Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Duben 2013

Mám otázku....

30. dubna 2013 v 17:40 | Zuzu |  Ostatné
Neviem či o tom niekto poču, ale je také dačo úžasné že Death Note(snáď napísané dobre)-zápisník smrti...No a ja mám taký menší detail... Ani neviem prečo sa to pýtam... ALe keby ste mali zápisník smrti, napísali by ste tam niekoho??? Ak áno ako by zomrel??? Ja viem je to maksimálne od veci, ale to nevadí... Teda aspoň nie mne ako tomu čo to číta neviem... Lebo ma len tak napadlo, že: By som mohla napísať tak asi 3. dielovu poviedku o tom ako niekto našiel zápisník smrti... a potom ma napadlo, že.... Usmívající se

Neviem kde, ale niekde som vydela na nie akom blogu, že poviedku na prianie... Celkom sa mi ten nápad páči.... Čiže keby ste chceli tak mi napíšte do komentov.. To je jedno aké téma, alebo o čom pre mna za mna aj o Draculovi... Síce si musíte byť vedomí, že neviem ani s polovice tak dobre písať ako Iva... Nevinný

Ešte volačo som chcela.... Emmm... Jaj, že neviem či niekto číta tu Yuki... lebo ma moc nebaví to písať... Neviem čo by som tam mala napísať trochu som sa zamotala a je to také nudné, čiže uvažujem žeju zruším čo myslíte ano/nie???

Hej a na koniec... Opening Death NOte mne sa to strašne lubi kto to spieva??? Překvapený


Zakázaná Haruno 19. časť

30. dubna 2013 v 14:24 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
Bohužial nie je možné opísať karininu smrť pretože neboli svedkovia, ktorý by mi mohli povedať ako umrela.. Ďakujem za pochopenie.... Smějící se

Sasuke v rýchlosti blesku dobehol k Narutovi. "Čo sa deje?" "Karin.... ona ju chcela zabiť!" Sasuke sa zamračil. "To nie je vtipné!" No, ale teraz aby, boli všetci v obraze Naruto začal vysvetľovať.: "Keďže Karin žiarlila na Sakuru, pretože si sa do nej zamiloval urobila toto: Vošla do miestnosti kde ležala Sakura ešte stále bola v bezvedomí a Karin to vyhovovalo. Podišla k nej a s úškrnom jej povedala.. emmm.. ako to bolo?? Jáj už viem.. "Keď nebudem mať Sasího ja tak ani ty!" Aby to vyzeralo ako nehoda tak ju začala dusiť vankúšom.. Chápeš aby sa zdalo, že sa v kóme zadusila.." Sasuke prikývol jasné, že to chápal, ale nevedel čo sa deje a toho štvalo. "Naruto! Už mi to povedz inak to s teba vymlátim!" "No dobre, dobre! V tom tam dobehol Houzuki a povedal niečo v tom zmysle, že Sasuke- teda ty- je lepší ako ona, pretože on- ty keď chcel niekoho zabiť tak sa s ním aspoňférovo pobil a zabil ho tak a nie ako Karin, že sa zakráda, ako prefíkaná hlupaňa a chce sakuru zabiť a že ty by si ju potom zabil...No a potom si to všimol niekto kto zavolal bábi Tsunade tá tam dobehla a oboch uviedla do stavu bezvedomia... Potom zavolala mňa, aby som ti to povedal a tak ti to teraz hovorím" Naruto chcel ešte niečo povedať, ale to už bol Sasuke na pol ceste do nemocnice. Neviete si predstaviť tú paniku v Sasukeho výraze! Áno paniku! Úprimne sa o Sakuru bál, akoby nestačilo, že