Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Únor 2013

Valentín :*

14. února 2013 v 14:15 | Ivka & Zuzu |  Ostatné
Tak a je tu valentín :) dúfame, že ste spokojní s našim blokom ..no a ak sa vám niečo nepáči prosím komentujte, aby sme to mohli napraviť :)

Yuki Uchiha- Yuki

11. února 2013 v 21:24 | Zuzu |  Yuki Uchiha
VŠETKO OD VECI: No čiže takto nie ako podľa mňa vyzerá Yuki ak ste si ju predstavovali inak tak je mi to ľúto, že som vám pokazila predstavy. Skúsila som to spraviť pekné no neviem či sa mi to podarilo.... Eh seká mi net a nejdu mi dať poviedky na net... (štve ma to!!) no ale zajtra mi s tým bratranec pomože čiže to sem dám zajtra... emm.. mám už ďalšiu časť k Haruno vlastne k obom.. teraz lenneviem ako to nazvať asi bude jedno to terajšie no a to druhé bude, že asi za tím new alebo tak nejak... mám aj Yuki a je to vlastne s pohľadu Hira a Rockyho... čo mi pripomína, že som chcela spraviť aj Hira...

TO PODSTATNÉ K TOMUTO ČLÁNKU: Toto je Yuki podľa mňa a časť aj k Haruno aj k nej pridám zajtra (dúfam..)
A ešte detail: Líbi? Nelíbi? Povedzte dakto...
Pripomínam prvý pokus a snaha bola..


Nooo

11. února 2013 v 18:48 | Zuzu |  Ostatné
No tak som uvažovala, že začnem písať novú poviedku, ale je tu to ale, že či to bude niekto čítať...
Stručne o čom to je: Chlapec potrebuje pomoc, pretože ho šikanuju a vie, že by mu nik aj tak nepomohol a tak sa rozhodne, že si vyvolá pomoc s onoho sveta. No na miesto anjela vyvolá démona (dievča (neviem ako je že démon ako dievča)) a ono bude za to samozrejme niečo chcieť....
No a teraz to hlavné.. Budete to čítať?? Alebo nie?

Upír mojich snov?? 3. diel

6. února 2013 v 20:50 | Zuzu |  Upír mojich snov??
Neviem či to niekto číta, ale píšem to čiže ak to nečítate musíte sa s tým zmieriť...




