hladná." *Sakra asi ma prezradilo to moje škrkacie brucho.* "Mm, dobre." A zaviedol na do jedálne, kde som už mala pripravené všelijaké ľudské jedlá a nápoje, ani mi nebolo divné že Georg pije len červenú vodu, čo bola v skutočnosti zmiešaná ľudská krv zo zvieracou. Ako som tak pozerala na Georga tak som zbadala ako sa na mňa škerí, ale ja som si to radšej nevšímala. "Hmm..bolo to dobré. Ďakujem." A utrela som si pusu obrúskom. "Hehe, som rád že ty chutilo. No a teraz poď za mnou." Nemala som dôvod neisť, ale aj tak toto všetko mi pripadalo divné. Prenasledovala som ho cez veľmi dlhé chodby a vonkajšie záhrady až som sa nakoniec ocitla v prekrásnej záhrade, kde všade naokolo boli vysadené len ruže v rôznych farbách, ale najviac ma zaujala čierna ruža s červeno-krvavými koncami. "WOW, táto ruža je úžasná. Ty jej konce a celkový vzhľad. Úplná nádhera." "Ach? Takže sa ty páči? Je moja najobľúbenejšia...hmm som rád, že máš rada ruže." *Ako vie že mám rada ruže? Veď som ju len pochválila...* "Poď si sadnúť." "Eh? A kam?..." Ani som sa nemusela ďalej pýtať. V obzore som uvidela krásne biely altánok, v ktorom bol položený klavír. "Ty hráš na klavíri?"Ani neviem ako to zo mňa vyletelo. "Áno hrám. Ty máš rada hudbu?Hmm.." "No, áno mám. Hlavne kapelu Afterlif&John tý sú fakt úžasný." "Ach tak..." "Hmm..nezahral by si mi volačo?" *Ha! A mám ho!* "Jasné. Prečo nie. Zahrám ty pieseň, ktorú hrám každý deň pre svoje ruže." Ako to dopovedal tak sa usmial, posadil sa pri klavír a začal hrať pieseň- bola smutná a pri tom veselá, miešala sa s pocitom lásky a s pocitom nenávisti, s toho všetkého sa mi chcelo plakať a smiať zároveň. *Ako niekto môže takto hrať?* Táto otázka mi stále behala v hlave až po kedy neskončil. "Tak aké to bolo?" *Čo mu mám asi tak povedať ? Bolo to úžasné ? ale bolo to omnoho viac...* Nemohla som nájsť tie správne slova a tak som radšej bola ticho, Ale keď som uvidela jeho smutný pohľad nemohla som. Pobozkala som ho, no ako som mala v pláne bol s toho prekvapený a tak som dodala: "Bolo to presne také to!" *No zdá sa, že to pochopil, keď sa zase škerý. Hmm...*

No nwm :)

28. února 2013 v 19:26 | Ivka |  Obrázky&Kresby
noo tento mi išiel načitať ..dúfam že sa páči :D

Prvé a posledné 9 časť

28. února 2013 v 10:28 | Zuzu |  Prvé a posledné
Toto som dlho nepísala... Mala som... No nič napísala som novú kapitolu aj ked som si není istá aká je..

Aron chodil okolo mňa ako sup. Tváril sa akoby vyhral v lotérii. "Pridáš sa ku mne a mojím verným?" Jeho verní bola len skupina upírov, ktorý si vybrali zle. "Nechcem byť taký primitívny a žiť len preto, aby som zabíjal kvôli jedlu." "Takže to čo si spravil bola nehoda? To akosi zabil to dievča." "Pche.. Si úbohý Aron. A nie nebola to náhoda taký plevel ako bola ona nemá prečo žiť.. Nechať ju žiť by bolo plytvanie." Odsekol som mu a vydal sa hlbšie do lesa. Nasledoval ma. "Priznaj si to Christopher si jedným z nás!" Pri slove Christopher som zavrčal. "Už nikdy mi tak nehovor!" "Ale veď tak sa voláš no nie?" "NIE! Zriekol som sa toho mena.." Aron sa tváril akoby nad nie čim uvažoval. Čo bola blbosť, pretože odkedy žije len pre zabíjanie uvažuje tak nanajvýš nad jedlom. "Vzdal si sa mena. Je len otázka času kedy sa vzdáš všetkého ostatného a je len otázka kedy sa to stane." Usmial sa a z diabolským výrazom zmizol. Vrátil som sa "domov" a vliezol do svojej izby. V kresle sedel Daniel. "Neboj sa prišiel som ty len oznámiť, že dnes prišla jej výsosť a nebola nadčená s toho, že si tu nebol. Mám ty len povedať, aby si okamžite išiel do izby kde väčšinou zotrváva." Potom sa na mňa prísne pozrel. "Ale radšej sa prezleč, krv na oblečení nebude budiť dobrý dojem." Povedal a odišiel. Prišlo mi čudné, že sa nespytoval na to kde som bol a ani na nič podobné. Tak som sa teda prezliekol a išiel do tej jej izby. Mala rezervované celé poschodie pre svoje služobníčky a bojovníčky a tak. Zaklopal som na dvere a vošiel. Podišiel som k nej a jej novému manželovi. Hovorilo sa, že to bol človek, ktorého premenila. Úctivo som sa uklonil. "Christopher.." Oslovila ma a ja som zaškrípal zubami. "Prosím oslovujte ma menom Johnatan." Trochu ju to zaskočilo, ale prikývla. "Počula som, že si sa stretol s Aronom. Je to tak?" Ako inak, ona vie všetko. "Ano.." "A čo sa medzi vami stalo?" Nemal som na výber buď by som jej to povedal, alebo by ma jedno s tých jej dievčat zabilo. "Pýtal sa či som prešieľ na temnú stranu.." "A prešieľ?" Chvíľu bolo ticho. Všetci čakali na moju odpoveď. Nevedel som čo mám povedať tak som mlčal. "Rýchlo odpovedaj! Moja paní a môj brat čakajú na tvoju odpoveď!" Zavrčalo dievča, ktoré bolo hneď pri kresle kde sedela jej výsosť. Doteraz som ju ignoroval a nevnímal, že tam vôbec je. Skôr ako som si ju stihol všimnúť sa pred ňu postavil Manžel (Manžel oslovenie manžela jej výsosti, veľké M pretože len on jediný má právo oslovovať sa Manžel ostatný upíry sú pre menej postavené upírky iba druhovia...). "Nie neprešiel som na temnú stranu." Povedal som a čakal kedy ten hlupák odstúpi. No nedočkal som sa. "To je všetko môžeš odísť.." Uklonil som sa a odišieľ. Nevidel som ju, ale ten hlas... Ten hlas.. A tá odvaha bez toho, aby ju jej výsosť vyzvala prehovorila. Ona je... Moment už bláznim! Ale aj tak ju chcem vidieť. Vošieľ som do izby a až teraz mi došlo ako hrozne to tu smrdí. Otvoril som okno jedno, druhé, všetky. Odhrnul som záclony a vošieľ do kúpelky. Zľakol som sa svojho odrazu. Okamžite som vbehol do sprchy keď som višieľ zvalil som sa do postele a zaspal. Ráno som sa zobudil na to, že sa niekto smial. Otvoril som oči. Bol to Deniel. "Vstávaj bratček veď už je 5 hodín za hodinu svitá.." Vyskočil som s posteľe a rýchlo som sa obliekol. "Dnes nás pri večeri poctí jej výsosť.." Oznámil mi a ja som sa usmial. "Bude tam aj to dievča... Sestra Manžela?" Zasmial sa. "Asi áno, ale ja som ju ešte nevidel... Vlastne ju videli iba nízko postavený.. Mám pocit, že nám ju nechcú ukázať.." Povedal a ja som sa nad tým zamyslel. "Ale prečo by nám ju nechceli ukázať?" "Lebo je škaredá?" Zatipoval Deniel so smiechom. Zamračene som sa na neho pozrel. "Nie" Povedal som presvečene a vydal som sa do jedálne. Veľký okrúhli stôl, vedľa ktorého sa sedelo podľa postavenia. Na jednej strane sedával Deniel a na druhej nie aký bezvýznamní upír. Dnes Deniela nahradila jej výsosť a ona prerobila aj zasadací poriadok. Pri každom mieste bola menovka. Hľadal som svoju, ale nemohol som ju nájsť. Prešieľ som na druhý koniec stola. Sedel som presne na proti jej výsosti. Taká potupa. Keď som však začul smiech, ktorý mi pripomenul Em. Okamžite ma prešiel všetok hnev. Posadil som sa a keď vošla královňa uklonil som sa ako ostatný. Nebola tam jej služobníčka, sestra Manžela. To ma trochu zamrzelo, ale nemohol som s tým nič robiť. Ako aj keď som ani netušil ako vyzerá, ale pravdou je, že moje podvedomie mi pri myšlienke na ňu vyhodilo Emilin obraz.

hmmmm...