sa ešte neprebrala teraz ju chcela Karin zabiť. Bol úprimne rád, že to Houzuki nestihol, teraz to totiž to mohol urobiť on. Ako prvé vbehol cez okno k Sakure do izby. Veď načo používať dvere? Sakurabola v poriadku. Ležala na posteli, ale stále bola v bezvedomí. Sasuke ju chvíľu pozoroval, aby si bol istý, že je v poriadku a potom vybehol von. Netušil kde je Karin, ale vedel, že keď ju nájde pretrne ju ako hada. Tak a teraz, aby ste vedeli čo sa deje so Sakurou keď je mimo. Sakura sedela uprostred lúky s kvetinami a hrala sa s Ino vo vlasoch mala červenú mašľu. V tej dobre bola ešte malá a nie ako si nedokázala spomenúť na terajší život. "Sakura tá mašľa ti pristane.." Bol to hlas Ino, hovorila k mladšej verzii Sakury. V jednej chvíli sa niečo zmenilo, Sakure bol ten pocit povedomí, len nevedela s kade. Nedokázala sispomenúť. Jej duch opustil telo jej mladšej verzie a spomienka sa vytratila. Zostala tam len ona a jej mladšia verzia. "Sakura, vytaj ja som jedna s tvojich verzii okrem mňa stretneš ešte dve a potom svoje terajšie ja..Bude to cesta a záleží len na tebe, či bude krátka, alebo dlhá" Jej mladšie ja sa usmialo. "Najskôr však musíš prejsť cezo mňa.. Nebude žiaden súboj to by som mala dopredu prehrané... Teraz ide o teba... O to akú časť teba tvorím ja.." Zasmiala sa. "A ty to musíš zistiť... Zahráme si schovávačku.." Objavil sa pred nimi les a jej mladšie ja sa rozutekalo preč. Sakure chvíľu trvalo pochopiť o čo ide. Nikdy sa jej nič podobné nestalo, alebo si na to aspoň nespomínala. "Sakura onee-chan nájdi ma... Nie je to tak ťažké.... Kde by som mohla byť?" Smiech sa ozýval s každej strany. Nik iní nemal možnosť nájsť ju, iba Sakura. "Saky... Hľadaj" Sakura prechádzala po stromoch, ani na jednom nebola. Tak moment ja som vtedy ešte nevedela.... Už viem kde som... Alebo ona? Je to mätúce!! Sakura zišla dole. Zamierila na lúku kde bola na začiatku, teraz tam stála už len jej mladšia verzia. "Našla si ma.. To je skvelé upletieme si vence s kvetou.." "Ale ja si to už nepamätám.." "Nevadí, rob len to čo ja.." Keď sa po dlhej dobe Sakure podarilo niečo zosmoliť s tých kvetou jej mladšie ja sa usmialo. "Tak už vieš aká časť s teba som?" "Asi áno.." Sakura sa nadýchla. "Myslím, že ty si základ so mňa dobro a láskavosť..." Jej mladšie ja sa usmialo. "Skoro.. ale mne to stačí.. S ostatnými to už také ľahké nebude onee-chan" Jej mladšie ja jej podalo ruku a zmizlo a s ním zmizlo aj prostredie v ktorom bola ostala len čistá ničota. Vedela, že ju ešte čaká ešte čaká nie aká cesta, ale nevedela kadiaľ sa má vydať. Na rozdiel od nej Sasuke už našiel cestu ku Karin a stál nad jej polomŕtvou existencie. "Karin.." Zavrčal a z celej sily jej kopol do brucha. No ani tá bolesť čo jej spôsobil jej nezabránila v tom, aby zo seba vydrala ten hnusný zvuk,ktorý väčšina pozná akojej hlas. "Sasííí... p-reč-o?"Sasuke sa ňou už nezaujímal. "Houzuki zabi ju.." Vydal príkaz a odišiel.