Mala som do cela čudný sen. Sedela som na lúke, kde rástli iba samé Sakury. Kvitli a preto bolo všetko ružové. Rukou som prechádzala po stromoch. Cítila som čerstvý vzduch, jemnú štruktúru kôry stromov a niečiu ruku na mojom pleci. Otočila som sa, aby som sa pozrela do očí toho dotyčného. Ale keď som sa otočila narazila som do Narutovích modrých očí. "Hinata tak tu si!" Povedal a objal ma. Bolo to čudné. Snívalo sa mi s ním už často krát, ale teraz to bolo iné o niečo... živšie...? Jeho ruky boli viac teplé, jeho dych som cítila na svojej tvári a potom to bolo ešte čudnejšie. Jednu chvíľu som tam stála v jeho objatí a v druhú som sa pozerala s konca lúky na Naruta a mňa... Sledovala som samú seba ako sa s ním rozprávam a skáčem po stromoch! Ako ho objímam a ako moja pleť nadobúda mierne karmínový odtieň vždy keď sa na mňa Naruto pozrie.. Aj keď mi to bolo akosi vzdialené. Sledovala som dvoch ľudí ako sa zabávajú. Nevedela som čo si mám myslieť. V tú chvíľu keď sa Naruto nahýnal k môjmu druhému ja, zobudila som sa na Nejiho krik. "Vstávaj Hinata... Máš návštevu, dole v kuchyni idem za ostatnými, keby si ma hľadala... Strýko išiel do práce" Vychrlil na mňa a odišiel. Myslela som si, že je to Sakura alebo Ino tak som len tak v pyžame zbehla dole do kuchyne. Oni ma už v pyžame videli, keď som u nich spala takže im moje dlhé tričko s čudným znakom neprišlo divné. "Čaute ba-" Nestihla som dopovedať pretože namiesto nich dvoch sa na mňa pozeral Naruto. Cítila som ako sa začínam červenať. Vybehla som naspäť do izby a vzala na seba tepláky. Zbehla som naspäť dole. "Ahoj Hinata" Pozdravil ma a ja som sklonila zrak. "A-Ahoj" Zaculil sa na mňa. "Doniesol som ty skicár" Sčervenela som ešte viac a to by si človek pomyslel, že to ani nejde. "Ď-ďakuje-e-m" Povedala som a vzala som si od neho skicár. Nastalo trápne ticho. "Máš veľký talent.." Prehovoril po chvíli, aby prelomil to ticho. Asi mu došlo, že ja tak skoro nič nepoviem a tak pokračoval. "Tie kresby....niektoré.... tak sa mi zdá.... podobajú sa na mňa. Najmä tá posledná!" Dobre tak teraz som bola taká červená, že by som kľudne mohla robiť svetlo na autách. "A-Asi áno" "Ako je to možné?" No tak a teraz zaujímavá debata medzi mojimi ja. Dobre takže teraz mu to povieš, pretože nesmieš klamať! Zbláznila si sa?! Klam! Viem si predstaviť ako sa bude tváriť keď mu to povieš.... "OMG žartuješ?! Si taká divná! Zbohom!" Ale aspoň mu nebudeš klamať! Chceš snáď klamať? Čo by ti na to povedal otec?! A je úplne jedno či sa ty s ním snívalo, alebo nie... Jasné určite mu bude jedno, že existuje niekto komu sa o ňom snívalo skôr ako ho vôbec spoznala! To je úplne normálne! No nie je, ale aj tak...Vidíš! Ja som ti to hovorila! Oh bože musím zájsť k cvokárovi lebo ma porazí. Ale keďže som na to nemala čas a moje druhé ja malo lepšie argumenty tak som sa rozhodla klamať. Prosím odpusťte mi. "HM.... Je to asi len zhoda náhod..." "Divná zhoda náhod nemyslíš??" Prehltla som na prázdno. "No áno... A-asi je to čudné.... Ale ja som ho začala kresliť už dávno..." "Ehmm... No a mohla by si mi spraviť láskavosť?" Váhavo som prikývla. "Vieš ako si mi sľúbila, že ma nakreslíš..." Prikývla som a pozrela som sa do zeme. "Takže dnes o druhej by si mohla?" "Ehm... áno" Šepla som potichu, ale asi dosť na hlas aby ma počul. "Okej tak zatiaľ čau!" Vzal si bundu a odišiel. Zakývala som mu a vybehla hore do kúpeľne. Umyla som si zuby a očesala som si vlasy. Vošla som do izby. Pol jedenástej. Ešte mám pol hodinu kým pôjdem k Ino. Vzala som si veci, skicár a pár drobných. Rozbehla som sa smerom k Ininmu domu. "Ale Ino tu nie je. Išla k Sakure..." Žeby sme dnes mali byť u Saky??? Tak som pre zmenu bežala k nej. "No konečne, poď ideme na ihrisko!" Vybafli na mňa z dverí a už ma ťahali na ihrisko. "Dnes je ten dôležitý zápas Hin! Zabudla si?" "Ja.. asi áno" DO kelu ako som na to mohla zabudnúť?! Veď tam išiel dneska Neji!!! Keď sme tam prišli chalani už hrali. Neji bol v útoku a Shikamaru stál v bráne. Zvyšok som ani nepoznala. Pozrela som sa na Shikamara uvažoval nad taktikou. Bolo mi jasné, že už teraz má všetko poriadne premyslené. Vždy robí to isté stojí v bráne a tvári sa, že tam nie je. Necháva prejsť lopty len tak a potom.. "Počkajte..." Nevie asi povedať time out. "Myslí tým Time out." Zakričal Neju na rozhodcu. A potom. "Fajn rozumiete tomu?!" Skríkol Shikamaru na plné hrdlo a uškrnul sa. "Fajn ideme na to." Lenivým krokom prešiel k bráne. Dievčatá už začali povzbudzovať. Ja som si sadla a začala kresliť scénu, ktorá sa predo mnou odohrávala. Dobre, trošku som ju upravila. Nejiho som spravila nebezpečného démona a zo zvyšku jeho týmu démonov, ale takých menej podstatných. Shikamaru skončil ako levitujúci vlkolak, ktorý vysiela modré vlny. Ich súperov som nakreslila ako elfov na spôsob Petra Pana. Ale za to môžu oni nemali byť v zelenom. Rozhodca bol škriatok s dlhými fúzmi. "Pekné..." Skonštatoval Shikamaru. Moment Shikamaru? "Čo nemal by si hrať?" "Zápas už dávno skončil" Povedal ospalo. "Čo?! Ako to dopadlo?" "Vyhrali sme.." "A prečo ste mi to nepovedali?" "Vyzerala si tak zamyslene a navyše chcel som vidieť rozhodcu v tvojom podaní." Zasmial sa a ukázal na trpaslíka. "Je jak hora a ty s neho spravíš takéhoto prcka.. Ja by som ho nakreslil ako obra." Už som ich všetkých stihla zasvetiť do mojich kresieb, čiže aspoň ako tak vedia čo je čo. "Ale trpaslíci sú múdry a obry tupí keby som ho nakreslila ako obra tak by ste prehrali.." Povedala som zo srandy. V tom ku mne dobehla Ino so Sakurou. "Shikamaru na budúce bude s vami hrať aj ten nový? Sasuke?" Spýtala sa Ino. Shikamaru si povzdychol. "Asi áno viac o tom neviem.." Povedal a lenivo odkráčal. Usmiala som sa. Určite toho vedel viac ako všetci ostatný. Hráčov vyberá vždy on. Podľa schopností, zrastu atď. Vyberie im asi aj strih vlasov, aby im náhodou vlasy nevbehli do očí a oni by nechali loptu len tak. "Saky! Musíme spraviť večierok na oslavu o niečo neskôr.." Povedala zúfalo Ino. "Prečo? Je to predsa tradícia. Nemôže byť neskôr!" "Ale nepozvali sme Sasukeho a ani Naruta! Nestíham vyrobiť pozvánky za hodinu neboli by dokonalé!" "A čo keby ste ich pozvali osobne? Vy vybavte Sasukeho pozvanie.." Povedala som a pozrela sa na hodiny. Do frasa koľko tu už sedím?! Budem meškať.. "Ja pozvem Naruta teraz ho musím ísť nakresliť.... takže... Ahojte" Rozbehla som sa domov kývajúc im. Pár metrov od domu som do niekoho narazila. Do Naruta. "Ahoj Hinata, akurát som sa chystal odísť, lebo som myslel, že nie si doma. A potom do teba narazím.. Tak fajn kde by si ma mohla nakresliť?" Spýtal sa na koniec svojho monológu. Mysľou mi prebleslo jedno miesto. "J-ja p-poď za mnou" Povedala som a kráčala smerom k starej Konohe. Nevedela som kam presne ho vediem, ale niekam som ho viedla. Zastavila som pred jedným obchodom, alebo skôr bufetom. Bolo tam napísané rámen a pred tým nie aké slovo, ale nevedela som to prečítať. Vošla som dnu a vytiahla jednu starú keramickú misku. Postavila som ju na stôl a Naruta som posadila na stoličku modliac sa nech to vydrží. Tváril sa dosť čudne. Bol na pol smutný a na pol šťastný tváril sa akoby si na niečo spomínal. "N-Na-Naruto si v p-poriadku?" Spýtala som sa a pozrela som sa mu do očí. "ČO? No hej som v pohode.." Usmiala som sa a začala som si kresliť. Nakreslila som to tu celé, nezdevastované. Naruto sedel na stoličke a culil sa na mňa vedľa neho som nakreslila misku plnú rámenu. Ale nevedela som... nedokázala som ho nakresliť ako upíra. Nie teraz. Porozhliadla som sa po okolí. "Počkaj tu!" Povedala som keď som uvidela niečo vonku. Odrážalo to slnečné lúče. Položila som skicár a podišla som k tomu. Bolo to niečo ako čelenka. Mala kovový štvoruholník s nie akým čudným znakom. V tom ma niečo napadlo. Vrátila som sa k Narutovy a čelenku som mu zaviazala okolo hlavy. Na čele mal tú kovovú časť zo znakom. Nakreslila som to tak aj do skice. Dala som mu do ruky niečo také ako nôž a usmiala som sa na svoje dielo. "Pozri čo povieš?" Spýtala som sa a ukázala som mu kresbu. "Je to super." Povedala a usmial sa. "Mohla by si ma tu počkať?" "A-ano" Nechápala som kam ide, ale nechala som ho tak. O chvíľu prišiel a mal plnú náruč tých čeleniek. Vzal jednu a dal mi ju. "Č-Čo na čo mi j-je?" "Len tak.." Povedal a usmial sa. "Pôjdeme?" "Hm" Prikývla som a pomali sme kráčali späť do dediny. "I-inak j-ja chcela som....d-dnes je... Príď dnes k Sakure!" Vychrlila som zo seba a utekala domov. Rýchlo som odložila veci a prezliekla som sa. Bola som celá zaprášená. Potom som utekala rovno k Sakure.

