Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Březen 2013

Vampir a čarodejnica! 9.Kapitola

30. března 2013 v 13:05 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
dalšia časť ..dúfam, že sa vám bude páčiť Smějící se

"Hra sa začína!" Ako to slečna Tea dopovedala tak som celá skamenela a Georg sa len usmieval a dal si dúšok čaju. *To ma byť nejaký fór! Aká hra! A čo mám robiť...* Pozrela som sa na Georga a nahodila som výraz aby mi povedal čo mám sakra robiť!, ale on sa len uškrnul a zdvihol svoju šálku s čajom. *Čo to sakra robí? Prečo je tak kludný? Prečo mi nechce pomôcť! ..veď mu aj slečna Tea povedala aby mi pomohol !..Aggrr...* "Ooohooohooo tak slečna Emilli vy chcete mať prvú úlohu? No dobre teda tak pán Georg akú úlohu jej dáme? ...heheh.." "P-poč-počkať akú úlohu a prečo idem ja prvý veď som nič nehovorila a ani nespravila!" Slečna Tea a Georg sa na mňa uškrnul a odpovedali na raz : "A preto ideš ako prvá!!!" Ja som na hlas preglgla a čakala na ich úlohu. *Oh môj bože! Prečo som nič nespravila? Ach ja toho Georga zabijem!...* Po nejakej tej dobe sa konečne dohodli na mojej úlohe a ... "Takže Emilli budeš musieť povedať svoj najväčší trapas so svojho detstva ... a ešte niečo nemôžeš klamať, preto že ja to VYCÍTIM!...heheh..." *Bože a čo teraz mám povedať svoj najväčší trapas a potom ...čo sa stane potom !...* "Hej Emilli mala by si to povedať, pretože toto je ešte jej svetlá stránka." "Č-čo? Ako to myslíš?" "Urob to!" Zarazene som sa pozrela na slečnu Tea, ktorá ma mňa skríkla ako keby ma chcela zabiť!. Nahlas som preglgla a začala rozprávať svoj trapas: "Môj najväčší detský trapas je, keď s..som chodila ešte do škôlky. Mala som veľa priateľov, ktorý sa na mňa spoliehali ale všetci boli...no boli to malý blázni pretože sme robili len vilomeniny a ...no jedného dňa sa rozhodli že spravia fórik novému žiakovi ,ktorý prišiel do našej škôlky a... a.." začala som koktať a slečnu Tea to trochu vytočilo a buchla po stole rukou a tak som radšej pokračovala: "..a bol veľmi bledý a keď sa v tej dobe rozprávalo o tom že sú tu upíry...vymysleli, že ho oblejeme prasacou krvou, ktorá bude rozriedená s ríbezľovým džúsom. ..samozrejme som s tým súhlasila i keď mi ho bolo ľúto ale to som tedy nevedela že ja mám byť tá ktorá to naňho vyleje ..no..a stalo sa že..emh.." "Čo sa stalo?" Opýtala sa ma slečna Tea nedočkavo na odpoveď ale Georg stále čušal. " ..no stalo sa to, že keď som bola za ním nejak som sa potkla a skoro spadla.Ale ja som sa prichytila až na to, že som musela pustiť kíbel s krvou a ta sa bohužiaľ na mňa vyliala ..no a ten chalan prišiel na to čo sme chceli asi spraviť a tak podišlo ku mne zdvihol ma zo zeme, kde som mlčky sedela a dúfala že ma bude ignorovať,keď som bola celá od tej krvi, ale on nie on ma zdvihol a začal ma olizovať..." Ďalej som to už rozprávať nemohla. "Ooohooohooo tak to je fakt úžasne romantický trapas! Ooohoooohooo.." Začala sa na mne povýšenecky smiať slečna Tea. *Bože prečo ma donútili aby som to povedala? Bože a prečo som to povedala? ..ach ja som taká sprostá ..ale prečo sa Georg nesmeje? ..* Pozrela som sa na Georga, ktorý si zakrýval ústa a videla som ako sa veľmi červená, už som mu to chcela vyčítať ale on by mi to vrátil, pretože i ja som bola červená ako rajčina a to len kôli tomu že som to musela povedať a ešte lepšie! že som si na to spomenula! *Bože ja chcem zomrieť! Ja už toto nevidržim! Riaditeľka sa smeje ako blázon a Georg je červený ako ja ...ale prečo sa vôbec červená??? Hmm to je divné...!!!...fakt divné..* Ako som tak na Georga čumela a divila sa prečo si kryje ústa a prečo sa tak červená, tak slečna Tea nám stihla doniesť tašky s triedy , ktoré nám potom hodila pred seba a dodala: " Tak dnes táto hra konči. Tvoj príbeh bol tak úžasný, že nechcem aby mi to niečo prekazilo, ale teraz k tomu hlavnému. Škola skončila takže môžete ísť domou, noo a ako vidíte tašky-aktovky máte pred sebou a Emilli dala som ty tam aj veci, ktoré by si si mala aspoň prečitať...no a dúfam, že sa tu ešte stretneme .." Pritisla sa ku mne. "...pretože chcem o tebe vedieť viac." A diabolsky sa ma mňa uškrnula a potom sa niekam vyparila. "Č...čo to malo byť? To je akože koniec? Môžeme ísť domou?..." Čakala som čo Georg odpovie, ale ten mi iba prikývol a rýchlo odišiel na chodbu. "Hej počkaj!" Skríkla som na neho ale on si ďalej bežal cez chodbu. Zastavil až pri aute, ktoré tam na nás čakalo a sadol si prekvapene do zadu a mňa posadil do predu. *Čo to má všetko znamenať? Prečo je taký vytočený ..veď to by som mala byť ja a nie on!!! Achh ...nemám už na to ani slov!* A tak celá cesta od školy až domou nikto nepovedal ani slovo, dokonca ani vodič ...no jedine čo bolo počuť bol asi iba motor auta.

Vampir a čarodejnica! 8.Kapitola

28. března 2013 v 21:44 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica

Dvere do riaditeľne boli fatk ale fatk hrôzostrašne-keby to bolo anime tak tam bijú blesky a hromy okolo tej divne tmajev atmosféry. *Ach Georg ja ta asi fakt zabijem...* Oby dvaja sme na hlas preglgli a Georg zaklopal na dvere... a v tom sa otvorili pričom vydávali fakt neznesiteľný zvuk. "Emilli priprav sa na najhoršie..." Pošepkal mi Georg do ucha a potom vkročil do riaditeľne. *Ja ho zabijem..zabijem ..zabijem, nooo ak ma najprv nezabije riaditeľ tejto školy..bože môj! kam som sa to dostala!...* Nahlas som preglgla a prekročila prah do riaditeľne. Ako som tak učinila dvere sa za mnou zatvorili a Georg sedel pri "čajovom dichánku ?" ..."G-Georg..prečo si pri .." "Oooo..och..tak toto je ta slávna Emili Fon Hasburgová .." Zrazu sa ozval neznámi hlas, ale to nebolo to najhoršie! -nikto Iní okrem mňa a Georga v riaditeľne nebol a ja som stuhla na kameň *Čo to bolo? Nebol to Georg a ani ja! Tak kto to bol? ..bola to žena alebo nejaký..* Zrazu sa predo mnou zjavila žena, ktorá bola priesvitná a ja no..."AAAAAA!!! Čo čo to je? Georg čo to je?..." začala som kričať a panikáriť. "No toto je..." Postavil sa a ukázal na tú ženu."..toto je slečna Tea Mulier, čo znamená čajová žena, no a zhodou okolností je to i riaditeľka školy." Ako Georg dopovedal slečna Tea Mulie prikyvovala hlavou. "A-ale prečo je priesvitná a..a prečo tu má čajový servis ..???"začala som sa náhle pýtať Georga , ale odpovede som sa nedočkala lebo slečna Tea Mulier začala rozprávať zaňho. "Ooohohooo ..Ja som slečna Tea Mulir ale to už vieš, no prosím volaj ma len Tea. Ale teraz k veci pán Georg mi o tebe hovoril, že vieš čarovať ale že tvoja sila kje mimo tvojho vedomia a preto ma požiadal aby si tu mohla študovať..no a ako si si mohla šimnúť pánovi Georgivo sa nedá povedať nie..."*To má pravdu je fakt neznesiteľný!..*"... a tak som to povolila ale..."Zrazu prestala... a mňa to vytočilo až k tomu, že som povedala: "Ale, čo?Slečna!"*Hupss to som asi nemala teraz ma fakt zabije!* Ale ona sa usmiala a začala rozprávať. "Ale ty si tu hneď prvý deň a prvú hodinu a ešte k tomu je tu aj Georg! Prepána kráľa čo ste vy dvaja vyviedli, že pán Tvojte-T vás vyhodil s triedy?" Ako to dopovedala oby dvaja sme čušali a tak pokračovala. "No dobre keď my to nechcete povedať budete si musieť odpykať trest..heheh." Začala sa smiať a tlieskať rukami.*???ČO sa to deje? A čo tým myslí ta slečna a prečo je priesvitná? ..že by bola?..ach to nie prečo som len nepovedala nie!?* Pozrela som sa na Georga a ten bol ako stĺp ale bol vyškerený -vypadalo to skoro tak ako keby vedel že tu skončíme. "Ehh..Georg.." Chcela som sa ho niečo spýtať ale nestihla som to , pretože oby dvaja sme sa zniesli do vzduchu a naše oblečenie sa zmenilo. Vypadali sme ako z iného storočia v anglickom štýle, kde ľudia len popíjajú čaj, no a asi som sa nezmýlila. Slečna Tea sa posadila pri svoj čajový servis a nás dvoch posadila vedľa seba a začala nalievať čaj pričom rozprávala: "takže budete tu somnou do obreda. Zahráme si hru pi alebo nepi , pán georg ju už hral takže ak niečo nebudete vedieť slečna Emilli len sa spýtajte..tak a hra začina!"