28. února 2013 v 9:54 | Zuzu |  Obrázky&Kresby
No kedže Sachiko povedala, že nestíha čítať a tak.. Tak som uvažovala a na nič som neprišla :D... No aj keď kresby su s väčšej časti Ivkina záležitosť a ja kreslím ako 3 ročné dieťa.. Kedže netuším kedy da Ivi dáku novú kresbu, tak ma napadlo, žejedna kresba vás hadam nezabije... Dufam



No vyzerá to hrozne, ale nazabije vás to...

Vampir a čarodejnica ! 2.Kapitola

24. února 2013 v 21:42 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
Tak toto je dalšia časť :) dúfam, že sa lúbi :) ...
Keď sme boli na chodbe započula som jemné žblnkanie vody. "tak a sme tu madam, prosím dúfam, že sa vám kúpeľ bude páčiť.!"A otvoril dvere za ktorými sa skrývala strašne veľká kúpeľňa s úžasným bazénom a malou fontánkou. "Páni! To je úžasné." "Madam, keď budete niečo potrebovať tak zatiahnite len za tento provaz. Tak teraz vás tu nechám vykúpať madam." "Ach iste, ďakujem."*Páni je to vážne úžasné ako keby som bola v nejakej pohádke, ale....ale prečo mi je tak divne ??? NEPOKÚŠAJ SA UJSŤ! - ach áno je to kôli tomuto ... som tu ako väzeň a to je fakt divné. Ale ta kúpeľ vypadá užasne.* Vyzliekla som sa a pomaličky som vliezla do vody. "ahh..to je fakt prijemné.." * Ta voda je tak teplá a vlažná zároveň, ako keby sa v nej miešali dva svety.* "Dva svety! Prečo ma to nenapadlo ? ČO keď tento incident je kôli inému klubu? Takže ja som ako podmienka na výkupne?" - Prudké otočenie vo vode, zdvihnutie sa a kráčanie k uterákom. " Sakra ako to, že mi to nenapadlo skôr? Ja som ale nemožná! Musím ujsť a to čo najrýchlejšie!" - otáčanie sa okolo seba. * Ach čo to je? To je okno ? Super ! Zdá sa že je to ľahšie ako som čakala!* A začala som sa obliekať. I keď som nemala žiadny plán musím niečo spraviť a nestáť tu ako socha. - Otvorenie okno a zoskočenie na zem. " A čo teraz ? Budem musieť nájsť nejakú cestu domov." * A NEZABUDNI JA I OBATNÝ SME PRAVÝ UPÍRI ! Áaachhh ..prečo teraz musím uvažovať nad takými blbosťami ? NIKAM NEJDEŠ MÁŠ ZARACHA ! Ehh a prečo si vybavujem to že mám zaracha ? No hej ak ma matka prichytí tak som mŕtva tak či tak.* "Nemám čo stratiť ! Tak kde by tu bola nejaká cesta?" - Otáčanie sa do strán. " Ja som ty vravel, že sa nemáš pokúšať o útek Emili!" "Čo? Čo to bolo? Kto tu je?"*sakra dúfam, že to není ten upír, ktorý ma chcel zabiť...* "Nemala si nikam ísť Emili! Nemala si sa pokúšať o útek! Nie, nemala..." "? Kde sa krívaš? A kto si že mi rozkazuješ ?!" Hneď som mu skočila do reči, ale aj tak som ho nevidela.* Kde sa asi tak schováva?* "Nie, nemala si to robiť, lebo každý kto neposlúchne moje rozkazy, bude potrestaný!" Ako to dopovedal uvidela som jeho tvár nad tou svojou - bol úplne rozžiarený a uškieral sa na mňa. " Čo sa to deje ? Ako si sa tu objavil?" "Ach... Emili ty to stále nechápeš..." Chytil mi bradu."... ja som vážne upír, ktorý má tiež vysoké postavenie a len kôli tomu si stále nažive, ale teraz keď sa ukázalo, že ty nemôžem dôverovať...achh ..budeš musieť zaplatiť!" *Čo? O čom to hovorí! Sakra čo si len myslí ja nie som žiadny majetok!* "JA NIE SOM TVOJ MAJETOK !!!" Zakričala som naňho ako najviac viem. " Ale to je omyl Emili, ty si môj majetok! Môžem si s tebou robiť čo chcem a ty mi v tom nezabrániš!" Dal mi ruky sa chrbát a nahol sa k môjmu krku. "Čo..čo to robíš ???" Ale on mi neodpovedal ... olízal mi krk a potom som zbadala jeho tesáky, boli vážne ohromné a vážne ale vážne vypadali ako skutočné. "Čo to sakra robíš? Prestaň! Ja nechcem byť upír, tak prestaň!!!" Ako som to dopovedala vyhŕkli mi slzy. "He..ale budeš robiť to čo ty poviem! A keď spravíš niečo zle, tak ťa zabijem!!! *sakra nemám na výber, keď utečiem zabijema a keď niečo spravím zle tak ma tiež zabije. Arrggg..* "Dobre!" "Muhehe.. to som chcel počuť tak ideme. Heheh.." -úprimný a milý smiech.*Čo? O čo mu ako ide? Pred chvíľkou ma chcel zabiť a teraz sa smeje! Je to fakt debil!* Dotiahol ma naspäť do izby, potom si vyzliekol sako a sadol si na kreslo. "Hej Shaso prines mi Brendy s ľadom." Skríkol do prázdnej miestnosti a keď som sa ho chcela opýtať prečo to povedal keď tu žiadny Shasa není, ale v tej chvíli sa otvorili dvere, v ktorých stal sluha s brendy na tácke. !Čo to má akože znamenať !?!" "Ach prepáč, ty si chcela tiež niečo priniesť." "Ehh! Jasné že nie, ale ako si to spravil?" "Hehe to je tajomstvo, ale teraz poď sem." *Čo to na mňa skúša? Ale ak ho neposlúchnem zabije ma.* GLUG...Podišla som k nemu. " Výborne a teraz si na mňa sadni." "Čo čo si to povedal ?" "Tak bude to alebo..." pozeral sa ma mňa s vraždiacim pohľadom a ani nemusel dokončiť tu vetu a sadla som si na neho. *Chvála bohu, že som k nemu bola otočená chrbtom inak by som neprežila ako bi sa ma mňa znova usmieval.* CHŇAP..chytil ma a hodil si ma cez kolená." Čo to robíš ?!" "Buď ticho a nehajma! Dnes som mal fakt blbý deň, nechaj ma si trochu odpočinúť." "Ah..ehh..Dobre." *Ako je možné, že teraz vypadá tak zraniteľný? Páni ,on vážne spí! Zdá sa že mal dneska fakt blbý deň, no ale nie taký som mala ja.* Izbe bolo nenormálne ticho, jediné čo bolo počuť bolo počuť moje srdce a Georgové chrápanie.