Zakázaná Haruno 11. časť

6. února 2013 v 17:20 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
Neviem ako ale podarilo sa mi napísať ďalšiu časť... Emm mala tu byť pondelok, ale ten som celý prespala a aj utorok a skoro aj dnešok... Zimný spánok nooo... Ale napísala som to... Ak chcete ďalšiu časť tak chcem vedeť kedy a akože čo si myslíte o tom s tým reinkarnovaním... Chcem to tam napísať, ale hlavné slovo má čitateľ čiže to potrebujem vedeť. Snaď to nie je až také prišerná (myslím túto časť)...

Zaklopal na dvere a z vnútra sa ozvalo len prosté: "ďalej.." Sasuke vošiel do kancelárie hokage a nevedel čo si má myslieť. Všade bolo kopu papierov a bordelu. Snažil sa to ignorovať a podišiel k stolu. Spomenul si, že by sa patrilo ukloniť, ale nevedel či si to môže dovoliť. Tak namiesto toho len kývol hlavou a zdvorilo pozdravil. "Sasuke som rada, že si tak rýchlo prišiel." Tvárila sa vážne a Sasukemu prebehol mráz po chrbte. "Ako isto vieš si postrach pre celú konohu. Myslím, že ak sa chceš vrátiť do normálneho života mal by si začať plniť niektoré veci.. Chceš to no nie?" "Hai." "Takže ako som hovorila budeš robiť niečo čo pomôže celej konohe. Najskôr vyčistíš ulice, potom umyješ tváre hokage a nakoniec upraceš u Naruta.." "Čože?! Mám mu upratať ?" "Áno a keď sme pri tom.. budeš bývať v sídle Uchiha klanu ak to bude potrebné dovediem k tebe Sakuru. Budeš plniť misie pod Narutovým velením. Si silný a tvoja moc by sa nám mohla naozaj zísť bolo by zbytočné keby sme tvojou silou plytvali a teraz choď" Sasuke sa jemne uklonil a keď bol medzi dverami Tsunade na neho zakričala. "Uchiha začneš hneď teraz! Metla, rukavice a zvyšok vecí je v miestnosti 555.B." Sasuke nič nepovedal išiel hneď do miestnosti s metlou. Dvere mu nešli otvoriť. A keď sa mu to po dlhšej dobe nepodarilo otvoriť jednoducho ich vykopol. Vošiel dnu vzal si svoje nové náčinie a vyrazil do ulíc. Snažil sa ignorovať všetky pohľady a hlasy, ktoré sa ozývali zo všetkých strán. "To je ten Uchihovský spratek" "Počula som, že sa vrátil" "Neverím, že neplánuje nie akú podlosť.." Podobné veci hovorili všetci, ktorý ho uvideli. Stíchli až keď sa za ním objavil Naruto. "Hej ludze dobry čo to?" Tváril sa priblblo ako vždy. "Ja som vás nepočul máte niečo proti môjmu priateľovi?" Spýtal sa a objal Sasukeho okolo pliec. "On je Narutov priateľ?" "Možno sa naozaj zmenil.." Hneď ako sa ho Naruto zastal všetci boli k Sasukemu milejší. Predsa len Naruto všetkých poznal a všetci poznali jeho. Vedeli, že je odhodlaný a féroví, a že nikdy by nepomohol niekomu kto pácha zlo. Naruto sa zazubil a kývol im. "Čo tak pomôcť nášmu novému priateľovi?" Spýtal sa a dvihol ruky. Väčšina obyvateľov súhlasila a upratala aspoň pred svojimi domami. Zatiaľ čo sa Sasuke snažil zapadnúť do priateľskej spoločnosti a Naruto kričal na celú dedinu, Tsunade ich sledovala z okna. "Chceš im ísť pomôcť?" Spýtal sa Jiraiya (Neviem ako sa to píše takže mi to prosím niekto prezraďťe.) "Nie ďakujem len nech sa mladý popasujú so svojím osudom." "Aha prišiel im pomôcť aj Lee.." "A tam je ten veľký Lee ako sa to volá?" "Gai..." "Ach áno. Ale teraz preto prečo som tu.. Vážne si myslíš, že mladý Uchiha je.. naozaj na tej správnej strane?" "Neveríš mu?" "Verí mu Naruto a to mi stačí." "Tak kde je problém?" "Tsunade dobre vieš, že tu ryšavku a zvyšok si pustila preč čo keď niečo urobia?" "A čo asi?" "Zaútočia na Konohu a navyše spojili sa s Akatsuki a ten chlapec Juugo.. robí mi starosti jeho kekkei genkai..." "Dobre vieš, že on by Sasukemu neublížil.." "A čo ten druhý chlapec Houzuki Suigetsu je nebezpečný jeho schopnosti a má aj Zabuzov meč Zanbatou.." "Ja viem... Je nebezpečný" Jiraiya sa s Tsunade radil ešte dlho a Sasuke s Narutom ešte dlho upratovali Konohu a preto keď prišiel Sasuke k Sakure domov bol zničený. "Dali ty zabrať, že?" Spýtala sa Sakura keď sa Sasuke zvalil na gauč. "Tí ľudia sú horší než celí môj tým.." Sakura sa zarazila. "Myslím bývali tým..." Sakura sa na silu usmiala. "Idem spať oznámila mu a vydala sa hore do izby. Skôr než tam Sasuke stihol prísť hodila po ňom deku a vankúš. "Zajtra už budem spať v Uchiha sídle." Zavolal za ňou. "Ja viem budem na teba dávať pozor.. Povedala mi to Tsunade-sama..." Sasuke sa usmial Aspoň niečo Zamyslel sa nad tým čo by mohol spraviť keď tam budú sami, ale Sakura jeho predstavy zastavila. "Bude tam aj Naruto a Hinata.." A to čo teraz pozvú celú Konohu? Do kelu aj s tým človek je chvíľu mimo a už sa k nemu domov nasáčkuje poľka dediny.Sasuke si ani len nedokázal predstaviť čo sa bude diať a ako by mohol Naruta a Hinatu vysáčkovať z dosahu. "Em.. Sasuke vnímaš ma?" "Nie.." Povedala a ľahol si na gauč. Zaspal pomerne rýchlo a Sakura sa usmiala. Vošla do izby a skoro dostala infarkt keď tam zbadala Karin. "Takže pozri sa necháš Sasukeho na pokoji inak nezničíme len teba, ale aj celú Konohu..." Sakura po nej vrhla kunai, ale bol to len klon. "Čo to bolo? Halucinácia?" Sakura sa snažila prísť na to čo sa stalo a márne sa presviedčala, že sa jej niečo len zdalo. Bolo jasné, že Karin to myslela vážne. Sakura musela niečo spraviť pre prípad, že by sa niečo stalo a oni by prehrali. Nemohla dovoliť, aby prišla o všetkých. Nechcela to. Posadila sa a celú noc premýšľala čo môže spraviť.