Ubezpečujeme Vás, že Karin umrela pomalou a bolestnou smrťou ako si to všetci priali, jej telo následne Houzuki hodil na smetisko kde ho začali ohlodávať myši a následne jej vypichli oči, ktoré následne rozobrali. Je možné,že ju niekto potom našiel, ale ubezpečujeme všetkých pozostalých, že prirovnať ju k človeku je nemožné. Identifikácia mŕtvoli taktiež, čože k houzukiho trestu sa jej vražda nepripíše... Pekný deň

Uchihovské ego je asi dedičné.....

29. dubna 2013 v 21:25 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Sakura sa na seba zamračila do zrkadla. Vyzerám snáď ako nie aká hračka?! DO čerta aj Uchihom!! No síce na sebe mala len tričko svojej mamy, ktoré jej bolo asi po kolená, ale aj tak.. Akáhračka? Sakura sa zamračila a zapla si počítač, presnejšie facebook. Bola tam Hinata, Ino a ITACHI!!!!
Itachi: Ahoj Sakura-chan :D
Sakura: ... Mhmmm... Ahoj
Itachi: Deje sa niečo??
Sakura: To sa pýtaš vážne???
Itachi: Áno... Si snáď naštvaná za ten bozk??
Sakura: Nie kdeže práve ma uniesli Marťania... Jasné že za to...
Itachi: Podľa mňa to nebolo až také zlé...
Sakura: ..... No a čo mňa po tom???
Itachi: Chcem ti niečo povedať.... Pozri von oknom...
Sakura: ČO???? O.o
Itachi: Pome pozri von oknom :DD
Sakura: Ok :/
Sakura sa pozrela von oknom a skoro s neho vypadla. Stál tam Itachi s balónmi bolo ich aspoň sto. "Chceš ich?" Spýtal sa. "Hai.." "Tak si poď po ne..." Sakura sa zamračila tá myšlienka sa jej nepáčila. "Nejdem..." Itachi sa uškrnul a naraz ich všetky pustil. Sakure sa podarilo jeden chytiť. Neviem akým zázrakom, ale podarilo sa jej to. Bolo na ňom napísané: Tak už poď von!! Ďalší dôkaz, že tento Uchiha ju poznal. Obliekla si teda tepláky a zbehla dole. Otvorila dvere pred, ktorými už stál Itachi. "Hmm... Na návštevy j trochu neskoro.." "Je trištvrte na osem.." Poznamenal. "No hej.. Tak poď ďalej.." Povedala a po odstúpila, aby mohol vojsť dnu. Itachi okolo nej prešiel a vošiel do menšej obývačky. Bol tu už niekoľko krát, ale nikdy sa na neho Sakura nehnevala. "Sakura-chan.. Ja neprišiel somsa ti ospravedlniť, lebo to neľutujem" Sakura sa zamračila konečne začala vydieť podobnosť medzi ním a Sasukem. Uchihovské ego... Pre pána kráľa veď to bude dedičné... Obaja tím trpia a už teraz ľutujem ich deti "No dobre a presne čo tu teraz robíš?" V tej chvíli sa otvorili dvere a dnu vošla Sakurina mama. "Ahoj mami.." "Dobrý deň Haruno-sama" "Ahoj deti" Povedela a usmiala sa. "Čo robíte?" "Rozprávame sa.." Odpovedala Sakura zatiaľ čo Itachi ticho sedel. "Ah a nemyslíte, že na rozhovor je trochu neskoro?" Sakura prikývla a začala tlačiť Itachiho von dvermi. "Porozprávame sa zajtra Itachi.." "Dobre prídem