Osud je nefér

23. února 2013 v 15:41 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Čiernovlások venoval Sakure jeden povýšenecký pohľad a so zvyškom svojej skupiny pokračoval do školy. "Sú desivý" Poznamenala Hinata a keď jej blonďák zamával mierne sčervenela. "Naruto- sama je..." Hinata nevedela nájsť správne slová. "Čudný" Povedala Sakura a ťahala svoje kamarátky do triedy. Nemali tam zasadací poriadok, nie ako určený, ale väčšinou sedel Uchiha so Saiom, Sakura s Ino a Naruto pri Hinate... Dnes však nie. Sai sedel pri Narutovi a Hin si sadla k Ino. Bohužiaľ jediné voľné miesto bolo vedľa Uchihu. Sakura sa prosebne pozrela na kamarátky, ale keďže zazvonilo a dnu vošieľ Kakashi-sensei Sakura nemala inú možnosť iba si sadnúť k Sasukemu. Stoličku si odtiahla čo najďalej od neho. "Takže koho si dnes vyskúšame?" Spýta sa a pozrie priamo na Sakuru. *Slečna Haruno vy ste nám už dlho nič nepovedali..* Povie a rukou jej pokynie, aby šla k tabuli. Prejde k nej a postaví sa pred triedu. Ako vždy vie celú látku naspamäť. "Jedna.." Povie a pošle ju naspäť na miesto. Posadí sa a Sasuke prehodí k jej odpovedi len jediné slovo. "Bifľa." Sakuru to mrzelo, nechcela byť v nikoho očiach bifľa, ale nikomu okrem Ino a Hin nepovedala, že je na škole vďaka štipendiu. "Staraj sa o seba Uchiha.* Šepla smerom k nemu a on zostal úprimne prekvapený. Nečakal, že tá malá Sakura, tá rozmaznaná bifľa má v sebe toľko odvahy. Teda takto vyzerala Sakura iba s jeho pohľadu. Nemal ju rád prišla mu bezvýznamná. Celú hodinu predriemal a Sakura ignorovala to, že jej tam za chvíľu zaspí. Keď zazvonilo ulavilo sa jej a hneď sa rozbehla k Narutovi. "Vymeníš sa prosím ťa so mnou?" Naruto bol dobrý článok s ich skupiny a jedine on by sa s ňou vymenil. Sai síce nebol dva krát dobrý, ale Sakure neprekážal tak ako Sasuke. Prehodila sa s Narutom. Celý deň strávila so Saiom v lavici a keď zazvonilo na koniec poslednej hodiny s úľavou si vydýchla. "Slečna Haruno počkajte tu.. Musím vám doniesť oplympiádu..." Povedal Gai-sensei a Sakura musela čakať. Vedela, že Ino a ani Hinata ju dnes nemôžu čakať a tak pôjde domov sama. Gai-sensei jej doniesol olympiádu a ona sa vydala domov. "Hej Haruno!" Stuhla keď započula ako na ňu niekto kričí. Ten hlas jej bol povedomí. Taký znudený tón a pri tom desivý. S obavami sa otočila. Nemýlila sa. "Haruno potrebujem poznámky s fyziky.. Sai ich nemá a ani Naruto a ja som si dal šlofíka takže mi ich daj!" Rozkazovací tón jeho hlasu sa Sakure nepáčil a preto pozbierala všetku svoju odvahu a pozrela mu do očí. "Nie!" Zavrčal. "Čo si to povedala?! Okamžite mi ich daj!" Sakura sa ho však nebála, teda nie až tak moc. "Nie!" Sasuke sa naštval. Natlačil ju na stenu jedného domu a pritisol sa na ňu. "Okamžite mi ich daj!" Povedal stále sa tisnúc na chudáka Sakuru. "N-nie mal si dávať pozor!" Sasuke sa zasmial. "Naozaj si myslíš, že si v situácii kedy mi môžeš odporovať?!" Šepol jej do ucha a potom jej olízol líco. "Tak čo dáš mi ich? Alebo mám pokračovať?" Sakura zavrela oči, nechcela sa na neho pozrieť bála sa čo by spravil keby povedala nie. Uvolinila si ruku a jednu mu strelila."Nie!" Čakala, že ju Uchiha pustí, ale mílila sa. Namiesto toho sa na ňu vražedne pozrel a surovo ju pobozkal. V tej chvíli jej z ruky vypadla taška a Sasuke sa po ňu zohol. Vytiahol fyziku. "Už máš hotovú aj domácu? Skvelé zajtra ti to donesiem..." Povedal vzal si úlohu a odišieľ. Sakura si trasúcimi rukami zobrala veci so zeme a vydala sa domov. Mama nebola doma ako vždy. Zamierila si to do kúpelne a poriadne sa vydrhla. Nechcela cítiť jeho vôňu, ten sviniar bol horší ako si myslela. Ako mohol niečo také spraviť?! Ako mi mohol ukradnúť prvý bozk?! Vliezla do svojej mini izby a zvalila sa na postel. Nevedela čo má robiť. Chcela plakať. Nakoniec si zapla facebook. Bola tam aj Ino a Hinata a aj ten sviniar. Sakura si začala písať s Ino.
Sakura: Ahoj
Ino: Čauky videla si to čo má Uchiha napísané?
Sakura: Nie čo?
Ino: Nikdy som si nemyslel, že nevinné sú také sladké nevieš o čom to točí?
Sakura: Nemám ponatia...
Ino: O kom hovoril? Možno o niekom kto ešte nemal pusu, alebo tak
Sakura: možno
Ino: Ale to si len ty a... už vlastne nik
Sakura uvažovala či má svojej naj kamoške povedať čo sa stalo, ale nakoniec to nechala tak.
Sakura: Idem off.. musím sa učiť
Potom sa odhlásila a posadila sa na posteľ. Chvíľu uvažovala nad tým čo sa stalo, ale nakoniec zaspala.

Deník Sestier ! 25.časť

22. února 2013 v 19:45 | Ivka |  Anavin denník
nooo tak neviem či sa vám to bude páčiť a či to vôbec bude dávať nejaký zmysel ...

Hneď ráno som išla do kuchyne, kde ma už čakal Michael."Dobré ráno Anavi, ako si sa vyspala ?""Ehh?...Dobré ráno aj tebe Michaeli. Hmmm to ale krásne vonia čo to je ?""Ach to sú len raňajky...no a kde je Anazu?""Ach ta ešte spí.""No dobre tak nech sa vyspí, keď mala tak rušný deň.""Hee ?" Sakra ako vie ,že včera mala rušný deň ? Že by nás niekto videl a povedal mu to? Ach bastard jeden! Ak ho nájdem tak ho zabijem! . Ako som sa najedla tak som šla i s Michaelom do haly a žačali sme sa rozprávať o tom kam dnes pôjdeme.ako som tak uvažovala kam pojdeme Michael zrazu povedal :"Anazu! Už ťa to nebolí keď tu skáčeš cez zábradlie?!" A zbadala som Anazu ako sa škerí a tak som prikývla Michaelovi, že má pravdu.No počkať ako vie o tom kotníku? "Nie a kam idete?"Odpovedala mu Anazu. "Čakáme na teba chceli sme si ísť prehliadnuť nie aké pamiatky..." Ani som jej nestihla dopovedať vetu, lebo ju za mna dokončil Michael. "A potom ísť do lunaparku." "Super!" Skríkla a ťahala nás k Miachaelovmu porshe. "Šoférujem, lebo neviete kde sa to nachádza.." Prikývli sme a sadli sme si do zadu. "Takže.. dnes vás vezmem do chrámu Rose en el fuego.." "Ruža v plameňoch?"Prekvapene sa ho spýtala Anazu."Ale prečo práve ruža plameňoch? Má to niečo dočinenia s..." Len tak som si žačala mrmlať popod nos. Michael zrazu zastavil na konci lesa a vysvetlil nám, že dané miesto chceli zbúrať ale kôli množstvu magie to nešlo. Keď sme vošli do chrámu tak som zbadala veľké steny popísané zvláštnym jazykom, ktorému som ja i Anazu rozumeli. Ale Michael bol trochu vydesený. Zrazu som len zbadala žiaru a tak som sa otočila k jej smeru bola tam Anazu a ruku mala položenú na svojom tetovaní ale to bola len polka ta druhá vypadala ako moje a tak s inštinktom som sa dotkla svojej polky. Tá sa rozžiarila započuli sme ranu, po ktorej sa otvorili tajné dvere. "Ideme Anavi.." Ako to Anazu povedala tak ma hneď ťahala dole schodmi, ktoré boli za tajný mi dverami viedli do divnej miestnosti