Deník Sestier ! 23.časť

5. února 2013 v 18:35 | Ivka |  Anavin denník
Keď som Anazu dorozprávala celý príbeh tak som proste vybuchla a spýtala som sa jej čo si o tom myslí. Ale ona tam len omámene zízala na stenu čo bola za mnou. Po nejakej dobe som to nevydržala. "Halóó Anazu hovor so mnou!" Zhúkla som na ňu a ona sa konečne prebrala akosi takého tranzu. . "Vážne si sa do neho zamilovala?" ako sa ma tak spýtala ja som jej vôbec nemohla odpovedať, lebo moje telo si spomenulo na Tribové jemné dotyky a objatia a ako sme sa milovali. A tak som jej len prikývla s úplne červenou tvarov. "Bože môôj.... mali sme ich zabiť, ale teraz nám už nezostáva nič iné ako vrátiť to autičko.."Nakoniec skonštatovala Anazu a ja som jej len znova prikývla. "Môžem šoférovať?" No ale na túto otázku som radšej nič nepovedala, pretože keď je Anazu pri volante tak ide ako najrýchlejšie ako sa len dá! Ale keď som videla jej tvár nakoniec som jej odpovedala."No dobre ale nezabiješ nás Ok?" "OK" Odpovedala mi a vyskočila oknom von. Ja som ju hneď nasledovala ale ešte predtým som sa uistila či nie je Michael poblíž, pretože by nás určite zastavil, keď sme sa nenápadne dostali až k autu hodila som Anazu klúče aby odomkla."Do kelu Tribo mi neklamal."Ja i Anazu sme sa zľakli pretože oby dve sme vedeli komu ten hlas patril Kiniovi. "Čo tu robíš?" Začala hneď na neho kričať Anazu a ja ? Ja som bola radšej ticho nechcela som aby to počuli okolo idúci ľudia a príšery. "No myslím, že ty vieš prečo som tu, že?"Odpovedal ale nie Anazu ale mne s veľmi prísnym pohľadom. "Čo ti je?" "Ja viem čo ste zač. A úprimne Anavi neverím ti..." "Tak to máš smolu." "Fajn tak aspoň vezmem auto domov..." Chcela som mu odpovedať, že to urobím za neho lebo viem ako sa na to Anazu tešila , ale nepodarilo sa to lebo Anazu hneď naňho začala kričať. "Brzdi Anavi ide teraz za Tribom a ty si choď kam chceš..." A pozrela sa na neho s vraždiacim pohľadom, no ako som si to všimla ja tak si to všimol i Kinio."Ejha včera si nebola taká... odmietavá.."Nahle jej odpovedal a uškrnul sa. To Anazu nevydržala a jednu mu vrazila. . "Toto som ti ešte včera chcela dať.. vieš bonus..."Zavrčala na neho a sadla si za volant. Ja som si sadla vedľa nej no a bohužiaľ Kinio si sadol dozadu. Achh...ale nemohli sme ho vyhodiť lebo to auto nebolo moje ale skôr jeho. Anazu naštartovala motor a šla plnou parou až do klubu dokonca ani nespomaľovala na zákrutách, no a ja sa musím priznať že zákruty mi nerobia dobre hlavne keď ideme Anazuininom štandarde. Keď sme konečne boli pri bare hneď som višla z auta aby som to všetko predýchala, keď mi bolo lepšie otočila som sa k Anazu. "Počkaj tu na mňa o pol hodinku som späť.." ako som to dopovedala hneď som bežala za Tribom ani neviem prečo ale moje nohy išli bezomňa. Zaslehla som ako Anazu ešte niečo hovorí ale nerozumela som jej a tak som pokračovala v behu šak tam bol Kinio nudiť sa určite nebude. Keď som bola pred Tribovou izbou moje srdce vôbec nestýhalo a moja tvár znova nadobudla červený otieň. Bola som úplne mimo, vôbec som nevedela čo mám spraviť."Mám zaklopať, alebo tam len vkročiť a dať mu pusu ! Bože na čo to ja myslím! Achh čo mám robiť ? Ísť či neísť?" Toto som si stále opakovala v hlave po kedy sa neotvorili dvere a v nich....no hádajte kto....lebo ja to vôbec neviem."Asi to je nejaký recepčný alebo len nejaký čašník, ktorý akurát skončil nejaké dohadovanie s Tribom."Začala som si mumlať po podnos."Hej a ty si kto? Čo si vlastne zač maličká ?" Začal sa ma náhle pýtať ten blbý čašník alebo kto to vlastne je. Nevedela som mu čo povedať a tak som len koktala."Ach ..no ..já..ehh.."Zrazu ma niekto chytil za plece."To je v pohode Edmunde je to moja frajerka."Tento hlas by som spoznala hoci kde ,bol to Tribo. Úplné šokovaná som mu prikývla a Edmund alebo ako sa to volal sa len poklonil a odišiel. Ja som to vôbec nechápala."Prečo sa niekto klania majtelovi? Alebo je tu niečo čo ja neviem?" Zrazu som pocítila Tribove jemné pery na mojej tvári."Som rád že si prišla. Poď ďalej a urob si pohodlie." Ako dopovedal na jeho tvari sa objavil láskoplný úsmev."Ehh.."Odpovedala som mu a šla som si sadnúť do kresla. Ako som sa posadila tak som to nemohla vydržať a opýtala som sa ho na niečo čo som si myslela, že sa nikoho pýtať nebudem."Tribo, kto vlastne si ?""Eh??? Prečo sa ma to toto pýtaš ?...""Ach nie nemysli to tak,že ťa nepoznám ale...no dnes za nami prišiel Kinio a povedal mi že vie kto som a že mi neverí a ja neviem prečo a keď som teraz videla ako sa ti ten chalan poklonil....no vieš pripadá mi to celkom divné.""Ach tak ... stým si nelám hlavu, ale keď sme už pri tom tiež sa ťa chcem ma niečo spýtať..."Zbystrela som zrak a prikývla som aby začal rozprávať."