ráno a odprevadím ťa do školy..." Sakura si povzdychla. "Ok.." Zavrela dvere a vyšla hore. "Mami tu si?" "Hmmm hej spím.." Sakura otvorila dvere na izbe. "Tak prečo hovoríš?" "Som námesačná.." "Tak potom dobrú noc.." "Dobrú" Sakura sa jej chcela opýtať či jej nevadí Itachi, ale nechcela mamu rušiť keď bola unavená. Ľahla si do postele ale aj tak nezaspala. Ráno keď sa pozrela do zrkadla mala kruhy pod očami pomali po bradu. "Oh bože vyzerám ako zombík.." Zamrmlala a zbehla dole. Dnes šla jej mama do práce skôr, ale Sakura nečakala, že až tak skoro. Nedopitá káva na stole s tanierom a chlieb. Sakura všetko upratala a dopila maminu kávu. Trochu sa upravila aby vyzerala ako človek. V tom zazvonil zvonček. Ten Itachi nezabudol... Vzala si tašku a vyšla von. "Bré ránko Sakura-chan" "Ahoj.." Povedala a zamkla. "Môžeme.." "Ok.." Spoločne sa vybrali ku škole. "Sakura nechcem sa ti ospravedlniť, ale neviem čo máš s mojím bratom, ale hovorím ti on je nebezpečný a nemala by si sa s ním výdať..." "Myslím, že som dosť stará na to, aby som si vedela určiť s kým sa môžem vídať a s kým nie.." Itachi sa zamračil. "Vydiera ta?" "Kto? Sasuke? Nie" Povedala a pozrela sa na Itachiho. "Prečo sa pýtaš?" "Lebo keby hej stačí povedať a ja by som to vybavil.." "Čo by si vybavil?" Ozval sa spoza nich znudený hlas mladšieho Uchihu. "Sasuke?" "Bratček, prečo ideš do školy tak skoro?" "Len mi bolo podozrivé kam ideš ti tak skoro tak som šiel za tebou a pozrime koho nestretnem Sakuru" Na chvíľu na ňu pozrel, ale potom obrátil svôj zrak naspäť k staršiemu bratovi. "Akteda dovolíš onii-san(oslovenie pre staršieho brata) vezmem si Sakuru zo sebou" Sasuke zobral Sakuru za ruku a ťahal ju ku škole. Cesta bola tichá. Sakura nevedela čo by mala povedať a Sasuke mlčal. Keď vošli na školský pozemok veľa ľudí tam nebolo, teda skoro nik tam nebol. Možno dvaja šprti, ale tí boli zamestnaný nie akou rovnicou. "Sasuke.." Odhodlala sa Sakura konečne k slovám. "Hm?" "Em zdá sa mi to, alebo ti niečo je?" "Zdá sa ti to" Skonštatoval a odišiel od nej pretože do areálu školy vošla Hin.

No.......

29. dubna 2013 v 21:04 | Zuzu
Neviem čiste si toniekto všimol, ale nie ako nepíšem.. Asi ste si nevšimli no neva... ale mám na to logické vysvetlenie závysláčim na anime Death Note-Zápisník smrti(Neviem či somto napísala správne...)

Je to parádne a nemôžu ma odtoho dostať... Kto vymyslel internet?? Celí deň sedím pri tom anime... Už mi s toho šibe.. Furt nad tím uvažujem dnes som namiestoučenia sa...kreslila... Pôvodne to mal byť L.... Teraz vyzerá trošku sfetovane.. a hladný.... No nevadí..... Neviem ak chcete takdneska napíšem aspoň Sakuru, bolo by na čase...