Denník Sestier! 29.časť

28. března 2013 v 20:22 | Ivka |  Anavin denník

Ako som si myslela Anazu a volant sa rovná smrtonosná jazda! "Ďalej sa autom nedostaneme.." Skonštatovala Anazu ako sme sa objavili pred tým lesom. "Čo sa deje?"Zarazene sa ma spýtala, keď uvidela moju zelenú tvár. "Cesta sem mala trvať 6 dní peši 3 dni autom a to aj s tvojou rýchlosťou...Trvala 2 hodiny!" Vysvetlila som jej s čoho mám obavy ale ona len na mňa čumela ako na blázna! "Podľa slnka to boli 4 hodiny.." Nakoniec zo seba volačo povedala a pozrela sa mi na hodinky... "...nefungujú.." dodala. Ale mala pravdu. Ale prečo nefungujú...počkať!...vybrala som si mobil a ako som si myslela-nefungoval. "Nič.. Je tu elektromagnetická.."Začala som Anazu vysvetľovať prečo sa to stalo ale ona ma prerušila."Zrozumiteľne.." a prísne sa na mňa pozrela, ah jo prečo sa nemôže pozrieť do voliakej učebnice!.. "Nefunguje tu žiadna elektrotechnika.."zarazene sa na mňa pozrela a dodala: "A prečo ide auto?" Mala pravdu auto stále fungovalo a tak som podišla k nemu a pozrela som sa na mobil a povedala: "Teraz funguje aj mobil.." Anazu niečo povedala ale nevnímala som ju musela som dať správu Michaelovi aby sa o nás nestrachoval viac ako teraz. "Čo píšeš?"Zarazene sa ma spýtala Anazu. "Michaelovi, že sme bez spojenia s ním kvôli.. No to je jedno..."vynechala som časť, ktorej by asi aj tak nerozumela."Čiže teraz určujem koľko je hodín asi ja, lebo ti to nevieš.." Namyslene mi odpovedala Anazu. "A čo v noci? Podľa čoho budeš určovať čas?" teraz som jej to dala! Ale asi som si to myslela len ja lebo ona mi len povedala: "Podľa hviezd.." "A ako chceš určovať smer bez kompasu? Nebude totiž to fungovať."V noci podľa hviezd a cez deň podľa slnka, keď bude zamračené tak asi podľa mravenísk.." Táto hádka skoro nemala konca a tak ..."Ja som ti hovorila, že máme chodiť ku skautom!" Povedala a vytiahla batohy s kufru ...noo takže naša hádka skončila, ale mala pravdu ...mali sme tam chodiť. Pozrela som sa na nu a ona na mňa a vykročili sme k našej dobrodružnej ceste...asi tak v polovici našej cesty cez les sme započuli zvuky a hlasy, ktoré kričali o pomoc. Ale tento raz to bol len falošný poplach boli to Syréni -sú rovnako veľké ako víly až na to že ľudom nepomáhajú ale robia im zle až z toho zošalejú a spadnú do temnoty."Anazu nepočúvaj ich!...""Prečo?"Zarazene mi skočila do reči."...sú to Syréni a keď ich budeš počúvať... tak zabudneš na to prečo sme sem prišli! Rozumieš?!"Chvíľku premýšľala a na koniec mi odpovedala."Áno, rozumiem. Tak poďme si švihnúť Kinio potrebuje našu pomoc!" Chytila ma a ťahala ďalej tmavým lesom... ale prečo sa tak chová? Nikdy som ju nevidela, že by niekomu dobrovoľne pomáhala..."A..emm..Anazu, čo sa deje? Prečo si taká..taká ..iná?" Hneď ako som to dopovedala tak stuhla a ani sa nepohla... asi som sa nemala ohlásiť."T...to je tak.." Začala zrazu koktať a ja som len napäto počúvala."..no, vieš ja a Kinio..no..my...sme sa..." Nestihla ani dokončiť vetu, keď na nás niekto vystrelil šíp."Sakra rýchlo Anazu, za ten strom!""Anavi ,prečo sú tu kentauri?" Toto vôbec nebolo dobré, kentauri sú ako jeden a keď sme ich toľko zabili určite nás majú v nejakom rejstríku.."Sakra..asi si myslia, že je čas na odplatu kôli tomu čo sa stalo..""Ale Anavi my nemáme na to čas! Kinio sa za chvíľku úplne premenný a potom..."Skočila som jej do reči."Neboj Anazu ja to vyriešim!""A..Ale ako veď ich je aspoň 50 a my sme len 2 a to...""Nie nás je omnoho viac!.."Znova som jej skočila do reči a ukázala som na syréni, ktoré boli skoro všade."Anazu syreni sú vili, ktoré ničia ľudí a tí potom spadnú do tmy ale to isté platy aj pre kentaurov, len budem musieť vymyslieť ako ich naštvať a zároveň s klíčiť aby syréni urobili svoju prácu a ..."Nestihla som ani dopovedať lebo Anazu hneď vyskočila pred nich a začala kričať."Hej vy duté hlavy! Pozrite sa na tento luk, bol to ten istý luk, ktorým som zabila vašich bratrov!"Ona je blázon a ja ešte väčší lebo som bez uváženia bežala za ňou. Prišla som tam hneď ako dokončila svoju vetu a ako bolo vidno kentauri boli rozzúrený a tak som..."A to nie je všetko! Ich veliteľ povedal, že ich príde niekto pomstiť a ako vidím mal pravdu, len škoda že ste ešte slabší než boli ony!" V tej chvíli stratili úplne všetko svoje odhodlanie a nie len vďaka mne ale vďaka sirénam, ktoré ich napadli, "Anavi, prečo...""To syréni, už ich majú v moci ..tak poď máme tu niečo dôležitejšie než sa pozerať na kentaurov..""A-ano máš pravdu tak poďme!" Skríkla a znova ma tiahla tmavým lesom až po kedy nepadla noc.