..no vieš týka sa to Michaela.""Čo ? Čo sa s ným deje ? To ešte stále na neho žiarliš ?""Anavi ty to vôbec nechápeš! On nie je ten za ktorého sa vydáva on je ...""Je mi úplne jedno kto to je keď to nechápem." Ani neviem prečo som tak vybuchla . Postavila som sa a šla som rono k dverám keď Tribo začal rozprávať."Nie je ti divné ako sa na vás pozerá, ako vám dával tie kvetinky a vence a ešte aj tie ruže ? Nie je ti divné ako sa k tebe i k Anazu správa? Nie je ti to divné Anavi ?""Prestaň čo tým naznačuješ ? Možno je len dobre vychovaný a nie taký drzí ako ty!"A otvorila som dvere a v nich stála Anazu."Mali by sme ísť..."Nahlas som povedala aby to počul aj Tribo a Anazu to pochopila alebo bola znovu nahnevaná na Kinia lebo ma hneď ťahala po chobde ."Ahoj"skrikla som ironicky aby ma nechal na pokoji. Keď sme boli asi v stede cesti späť k michaelovi zbadala som že anazu nemá topánku, chela som sa jej na to opýtať ale keď som uvidela jel bledú tvár úplne zamislenú nechala som to radšej tak a pokračovala som v ceste. Po nejakej dobe sme už konečne boli v mojej izbe a ja som sa už musela na to spýtať. "Hej Anazu čo ti je celú cestu si bola ticho... Stalo sa niečo??" "Nič"Odfrkla mi a šla do svojej izby, ale ja som vedela že sa niečo deje."Radšej ju nechám trochu vychladnúť pokedy sa jej to znova opýtam..no ale čo malo znamenať to o Michaelovi?Veď on nemože byť môj a zároveň i Anazuin ... alebo čo keď sme mi dve ..ale potom by to znamenalo že ... SAKRA!!! NAD ČIM TO UVAŽUJEM ???....ehh nie nie to je nemožné radšej pojdem dole niečo smlsnúť! A zabudnúť!"ako som povedala tak som aj spravila ale stále mi to behalo v hlave a keď som zjedla štvrtú misku čokoládovej zmrzliny śla som za Anazu s ľadom v sáčku lebo som vedela že tá noha ju určite ešte bolý."Anazu môžem do vnútra mám pre teba ľad."Ale žiadnej odpovede som sa nedočkala a tak som šla donutra bez povolenia."Anazu čo sa deje si nejaká nesvoja."A zatvorila som dvere. Anazu sa zdvihla s postele a sadla si."Ja som ale šibnutá..." Zrazu začala na seba nadávať a ja som k nej len pristúpila a opatrne priložila sáčok s ľadom na nohu."Nie, nie si Anazu to je proste jeho chyba.""Čo? Ako viež že myslím na Kinia?""Hmm..to je ľahké Anazu keď som od teba odišla mala si ešte topánku a zdravý členok a teraz...""Áno máš pravdu je to blbec! Sprostý idiotcký Kinio!"Anazu mi vôbec nemusela hovoriť že ho má rada lebo jej tvár a správanie k tomu naznačovali."Ehh.. Anazu a čo sa vlastne stalo? Kde máš tu topánku?" Nemohla som si pomôcť chcela som to vedieť."No vieš stalosa to keď ma vzal na motorky a jeden idot do mňa vrazil a mňa bolela noha tak sa mi na to pozrel a vihodil mi topánku do aleju..la ..no a potom sa ma pýtal na Michaela že či som ho...""Počkaj! Na Michaela?! To nie je možné!""ČO prečo? Čo sa stalo Anavi ? ČO si počula od Triba ?"Nemohla som jej povedať, že Tribo mi naznačil že Michael je možno... možno náš spoloćný brat ked som ani nevedela čo znamenajú te tetovania a to prečo sa na seba tak podobáme až na tie vlasy a oči no a i naše povahy ale i tak som jej to nemohla povedať!."Ach ale nič..nič len ma niečo napadlo...HAhahaaaa ..no a čo ssa ťa pýtal Kinio? A prečo máš to čierne tričko veď si pred tým mala fialové či sa mi to len zdalo?" V tom sa Anazu začala červenať."Ale nie to sa ti asi len zdá no a Michael už ani neviem, ale teraz by som radšej išla spať ..no tak dobrú noc Anavi!" A ťahala ma preč zo svojej izby."Čo ale poćaj Anazu a čo tvoja noha ?" "Tá je v poriadku ďakujem ty za ľad ahoj zajtra.." A zavrela mi dvere. No asi je vážne mimo, ale aj mne sa chce spať. Ako som tak išla do izby započula som ako na mňa niekto kričí."Ehh..Michael!""Ah som rád že som ťa zastihol bola si v tom pokoji tak dlho vyspala si sa dobre a čo Anazu? Je v poriadku?""Čo čo prečo ssa pýtaš na Anazu?""No vieš ani ona nevišla s pokoja no a keď si teraz zneho vyšla..čo sa stalo? Je jej zle ,mám zavolať doktora?" a sakra musím ho nejak ujistiť že ja i Anazu sme v poho."Ach..teraz to chápem..neboj Anazu je v poriadku a ja tiež..no a dôvod prečo som nevišla s pokoja je ten že som sa s Anazu bavila o tom že by sme mohli ísť pozrieť nejaké pamiatky a potom sme oby dve spali..prepáč, že ti robíme takéto starosti." On ma na to objal a povedal:" To je v poriadku, som rád že ste oby dve tu kde vás mám na očiach ...no ale teraz musím niečo vybaviť... vrátim sa ráno prosím nespravte nejakú hlúposť." A potom odyšiel. Ja som šla do izby a nahlas som uvažovala prečo sa k nám tak spáva a prečo mi to pripadá ako bi bol náš starši ....