Ja a moje TRDLO! 27.4.

27. dubna 2013 v 22:59 | Ivka |  Ostatné
No nwm čo poviete?


Dnes je 27.4. je to obyčajný deň, ktorý sa každý rok opakuje dokola a dokola. Lenže u mňa je to iné, pretože len a len tento deň sa môžem dostať kam len chcem a to myslím doslovne. Aby ste tomu trochu porozumeli ide o časový portál, ktorý sa otvára každý rok iba v tento deň a ja vždy viem kde sa nachádza. Ale nikto o ňom nevie a nikdy ani nemôže vedieť ,pretože by to nasledovalo k veľkej katastrofe!
Pýtate sa prečo? ...No ja vám to rada vysvetlím.
Som len obyčajná stredoškoláčka, ktorá raz narazila na dúhový tunel. Ale keď som cez neho prešla objavila som sa úplne na inom mieste ako by som mala byť. "ČASOVÝ PORTÁL!" Vykríkla som najhlasnejšie ako som vedela- áno priznávam sa som šprtka, ktorú zaujímajú nadprirodzené veci! Ale ako som to povedala tak ma niekto napadol. Vôbec som nevedela kto to je a ani čo to je. "Um! Hgg!Amkf!" Začala som sa mykať a bľabotať aby som sa z toho vymotala, ale zrazu mi len povedal: "Pšššt! Lebo nás oboch zabijú!" Ako to povedal hneď som stíchla, ani som nevedela prečo. Bolo to kôli tomu čo mi povedal? Alebo koli jeho krásnemu hlasu? - to sa asi nedozviem. Ako som bola tak bola ticho stále mal na mojich ústach svoju ruku, ktorú stále pevnejšie a pevnejšie zvieral. "UM! Uhh!" Začala som znova ako sa dá povedať kričať, ale teraz to bolo koli tomu že som sa dusila! Ale moje kričanie na neho nezabralo a tak som ho začala mlátiť, Asi tak po 10 sekundách si toho všimol a pustil svoju ruku z mojích úst. "T..Ty blázon! .." Len tak tak som mu vynadala pričom som už chytala asi piaty dych! "Prepáč ale úplne som ťa ignoroval." Neviem či sa mi ospravedlňoval alebo to bola len irónia ale aj tak som mu dala poriadnu do nosu. No a po kedy sa zotavoval tak som mu zdrhla. Bola som vo veľmi tmavom lese- vypadalo to ako z Harry Potter len ešte strašidelnejšie. "Sakra! Nemala som od neho zdrhnúť! I keď ma skoro udusil tak ma ale nezabil..no nie?" Začala som si len tak rozprávať do luftu, ale ani toto nebol ten najlepší nápad. Chytil ma ďalší podivím ale tento bol už na koni. "ČO to robíte? Puste ma!" Začala som tiež na neho kričať, ale aj toto bolo bez ozveny. "Tườngtự nhiên!" Započula som ako niekto vykríkol tieto slová a tak som sa obzrela tým smerom no a hádajte kto tam bol?! Ten prvý podivín, ktorý ma skoro udusil! "No to snáď nie! Ja chcem ísť domou!" Začala som znova kričať na toho prvého podivína ,pretože ma držal na pleci ako nejaké vrece a chvastal sa tým, že skolil toho prvého podivína. Vôbec neviem čo to povedal ale ako to povedal tak sa zem zmenila na múr a on do neho vrazil- aké komické! "Hej! Hovorím ty aby si ma pustil!" A začala som ho znova tĺcť. "Au! No tak nechaj toho slečinka a nechaj ma ty to všetko vysvetliť!" Po jeho slovách som znova čušala až po kedy som nezaspala- áno ja viem, len krava by zaspala na chalanovi, ktorý ju vleče ako vrece. "Halooo! Zobuť sa šípková Ruženka!" Započula som ako niekto na mňa hovorí, lenže to bolo otravné a tak som mu jednu strelila a prevalila sa na druhú stranu zo slovami. "A sakra!" Ako som to povedala hneď som sa postavila a poobzerala si miesto ,kde som sa nachádzala. "Au! To vážne boli. Sakra to máš nejakú tendenciu každého mlátiť?" "Nie iba teba!" Ironickí som mu odpovedala na jeho otázku. "Kde to som?" "No ako si začala slintať na mojom ramene tak som ta odviedol to tajnej sledovacej skrýše. "Aha?" Vôbec som nechápala o čom toči ale bola som rada, že ma aspoň nechal vyspať. "No dobre tak ja idem a ďakujem za záchranu. Čau a už sa mi neukazuj na oči!" Skríkla som na neho ako som zahliadla cestu na slobodu. "Počkaj!" Skríkol na mňa a potiahol ma naspäť, pri čom ma pobozkal. "Uh? Um!"Začala som sa brániť aby ma pustil ale v tom sa mi niečo mihlo pred očami.
...Bola som na lúke aj s nejakým krásavcom, ktorý ma držal za ruku, ale zrazu sa pod nami prepadla zem a mi sme skončili v temnote, kde nás mučil pán podsvetia. Hovoril aby sme mu dali nejaký elixír, alebo niečo v takej hodnote. Ale ja a ani ten krásavec sme mu to nepovedali a tak nás chcel zabiť ale ako sme sa spojili tak nás nemohol zabiť a všetko okolo sa rozžiarilo...
Zrazu sa odo mňa zdialil a ja som len koktavo povedala: "Č..o..t...to..bo..bolo?" "Bola to realita, ktorá sa ma stať. Medzi mnou a tebou!" Ako to povedal dal si dole šatku, ktorú mal stále okolo hlavy- zakrývala mu polovicu tvare. Zo šoku aky mi spôsobil som bola totálne mimo, pretože jeho tvár sa totálne podobala tomu, ktorý bol somnou v halucinácii alebo čo to bolo?! "K..Kto si! A prečo som tu?" nervózne som sa ho spýtala ale on mi kludne odpovedal: " Si stredoškoláčka, ktorá prešla cez dúhový tunel za mnou aby somnou porazila temného pána Hextlera. Každý rok v ten to den ma prídeš pobozkať, pričom ty ja každý rok splním jedno prianie..." Naklonil sa ku mne a chytil mi bradu."...nie je to výhodné?" JA som len na hlas preglgla a prikývla. "No dobre tak si niečo želaj, a potom ty ukážem cestu, ktorá vede k tvojmu svetu." "Želám si aby som mala náhrdelník, ktorý ma bude spojovať s týmto svetom pričom bude na svojom svete." To bolo moje dlhodobo premyslené želanie a on mi ho splnil. Ako som bola pri svojej škole tak som videla vo svojom náhrdelníku v tvare motýľa svojho divného mladíka ako sa prechádza po krásnej lúke. A tak každý rok v deň 27.4. čakám po kedy sa mi otvorí cesta k môjmu milovanému pričom si stále prajem aby pán podsvetia Hextler prehral válku a aby som už navždy mohla byť zo svojim princom-trdlom!