PS: Je to krátke ale to neva :P ... ponáhlaj sa spokráčkom pls :)


Zakázaná Haruno 16. časť

28. března 2013 v 15:45 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
Ak je to zlé tak to prepíšem ale tlačí am čas.. Máte mmladšíchsúrodencov sú horší jak pijavice.... No ale brácha ma s tato vykopávaluž pred pol hodinkou takže.... no
Sakura sa prebudila a stále bola dosť unavená. Trvalo jej dosť dlho kým jej došlo, že ju niekto nesie. Bolo to nesmierne nepríjemné. Chvíľku trvalo kým jej došlo na koho sa pozerá a ako sa vôbec dostala do tejto situácie. "Pusti ma" Povedala a Itachi ju pustil. Nepovedal ani slovo a Sakura s toho bola nesvoja. Nevedela na čo mu je a ani kam ju vedie. Nevedela nič. Pozerala sa mu ponad rameno, ale okrem čiernoty nevidela nič. Čudovala sa ako je možné, že Itachi do ničoho nevrazil keď išli v takej tme. Bola nesvoja s každého jeho pohybu. Predsa len podľa všetkých informácii mal byť tento chlap mŕtvy, ale on stál tu pred ňou. Zrazu zastavil a Sakura do neho vrazila. Pozrel sa na ňu tak nie ako povýšenecky. Bol chadný presne taký ako Sasuke. Boli si viac podobný ako mysleli. Otvoril nie aké dvere a vošiel do svetlej miestnosti. Sakura šla za ním a keď si jej oči zvykli na svetlo konečne sa mohla porozhliadnuť po miestnosti. Na stene bol Uchiha znak. "Mi sme v..?" "Áno sme v Konohe si šťastná?" Spýtal sa ironicky a Sakura sa na neho prísne pozrela. "To nie je vtipné ako sme sa sem dostali a čo tu vôbec robíme?" "No tunelmi a ja tu inkognito bývam" Povedal a premenil sa na starého dedka. "Tak čo Sakurka ako sa dnes máme?" Sakura zostala zarazená. "Ty si pán Kaochi?!" Premenil sa naspäť a uklonil sa. "V celej svojej paráde.." Zatiaľ čo sa Sakura snažila rozdýchať ten šok ostatný postupovali podľa Narutovho plánu. "Tak fajn všetci do vriec.." Povedal a všetci naskákali do vriec. Narutov plán bol totiž to prostí. Všetkých napchá do vriec zmení sa na krásne dievča pomocou svojej známej-neznámej techniky a stopnú nie koho. Tak sa aj stalo zastavil im starý dedko a pri pohľade na Narutove ženské prevedenie ochotne zviezol aj jeho aj s vreciami zemiakov. "No takže slečinka a kam idete?" "Do skrytej listovej.. Hihi.. Predávať tam zemiaky.. Hihi.." Naruto sa snažil vyzerať čo najroztomilejšie. A to vám poviem dalo mu to práce. "A ako sa voláte slečinka?" "Naru.." Nedopovedal to lebo keby povedal Naruto tak to tomu dedkovi dôjde. "Narumi..Hihi" Sakura prechádzala zo strany na stranu a čakala. Itachi sa totiž to pod svojou druhou identitou rozhodol ísť na nákupy. Sakura sa zastavila pri jednej spoličiek bol tam nie aký zošit s nápisom Sasuke... Podarilo sa jej otvoriť ho a skoro sa zbláznila keď uvidela čo v ňom je. Bola tam ona so Sasukem v lese... Sasukeho tím a komu záznamov o ňom. Upratovanie Konohy a nie aké poznámky, ktoré nedokázala rozlúštiť. Bola taká zabraná do čítania, že si ani nevšimla keď dnu vošieľ Itachi. Keď ju zbadal so svojím zošitom vypadol mu nákup z rúk. Vytiahol kunai a pritisol ho Sakure o krk tá sa spamätala až v tej chvíli. "Nepočula si, že hrabať sa v cudzích veciach sa nepatrí?" Spýtal sa Itachi a čakalako sa Sakura zachvá. Keď bola mladá asi by sa rozplakala a čakala kím ju prídu zachrániť, ale to bolo už dávno za ňou. "A ty si nepočul, že hrabaťsa v cudziom súkromi je trestné?!" Povedala vyšmikla sa mu a vrazila do okna. Pri čom rozbila sklo a do nej samej sa zapichlo niekoľko kúskov. Rozbehla sa preč a dúfala, že ju nechytí, ale mílila sa. Itachi vybehol von a rýchlo ju chytil. Dotiahol ju naspäť dnu a obviazal jej zranenia. Potom si ju prehodil cez rameno a vydal sa preč tunelmi. Dobre vedel, že nebude dlho trvať a niekto sa dozvie o tom skle a potom to bude podozrivé lebo tu nik žiť nemá a nájdu ho. Ale teraz musel Itachi vymyslieť kde by mohli zostať. Naruto zoskočil s vozu a 4 vrecia dal dole bez pomoci toho deduška. "Ďakujem hihi a dovidenia" Mával za odchádzajúcim vozom. Potom otvoril vrece s ktorého vyliezol Sasuke. "Smrdí to s kadiaľ boli tie vrecia Naruto?" "Ja neviem asi s hnoja..." Sasuke sa zatváril tak akoby chcel Naruta zabiť, ale namiesto toho otvoril zvyšok vriec. "Tak kade šéfe?" Spýtal sa Juugo. Sasuke sa usmial. "Poďte za mnou" Bolo jasné že nemôžu ísť len tak cez Konohu predsa len boli hladaní zločinci.. Museli obísť celú Konohu až kým nenašli dieru kadiaľ chodil Sasuke ako malí preč. Vytratil sa s Konohy a nik ho nemohol nájsť, ale to mohlo byť aj tím, že ho nik nehľadal. Pretiahol sa tade horko ťažko a vlastne Narutovi, Juugovi a aj Houzuki s tím mali problémy, ale najhoršie na tom bola Karin tá sa totiž to tadiaľ nepretiahla. "Ja sa zbláznim prečo to nejde?" Bola naštvaná a Sasukemu liezla na nervy. Nemal náladu sa s ňou otravovať a tak šiel sám. Keď zbadal rozbité okno zdesil sa krv na zemi ho tiež moc nepotešila a to že nemnohol nájsť dvere do tunelov ho tiež štvalo. Nakoniec si spravil vchod sám. Vbehol dnu a zatiaľ čo sa ostatný snažili vytiahnuť Karin on sám sa snažil nájsť Sakuru.

Denník Sestier ! 28.časť

28. března 2013 v 15:43 | Zuzu |  Anazuin denník
Ivka... ideš na rad.... a nekomentuj to v niektorých veciachje moja fantázia obmedzená