PS: no zuzu asi je to dosť dlhé a nezrozumeteľné :/ ale ja neviemtak pekne písať ako ty ale dúfan. že sa ty ti páči :) a dúfam že sa to páči i čitatelom :) :) :)

A tak mi ruplo v gebuli...

3. února 2013 v 22:53 | Zuzu |  Obrázky&Kresby
No takže.. Spolužiačka čo vedla mna sedí, teda sedela si kukla blog a spýtala sa ma prečo sem nedávam aj to čo kreslím ja... Lebo cez anglinu,matiku,geografiu,dejepis,chemiu,fyziku a všetko ostatné čmáram do zošita... Odpoveď: Lebo neviem kresliť... No ale po zváženi a vďaka skutočnosti, že som nemohla na koncert mi ruplo v gebuli a tak som to sem dala. Snáď vám to nevypáli oči z jamiek.. Ospravedlňujem sa, že je to také príšerné Ivka kreslí úplne geniálne a ja si pripadám ako škôlkar.

1. Takže toto som kreslila dakedy neviem kedy aj spolužiačkam asi 6x bolela ma ruka... No ja viem katastrofa na entú...

2. Akože to mala byť Sakura a Sasuke... no ale je s toho UFO...
3. Takže toto je posledné už vám nebudem trápiť oči.. Nata spokojná??

Ospravedlnujem sa..... že je to také KATASTROFÁLNE
PS: Iva rýchlo niečo nakresli lebo je to nadmieru potrebné...