Temná ulička 11.časť

27. dubna 2013 v 21:48 | Ivka |  Temná ulička
o tak pokračovanie :) ... dúfan, že sa bude páčiť ..


"Ten bastard si so mňa strieľa! Tak, prečo sa tak červeným?!!"Začala si si mumlať pod paplónom, pričom si nečakala na odpoveď, ale ta..."Lebo chceš aby som to spravil. Hehe."...nečakane prišla a ty si hneď nadskočila až si skoro spadla s postele."Č..čo to sakra robíš? ...Ako si sa sem dostal, veď ja som tie dvere zamkla!"Koktavo si si sa ho spýtala, pričom si sa zakrývala paplónom."No to áno zamkla, ale okno si nechala otvorené. Hehe..." Naklonil sa k tebe a jednou rukou chytil paplón pri tvojej hrudi."...Mňa sa tak ľahko nezbavíš Manu. Nie preto že ťa chcem, ale pretože to tak je!." S týchto slon si bola mimo...Ako to myslel? Prečo sa ho nezbavím?.. To jediné ty blúdilo po hlave po kedy si sa ho neodvážila opýtať prečo."Prečo to hovoríš?" Snažila si sa mu ujsť ale nebolo kde pretože ty zablokoval všetky cesty. Zrazu Tobias pustil paplón a sadol si vedľa teba pričom si sklonil hlavu na tvoje rameno a začal rozprávať:"Prosím nechaj ma takto. Neboj nič ty nespravím, len ty poviem príbeh o človeku a upírovi...Dobre?." Ako ty to povedal tak si nahlas preglgla a povedala:"Dobre. Povedz mi príbeh na dobrú noc..." Ironicky si mu odpovedala aby nevidel tvoju nervozitu, ale on to už dávno vedel, pretože tvoje srdce búšilo ako o závod. Tobias si len povzdychol a začal rozprávať:"Jedného daždivého dňa sa pán podzemných netvorov nazývaný ako upír vydal na prechádzku medzi smrťou a životným utrpeným ... nechceš sa spýtať prečo?" Ako to povedal tas si sa na neho zarazene pozrela."Ako to vieš?" Nezmyselne si sa ho opýtala a on len pokrútil hlavou."Lebo som pri tebe hlupáčik." Pomumlal si popod nos a pokračoval v príbehu:"Tento upír sa postavil samotnému diablovi a ten ho za trest poslal do ľudskej Vesnine, kde ho mali upáliť za živa alebo aby šiel za čarodejnicou tedajšich čias a doniesol jej srdce vládcovi na odpustenie prehrešku...Áno, on si vybral cestu za odpustením, a tak šiel na horu kde tedajšia čarodejnica žila. Ale ako tam prišiel čarodejnica na neho čakal ako na dávneho priateľa. Pohostila ho ako len najlepšie vedela a v noci, keď spala ju upír chcel zabiť ale nedokázal to! Uvidel jej krásnu bledú pokožku, jej krásne pery a jej celú postavu a keď uvidel ako tam len tak bezmocná spí tak v jeho hrudy sa objavil plameň oddanosti a tak začal čarodejnice slúžiť ako jej služobník, pričom ovládal svoju tou hu ju zabiť a vypiť jej krv." Zrazu prestal rozprávať, pretože čakal na tvoju odpoveď."A prečo ju nezabil?"Tvoja odpoveď bola rovnaká akú si myslel a tak pokračoval vo vyprávaný: "Pretože sa upír do nej zamiloval a nechcel jej nijako ublížiť, lenže..." Znova prestal rozprávať, ale to len preto lebo koniec príbehu si už sama tušila a tak si ho dorozprávala: "Lenže čarodejnica čakala, kedy ju zabije a to sa aj jedného dňa stalo, lenže už mala svoje potomstvo, ktorých kolovala jej krv a tak keď upír vypil krv svojej vyvolenej ulial na seba kliatbu alebo túžbu stále ochraňovať svoju krásnu a milovanú čarodejnicu, ktorej krv bude prúdiť navždy v jeho žilách... Mám pravdu?" Spýtala si sa ho na koniec, aby si si to všetko mohla definitívne ujasniť."Áno máš úplnú pravdu." Ako to povedal jeho tvár zbledla ako len najviac mohla."Takže takto to je!" Všetko sa ty vyjasnilo. Ty si jedna s potomkov čarodejnice a on zas jeden s potomkov toho upíra!"Ale prečo ma ty nemôžeš zabiť?""Je to preto, že si jej potomok a ja ťa musím ochrániť, lenže ja chcem viac! Viac ako môžem niekedy dostať." Po týchto slovách sa vytratil s tvojej izby a ty si len šokovane pozerala na stenu až si s toho bola unavená, a na koniec si zaspala.

Koblížci!!

27. dubna 2013 v 12:19 | Zuzu |  Ostatné
Tohlezo to su Koblížc! A nie ten chalannení teplí! Volá sa Josie a fakt není teplí!!! Trochu strelení ako ste si mohli všimnúť no ale čo..... Susupeeeer!!!!!!


Atáto pesnička sa luby aj mojím kamoškám... Je kapánek staršia ale neva....


A vážne ani jeden není teplí!! :DDDDDD

Vampir a čarodejnica! 15.Kapitola

24. dubna 2013 v 20:54 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
no tak nastala menšia premena rol :D aspo podla mňa XD ...