Vampir a čarodejnica! 7.Kapitola

26. března 2013 v 16:55 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica

"Madam, madam! Je čas stávať a ísť do novej školy."*Ale ja chcem ešte spať, ehhh ja nechcem ísť do školy tam budú čarodejnice, upíri a ďalšie bytostiiiii ...* "Madam! Nebudem to opakovať ak sa nepostavíte a neotvoríte mi dvere, tak ich vykopnem a do školy pôjdete v pyžame!" "Ach! ..áno už stávam ...už už ..." Ako som tak hovorila šla som otvoriť dvere a potom sa prezliecť do školskej uniformy, ktorú mi doniesol sluha. "Madam? Ste tam nejak dlho deje sa niečo s veľkosťou uniformy?..." "Nooo to nieje celkom pravda, ale ta uniforma...nie je trochu krátka?" "..madam to je štýl pre čarodejnice, budete sa stým musieť zmieriť. Tak teda madam môžem vás odprevadiť k stolu s raňajkami a potom do školy, kde vás už samozrejme čaká pán Georg." "Ach..an-ano..." *Prečo som s tým len súhlasila? Ehh..dúfam, že tam budú nejaké milé bytosti a nie len čertyská ako je Georg!* Ako sluha povedal tak aj urobil- zaviedol ma do jedálne a potom ma odviezol to školy veľmi čiernom aute. "Tak madam toto je vaša nová škola, prosím počkajte tu pokiaľ privediem pána." Povedal keď sme boli pri bráne školy."A-ano, rozumiem." Odpovedala som neistým hlasom. Tá škola bola taká veľká a ľudia, ktorý kráčali tým istým smerom až sa stratili v budove boli desivejšie než som si mohla myslieť, ale sem tam boli aj pohliadni ľudia - teda asi upírovia alebo čarodejnice, noo možno aj elfovia...ako som tak pozerala koľko ich sem ide tak som si spomenula, že Georg a ani ten ktorý ma sem doniesol niesú vôbec na obzor. *Sakra čo budem robiť? Za chvýlu určite začne hodina a po nich ani muu a ani buuu...hhhh ..ja ich asi zabijem!!!* "Kde ste ?"Pomrmlala som si popod nos a kôkla som si pri múr brány. " Ach..čo mám robiť ? Ja sa bojím! Ach ten blbý Geog! To všetko je kôli nemu, keby som ho tedy cez ten koncert neuvidela tak by som bola..." "Bola čo?" Niekto mi skočil do reči a keď som sa pozrela kto to je, tak som vypleštila oči-bol to Georg v rovnakej školskej uniforme ako ja! "Ach..ehh ..ako si sa sem dostal? A kde si tak dlho trčal?!!" Hneď som sa ho začala pýtať ako keby bol na výsluchu. " No tak Emilli ukludni sa..." Podišol ku mne a ja som nahlas preglgla. "Čo? Čo sa deje?" "Ach ..ale nič len ta uniforma ty sekne! Ale teraz k veci..." odkašlal si a chytil ma za ruku. "Ehh???" "...Riaditeľ školy nikdy neprimá takých slabých žiakov ako si ty! Ale koli mne ťa sem pustil...noo ale čo sa teba týka budeš sa musieť SAKRAMENSKY DRTIŤ!!! Aby si všetko dohnala! Rozumieš?" "A-ano ,ale kam ma to ťaháš?" "To je predsa jasné do tvojej triedy! ...Dnes tam budem aj ja aby som ty pomohol ale nebude to vždy, pretože mám vyšší stupeň učenia ako ty ..tak sa stým zmier!" *O čom to sakra stále kecá??? A ako že nízky žiak! Ja som bola najlepšia žiačka na svojej bývalej škole! Tak nech si to tam zapíše SAKRA!!!..aggrrrr!* "Tak tu je to! To je tvoja trieda!" "Ach...ano" Ako so m zbadala dvere do svojej novej triedy moje nohy znova stratili nad sebou rovnováhu. "Neboj bude to dobré dnes tam môžem byť s tebou tak sa neboj!" A poťapkal ma po hlave ja som mu len na to prikývla. Otvoril dvere a ja som skoro skolabovala! -bolo tam veľa fakt veľa divných ľudí!!! Georg sa naklonil nadomna a pošuškal mi do ucha: :Mala by si sa nim predstaviť, nevisliš?" "A-ano...Tešima ja som Emili Fon Hasburgová !"*ach nebolo to také ťažké ako som si myslela ...ehh ..uhh ...ale prečo ma mňa každý tak civý???* "Teši ma Emilli ja som Doktor Tvojté-T a od teraz som aj tvoj učiteľ tak sa prosím posaď do svojej lavice, ktorá je tamto pri okne." A ukázal smerom na lavicu. "Áno, pán učiteľ." Ako som tak išla na svoje miesto všetci okolo sa rozprávali na môj účet, ako napr.- Kto to je? Prečo je s Georgom? Čo to má za vlasy? A tak ďalej...Hneď ako som si sadla mi učiteľ doniesol knihy a vysvetlil mi, že sa mám naučiť všetky kapitoly, ktoré už stihli prebrať a potom začal s vyučovaním. Prekvapivé bolo, že vedľa mňa sa objavil Georg, ktorý si len čítal nejakú knihu. "tak čo páči sa ty v škole?" "Ach, nechaj ma na pokoji potrebujem sa sústrediť!"*Bože! Prečo tu je? Ach sakra tento jazyk vôbec nepoznám!!! Ako sa mám niečo naučiť? Keď NIČ NEPOZNÁM!!!* Bachla som si hlavu o stôl. "ČO sa deje? Nepáči sa ty tu?" "Ehh..tak to není len... ach...nič s toho nerozumiem."*A povedala som mu to! Teraz ma zabije..smmrrk..* "Neboj to bude v pohode, keď ta to doučím." "ČOŽE!!! To nemyslíš vážne! Ja nie som taká blbá ako si myslíš!!!" Začala naňho škriekať a škrtiť zároveň -ale zabudla som, že som v triede. "Ticho tam v zadu!!!..." Zhukol na nás učiteľ a hodil po nás kriedu a verte či neverte trafil sa do mojej hlavy. "Au!" "Hehe to si si posrala..prvý deň v škole a obťažovať ma tu počas hodiny...hehe." "Ty jeden!!! Aggrrr!" A začala som ho znova škrtiť. "Vy dvaja! Okamžite do riaditeľne!" "Čo? To aj ja?" Šokovane som sa na neho pozrel. " H-A... kto má prúser teraz ??? hehehe." Učiteľ už nemohol zniesť naše hašterenie a tak nás vykopol osobne za dvere. "Au! ...ach Georg ja ťa zabijem!" "Haa...ako ma chceš zabiť keď nevieš ani kto si?" "Prestaň ty pojedač krvi! Ja viem kto som!.." "Haaa vážne tak mi to povedz! Ženštino!" "Aggrrr ..ja ťa zabijem!!!" "Skús to ty padavka!" A takto sme sa hádali až po kedy sme neprišli k dverám riaditeľne.

Vampir a čarodejnica! 6.Kapitola

25. března 2013 v 22:31 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
noo ideto ? nejde to ? NECHAME TO NA LETO Mrkající

Po konci nočného plesu som išla do kúpelne a uhádnite kto tam bol- Georg. Sedel na okraji vany(bazénu) a v ruke držal pohár krvi. "No tak si konečne prišla Emilly. Tak ako sa ty páčil ples?"*Bože čo tu zase robí??? A prečo sa ma pýta take debiliny ?? Achh..kľud zachovaj kludnú hlavu Emilly..klud!!* "Ples bol úžasný i keď som nemohla rozprávať, ale ďakujem za pozvanie, pane?" "Ach to som rá, že sa ty to páčilo ale každá moja dobrá vola má aj háčik..." Ušrnul sa na mňa. "H-háčik? ...a môžem vedieť aký?"... Poď sem a poviem ta ho." Ukázal rukou aby som išla k nemu.*sakra on si fakt myslí, že tam pojdem? Ale keď to nespravým čo mi zase spravý? Aggrgrr to je taký bastar! Ale čo mysl´tý háčikom???...aggrrr!!!* "No tak nenechaj ma čakať." "Ach ano, už idem." *Ja ho asi zabijem!!!* Ako som tak išla za ným moje nohy nemali stabilitu a len tak tak som sa k nemu dotackala, keď som bola pri ňom sa dla som si do vody a on sa usmial.*Bože ja chcem ísť domou. A doma to poviem mamine a tá ma konečne zabije!!!* "Výborne! Tak kde som to.. ach áno ten háčik..." Chytil ma za rameno a pritlačil k sebe. " ...vieš ide o to, že nedávam niečo za nič a preto budeš musieť..." Otočil sa mojim smerom a pozrel sa mi do očí.*Dúfam, že nemyslí...veď ja nie som jeho hračka!!!..* "..budeš musieť..." Priblížil sa ku mne ešte bližšie a stále mi pozeral do oči a moje srdce skoro skolabovalo! "...Budeš musieť chodiť na hodiny čarovania.." *Čo??? Čo to kecol!!! Ja..ja som si myslela že..aggrrrr ja ho zabijem !!!* "..a na hodiny o histórie ich v znoku a tiež na historiu našej rasy a neboj keď budem mať čas tak tam budem s tebou a dohliadať na teba." "A...eh .počkať to je? ..akože mám chodiť do školy alebo tak niečo?" "Ach tak ty si to pochopila! To je super aspon ty to nemusim vysvetlovať..." "P-Počkať! ČO? Ja mám chodiť do nejakej školy kde sú ludia ako ty! Alebo čo mi to chceš strčiť do hlavy???" "...heheh nevedel som že si až tak chytrá!..." Skonil sa nadomou. "Áno je to presne to! Budeš chodiť s rovnakými luďmi ako si ty alebo ja do školy kde sa naučiš čarovať a vyslovovať kúzla na zničenie zla a podobných vecí..CHÁPEŠ!!!" ako to dopovedal jeho oči sa zmenili načerveno. "A-ANo pane." Len tak tak som to zo seba vykoktala. "Dobré dievča..." Jeho farba oči sa zmenila na normálnu a tak tiež sa odomňa odsunul a vyliezl z vany. "...nechám ťa v klude okúpať, ale zajtra ráno buť pripravená, že ideš do školy! Dobrú noc." Dopovedal a kráčal k dverám. "D-dobrú.." Odpovedala som mu a on odyšiel. *Čo to má ale k sakru znamenať! Ja mám chodiť do škola s up´´irmi a čarodejnicami a s dalšimi nočnými tvormi? To si zo mňa robí prdel! Či čo!* "Hlavne kľud to zvládnem..keď sa niečo naučim tak ma možno pustý domov alebo sa tam odčarujem ako sám povedal..heheh ... myslím že si vykopal v tejto chvíli vlastný hrob!" ako som to dopovedala cítila som sa pokojnejšia a tak som sa kludne okúpala a neskôr aj lahla do postele. Uvažovala som nad tým čo hovoril a o tom či tam budú podobný spolužiaci ako na mynulej škole a či na mna nezabudli alebo či sa niečo nepísalo o nojej smrti v novynách- dôvod bol že som nemala žiaden kontakt s vonkajšim ludským svetom.