Denník Sestier ! 22.časť

1. února 2013 v 20:52 | Zuzu |  Anazuin denník

Svoj sľub aj dodržala a keď sme vyšli hore do izby posadila sa na posteľ a mne povedala nech si sadnem vraj pre istotu. Začala som počúvať jej príbeh s zjavným znechutením v tvári. "Tak čo povieš?" Spýtala sa ma keď skončila. Neodpovedala som. "Halóó Anazu hovor so mnou!" Zhúkla na mňa keď som ju aspoň dobrých päť minút nevnímala. "Vážne si sa do neho zamilovala?" Celá červená prikývla a ja som si povzdychla. "Bože môôj.... mali sme ich zabiť, ale teraz nám už nezostáva nič iné ako vrátiť to autičko.." Usmiala som sa. "Môžem šoférovať?" Anavi dobre vedela, že ja by som vyhrala preteky aj s Tomim Ruselom (najrýchlejší vodič v roku 3000.. teda skoro) "No dobre ale nezabiješ nás Ok?" "OK" Povedala som a vyskočila von oknom. Jasné nešli by sme hlavným vchodom myslím, že by nás Michael nepochopil... teda že by nás nepustil. Prebehli sme k tomu rozkošnému autíčku a Anavi mi hodila kľúče. "Do kelu Tribo mi neklamal." Ľakla som sa keď sa spoza mňa ozval Kiniov hlas. "Čo tu robíš?" Zavrčala som na neho. "No myslím, že ty vieš prečo som tu, že?" Mňa úplne odignoroval a začal sa rozprávať s Anavi. Nebol to dlhý rozhovor: "Čo ti je?" "Ja viem čo ste zač. A úprimne Anavi neverím ti..." "Tak to máš smolu." "Fajn tak aspoň vezmem auto domov.." Tak toto nie nik mi nebude kaziť jazdu mojich snov. "Brzdi Anavi ide teraz za Tribom a ty si choď kam chceš..." "Ejha včera si nebola taká... odmietavá.." Vrazila som mu. No čo zaslúžil si. "Toto som ti ešte včera chcela dať.. vieš bonus..." Zavrčala som a sadli si na miesto vodiča. Anavi si sadla vedľa mňa a Kinio do zadu. Predsa len bolo to viac jeho auto ako Anavino čiže nič. Naštartovala som a dupla na plyn. Šla som najrýchlejšie ako sa s týmto autom dalo. Tie fľaky na ceste v každej zákrute si snáď nik nevšimne. Keď som zastavila pred klubom usmiala som sa na trochu zelenú Anavi a vystúpila. Ona sa rozbehla niekam neviem kam so slovami: "počkaj tu na mňa o pol hodinku som späť.." "A čo tu mám akože robiť?!" Spýtala som sa no ona ma už dávno nepočula. "Ja mám jeden nápad." Šepol mi do ucha Kinio a ja som od ľaku až nadskočila. "Čo chceš ty perverzák??" "Máš rada motorky?" Oči sa mi rozžiarili a Kinio sa usmial. "Beriem ako áno... Vieš náš otecko tak trochu vlastní motokrosovú dráhu a ak chceš mohli by sme tam ísť... Ale Tribovi to nehovor zabil by ma.." "A máš motorky?" Usmial sa a otvoril garáž. Stálo tam asi 15 motoriek. Ja som asi havarovala a teraz som v nebi. "Vyber si maličká" Povedal a on sám si vzal jednu peknú čisto čiernu. Ja som sa porozhliadla okolo seba. Nakoniec to vyhrala modrofialová motorka s bleskom na boku. "Hmm, ale takto tam predsa len nemôžem ísť v sukni a tak.." "Chytaj maličká.." Pozrela som sa na Kinia, ktorý bol kompletne prezlečení a v ruke držal čiernu helmu. Hodil mi veci. Topánky, helmu a všetko ostatné dokonca aj čierne tričko na ramienka. Trochu som sa nasrala lebo to bolo všetko ružovofialové. Ja ho asi zabijem.. Dala som si na hlavu helmu. "Poď za mnou" Povedal Kinio a už si fujazdil preč asi mu unikla skutočnosť, že ja som na tú motorku ešte ani nevysadla, ale to bolo jedno aj tak som ho za chvíľu dohnala. Fakt sme šli na dráhu kde bolo nenormálne veľa tvorov. "Dáme preteky dvanásť kôl?" "Trinásť" No čo šťastné číslo. V pohode som si vyhrávala keď do mňa nieaky "inteligent" vrazil a aj so svojou motorkou na mňa spadol. Takže som bola zavalená dvoma motorkami a jedným chalanom. Rýchlo sa postavil a dal zo mňa dole motorku. "Jejda prepáč ja som nechcel... Je mi to moc lúto" Ani to nestihol dopovedať, keď sa ku mne prihnal Kinio. Dal mi dole helmu a vyhodil si ma do náručia. "Si v poriadku maličká?" Spýtal sa a škaredo na toho chudáka pozrel. "J-ja asi áno" Bola som trochu v rozpakoch asi to bolo tým, že mi narušoval osobný prostor alebo tým že mi ho narušoval on. "Môžeš sa postaviť?" "Asi..." Opatrne ma postavil. No dlho mi to státie nevydržalo. "Au.." "Čo je?" Spýtal sa a vyhodil si ma naspäť na ruky. "Môj členok.." Posadil ma na svoju motorku a dal mi dole topánku. "Máš ho iba trochu opuchnutý" Oznámil mi a pomohol mi posadiť sa tak inak. Akože moja topánka bola nenávratne preč. Hodil ju niekde k motorke. Posadil sa za mňa. "Kam ideš? A čo motorka?" "Domov potrebuješ na to ľad. A po motorku niekoho pošlem.." Vysvetlil mi. Šiel pomaly, neviem prečo asi sa bál, že aj so mnou padne. Zaparkoval v garáži a vyhodil si ma na ruky. Išiel do klubu, ktorý bol momentálne zavretý asi nechcel Triba a Anavi rušiť. Posadil ma na gauč blízko baru a