kde sa po kontaktu s mojou a Anazuinov rukou zo stenou zapálili fakle. Bolo to dosť tajomné... no ale na stenách boli ďalšie znaky, ktoré mi boli dosť povedome ale.. "Ja.. nemôžem to prečítať.." "Ukáž.."Odpovedala mi Anazu ale ako ku mne išla tak spadla na zadok. "Do frasa! Čo je toto za...Anavi tie slová su hore nohami!"Ani som nestihla nič povedať, pretože všetky písmena na sa dávali späť do normálu. "Tá mágia je čudná!"Zamrmlala si Anazu po pod nos ..no ale asi mala trochu pravdy na druhej strane sa objavili nejaké obrazy no skôr portréty osôb. Po kedy čítala Anazu nahlas ja som začala lúštiť portréty..hneď na prvý pohľad bolo vidno, že sú niekoľko 100 000 rokov staré. Ale zrazu som započula ako Anazu číta: Bla ..bla ..blaa. to dokáže človeka i nečloveka nasrať. "Ehm.. Anazu prečítaj to normálne.." "No dobre.. znovu sa narodí aj keď nik nevie v akej forme príde na tento svet... Jedno je jasné bude mať tetovanie.." "Nie to pred tým.." skočila som jej do reči a ona na mňa zavrčala."No a predsa tu boli klany čo ju chceli zabiť, aj keď sa tie klany navzájom nenávideli spojili sa aby ju porazila.." ako to dopovedala prečítala som si malé odseky, ktoré boli pod portrétmi:
1.portrét: Rose en el fuego - ruža v plameňoch bola osoba s nadprirodzenými schopnosťami na človeka, ale ani tieto schopnosti ju nezachránili pred skazou...(ostatné bolo už nečitateľné)
2.portrét: Potomkovia klanu Venganza del de la libertad-pomsta slobody ... pomôže k ochrane diablo resurrección rosa- vzkriesenie diabla ruže (dalej som nečitala)
3.portrét: Klan Los defensores de los demonios de la noche- Ochrancovia démonov nočných.. nočných démonov.."(skrátené Upírske kniežatá)
"Ale ani tieto klany ju druhý krát nezastavia." S trasúcim hlasom som povedala Anazu."Čo sa deje?". . Potiahla som ju za ruku a ukázala jej portréty.Bol tam potomok Kinia a Triba. "Oni nás nezastavia pretože nás milujú, prorodstvo.."ale do toho mi skočila do reči Anazu."Nie je tam napísané, že nás milujú.."A začala so obzerať text pod obrazom. "Ja to viem.. Nemusím si to prečítať" Odpovedala som jej..ale mala pravdu nebolo to tam napísané. Je tam napísané, že pomôžu vzkriesenie diabla ruže ale to tetovanie čo mala ruža plameňoch je to čo je na mojom a Anazuinom ramene a toto všetko čo sa stalo..keď sme ich stretli a keď som sa zaľúbila do Triba a keď Anazu do Kinia - aj keď to nechce priznat. Je to prorodstvo ale prečo ma Tribo upozorňoval na Michaela ?"Michael!"Zakričala Anazu a ja som sa hneď otočila k nej nemohla som uveriť, že som si to nevšimla skôr..na portréte bol Michael! . "Čo to je?!" Ukázala na druhý obraz.V tom tam už bol i Michael. "Ja vám to vysvetlím" Zhlboka sa nadýchol a začal rozprávať...Hovoril o klanu Los defensores de los demonios de la noche, ktorý potlačoval ľudí a nútil ich k tým najšpinavejšim veciam..no a Michael bol tiež k jednej prinútenej- Mal zabiť mňa i Anazu, ale keď zistil že sme jeho sestry zrušil všetky spoje s týmto klanom...no tak tiež hovoril o Klane je Venganza del de la libertad kde sú hlavný potomkovia Kinio a Tribo. Teraz som už všetko chápala s jednej i s druhej strany.
"Ideme do lunaparku" Povedal Michael a odviedol nás preč. Išli sme naspäť do centra bol tam obrovský lunapark. Michael kúpil lístky a mi sme sa zviezli na ruskom kole. Potom išiel Michael s Anazu na horskú drahu..eh len keď si spomeniem na Anazuone šoférovanie je mi šoufl.potom keď prišli som navrhla:"Michael poďme sa pozrieť po stánkoch.." Anazu len s úsmevom prikívla.
Prešli sme veľa stánkou a nakoniec som zbadala stánok , kde sa strieľa z luku v tom momente som sa pozrela na Anazu ako žiari a ja som si nemohla pomôcť. "Choď to skúsiť! Vidím ako sa tváriš.." A potom som ju dosacala až k stánku lebo inak by tam ani nešla. Potom len ironicky povedala na predavača. "Ak vyhrám chcem toho veľkého králika!" "Ak trafíš tak v pohode!" Diabolsky sa zasmial. Anazu napla luk a snažila si zistiť najlepšiu pozíciu..no keď ju našla uškrnula sa a v tom momente som preskočila pult a zobrala králika. Keď som bola naspäť pred pultom šíp už bol v strede terča a predavač úplne šokovaný."Dík" Povedali sme na raz a odišli. Ako sme sa tak prechádzali okolo dalšich stánkoch zbadala som veľmi známu tvar, bola Tribova."Ahoj!"Skríkla som na neho a hodila som sa mu do náručia, keď ma odzdravil. "Takže vy ti už viete?"Náhle sa nás spýtali a ja som len Tribovi prikývla. Zrazu som započula ako Anazu zase kričí na Kinia. Keď sa postavila a chcela Kinia udrieť zasahol Michael ..no vlastne neviem či ho mám teraz volať len braček ? No kto vie. "Sestrička kľud!" "Ja nie som tvoja sestrička... počkaaať.. tak som ale aj tak!"Začali sa hádať. Ale ja som to hodila za hlavu lebo Tribo mi už ponúkal sladkú cukrovú vatu. Ako ma tak Tribo kŕmil vydela som, že Kinio chce upútať Anazuinu pozornosť, ale nejako sa mu to nedarilo a tak ju zovrel vo svojom náručí."Ach...oni sú tak rozkošný."Zrazu som povedala Tribovi."Heee? Och to myslíš Kinia a Anazu? Áno sú rozkošný ale nie ako ty."Bol to pekný kompliment a tak som mu ho oplatila tím, že som ho začala kŕmiť tou úžasnou cukrovou vatou."Hmm ta cukrová vata je super čo myslíš Anavi?""Heheh áno je skvelá rozplýva sa mi na jazyku." Ako som to dopovedala chytil mi Tribo bradu a chcel ma pobozkať, ale v tom som si spomenula."Eh! Kde je brácha? No teda Michael ? Kam zmizol?" začala som kývať hlavou sem a tam ale nikde som ho nevidela. Tribo bol asi trochu šokovaný ale ani on ho nevidel a tak sme oby dvaja podišli ku Kiniovi, ktorý ešte stále držal Anazu..no ale ako sa zdalo už sa nebránila a pokojne si papala cukrovú vatu."Anazu kde? Kde je Michael?" Hneď som na ňu začala bojacne kričať."Čo? Čo sa deje" Ozval sa Kinio, ktorý radšej pustil Anazu zo zovretia. No bolo vidno že sa jej uľavilo."Počkať! Pred chvíľkou bol za mnou vedľa tamtoho stánku s nadpisom ZRKADLOVÁ ŠOU."Odrazu skríkla na nás Anazu. Ja i ona sme dobre vedeli čo sa mu môže stať...keď sme išli do lunaparku Michael hovoril ako prestal plniť rozkazy od klanu a ako ho prenasledovali a chceli zničiť. Preto tak často chodil niečo vybavovať - no skôr dedukovať a zistil, že jeho klan je blízko a preto aby sme boli opatrné, lebo nechce aby sa nám niečo stalo. Samozrejme mi sme na to zabudli. "Tribo musíme ho nás lebo inak ho klan Los defensores de los demonios de la noche ...""Zabije" Dopovedala za mňa Anazu a oby dvaja prikývli, že pôjdu snami hľadať. Prvé čo sme spravili sme išli do toho stánku, ktorý vypadal na moju dušu ako z hororu- ako keby sme sa už nemali nikdy viac vrátiť.