Denník Sestier! 27.časť

23. března 2013 v 18:41 | Ivka |  Anavin denník
noo tak toto je 27.časť a sorry za tie chyby Smějící se


Keď sme stáli pred tou zrkadlovou šou tak Anazu chneď začala kričať. "Ako toto do frasa prejdeme?!" Ja som len vydýchla a odpovedala na jej otázku. Jednoducho rozdelíme sa. Ja a Tribo si berieme jednu polovicu a ty s Kiniom druhú!" Ako som to dopovedala tak som sa s Tribom vytratila lebo Anazu by namietala a v tejto chýli to nebolo vhodné- nemáme na to čas."Sakra! Sakra, kde ten Michael môže byť!...""Neboj Anavi mi ho najdeme a ak nie tak ho rčite najde Kinio a Anazu! Nemáš sa čoho báť!" Začal ma uisťovať Tribo."...Áno máš pravdu, ale už sme prebehli všetky miestnosti a tie zrkádla ... všetko možné sme už prehladali, no jedine ak sa neprepadli pod zem ..." Nectihla som ani dopovedať lebo som bola v šoku s toho koho som uvidela."Kinio?!! Čo tu robíš!..." Začal sa ho pýtať Tribo s vydeseným várazom."Kde je Anazu? Čo sa stalo!" Hneď som nanho vyskočila a on mi to vysvetlil."Aha...rozumiem ona ty zdrhla..""Aké tipické" dodal Tribo. Achh tá malá aggrr prečo vždy robí také to problemi? Už sme stratili Michaela tak prečo sa musela ešte aj ona vytratiť? Hmmm možno to bola moja chyba keď som ju dala spolu s Kiniom..sakra nadčim to uvažujem!!! Začala som kívať hlavou sem a tam a chalani len na mňa pozerali. "Pome!" "NIE!" "POME!" "NIE!" zrazu sme započuli ako sa niekto háda."Anazu!"Skríkla som a beža smerom od kade sa to ozývalo a chalani ma následovali." Sakra kade teraz?" Zrazu povedal Kinio keď sa chodba rozdelila."Ach!! Za to môžu tie zrkadlá odrážajú zvuk do všetkých strán." Náhle som mu odpovedala ako profesor svojmu žiakovy, no a na môj veru boli s toho prekvapený."No tak Anavi sústreť sa! Kade asi tak išla? Kam sa otočila?" Začala som uvažovať ako Anazu a ..."Za mnou!" Kinio a Tribo boli ešte viac šokovaný .Zrazu som zbadala dieru v podlahe a hádajte kto sa tam hádal- Anazu a Michael. "Tak tu ste!" Anazu bola šokována ale aj tak sa na nás usmiala. "Ako si nás našla?!" "Prosím ťa aby sme nepučuli ten váš krik museli by sme byť hluchý!" Rázne som jej odpovedala, no ale keby nebola hlučná asi by sme ju a ani Michaela nenašli. . "Hahahahahahahha..moc vtipné" Odpovedalami a mi sme im pomohli vyliezť von. "Čo máš s členkom?"Kiniova prvá otazka, divné ale pravdyvé Anazu už vôbec nekrívala." Anavi dnes musím usporiadať oslavu na zmierenie...to je v skratkr potom ti to vysvetlin ..nooo ale... Takže vás všetkých pozívam na oslavu už som to vybavil stačí len prísť." A začal kívať mobilom...hmm zvláštne prečo musí usporiada oslavu a ešte k tomu na zmierenie?! Bože čo sa tu stalo? -moja hlava exploduje!!! Ako som tak uvažovala už sme boli pri michaelovej vile. "Takže tu bívame.."Ako keby chcel chalanou upozorniť. "Choďte hore máte tam prichystané veci.." Hmm všetko sa nejak dostalo do čiernej hmly. "Toto sa mi nezdá.."Povedala mi Anazu s fakt divným výrazom. "Ani mne..." Odpovedala som jej.Rozmýšlala som nad tým že jej poviem prečo je ta oslava ale to bi som to najprv musela vedieť ja! Anazu a i ja sme išli do izby a wow vážne všetko bolo pripravené! Ale keď som sa chcela prezliecť niekto zaklopal na dvere bol to Michael."Michael čo sa deje? Prečo je tu ta oslava a ktonmu tie formálne šaty? Odpovedz!"Nemohla som sa udržať a všetko som to naňho vyvalila! On ma chytil za pleco."Anavi..ide o to že Klan Los defensores de los demonios de la noche nechce aby som prestal pre nich pracovať a preto dnes musíme usporiadať oslavu aby videli že nieste pre nich nebezpečne a že potomkovia klanu Venganza del de la libertad-pomsta slobody, no teda Kinio a Tribo že nemaju vedlajšie úmysli.Prosím pochop to!" Achh tak takto to je."Áno rozumiem, ale čo Anazu? A chalani?""Chalanom som to už vysvetlil a súhlasili..no a Anazu jej by som to radšej pomlčal, lebo ona nieje taká kľudná ako ty Anavi.""áno to rozumiem dobre teda súhlasim ..ale Michael čo sa tam dole stalo? Prečo Anazu nekrívla?""Ach to je..no skráte bol tam jeden s členou klanu ale ak sem pride bud na pozore a straž Anazu!" ako to dopovedal odišiel a ja som nestihla ani zareagovať. Pfffe no dobre vôbec to nechápem, ale aj tak na tú oslavu musim ísť. Obliekla som sa a išla na chodbu ked bola Anazu len v riflách a dlhom tričku-bože mal jej to povedať! "Prečo nemáš šaty?""Lebo nie som debil..."Aká tipická odpoveď..hehe.Zrazu som zbadala Triba a Kinia vydela som ako sa tvária- mali fakt prísny výraz! Keď sme boli v jedálni bolo tam dosť neznámich ľudá a tak tiež ďalšich tvorou ale to si Anazu nevšimla kľudne si sadla na volne miesto vedla Michaela no a ja na druhú stranu. Zvláštne bolo že Kinio a Tribo boli na druhom konci dosť velkeeeeeeho stola. Zrazu zazvonilo a Anazu sa vytratila-no bola to jej šanca ujsť, ale prekvapilo ma že keď sa vrátila po jej boku stál divný muž-teda upír! "Kto to je?" Náchle som sa spýtala. "Moje meno je Ichi... A ak by vám to nevadilo rád by som sa pridal.." Ja som sa ale pozrela na Anazu či je to dobrý nápad a ona mi prikívla ale keď som sa pozrela na Michaela hneď som zistila že to je ten upír o ktorom mi pred tým hovoril. Ale nemohla som ho odmietnuť pri takomto ... agggrr. "Dobre." Anazu sa hneď usmiala. "Zahráme si flašu?" Náhle sa opýtal a Anazu hneď prikývla a tak som nemala na výber ale nechcela som tam biť sama a tak som donútila aj Triba a Kinio? Ten bol s nervami preč ale išiel tiež do toho a Michael mal stále na pozore Ichiho.Neviem ako je to možné ale flašu sme hrali fakt dlho dokonca som musela..ach ale to nebolo až také hozné než to čo sa stalo potom.Anazu a Itchi spolu niekam odišli ale ani jednému znás sa to nelubilo. Kinio šiel za nimi a potom.."MICHAELI"Začuli sme ako Anazu kriči. Michael a aj Ja s Tribom sme hneď išli za ným.Kinio a Ichi sa bili a vipadali pri tom ako keby sa chceli zabiť. "Anavi.. poď sem.."Zrazu na mňa zakričala Anazu keď ten boj ukončil Michael a Ichiho vihodil z vili. Pozrela som sa na Kinia a bola som v šoku ...ten bastart ho pohrizol..hmm jeho tep sa zrýchluje sakra musel biť z vyšej vrstvy..to nie je dobré..musím to povedať Anazu! Podišla som k nej a.. "Em.. Anazu on ho pohryzol čo znamená, že keď nedostane protijed tak sa buď zmení, alebo zomrie.." "Kde je ten protijed?" Spýtala sa s trasúcim hlasom. "Neviem.." "Ja hej.." a začal Tribo zozprávať.. "Tuším je v nie akej hore na nie akej jaskyni na severe.." anazu hneď odišla a potom prišla aj s mapou, ktorú sme potom luštili. "Hej našla som to..tá hora je tu.."zrazu skríkla a ukázala na miesto kde sa nachádza. "Pred ňou je les plný ľudožrútov, medúz a..." nemohla som to prečitať tá mapa je veľmi stará."Tu je mesto... Tipujem tak dva dni cesty.." "Ak to chceme stihnúť musíme vyraziť hneď zajtra na svitaní.."Odpovedala som Anazu na jej dobrý odhad v trvaniu cesty. "My? Idem ja a idem teraz.." pokrútila som hlavou. "Večer? Si normálna a ideme spolu!"Povedala som s prísnim tónom no a pochopila to.. "Mali by sme sa nachytať.."skonštantocala som a pozrela som sa na Michaela"Budeme potrebovať niečo, aby sme mohli liesť po hore.." "Všetko je na povale.." Kludne povedal Michael a Anazu hned vybehla na poval. "Emm..michael neboj budeme v pohode, ale bojím sa o Kinia ten upír je fakt mocný keď Kinio má hneď prvé príznaky..""Áno je s hlavnej rodiny klanu no a ako to povedat zda sa ze sa zaujima o Anazu a znici vsetko co bi mu branilo v ceste dostat ju ..prosim Anavi budte opatrne.Nechcem aby sa vám niečo stalo!" ako to dopovedal prišla Anazu. "Máme toto Anavi bude to stačiť?"Prikývla som a začali sme to všetko baliť do batohou. "Mali by ste ísť spať, aby ste mali na zajtrajšok silu." Povedal Michael. Ja som prikívla a šla som sa rozlúčiť s Tribom a Anazu to ešte dokončovala."Ahoj.."Smutne som povedala Tribovi keď som prišla do jeho izby."Ahoj..."Odpovedal mi ešte smutnejšie."... ja chcem ísť svami...""Ale to nemôžeš! Čo keď sa Kinio úplne premený!"Ach sakra ja som to povedala-všetko čo ma ťažilo."..Ja viem a preto sa o teba bojím čo keď sa ti niečo stane a ja ti nebudem môcť pomôcť???""Ale nám sa nič nestane§ Ver mi!" Neodpovedal mi len ma čo najsilnejšie objal a potom pobozkal.Celú noc sme boli spolu a keď bol už čas vyraziť objalasom ho ako keby to bolo na posledný krát-obaja sme to tak cítili. Dokonca sa tak dotackal aj Kinio vo svojom zlom stave a objal Anazu a jeho oči sa premenili s čiernych na červené a potom naspat. Sakra jeho stav sa zhoršuje musime sa tam dostať čo najskor.No u mna bola smola že keď tam chceme byť skoro musela šoférovať Anazu.