Ráno ako som sa zobudila bola som, no ako to povedať -mimo s toho, že som vedľa seba uvidela Georga a ucítila jeho telo na mojom, keď mi len tak cez hlavu preblesklo čo sa dialo cez noc. *O môj bože! Čo som to len spravila?... Sakra! Ak ma nezabije Georg tak ma zabijú tie jeho akože "Nevestičky!" ...čo len budem robiť?!!..* Jediné na čo som myslela bolo ako sa s toho vyvlečiem a tak som zdrhla do kúpeľne aj s náhradnou školskou uniformou. Tam som sa prezliekla a upravila ako som bola včera a vďaka zaklínadiel, ktoré mi zrazu šli ako od ruky som sa premiestnila pred vchodové dvere. Neviem prečo ale ako som sa už ocitla pred dvermi tak som počula veľakrát za sebou zabuchnúť dvere až som bola nervózna s toho či tam mám vojsť ako že som len teraz prišla, ale na koniec som sa odhodlala stisnúť kľučku a pootvoriť dvere. Ale to nebolo to najhoršie, pretože ako som ich ja pootvorila tak ich niekto bleskovo vymrštil až som nemohla dýchať. Dôvod prečo sa to stalo už asi viete. " Emilli!" vydesene na mňa povedal Georg pričom chytal dych. "A-Ano?" *Sakra čo mám robiť! A prečo je tak zadychčaný? Žeby ten rámus robil on ako ma ...nie nie to sa určite nestalo!* "Emilli, prečo si tu a nie vo svijej izbe? A..." "A? Čo sa stalo?" *Agggrrr! Musím niečo vymyslieť!* "A prečo máš na sebe tu uniformu? To si ju nejak opravila pomocou mágie?" *Opravila? Šak sa spamätaj! Tu prvú si my rozt...no počkať! On nevie, že som mala náhradnú uniformu? To musím využiť!!!* "Ach tak toto? To si nepamätáš! Veď si ma donútil chodiť do školy a toto je ich uniforma!... och a prepáč ale tie kúzla mi stále nejdú aj keď som prenocovala v knižnici nad knižkami." *A mám ho! Všetko som poprela...tak teraz sa môžem sústrediť na mágiu! Hehe už sa teším ako sa bude Ojo reagovať , keď jej to ukážem...heheh* Začudovane sa na mňa pozrel. "Ach! Tak ty hovoríš, že si bola v knižnici celú túto noc?"*Sakra! Čo na mňa skúša!* "Áno bola i keď som tam bola na čierno...Ojo povedala, že musí ísť domou a tak som ju odprevadila pri bránu ale potom som sa vrátila a čítala si zaklínadla dokonca som si ich aj napísala na papier...ach sakra! kde som ich len nechala?" *To nie! Nechala som ich v izbe!* Ako som tak rozmýšľala ako to zakryť tak sa na mňa Georg uškrnul a naklonil sa ku mne. "Aha! Takže papiere..hmm nejaké som videl v tvojom pokoji ale ty si tam ešte nebola pretože si teraz len prišla...je to pravda?" *Aggrr! Ten jeden všivavý sviniar! Aggrr!* "Ach to boli asi len domáce úlohy s minula alebo len moje čmáranice... viem, že ich mám niekde v taške." "Tak dobre poďme do tvojho pokoja, po kedy si ich budeš hľadať v taške..ok?" "No fajn, ale prečo je to pre teba také dôležité?" *To nie! Nemôžeš na to prísť! NIE! NIE!...NO tak Emilli mysli aké to bolo...ach áno mám to!* Ako mi povedal tú vetu, kde naznačil čo sa doopravdy stalo tak som si spomenula na prehadzovacie kúzlo- ide o to že veci rovnakého tvaru alebo hmotnosti medzi sebou prehodíte, no ide to aj s osobami ale na to nemám dosť sily. Problém bol, že sa na mňa stále pozeral a tak som to nemohla urobiť, ale keď išiel otvoriť dvere do mojej izby tak odo mňa na chvíľku odvrátil zrak a tak som to skúsila. Prekvapivo mi to tiež vyšlo a tak som potom improvizovala. "Ach? Tu sú pozri!" Ukazovala som mu tie papiere s kúzlami a on tomu nemohol uveriť, pretože ich pred tým videl na stole. "Ale ako je to?...Aha tak to zas bola Ojamová!" Ako to povedal tak sa jeho výraz zmenil - ako keby chcel niekoho fakt ale fakt násilne zabiť! "Ojamová? Kto to je? A prečo máš taký vyraz v tvári?" Papiere. Ktoré stále držal v ruke zrazu boli na padrť a on potom zdhol nieke ani neviem kam bez jediného slova. "Ach...asi som mu ale nemala klamať....veď mi povedal tak krásne slová, že som sa nemohla ubr...SAKRA! Načim to uvažujem?!! To som už vážne tak sprostá!" Nevedela som čo mám robiť a tak som si precvičila vraciace kúzlo, ktoré dá dohromady všetko ale len do 30min. inak to už nefunguje. A tak som to skúsila pretože to nebolo tých 30min v tomto vstave. Prekvapivo sa mi podarilo aj toto kúzlo. *Heheh neviem prečo mi to včera pripadalo tak nemnožne, veď je to hračka!Heheh..* " Em! Madam, auto je pripravené!" "? Ti už je čas ísť do..." Pozrela som sa na hodiny. "...to nie je možne! Veď zmeškám prvú hodinu!" Ako som to povedala višprintovala som k auto, kde sa Georg len tak nevine opieral o kapotu auta. "No konečne!" pomrmlal so popod nos a sadol si vedľa vodiča. *čo sa to deje? Prečo je tu? A prečo je taký mrzutý? ...a vždycky keď sme chodili autom tk sedel somou v zadu tak prečo je teraz ??? ...Emilli kluď! Toto ťa vôbec nemá zaujímať! Tak to nechaj tak!....hmm ale aj tak!..*

Black Veil Brides In the End

24. dubna 2013 v 17:21 | Zuzu |  Ostatné

Emm... Ludkovia... XDD... Toto je jedna parádna pesnička... a aj keď sa zdá, že to nemá s poviedkami nič spoločné budťe si istý, že má!! Ide mi to odpáliť ušné bubienky keď píšem!!!! Síce aj normálne ale to je detail!! XDDDD

SNÁĎ SA VÁM BUDE PÁČIŤ ASPOŇ S POLOVICE AKO MNE!!!!! LEBO JE TO ÚŽASNE!!!! TEDA PODĽA MŇA!!!!