PS: Zuzu je to na tebe a ty vieš čo :P...

Denník Sestier ! 24.časť

21. února 2013 v 15:30 | Zuzu |  Anazuin denník
Prišla za mnou Anavi z ľadom, chvíľu sme sa rozprávali a potom si všimla moje tričko fakt som to nechcela rozoberať a tak som ju vykopla. Ľahla som si do postele a zaspala. Ráno som sa zobudila a veďla postele na stolíku bola fľaša plná vody s odkazom: Vypi to, nebude to toľko bolieť... Michael Vzala som to a celé do seba naliala. Bolo to nechutné, ale musela som to vypiť a pomohlo to. Nebolelo to už tak a mohla som aj chodiť. Obliekla som sa a vyšla von z izby. V hale som si všimla Michaela a Anavi, preskočila som zábradlie a rozbehla sa k nim. "Anazu! Už ťa to nebolí keď tu skáčeš cez zábradlie?!" Spýtal sa Michael otravne a Anavi mu dala za pravdu. "Nie, a kam idete?" "Čakáme na teba chceli sme si ísť prehliadnuť nie aké pamiatky..." Povedala Anavi. "A potom ísť do lunaparku.." Povedal Michael akoby mi čítal myšlienky. "Super!" Rýchlo som sa obula a už som ich ťahala do Miachaelovho porshe. "Šoférujem, lebo neviete kde sa to nachádza.." Prikývli sme a sadli sme si do zadu. "Takže.. dnes vás vezmem do chrámu Rose en el fuego.." "Ruža v plameňoch?" Spýtala som sa. V minulosti som sa učila trochu španielsky. Anavi ničo zamrmlala ale veľmi som jej nerozumela. Dorazili sme k pomerne malému chrámu na okreji lesa." Chceli ho zbúrať, ale vraj je v ňom toľko mágie, že sa to nedá.." Vošli sme dnu. Bola to len jedna veľká miestnosť. Anavi sa pozrela na písmo na stene. "A toto dievča malo tetovanie.." "Ty to dokážeš čítať?" Spýtal sa Michael zarazene. "Jo... umím to číst.." Povedala a ja som sa pozrela na text. "Mala červené oči a ružové vlasy..." Prečítala som a prevrátila oči. Nezáujem. V tom som si všimla obraz vyritý do steny. Polovica vyzerala ako Anavino tetovanie a polka ako moje. Prstami som prešla po mojej polovici a miesto kde som sa ho dotkla začalo žiariť. Žiara sa plazila po celom obraze a zastala až na konci polovice. V tom už tam bola aj Anavi chytila sa svojej polovice a tá urobila to isté. Ozvala sa rana a otvorili sa tajné dvere. Viedli s nich schody dolu. "Ideme Anavi.." Povedala som a potiahla ju dole. Ocitli sme sa v tmavej miestnosti, ale keď sa naše ruky dotkli stien všade sa zapálili fakle. "ja.. nemôžem to prečítať.." Zamrmlala Anavi nespokojne a ja som sa uškrnula. "Ukáž.." Povedala som a vydala som sa k nej. Zakopla som o nie aký hlúpy kameň a padla na zadok. "Da frasa! Čo je toto za.." Zasekla som sa. "Anavi tie slová su hore nohami!" Povedala som a hneď potom sa rozžiarili a dali sa normálne dole nohami. "Tá mágia je čudná!" Fakt ma to štve akože si tu zo mna robí dakto srandu či kereho andela? Posadila som sa a začala čítať spodné riadky.. "bla bla bla a chceli ju zabiť a blablabla... Znovu sa narodí.." V tom ma Anavi zastavila. "Ehm.. Anazu prečítaj to normálne.." Povedala zatiaľ čo sledovala obrazi na druhej strane. "No dobre.. znovu sa narodí aj keď nik nevie v akej forme príde na tento svet... Jedno je jasné bude mať tetovanie.." Stopla ma. "Nie to pred tým.." Zavrčala som. Čo som ja rádio? "No a predsa tu boli klany čo ju chceli zabiť, aj keď sa tie klany navzájom nenávideli spojili sa aby ju porazila.." Povedala som trochu naštvane. To nas akože čaká rovnaký osud či čo? Robia si zo mňa dúfam srandu. Dakto sa spojí aby nás zabil. No to je fakt super! Tak ja som sa narodila na to aby ma zabili. "Ale ani tieto klany ju druhý krát nezastavia.." Povedala Anavi trasúcim hlasom. "Čo sa deje?" Spýtala som sa nechápavo. Potiahla ma za ruku a ukázala mi dva obrazy. Boli tam dva klany, tie čo ju mali zabiť. Jeden bol.. tý chalani vyzerali ako... Tribo a Kinio. Oni nás chceli zabiť! Dobre vedeli čo sme zač už od začiatku! Oni.. On... Ja ho zabijem! Moje myšlienkove pochodi zastavila až Anavi. "Oni nás nezastavia pretože nás milujú, prorodstvo.." Povedala a ukázala na to čo tambolo napísané. "Nie je tam napísané, že nás milujú.." Povedala som a prehľadáva celý ten kratučký text pod obrázkom. "Ja to viem.. Nemusím si to prečítať" Povedala Anavi a ja som na ňu neveriacky hľadela. Ona uverila týmto blábolom?! Potom som sa pozrela na druhý obrázok. "Michael!" Zakričala som a on sa ku mne ihneď dohnal. "Čo to je?!" Ukázala som na druhý obraz bol tam on. "Ja vám to vysvetlím" Povedal a z hlboka sa nadýchol. Až s ním skončím nebude môcť ani dýchať. "Ja som s klanu Los defensores de los demonios de la noche.." Anavi ho stopla a pozrela na mňa. "Čo to znamená..?" "Ochrancovia démonov nočných.. nočných démonov...." "Upírie kniežatá.." Povedala Anavi. To oni nás mali v pasci. Nás ľudí oni si s nás spravili poskokov. "Skôr než si spravíte o mne názor vypočujte ma.." Prikývli sme a pozorne počúvali. "Tento klan je starí niekoľko storočí.. Zastavil to dievča s ružov.. Ja som jedným z toho to klanu. Mojou úlohou bolo zastaviť ju keď sa vráti... Mám zastaviť vás, ale neurobím to.." Skočila som mu do reči. "Prečo nie?!" "Lebo som váš brat a áno Anavi vy dve ste sestri..." Anavi prikývla, ale ja som pozerala ako debil. "Je to pravda.. On a my sme.. Ja som si to už aj tak dávno myslela... A čo ten druhý klan?" Spýtala sa a Michael sa usmial. "Čakal som kedy sa to opýtaš.. Ten klan je Venganza del de la libertad- pomsta slobody... Oni ju chceli tiež zastaviť a Tribo s Kiniom sú ich potomkovia, ale verím im.. Takže to je v pohode.." Chvíľku mi trvalo kým som to strávila. Mám brata a sestru.. Usmiala som sa. "Ideme do lunaparku" Povedal Michael a odviedol nás preč. Išli sme naspäť do centra bol tam obrovský lunapark. Michael kúpil lístky a mi sme sa zviezli na ruskom kole. Potom na horskej dráhe, ale bez Anavi tá len preniesla, že jej stačí moje šoférovanie. "Michael poďme sa pozrieť po stánkoch.." Povedala Anavi a ja som s nadšením prikývla. Prešli sme okolo stánku kde sa strielalo s luku a ja som si všimla, že nik nevyhral. Bolo to jasné cieľ bol príliš ďaleko a ak ste sa netrafili presne do stredu no tak ste nič nedostali. "Choď to skúsiť!" Povedala Anavi a potom sa usmiala. "Vidím ako sa tváriš.." Dosácala ma až k stánku akoby som nevedela chodiť! Ten chalan čo tam bol sa usmial, lebo si myslel, že niečo zarobí a nič nám nedá. "Ak vyhrám chcem toho veľkého králika!" "Ak trafíš tak v pohode!" Diaboľsky sa zasmial. Ja som napla luk a zamierila. Bolo mi jasné, že mu ešte nedošlo, že sa trafím. Vystrelila som a trafila presne do stredu. Anavi medzitým preskočila dnu do stánku vzala králika a podala mi ho. "Dík" Povedali sme na raz a odišli. Ako som tak niesla králika do niekoho som vrazila. Pozrela som sa hore a chystala sa niekomu prečistiť žalúdok či nevidí. Ale keď som narazila na Kiniove čierne oči odskočila som od neho. "Ahoj!" Skríkla Anavi a objala Triba. On ju odzdravil. Kinio nič nepovedal a ja tiež nie. Kvokol si a zdvihol mi nohu vďaka som ja spadla. "Maličká vidím, že členok už je v poriadku.." "Čo- Ty idiot si kompletný?! Daj sa liečiť!" Postavila som sa a chcela ho zabiť, ale Michael ma chytil a nepustil "Sestrička kľud!" Otočila som sa a začala som do neho búšiť päsťami. "Ja nie som tvoja sestrička... počkaaať.. tak som ale aj tak!" Moc mi to nepomohlo a tak som to vzdala. Chcela som poprosiť Anavi o pomoc, ale tá sa práve nechala kŕmiť od Triba cukrovou vatou. Kde ju vôbec vzala? Niečo som si zavrčala a potom ma Michael pustil "Buď poslušná sestrička!" Ak mi tak povie ešte raz tak mu vážne ublížim! Predo mnou sa objavila modrá cukrová vata. "Čo to?" Nechápavo som sa opýtala. "Dáš si maličká?" Prešieľ mi mráz po chrbte. "Choď s tím do riti Kinio!" Povedala som a zdrhla za Michaelom. Schovala som sa za neho. "Si môj brat tak ma zachráň!" "Pred čím?" Spýtal sa nechápavo. "Pred ním!" Ukázala som na Kinia. "No, ale je ty jasné, že pred ním ťa nemám prečo zachraňovať?" Povedal a sotil ma k nemu. Taký podraz to si zapamätám a zabijem ho! Kinio ma objal a do pusi mi dal vatu. "Maličká nemáš sa čoho báť..." Povedal a ja som prehltla vatu. "Mám! Viem kto si!" "Takže ste na to už prišli... Ale dúfam, že vám je jasné, že vám nič nespravíme.." Pobozkal ma na líco a do úst mi dal ďalší kus vaty. Čo sa mu stalo? Včera bol taký naštvaný a ja neviem čo ešte a teraz ma tu kŕmi vatou?! On nie je normálny! Pomôžte mi niekto! On je snáď sfetovaný!! Nech ma pustí! Snažila som sa dostať s jeho zovretia, ale bez výsledku, bolo to ako snažiť sa dostať so zovretia dakého upíra... Mňa asi porazí on ma snáď nepustí. Prosebne som sa pozrela na Anavi. Pre zmenu kŕmila ona Triba.

PS: Iva neponáhľaj sa.. Môže to počkať.. :D ALe vážne..

Yuki Uchiha 8. časť

21. února 2013 v 14:13 | Zuzu |  Yuki Uchiha
Neviem či je to dobré, ale snad hej..