PS: Ideš na tooooo Usmívající se

Denník Sestier ! 26.časť

23. března 2013 v 14:19 | Zuzu |  Anazuin denník

Fajn vzdala som sa a papala cukrovú vatu. Až kým Anavi nespozorovala, že nám chýba Michael ja jediná som asi vnímala okolie tak som vedela kam šiel. Čo by si bezo mňa počali? No čiže ten stan kde bola zrkadlová šou bol povedzme si úprimne.... Obrovský!! "Ako toto do frasa prejdeme?!" Spýtala som sa a pozrela na Anavi. "Jednoducho rozdelíme sa. Ja a Tribo si berieme jednu polovicu a ty s Kiniom druhú!" Skôr ako som stihla niečo povedať tak zdrhla! Slovami sa nedá opísať to ako som bola naštvaná! Ona mi to robí náročky! Radšej som sa na to vykašlala a šla som si po svojom. Hladala som ho snáď všade, ale tie zrkadlá... kurna načo tam boli?! Prešla som ešte pár krokov, kde bol Kinio som nemala tušenie. Prešla som pár krokov a padla do nie akej diery. Bolelo to! Porozhliadla som sa po okolí a keď som si všimla Michaela dobehla som k nemu. "Michael si v poho?" "Jo jasné... Počkaj.. Buď ticho a schovaj sa." Jasné lebo tam sa naozaj dalo schovať. Žiadne rohy nič iba jedna blbá okrúhla miestnosť. Ozvalo sa vŕzganie dverí a ja som sa postavila pred Michaela s napnutím lukom. "To ti bude na nič.." Ten hlas bol taký kľudný, pokojný úplne vyrovnaný. S tieňa vyšiel modrovlasí upír. "Ty si ta malá do ktorej som vrazil?" Zostal dosť zaskočený. "Čiže ty budeš ten "génius" čo do mňa len tak zo srandy nabúral? No to ti pekne ďakujem mám kvôli tebe zdrbaný členok!" Podišieľ ku mne a kvokol si k mojím nohám. "Môžem ho vidieť?" Prikývla som a pozrela sa na Michaela. Ten pozeral ako hrom do duba, že čo sa do frasa deje.. Bol mimo. Ten upír mi opatrne dvihol nohu a dal mi dole čižmu. Potom mi chytil členok a jeho ruky začali žiariť na modro. Vyliečil mi členok. "Je to lepšie?" Prikývla som. "Ď-ďakujem..." Povedala som a trochu som koktala. Chcel mi obuť čižmu, ale ja som mu ju vzala. "Viem sa obuť aj sama! Nie som niaká princezná!" Zavrčala som a obula sa. "Takto sa mi ovďačuješ?!" Zavrčal a pritisol ma o stenu. Zuby oprel o môj krk a Michael mu jednu uvalil. Samozrejme mu to nič hrozné nespravilo iba zostal trochu zaskočený a ja som mu celou silou vrazila do zubov. Bola by sranda keby som mu vyrazila zuby. Tá predstava je vtipná: "Kťe šú môje žubi?" Začala som sa smiať. Samozrejme oni netušili na čom a tak na mňa kukali jak na debila. Ten modrovlások sa usmial. (Hezký! Hezký! Hezký!) "Na dievča máš docela kuráž! Celkom sa mi páčiš... Hmm tak zas niekedy!" Povedal a vyparil sa. Pozrela som na Michaela stál na nie akej kope hliny. Bol tam otvor. "Poďme Anazu!" Zkríkol po mne a ja som k nemu podišla. "Poď hore.. Keď tam budeš tak nájdeš ostatných a privedieš ich!" Nepáčil sa mi rozkazovací tón jeho hlasu. "NE" Povedala som kľudne. "Pome!" "NIE!" "POME!" "NIE!" AK sme sa tam takto nechádali aspoň desať minút tak potom sme sa nehádali vôbec.. "Tak tu ste!" Pozrela som sa nad nás a zbadala som Anavi. "Ako si nás našla?!" "Prosím ťa aby sme nepučuli ten váš krik museli by sme byť hluchý!" Prevrátila som oči. "Hahahahahahahha..moc vtipné" Vyliezla som von a za mnou vyliezol aj Michael. Kinio sa hneď postavil ku mne keď si všimol, že normálne stojím. "Čo máš s členkom?" "To nie je tvoja vec.." Zavrčala som a obrátila zrak k Michaelovi, ktorý niečo hovoril."Takže vás všetkých pozívam na oslavu už som to vybavil stačí len prísť.." Povedal a zamával mobilom. Zasmial sa a všetkých nás ťahal k autám. Kinio a Tribo išli v svojich. Michael mi nedovolil šoférovať vraj by somich ešte zabila. Pche taká hlúposť. "Takže tu bívame.." Povedal chalanom keď zaparkoval v garáži. "Choďte hore máte tam prichystané veci.." Nedôverčivo som sa na neho pozrela a potom som sa pozrela na Anavi. "Toto sa mi nezdá.." Prikývla. "Ani mne..." Usmiala sa a ja som vybehla do izby. Šaty vážne tam boli šaty. "MICHAEL TY IDIOT!" Skríkla som naštvane. Vytiahla som si džíny a dlhé tričko. Vyšla som na chodbu Anavi tam stála v šatách. Super.. "Prečo nemáš šaty?" Spýtala sa ma. "Lebo nie som debil..." Povedala som a preskočila zábradlie dopadla som docela dobre. Teda až na to, že som spadla na Kinia. "Au čo do..?" Postavila som sa."Nie čo ale kto!" Povedala som a prešla do jedálne. Za stolomsedel Michael keď si všimol moje oblečenie povzdychol si. Nemohol ma pred hosťami nie ako zvlášť skritizovať. Hahahaha. Posadila som sa po jeho lavici a Anavi si sadla naproti mňa. Bol to čudný večer. Jedli vyprávali sa ja som sa tam hrabala v špagetách. Keď niekto zazvonil pomyslela som si, že je to moje vykúpenie. Vstala som a prebehla k dverám. Otvorila som ich. "Lalie?" Povedala som šokovane. Stál tam človek s ľaliami v ruke. Mimo iné- sú to moje obľubené kvety. "Sú pre slečnu Anazu.." Vzala som si ich a keď som zbadala kto sa za nimi skrýva zostala som zarazená. "TY?!" "Áno.. Vyliečil som ti členok mohla by si ma pustiť dnu no nie?" Poodstúpila som od dverí mohla by tu