vzal s tadiaľ lad. "Čo to robíš to nemôžeš." "Ale môžem som polovičný vlastník aj s Tribom a nikomu sa nič nestane keď im vezmem trochu ľadu... Počkaj tu" Povedal akoby som mohla niekam ísť bez Anavi, rozhodne ju už nikdy nenechám samú spravila som to raz a ako to dopadlo.... Dobehol s ručníkom a napchal do neho ľad. Opatrne mi ho priložil k členku. "Ďakujem..." Šepla som a vďačne som sa usmiala. "Nie je zač.." Povedal a sadol si vedľa mňa a moju nohu si vyložil na nohy. "Je to lepšie?" "A-áno" Prstom mi začal po nohe kresliť špirály. Bola som nervozná. "Asi by som ty mal trochu utrieť tvár si trochu špinavá.." Poznamenal a ja som sklonila tvár. Fakt to mi hovoriť nemusel. "Hej čo ti je maličká?" Spýtal sa a posunul sa trochu ku mne. Teraz som na ňom mala položené skôr koleno ako členok. "Čo by mi malo byť?" "Ja neviem si dáke červená možno máš teplotu.." Na to nemám nervy. Postavila som sa (viac menej, bolelo to). Zamierila som si to do garáže a začala si na seba dávať svoje veci. Už som si chcela dať dole to čierne tričko, ale zastavili ma Kiniove studené ruky. Nemôžem povedať, že mi bolo nepríjemné byť pri ňom tak trochu stále. "Vieš, že ružová sukňa a čierne tričko vyzerajú dohromady dobre.." Dúfam, že myslel na to ako som bolo oblečená. "Ružová a čierna sú vždy dohromady dobré.." Zo zadu ma objal. "Mali by sme ti ofarbiť aspoň jeden prameň vlasov na čierno. A aby to bolo fér ja by som si dal jeden ružový..." "Na čo?" Spýtala som sa a on ma pobozkal na krk. Fajn striaslo ma. Spomenula som si na to ako si zo mňa chceli spraviť upíry zákusok a Kinio ma zachránil. "Čo je?" Spýtal sa a otočil si ma čelom k sebe. "Nič len..." "Len čo? Povedz mi to maličká..." Ten je zvedavý jak stará babka na trhu. "Len ma napadlo, že tak nejak svojím zvláštnym spôsob sa ma snažíš ochrániť..." "A prečo asi?" "Neviem..." Chcela som počuť to čo povedala Anavi Tribovi, ale to by som musela Kinia uviesť do stavu keď jeho mozog nepracuje správne. A neviem čím by som ho mohla teraz bachnúť do hlavy. "Lebo ťa mám rád..." "Hmm..." "Čo nepáči sa ti to?" "Nie je to v pohode.." Pohladil ma po tvári. "Maličká ja... neviem povedať niečo také len tak..." Fajn myslel na to načo aj ja. Naklonil sa ku mne aby ma pobozkal ale v poslednej chvíli zastal. Že by chlapcovi došlo, že ma nemôže pobozkať kedy len chce. No teraz som pre zmenu chcela, aby ma pobozkal a keď nie on tak ja. Chudák taký prekvapený už v živote nebude. Pritisla som sa k nemu a jemne som ho pobozkala. "Asi máš otras mozgu maličká.." Skonštatoval trochu omámene. "Hmm... je to možné lebo ťa chcem pobozkať ešte raz.." No pre zmenu ma zastavil. "Maličká prosím ťa povedz mi, že si nepobozkala Michaela..." "Prečo? Žiarliš?" "Nie, ale nemôžeš ho pobozkať..." "Prečo?" Odtiahla som sa od neho. "Ty si mohol len tak pretiahnuť Mery v lese a na gauči a neviem kde všade.... počkaj zabudla som na recepční stôl.. Kde ešte sto pro aj na podlahe a v posteli a..." Zapchal mi ústa rukou. "JA som to spravil len kvôli informáciam a preto aby nás nechala bývať v hostinci a aby ťa nezabila v spánku..." "Bože prestaň nemám náladu na tieto tvoje klamstvá len sa priznaj, že odo mňa chceš len to je jedno..." Na to zareagoval dosť divne. Pritiahol si ma k sebe a dosť silno ma držal. "Pusť ma to bolí!!" "Počkaj maličká naozaj si myslíš, že keby som chcel len to tak by som to nespravil rovno?! Si naozaj taká blbá, že si myslíš, že sa k tebe správam ako najlepšie viem len preto aby som ťa dostal do postele?! Tak to sa moja maličká mýliš!" Kričal na mňa. Normálne na mňa kričal a mne sa chcelo kričať ešte viac, ale nakoniec som bola ticho. Pustil ma. "Asi by si mala ísť.." Skonštatoval a pozeral sa všade len na mňa. Vzala som si tričko. "Fajn! Neboj už ťa nebudem obťažovať... nikdy... zbohom!" A odkráčala som preč. Vybehla som hore za Anavi, ktorá práve otvárala dvere. "Mali by sme ísť..." Skonštatovala a ťahala som ju preč ledva stihla povedať Tribovi ahoj. Šli sme peši a to pri tom Michaelov dom nebol najbližšie. A ešte vyliezť hore a oknom do izby. "Hej Anazu čo ti je celú cestu si bola ticho... Stalo sa niečo??" "Nič" Odvrkla som a odkráčala som do izby. Zvalila som sa na posteľ a zhlboka dýchala. To som tomu teda dala. Správala som sa ako rozmaznaný spratek, ktorému odmietli rodičia kúpiť nový mobil. Zakryla som si hlavu vankúšom a pokúsila som sa zaspať. Bezvýsledne. No fajn mohla som to skúšať dlhšie ako tri sekundy....

PS: Iva no... nesmej sa poznám ťa teraz sa smeješ asi tak, že skoro padáš zo stoličky... A akože mohla by si si pohnúť s ďalšou časťou veľa šťastia..