Hirotov pohľad.
Keď sa mi posarilo zmlátiť tých hlupákov a oni utiekli vydal som sa na miesto kde som nechal Yuki. "Hej, Yuki už sú preč.. Vylez!" Povedal som, ale ona sa neozvala. Pretože tam nebola. Začal som panikáriť.. "YUKI!" Kričal som. "YUKI?" Nič chodil som tak asi hodinu až kým som nenašieľ jej vreckovku. Vedel som, že bola jej mala na nej vyšitý znak Konohy. Pamätal som si kedy ho tam vyšila, boli sme ešte hrozne malí. *"Hiro!" Kričala a hodila sa mi okolo krku. "Zlez zo mňa ešte sa mi budú smiať, že sa bavím s dievčaťami!" Zavrčal som a odsotil ju od seba. "Tak budem chlapec!" "NIE" "Tak budem ninja" Začal som sa smiať. "Ty ?! Veď poriadne ani nevieš ako vyzerá znak Konohy!" "Ale viem" Povedala a odišla. Vrátila sa o pár hodín a na kapesníku mala vyšití znak Konohy. "To som spravila pre teba!" Povedala a podala mi ho. "Nechcem ho!" Povedal som a vrátil som jej ho. Rozplakala sa. "OU.. Neplač!" "Ale.. ale.. ty ma nemáš.. rád!" Povzdychol som si.. Vzal som kapesník utrel jej slzy a dal jej pusu na líco. "Ale kapesník si nechaj.." Bola šťastná. "Dobre, ale nikdy ho nedám preč, aby mi pripomínal tento deň.* Ja som nevedel, že ho ešte stále má. Bol som šťastný a smutný zároveň. Mala niečo čo bolo len naše, ale ja som nemal ju. Ou.. to je moc premýšlania už aj na mňa. Bolo mi jasné, že ju uniesli. Rozbehol som sa do dediny. Všetko som tam nechal. Stan, saké aj rámen :,( ... Do dediny som dorazil o tretej. Rozbehol som sa domov a zobudil otca. "Čo? Obrí rámen?" Povedal a oslintal mi ruku. "Otec zobuď sa! Yuki uniesli!" Prebral sa. "ČO?" "Uniesli ju." "Dobre hneď teraz zahájim pátraciu akciu!!" Povedal a hneď obvolal ninjov s konohy. "Otec idem s nimi.." "NIE!" "Otec ja som... stratila sa kvôli mne.. ja ju musím nájsť.." Povedal som odhodlane. "Dobre" Vzal som si veci a šiel za nimi.. Hľadali sme ju.. Ale nenašli sme ju.
O 2 týždne 11 hodín a 35 min.
Rockyho pohľad.
Bolo to už dlho čo ma nad ránom zobudili a oznámili mi, že musím ísť na pátraciu akciu. Keď mi povedali o koho ide bol som na nohách snáď okamžite. Hľadali sme ju... Nenašli sme ju a aj keď to ostatný vzdali ja som pokračoval musel som ju nájsť. Táboril som a razzačas mi došla správa od otca. Povedal nech sa držím.. Nech som kde som mám dávať pozor. Povedal mi aj to, že Hiroto trénuje a prešiel skúškami... Vraj sa chce za mnou čoskoro vidať.. Nechal som to tak a napísal mu stručnú odpoveď do piesku. Hľadal som ju už tak dlho, ale nikoho som nenašiel. Nikoho kto by o nej počul, alebo by ju aspoň videl... A6 raz jedno ráno som vstal a ako vždy išieľ hladať. Našiel som stopy dosť staré, ale našieľ. Bol som si istý, že sú jej. Šiel som po nich až kým na mňa niekto neskočil. "Rocky to som ja!" "Yuki?" Spýtal som sa a bol som si istý, že ešte stále spím. "Rocky mám pre konohu cennú informáciu, ale nesmieš nikomu povedať, že si ma stretol." Povedala prísne a ja som prikývol. "Uniesli ma.. Nepoviem ti kam pre tvoje vlastné dobro a aby ma pustili musela som sa pridať do ich tímu.. Vedie ho taká ryšavka ja ju volám Onur, ale jej meno je Karin.." Povedala to dosť rýchlo dala mi pusu a potom zmizla. "Nebol to len sen?" Spýtal som sa samého seba, ale keď som sa pozrel do bundy nahmatal som tam Yukine obľúbené kvety. "Musím sa vrátiť do Konohy." Rýchlo načmáral do piesku správu pre otca. Vraciam sa zastavte všetko a všetkých! Mám nové správy o Yuki... Našieľ som ju.. ROCKY Pomocou jutsu čo ma otec naučil som mu tento piesok so správou poslal. Keď som sa vrátil do Konohy všetci ma už čakali. "Čo sa stalo?" Spýtal sa ma Hokage a ja som mu to všetko rozpovedal. "Zavolajte Uchihu Sasukeho!" Prikázal a zobral ma do svojej kancelárie. Po chvíli prišiel aj Uchiha-sama. Zopakoval som mu to čo sa stalo. "Ako inak... Karin sa premenila v Orochimara.. AK ju uniesli potrebovala nieču pomoc... Houzuki jej určite pomáha.. Aj keď sa moc nemuseli pomsta je pre nichoboch dôležitá.." Povedal a potom sa zamyslel. "Myslím, že viem kde sú!" Zostal som tam sedieť s otvorenou pusou a uvažoval nad tým či to fakt nie je sen.

Koniec je nový začiatok- úvod k novej verzii zakázanej haruno

20. února 2013 v 19:11 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Neviem či sa vám to bude páčiť dúfam že hej...


Asi zaspala, pretože ráno sa zobudil na rachot s kuchine. Zbehla dole a zostala zarazene stáť vo dverách. Sasuke varil v jej zástere. Alebo sa o to skôr pokúšal. Nevedela presne čo varil, ale keď uvidela ten bodrel rozhodla sa zasiahnuť. "Sasuke čo to pre pána robíš??" "Ja.. no.." Nechcel priznať, že robí raňajky a vôbec mu to nejde. Uchiha a niečo mu nejde. Tá predstava sa mu ani omylom nepáčila. Sakura sa usmiala vedela na čo myslí. Nevedela ako, ale vedela to. "Takže najskôr upraceme ten neporiadok a potom si spravíme rybu.. Si za?" Sasuke nič nepovedal a len chytil handru čo mu Saky hodila. Ona si vzala metlu a nie akým zázrakom sa im podarilo upratať celú kuchyňu. No keď šla Sakura zaniesť metlu zakopla o misku, na ktorú zabudli a stiahla zo sebou aj Sasukeho. Ten sa len usmial keď mu došlo, že Sakura na ňom leží a je jasne v rozpakoch. Nemohol nevyužiť príležitosti. Prevalil sa na ňu a začal ju bozkávať. Už už jej dával dole tričko keď niekto zazvonil. Slová, ktoré v tej chvíli Sasuke vyslovil neboli dvakrát pekné. Zatiaľ čo Sakura išla otvoriť on sa postavil a zobral zo zeme metlu. V tom do kuchyne nakráčal Naruto a keď zbadal Sasukeho začal sa smiať. "OMG... To.. čo máš.. ja s toho.. nemôžem.." Sasuke mu vrazil jednu metlou a Naruto sa prestal smiať. "Za čo to bolo?!" Spýtal sa celý naštvaný. "Naruto čo tu vlastne robíš?" Spýtal sa Sasuke podráždene, predsa len ho vyrušil pri jeho obľúbenej činnosti činnosti. Úprimne povedané Sasuke chcel v tej chvíli Naruta vykastrovať. Sakura si sadla na stôl kým im to Naruto začal vysvetľovať. "Čiže viete dnes večer ideme k Sasukemu a ja som sa chcel spýtať či môže ísť aj Lee a Shikamaru no a Ten Ten, hej skoro som zabudol na Nejiho, a ešte Sai s Ino.." Sasuke ho prerušil. "Ty chceš pozvať celú Konohu?" "No vieš akože keď si naspäť bola by fajn párty na oslavu.. ČO mi pripomína.. Koľko treba saké a mám doniesť aj Vodku??" Sasuke sa chytil za čelo. "Vybavte to vy ja idem hore.. Potrebujem pokoj." No keď vyšiel hore do izby zarazil sa. "Juugo čo tu robíš?" "Prišieľ som ťa varovať.. Oni zaútočia na Konohu bude to drsné.." "Karin?" "Áno" Povedal a potom zmizol. Sasuke sa posadil. "Konoha nemá šancu.." Len čo to dopovedal ozval sa výbuch. Vyskočil von."Už to začalo.." Povedal a keď sa k nemu dorútila Sakura s Narutom zarazil sa. "Naruto ber Hin odchádzame" Povedal rázne, ale Naruto namietol. "Nie nenechám konohu len tak v nesnázich." Povedal a aj so Sakurou sa vydali do centra bitky. Sasuke s nimi. Bojovalo sa dlho kruto, bolo to strašné nedá sa to opísať. Ale koniec je jasný. Sakura stála nad mŕtvolami svojich drahých. Plakala. Ona jediná prežila. Prechádzala pomedzi nich. Našla Hinatu a Naruta boli pri sebe, Sai a Ino tiež Neji a Ten ten. Bolo jej jasné, že všetci umreli a ona ostala sama. Prechádzala pomedzi mŕtvoli až kým nenašla jednu na ktorej jej záležalo. Našla ho. "Sa- Sa- Sasuke..." ľahne si na jeho hruď. Nepočuje byť jeho srdce. "Ja nechcem aby to skončilo takto.." Zavzliká. "Nie koniec je nový začiatok..." Potom pozbiera zvyšky svojej energie. "Nech to funguje.." Povie a použije jutsu tak tajné tak nadpozemské, že sa o ňom nesmie zmieňovať. Potom si ľahla k Sasukemu a pichla si kunaiom do srdca.
Tokyo 2013
"Mami meškám do školy! Zvezieš ma," Kričala ružovláska na svoju matku s horného poschodia. "Ano zlatko.. Ale poď už." Sakura zliezla dole schodmi v školskej uniforme."Zlatko nejedla si." Upozornila ju matka. "Nevadí.." Povedala a nastúpila k matke do auta. Sakura chodila na prestížnu a veľmi drahú školu a to len vďaka štipendiu. Jej matka pracovala každý deň od rána do večera. Keď Sakura zmeškala autobus vzala ju po najbližšiu križovatku k škole a Sakura si potom prešla niekoľko metrov. Tak to bolo aj dnes ráno. Keď dorazila do školy privítali ju usmievavé tváre Ino a Hinaty. Ino bola dcéra herečky a režiséra a Hinin otec riadil celú obchodnú sieť v Japonsku. "Ahoj Saky!" Zakričala Ino a hodí sa okolo Sakurinho krku. "Ahoj Sakura" Hinata ju tiež obíme, ale nekričí toľko koľko Ino. "Aha už sú tu!" Povie Ino a ukáže na skupinku , ktorá práve prišla do školy. Skladala sa s Naruta Uzumakiho- blondateho cvoka, ktorého otec spolupracoval s Hinatinim. Potom Sai syn jedného chlapíka, ktorý sa od elektrikára dopracoval k manažérovi slávnych skupín. A nakoniec Sasuke Uchiha nik nevedel čo presne jeho otec robil, ale všetci hovorili, že má niečo s mafii.