byť konečne sranda. "Prišiel si v mieri?" Prikývol a ja som ho pozvala dnu. Keby to nespravím a on vojde dnu exploduje. Doviedla som ho do jedálne všetci zostali čušať. Konečne! Sama pre seba som sa usmiala. "Kto to je?" Spýtala sa Anavi. "Moje meno je Ichi... A ak by vám to nevadilo rád by som sa pridal.." Anavi sa pozrela najskôr na mňa s otázkou v očiach a ja som prikývla potom pozrela na Michaela ten krútil hlavou. Ale na moje šťastie Anavi povedala: "Dobre." Usmiala som sa. "Zahráme si flašu?" Spýtal sa a ja som prikývla. Konečne niečo zábavné. Vzala som flašu s vína čo tam bolo a víno som vyliala do kvetiny. Michael ma síce zabíjal pohľadom., nuž ale veď s niečím hrať musíme. Hrali sme dlho. Anavi musela ísť hore s Tribom lebo ten dával úlohu jej a ona si vybrala odvahu. Michael a Kinio no tí si stihli zahrať bejzbal. Ja som sa s Kiniom pretekala v lukostreľbe. A vyhrala som jéééj. No a potom nastala hrozná vec. Ukázalo to na mňa. "Pravda alebo odvaha?" Spýtal sa Ichi a moja odpoveď bola prostá. "Odvaha.." "Fajn tak poď za mnou.." Prikývla som a nechala som sa ťahať nie kam netuším kam. Ten chalan poznal tento dom a to ma desilo. Zrazu zastavila pozrel sa mi do očí. "Odvaha.." Povedal so smiechom a pobozkal ma. Stále sa mi díval do očí a ja nechápem prečo som mu ani nevrazila ani nič.. Nemohla som jednať sama za seba a to ma teda parádne desilo. Zrazu ho niekto odo mňa odtiahol a ja som nad sebou konečne dostala kontrolu. "Ak sa jej ešte raz nabúraš do hlavy zabijem ťa!" Kinio dosť hukal a sotil Ichiho do zadu ten mu to vrátil. "A čo mi urobíš?" Začali sa byť ja som nevedela ako ich zastaviť. "MICHAEL" Skríkla som a on ku mne za chvíľu dobehol. Keď si ich všimol okamžite ich od seba odtiahol a Ichiho vyhodil. Pribehla som ku Kiniovy. "Si v poho?" Prikývol. "Iba ma ten magor kusol!" pozrela som sa mu na ruku nechápala som to. "Anavi.. poď sem.." ona sa v tom docela vyznala s knižiek sa toho dosť naučila. Chvíľu sa okolo neho motala a potom podišla ku mne. "Em.. Anazu on ho pohryzol čo znamená, že keď nedostane protijed tak sa buď zmení, alebo zomrie.." Pozrela som sa na ňu. "Kde je ten protijed?" Spýtala som sa. "Neviem.." "Ja hej.." Povedal Tribo. "Tuším je v nie akej hore na nie akej jaskyni na severe.." Pozrela som sa na neho a rozbehla som sa do Michaelovej knižnice mal tam knihy mapy atď. Rýchlo som našla mapu a došla do jedálne. Kinia zatiaľ odniesli do mojej izby. "Hej našla som to..tá hora je tu.." Ukázala somna mapu. "Pred ňou je les plný ľudožrútov, medúz a..." Anavi to nedokázala prečítať. Tá mapa bola stará a popis pri miestach sa nedal prečítať. "Tu je mesto... Tipujem tak dva dni cesty.." Povedala som a prvý krát v živote som použila matiku. "Ak to chceme stihnúť musíme vyraziť hneď zajtra na svitaní.." Povedala Anavi. Nechápavo som sa naňu pozrela. "My? Idem ja a idem teraz.." Pokrútila hlavou. "Večer? Si normálna a ideme spolu!" Usmiala som sa a prikývla som. Akoby sa s ňou dalo hádať. "Mali by smesa nachytať.." Povedala a pozrela na Michaela. "Budeme potrebovať niečo, aby sme mohliliesť po hore.." "Všetko je na povale.." Povedal a ja som sa okamžite rozbehla hore. Musela som vykopnúť dvere lebo nešli otvoriť. Začala som sa vtom prehrabovať. Našla som horolezecké náčinie, lampáše, lekárničku? Nemala by byť náhodou dole? Nechala som to tak a vzala dva batohy čo som tam našla, jeden modrý a druhý červený. Zbehla som s tím dole. "Máme toto Anavi bude to stačiť?" Prikývla. Začali sme to všetko chystať. "Mali by ste ísť spať, aby ste mali na zajtrajšok silu." Povedal Michael. Anavi prikývla, ale ja som ešte chvíľu zostala a prichystávala veci. "To je všetko kvôli mne?" Otočila som sa a zbadala som Kinia ako kráča dole schodmi. Pozrela som sa mu do očí. "Musíš odpočívať.." Pribehla som k nemu a začala som ho ťahať hore schodmi. "Ale v tvojej izbeje nuda.." Prevrátila som oči. "To nie je ani náhodou milé.." Povedala som úplne vážne a dotiahla som ho do izby. "Bolí to moc?" Spýtala som sa ho smutne. "Ani nie..." Klamal bolo to počuť na jeho hlase. "Je to moja vina.." "Hej maličká nie je to ničia vina teda až na toho modrovlasého debila.." Uškrnul sa. "Donesieme ti protijed a budeš v pohode.." Povedala som a pozrela som sa mu do očí. Preblikli s čiernej na červenú a naspäť na čiernu. Zamračila som sa. "Musíme si pohnúť.."

PS: Ivy je to na tebe tak s choťou do toho :D


Sorry, Sorry, Sorry

23. března 2013 v 12:29 | Zuzu |  Ostatné
Len aby ste boli v obraze toto je poviedka.. Asi nie mocdobrá ale to nevaaaaaaaaaaaaaaa.... Ja som to chcela napísať a aj som to napísala keď sa to nie komu nepáči nech sa dá vypchať :D

Upír mojich snov?? 4. diel

23. března 2013 v 12:26 | Zuzu |  Upír mojich snov??

Totosom písala už ani nepametám :DDD

Temná ulička 6.časť

23. března 2013 v 11:17 | Ivka |  Temná ulička

noo nwm či to niekto čita alebo nie ale čo užŠ ??? ja som proste optimista Smějící se