Zakázaná Haruno 12. časť

20. února 2013 v 17:07 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
Ja viem, že to dlho trvalo ale ja zato nemôžem.. Mám sprostý net... Ale teraz to zlé... Zabudla som uložiť novu verziu a aj Yuki čižeto musímnapísať znova.,.. Tak asi piatok alebo zajtra to tu bude... Ospravedlnujem sa...

Asi zaspala, pretože ráno sa zobudil na rachot s kuchine. Zbehla dole a zostala zarazene stáť vo dverách. Sasuke varil v jej zástere. Alebo sa o to skôr pokúšal. Nevedela presne čo varil, ale keď uvidela ten bodrel rozhodla sa zasiahnuť. "Sasuke čo to pre pána robíš??" "Ja.. no.." Nechcel priznať, že robí raňajky a vôbec mu to nejde. Uchiha a niečo mu nejde. Tá predstava sa mu ani omylom nepáčila. Sakura sa usmiala vedela na čo myslí. Nevedela ako, ale vedela to. "Takže najskôr upraceme ten neporiadok a potom si spravíme rybu.. Si za?" Sasuke nič nepovedal a len chytil handru čo mu Saky hodila. Ona si vzala metlu a nie akým zázrakom sa im podarilo upratať celú kuchyňu. No keď šla Sakura zaniesť metlu zakopla o misku, na ktorú zabudli a stiahla zo sebou aj Sasukeho. Ten sa len usmial keď mu došlo, že Sakura na ňom leží a je jasne v rozpakoch. Nemohol nevyužiť príležitosti. Prevalil sa na ňu a začal ju bozkávať. Už už jej dával dole tričko keď niekto zazvonil. Slová, ktoré v tej chvíli Sasuke vyslovil neboli dvakrát pekné. Zatiaľ čo Sakura išla otvoriť on sa postavil a zobral zo zeme metlu. V tom do kuchyne nakráčal Naruto a keď zbadal Sasukeho začal sa smiať. "OMG... To.. čo máš.. ja s toho.. nemôžem.." Sasuke mu vrazil jednu metlou a Naruto sa prestal smiať. "Za čo to bolo?!" Spýtal sa celý naštvaný. "Naruto čo tu vlastne robíš?" Spýtal sa Sasuke podráždene, predsa len ho vyrušil pri jeho obľúbenej činnosti činnosti. Úprimne povedané Sasuke chcel v tej chvíli Naruta vykastrovať. Sakura si sadla na stôl kým im to Naruto začal vysvetľovať. "Čiže viete dnes večer ideme k Sasukemu a ja som sa chcel spýtať či môže ísť aj Lee a Shikamaru no a Ten Ten, hej skoro som zabudol na Nejiho, a ešte Sai s Ino.." Sasuke ho prerušil. "Ty chceš pozvať celú Konohu?" "No vieš akože keď si naspäť bola by fajn párty na oslavu.. ČO mi pripomína.. Koľko treba saké a mám doniesť aj Vodku??" Sasuke sa chytil za čelo. "Vybavte to vy ja idem hore.. Potrebujem pokoj." No keď vyšiel hore do izby zarazil sa. Cítil zvyšky čakry. S panikou zišieľ dole. "Sakura čo sa včera stalo?? Bol tu niekto?? Bola tu ona, že? Karin bola tu, že ano?!" Sakura sa snažila spamätať. Sasuke mal v tvári čudný výraz. "Áno bola tu...ale nič sa nestalo" "To nie je dobré.. Saky ty ideš k Ino hneď teraz!!" Povedal Sasuke a už ju tlačil von dvermi a Naruta s ňou. "Čo chceš robiť Sasuke?" "Naruto... daj na ňu pozor a prosím ťa odkáž Hokage, že je mi to ľúto..." "Sasuke čo..?!" Skôr než stihol Naruto dokončiť vetu Sasuke mu zabuchol dvere pred nosom. Bežal rovno do Sakurinej izby. Načmáral jej list a položil ho na vankúš a potom vybehol von oknom. Bežal preč, čo najďalej od Konohy. Vedel, že jeho tým bude niekde poblíž. Ale nevedel kde, až keď zacítil stopu Juugovej čakry. Zamieril k miestu kde si myslel, že sa nachádzajú a postupne rozoznal aj Karininu a Houzikeho čakru. Keď dôjde k miestu kde sa skrývajú hneď sa na neho vrhne Karin. "Ahoj Sakíí Ja som vedela, že sa vrátiš!!" Sasuke ju od seba odtisne a pozrie sa na Houzikeho, ktorý si ho premeriava pohľadom. "Sám veľký Uchiha sa vrátil!" Povie a uškrnie sa. Juugo, ktorý sa nachádza niekde v korune stromu, pod ktorým Sasuke stojí na neho okríkne. "Sasuke kde si nechal ružovlásku?" Sasuke nič nepovie, len schytí Karin za ruku a odtiahne ju bokom. "Čo si spravil Sakure?!" "Myslíš tu rúžovku?" "Hai, myslím ju!" Sasuke je naštvaní a naozaj nemá záujem o nieakú hlúpu Karininu hru. "Ja som jej nič nespravila.. teda zatiaľ" Zatvári sa povýšenecky, má Sasukeho vpasci. Teraz sa jej bude musieť podriadiť. "Necháš ju tak he ti to jasné?!" Karin sa zasmeje. "Ja prijímam rozkazy len od vodci týmu a ti nám niesi!" Sasukemu je jasné kam tým mieri a je si vedomí, že je iné riešenie nemá. Musí ochraniť svojich staronových priateľov. "Dobre vraciam sa do týmu" "To som chcela počuť!" Medzitým sa Sakura vráti domov. "Sasuke?" Žiadna odozva. "SASUKE?!" Nič vybehne hore do izby. Možno len spí. Nie je tam. Prejde k posteli a zodvihne z postele list. Pomali ho začne čítať: Saky ja... Proste musím odésť. Nezaujímaš ma! Bola si len zábavka! A chcel som ťa len tak, ale nedarí sami a viec dobrých skutkov už nedokážem spraviť! Sakura to ani nedočítala nemohla. Zrak jej zamlžili slzy a nič cez ne nevidela. Ona nevedela, že Sasuke to robí pre ňu, pre jej dobre. Keby napísal, že ju miluje ohrozilo by ju to a to on nemohol za žiadnu cenu dopustiť. Radšej bude keď Sakura bude trpieť než akoby mala zomrieť. Keď bude trpieť, časom zabudne. Ale keby zomrela nikdy by si to neodpustil. A tak tam teraz Sakura sedela na posteli a po lícach sa jej valili krokodílie slzy.

Vampir a čarodejnica !

15. února 2013 v 18:08 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
nooo tak toto je prvá časť :P ...
Takže na začiatok som Emili Fon Hasburgová a mám divné schopnosti , o ktorých vám poviem túto krátku poviedku ...
Takže dnes idem s mojou najlepšou kamoškou Siu na koncert našej obľúbenej kapely Afterlif&John ...sú fakt boží. No ale moja mama bola proti a keď som jej hovorila že to je otázka smrti a života povedala: "Tak to ťažko ty si úplne iná ako ostatný a teraz, keď máš 16 ešte odlišnejšia takže nikam nejdeš a ostávaš doma. Máš zaracha !" a zatreskla za sebou dvere. *No super a teraz čo ? Sakra ! Nebudem tu len tak postávať, keď sme na to čakali celú večnosť !*ˇ "No dobre mami idem do izby, ale s celej duše ťa za toto nenávidím!" ako som dopovedala šla som do izby tam som zapla na plné pecky svoju vežu a hopsa sa .. vyskočila von oknom za Siu. Keď som bola konečne u Siu ta bola celkom uvidená, že ma videla v obyčajných veciach ,v ktorých chodím do školy. "Čo to máš na sebe Emi ? - Siu si pre mňa vymyslela skratku a tak ma volá Emi. "Všetko ty vysvetlím Siu, ale nezičila bi si mi nejaké šaty ?" Na to sa Siu len usmiala a pozvala ma do svojej izby aby som si vybrala hocijaké šaty atd. No bola to celkom fuška ale obidve sme to zvládli. Pozreli sme sa na seba a obidve sme si dali gesto vypadáš super . "No tak ide sa na koncert.." "Presne a potom sa možno jeden s kapely do nás zamiluje."Dodala Siu s úškrnom na tvári , ale čo možno sa to stane , no a možno nie.
Stáli sme pred veľkým nadpisom : DNES TU HRÁ KAPELA AFTERLI&JOHN a pod tým : lístky sú vypredane. No ale ja so Siu sme mali svoje poctivo našporené s vreckového. Keď sme boli vnútri bolo to úžasne. Bola tam vekmi úžasná atmosféra , ktorá vás do seba vtiahla, no a keď sme konečne sedeli na svojich miesta úplne som prestala dýchať a zdalo sa že Siu bola na tom rovnako, ale keď sme počuli moderátora ako hovorí, aby sme privítali skupinu všetko na okolo stíchlo po kedy nezapočuli Jousiho gitaru., ktorá uvádzala celý zvyšok kapely. Všetci začali vrieskať až kričať ich mená no a samozrejme že ja i Siu tiež. Bolo to užasne, každú ich pesničku sme si užili najviac ako to šlo. Ale pri poslednej pesničke sme obidve plakali lebo sme vedeli že ich už dosť dlho neuvidíme no a ja ešte dlhšie lebo ak moja mama na to príde tak ma zabije vlastnými rukami. Keď posledná pesnička skončila a keď všetci okolití ľudia ktorý boli tiež na koncerte sa valili pri dvere aby dostali autogram ja som nehybne stala na svojom mieste. Nie preto že sa mi nechcelo veriť že je koniec ich koncertu ale preto lebo sa mi zdalo že na pódiu je niečo špatného niečo zlého, no a vôbec som sa nemýlila. Po nejakej minútke s poza pódia ma mňa vykukol desivý ksicht ktorý sa na mňa díval ako na dezert ktorý chce práve teraz zjesť. Úplne sa mi zastavilo srdce a moje oči skoro vypadli s jamiek keď pozorovali ako sa ta osoba blíži ku mne. "Emi čo tu stváraš veď zmeškáš autogramiádu tak pod" zavolala na ma Siu a mne skoro vyskočilo srdce s hrude lebo som nevedela ako sa ku ne tak rýchlo dostala, keby to spravila za iných okolnosti asi by som do nej nahúkala ale teraz mi zachránila život pred tou osobou ,ktorá sa jej asi zľakla.... No viete Siu je veľmi milé a pekné dievča ale ak sa jej niekto postaví do cesty zmení sa na príšeru, ktorá ide a stále ide za svojim , no a preto ju aj po tajomky obdivujem ale tichučko to neviete!....späť k príbehu: Keď som tak stala v rade na autogram od môjho idola s kapely niekto ma zdrapol za ruku a potom mi prikryl ústa niečím po čom som zaspala asi to bolo voliake narkotikum ..ktovie ? ..no ale ako som sa prebrala bola som zviazaná nohy i ruky a cez oči som mala latku cez, ktorú som nevidela ani lúčik svetielka. Keď som sa niak nejak spamätala započula som okolo seba hlasy. "Čo chcete ? Prečo som tu ? A kto ste ? Prečo som zviazaná ?" Začala som ich zasipavať otázkami, ale oni sa len začali smiať a odviazali mi šatku s oči a ja som sa na nich pozrela zo skumavím okom. Oby dvaja mali na sebe čierne plášte a pod pálštami čierne košele a tak tiež nohavice. Ale jej ich tvar bola biela ako stena, boli ako keby bez života no a to som sa ani asi nezmýlila, keď sa jeden z nich na mňa usmial zbadala som tesáky- upirske tesáky. "Ach takže vy ste fanúšikovia klubu Im VAMPIRE ? lebo ak ano ,tak už viem čo sa tu robí. Vy ma chcete zasvätiť do svojho klubu ale ak vám to nepovedali ja už som bola zasvätená pred troma dnami ,takže ma môžete pustiť." Ako som dopovedala dala som smutný vyraz, aby ma fakt pustili no a oni aj vážne chceli ale zrazu sa ozval ďalší hlas. " Nie nepúšťajte ju ona je moja.." Keď som sa pozrela na svojho akože majtela zbadala som už veľmi známu tvar bola to tvar, ktorá ma chcela ako dezert. "To si ty ?" Zvrieskla som na celu miestnosť. "Áno to som ja ,velice mne teší Emili Fon Hasburgová ja som Geogr Fridrich 5 ," A uškrnul sa na mňa "No a ja som ta, ktorá chce aby ste ju pustili!" Nechápem prečo ale keď som to dopovedala tak ma ty dvaja akože upri vedľa pustili a ja som sa kluďne postavila pred Georga." No a teraz prosím mohli by ste mi vysvetliť prečo sme ma, ako že uniesli ? Ako som hovorila týmto dvom ja som už zasväcena, tak prečo som tu?" Ale on sa len otočil k tým dvom a dal im znak aby odišli, no ako prikázal tak aj urobili. Potom sa otočil ku mne a chytil ma za plece a zhodil na posteľ, ktorú som si pred tým vôbec nevšimla. "No tak k veci ! Ty si veľmi významná osoba, ktorá mi pomôže vystúpiť až na úplní vrchol môjho sveta a nechcem počuť žiadne argumenty!" Ale ja nikdy nikoho neposlúcham, ako ste si mohli všimnúť."A prečo pravé, ja ? Veď som obyčajná holka, ktorá ma rada Afterlif&John, tak a to ma privádza k tomu, že musím domov lebo moja mama ma už určíte čaka s otvorenou náručou."*Ale hneď potom ma zabije!* Georg sa len ku mne natiahol a ukazal mi svoju ruku. " Tak a teraz sa pozeraj!" Ako to dopovedal začal ma škrtiť. "Pr..pre..prestaň!..." ale to vôbec nepomáhalo. A tak som nazbierala posledné sily a zvrieskla som ako som najsilnejšie mohla."Prosím chcem aby si prestal!" A on odo mňa odstrčil ruky ale bolo to divne. Jeho ruky sa ku mne stále blížili ale, keď boli odo mňa niekoľko centimetrov zastavili. *Čo ?..čo sa to sakra deje prečo to robí ?* Zrazu odo mňa odtrhol ruky a prekrížil si ich. "Ja som to vedeľ ..máš čarodejnú moc ,ktorá sa mi fakt zíde."*Čo to kecá, aká moc aká čarodejnica šak ja som ..no jasne je tiež šibnutí ako moja mama ..ale šak sa určíte nikdy nevideli."Eh ..prepáč ale ako to myslíš ? Čo si vlastne zač a keď je to naozajstný únos, kde to vlastne som a prečo sa tu s tebou vyprávam ??"*Som asi šialena.*Ten sa odo mňa úplne vzdiali až k dverám, kde prehovoril : " Si tu a zostaneš tu budeš pri mne ako môj psík, no a keď sa pokúsiš o útek zle dopadneš! ..no a pamätaj si jedno. - Otočil sa ku mne s desivým ale zároveň s prisním pohľadom..ja i ostatný v tomto okolí sme vážne opravdivý upiri. Tak to je všetko dobrú noc." A zabuchol za sebou dvere. *Sakra a čo teraz budem robiť ? Hovorí, že nemám utiecť ale toto miesto je tak divne i to čo sa pravé stalo ..*"Sakra čo to ma vlastne všetko znamenať?" *Som úplne rozčúlená!* ... otvorili sa dvere. "Eh, prepáčte madam ale vaša kúpeľ je pripravená."*čo to sakra keca ???*"Prosím poďte za mnou madam." Otocil sa.*Sakra čo je zas toto a prečo idem za nim? No čo uvidím čo sa stane..*

PS: dúfam že sa vám to páč :) ..no a ak chcete dalšiu časť prosím aspoň 1 koment :)

Recenzia :)

15. února 2013 v 18:02 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
No tak píšen takú hlúpu poviedku ide o mladú čarodejnicu, ktorá v§bec nevievie o svojej magii a ani o tom ako ju viužiť. Ale jedného dňa ju uniesol upír, ktorý vedel jej pravú identitu a svpravil s nej svoju slúžku, ktorá mu mala slúžiť so svojimi kúzlami. Ale keď zistil, že neviekúzliť tak si vnutil do hlavy že ju to naučí.Nakoniec zistí že nieje až tak obyčajná holka a ani čarodejnica...

Valentínsky šok !

14. února 2013 v 14:31 | Ivka & Zuzu |  Ostatné
14.2. tento dátumm fakt nenávidím! dôvod ? Žiadny nený je to kôli tomu, že som démon a démonovia preoste všetko neznášajú ale ja neznášam s celého srdca, ktoré je plné nenávisti len a len tento dátum: 14.2.....14.2...14.2 !!!
Začalo to, keď som bol ešte na žive a bol som fakt obľúbený chalan, ale aj tak moja jediná láska si ma nevšimala vravela,že som bol veľmi sebecký a tvrdohlavý ...i keď ja neviem prečo by som mal byť sebecký a tvrdohlavý. ale aj tak som sa nezdával a prečo ? Je to prosté. pretože športovci SA NIKDY NEZDÁVAJÚ !!! A tento osudný deň som jej dal čokoládu ale ona ju proste odmietla. to ma tak vzalo, že som šiel na motorke plnou rýchlosťou a nič som si nevšimal. ale to bola chyba. Poslednej chvili svojho života som zbadal ako do mna narazil kamión a môj pozemský život sa skončil.Jediné čo si ešte pametám bola osoba v tieni, ktorá plakala a plače až do dnes. Bola to moja prvá a posledná láska, ktorá ma tiež ľúbila ale jej rodina to zakázala a preto ma odmietla.
A toto je moj pribeh, ktorý ma fakt deptá..

Zakazaná Haruno

14. února 2013 v 14:17 | zuzu
tak toto je pre Zakazanú haruno :* sú fakt rozkošní :)