Po chvíľke sa od teba odtrhol a ti si nemohla vydať ani jednu hlásku. Nebolo to preto že si nevedela čo povedať ale kôli tomu, že si lapala po dychu."Nemala by si ísť domov? Manu."Chcela si ho znova opraviť ale zrazu si len odpovedala."No hej mala ale okná i dvere sú zatvorené a je tu i alarm, no a menujem sa Manuela!"On sa na teba uškrnul a pritlačil ťa ku knihám na polici. Skoro ty jedna padla na hlavu ale to si vôbec nevnímala a pozerala si sa mu priamo do očí ako ti on hladí do tých tvojich. Mal tak krásne hnedozelenkavé oči, ktoré sa každou nanosekundou menili na tmavo-svetlo červené a ty si to len s úžasom sledovala."To je úžasné ako to len robí ako môže byť tak úžasní a desivý zároveň !?" Začala si sa sama pýtať na túto divnú otázku na ktorú si nemala odpoveď. Zrazu sa otočil ako keby tam niekto stál alebo ako keď niekto započul kroky ale ty si tam nič nevidela a ani si nič nepočula."No tak neschovávaj sa! Ja viem, že si tu." Zrazu zakričal a ty si len s údivom pozerala na predtým prázdne miesto , kde sa teraz s tmy vynárala akási postava."No vieš ja som ťa nechcel rušiť."Náhle povedal chalan, ktorý vyšiel s temného kúta k oknu aby ste mu videli priamo do tváre , ktorá bola úplne bledá ako po smrti."Kto si?"Náhle s teba vyhŕkla táto otázka. On sa na teba pozrel a v zápetí bol hneď pri tebe a uškieral sa na teba."Som Tobiasove dvojča Jack." Táto odpoveď sa zaskočila lebo si sa len teraz dozvedela jeho meno a nikdy by si si nepomyslela, že má nejaké dvojča."No tak bráško, tak ako darí sa?" Otočil sa na Tobia sa a začal s ním diskutovať o nejakom spojení a zasvätení."Hmm ...Tobias- bráško? Ehh??? Že by vážne boli bratia? Ale sú oby dvaja upírovia! Páni, čo sa ešte dnes nedozviem ??? Ako si tak uvažovala oni sa stále zhovárali o tom istom a Tobias bol s toho naštvaný."Ehmm ...eh ..prepáčte, že vyrušujem ale ako si sa sem dostal?...Jack? Ako sa ja môžem dostať von? Lebo ten váš rozhovor ma nezaujíma.""Čože!? Takže ona o tom vôbec nič nevie bráško? Ale potom ako chceš aby..." Nestihol to ani dopovedať, pretože Tobias ho utrel do hlavy."Auu..Čo to robíš???""Nepleť sa do toho a bež si hľadať nejakú večeru!" zakričal na neho s prísnym tónom Tobias."Hee??? Čo sa to tu vlastne deje? O čom ste sa zhovárali a čo ja neviem?" Začala si ich zahrňovať otázkami ale Tobias poťapkal Jacka po ramene a on vzápätí zmizol. Teba to trochu zmiatlo ale najviac ťa zmiatol Tobiasov pohľad keď Jack odišiel."Čo...čo sa deje? Prečo Jack odišiel a prečo sa tak tváriš, ako keby si mal naposledy vydýchnuť?!.""Manu."Chcela si ho znovu opraviť ale nemala si na to odvahu a on pokračoval."Manu musím ti niečo povedať...."Hlasne si preglgla a uprela na neho pohľad." ...Týka sa to tvojich snov a našej histórie až do dnešných časov..." Ty si ho len mlčky počúvala ďalej i keď si ho mala sto chutí sa ho opýtať ako vie o tvojich snov.

Vampir a čarodejnica! 5.Kapitola

23. března 2013 v 11:14 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
no tak tu je daľšia časť , aby soom sa nezahambila keď Zuzu píše ostošesť S vyplazeným jazykem
Ako som tak ukazovala na tie divné tvory, ktoré sa zhmotnili pred očami mi prebleskla ako keby nejaká spomienka kde som bola ešte malé bábätko, no a pred svojou tvárou som videla starú dámu -podobala sa na moju babku...hovorila mi o malinkých bytostiach, ktoré sa volali Margaritasperfectionis-Perli dokonalosti- skrátené len Margaritas- a že ľudom pomáhajú s obliekaním a objaveniu ich pravého vkusu, tak tiež mi ukázala ich obrázok. Boli to skoro rovnaké bytosti ako tie, ktoré sa mi ukázali. Mali malinké telíčko, na hlave korunku ,v ktorej bol drahokam a od toho drahokamu mali sfarbené svoje malinké šatočky. "Och môj bože! Čo to má to dievča na sebe? Vôbec sa to k nej nehodí !!!" zakričala jedna s Margaritas- mala čierny diamant a ja som si spomenula že my tiež hovorila o tom že podľa diamantu je aj určená ich povaha. "Ach Fell uklidni sa! To je móda s 21.storočia ale musím priznať že sa to k jej postave nehodí!" "To máš pravdu jej pleť a šaty spolu totálne neladia...achh.." Začali sa všetky Margaritas medzi sebou zhovárať o mojom kuse a celkovo o mne. Mne s toho bolo trápne a tak som radšej bola ticho- dokonca som sa bála aj nadýchnuť. "Tak čo dievčatá premeníme ju na popolušku! Hehehe..." Zdôrazne zakričala Margaritas s čiernim drahokamom -Fell. " ÁNO!" Skríkli na ňu všetky ostatné. "Dobre tak ideme na toooo !!! zakričala na nich Fell. *Hmm zdá sa, že je ich vodca, ale prečo som tu a čo je to ten "nočný ples" a prečo som si spomenula na tu dámu...*Ako som tak rozmýšlala vôbec som si nevšimla ako ma prezliekajú a skúšajú na mňa rôzne šaty topánky aj účesi. "HO-TO-VO !" Zakričala Fell a poťapkala rukami a v tej chvýli prišiel jeden s Georgových podaných a zaviedol ma ku Georgovi, ktorý už čakal na chodbe aby sme mohli vyraziť na ples. *Sakra čo tu vlaste robím takto oblečená a prečo sa červenám !!! Bože trasú sa mi nohy...* "Vypadáš krásne lepšie ako som si mohol myslieť." Povedal náhle Georg a ponúkol mi svoju ruku aby som sa ho mohla chytiť. *Oh môj bože!!!*V nutrí som bola s nervami v kely ale na vonok som chcela vypadať kľudne a tak som mu odpovedala: " No to bola hlavne práca Margarita perfectionis, sú vážne úžasné vo svojom obore." " Ach áno máš pravdu sú veľmi šikovné, no ale teraz nezabudni čo som ti povedal..." naklonil sa ku mne a chytil mi prameň vlasou "...po celú dobu budeš iba pri mne a budeš totálne ticho a s nikým sa nebudeš rozprávať až na mňa!..." pustil mi vlasy a chytil mi ruku "...je ti to jasné!" *??? Čo to hovorí ? Prečo by som sa nemala s nikým rozprávať až na neho ? ....hmm ale radšej by som mala poslúchnuť nechcem aby ma znova pobozkal...brbrbrbrb* Úplne ma s toho striaslo. "Em.. to ty je už zima?" "Čo čo? Nie není neboj som v pohode. Heheheh" * Nemôžem mu povedať že som si spomenula na tu pusu!* Po nejakej dobe sme doly v ciely. Bol to veľmi starý kaštieľ s upírskym a satanským motývom. "P..." Chcela som už niečo povedať ale znova som si spomenula. Georg mi podal ruku a uškrnul sa na mňa už som vedela čo naznačuje a tak som sa ho chytila a bola v kludu a ticho ako myš! Geor sa rozprala s veľa ludmi, ktorá sa na mňa dívali s výšieho patra a tak tiež ako keby ma chceli ziesť. *To...to nemôže byť pravda!!! Toto nemôže byť plec nočných príšer, pri ktorom je zvikom niekoho obetovať! Nie!!! Nemôže to byť ono!!!" Ako som tak v mysli rožmýšlala nad pravdou ...zbadala som ako nieko tiachnu do predu a mala biele šaty-tradícia že obeť má biele šatky, ktoré sa potom sfarbia farbou krvi...musím to zastaviť! Musím! Vytrhla som sa od Georga a šla som za obeťou ale v tom ma Georg chytil a stisol ma aby som sa nemohla odtrhnúť ale stále som videla čo robia obeťe- položili je na kamenný oltár a prichytili jej končatiny kovovými putami aby sa nemohla pohnúť, potom vy brali tradíčnu zbraň nož a prelezali jej kŕčnu tepnu a každý s vodcou svojho klanu sa napil krvi obete ale keď skončili jej šaty boli polovične sfarbené na červeno a polka zas na bielo tak tiež som vydela že stále dýcha. "Čo to je? Prečo ju nezabili?" Ani neviem ako to zo mňa vyletelo. " Toto je nové obetovanie ľudí. Človek vôbec nevie o tom čo sa stalo a jeho krv sa zvova obnový s tým, že jejich krv bude prepojená zo všetkými klanmi a keď je to výnimočný človek tak jejich deti budú geneticky prevyšovať na našu genetiku takže sa vytvorí ďalší nadprizodzený-nočný tvor. Takže v skratke je to jeden zo spôsobu na rozmnožonavie našich klanou." *Páni takže oni nás začali tolerovať ??? ...eh! ČO je to za hovadinu?!! Ale nie čo na tom bude ale prečo jeden zo spôsobou na...Divné.* " Ah....rozumiem." Ako som to dopovedala uvolnil ma zo svojho zovretia a usmial sa na mňa. "Dobré dievča." A potom sa po celý čas plesu usmieval a držal ma za ruku a mňa to hrialo u srdca.