Denník Sestier! 31.časť

21. dubna 2013 v 18:43 | Ivka |  Anavin denník
noo trak tu to máš :P ...


Ako sne tak išli lesom Anazu zrazu povedala: "Em.. Mali by sme sa utáboriť Anavi" Ale ja som nemohla! Nie, že by som nebola unavená ale nemohla som prestať myslieť čo sa stane s Kiniom a s Tribom ako ho neudži! "Nie musíme pokračovať...Anazu spamätaj sa nemáme na to čas!" prikívla a odpovedala: "Fajn, poďme" a tak sme kráčali ďalej lesom až po kedy sme si nevideli ani na špičku nosi. Počula som mierne šuchotanie. Ale nevedela som čoho a tak som si myslela, že to je Anazu a niečo hladá v batohu. "Čo robíš?" Spýtala som sa jej s nádejou, že to je ona a nie nejaké divné tvory. "Hľadám zapalovač.." Ako mi to Anazu povedala ulavilo sa mi, že to ona robila tie zvuky alebo nie? Niečo ma udrelo po hlave a Anazu asi tiež pretože som ešte pred tým akom omdlela dalšiu ranu. "Hej dievčatko zobuď sa!" Niejak matne som zachitila Anazuine slová a tak som pomali otvorila oči a hneď som sa aj zdesila pretože som uvidela na druhej strane nejakej klietky alebo čo KOSTI! "Preboha čo to je tam!"Skríkla som a Anazu hneď išla pri tie kosti. "Asi sú to kosti niesu v celku čiže ten človek tu neumrel a nerozložilo sa tu jeho telo.. Je to kôpka kostí..." Zamrmlala so popod nos, ale aj tak som ju počula i keď mi nedalo odolať sa jej opýtať: "Čo to znamená?" Bolo to divné lebo Anazu nikdy nedáva pozor v škole a teraz je ako nejaký známi a namyslený vedec! "Anavi budeme musieť vymyslieť plán, pretože to čo nás tu zamklo boli ludožrúti!" Nakoniec mi povedala to čo som už dávno tušila...Ludožrúti! ...Agrr to nie je dobré! Ale v tých kostiach musí byť i ... "Anavi?"Zrazu na mňa zavolala Anazu. "Áno..?... Už to mám.." na to mi nič nepovedala len ma napäto žala počuvať. "Tie kosti pohrab sa v tom a nájdi nie akú tenkú." No áno asi si pomyslíte, že som to mohla spraviť sama ale ja verím na posmrtný život a tak ich nechcem rušiť i keď zomreli takouto cestou, ale ako je vidno Anazu to nevadi tak prečo to neviužiť? Anazu sa v tých kostiach chrabala až po kedy neskríkla: "Mám to.." "Ok.. Ten zámok čo je dva kroky od teba, by sa tím mal dať otvoriť.." asi už viete na čo náražam- Anazu je veľmi dobrá v otvarámi hocijakých zámkou s hocijakými predmetmi! Započula som male cvaknutie. "Super poď.." Povedala nadčene Anazu, keď mohla znova ukázať svoj divný talent. Kívla na mňa a ja som víšla von, pri čom sme hneď vytiahli svoje zbrane - ach ti pitomí ludožrúti, na to ako sú veľký tak sú aj hlúpi! Bohužial ale nespali a tak sme museli bojovať- ja som ich rzaňovala na nohýčh a Anazu im proste stielala šipi priamo do srdca i keď ich mali na opačnej strane ako mi. Zrazu ma zdriapla a ťahala ma do kríkov, kde sme sa samozrejme len schovali! "Anavi sme len dve nemáme šancu ich poraziť.." Skonštatovala anazu a áno mala pravdu...musím na niečo prísť! Zrazu som zbadala pri nohe kostičku asi ako malíček. Počkať kosť a kosti! "Koľko tam bolo tých kostí?" Ráchlo som sa spýtala anazu, preto že ma napadol fat šialený plán. "Ja neviem asi tak na dvadsať tiel.."Zamyslene mi odpovedala. "Poskladala by si ich?" "Nepoznám anatómiu ľudského tela..." no áno i keď ma niekedy prekvápi vždy sa to nakoniec obráti. "Tak bež a vezmi tie kosti všetky" odvetila som jej a ona len prikívla a šla robrať tir kosti, pričom som hádzala kamene aby som zmiatla tých ludožrútov. Keď prišla povedala som kde čo patrí...poskladala minimálne 20 ľudí. "Aha pozri zostala mi lebka" Povedala keď to všetko spravila a položila si ju k hlave. "Daj to preč... Je to hnusné veď to bol živí človek" "Nechám si to ako suvenír." Jej odpoveď ma trochu zdeprimovala aby som bola s človekom, ktorý ma dve hlavy? Nie ďakujem! "Takže čo teraz?" Spátala sa ma nechápavo keď som jej povedala aby vitiahla lano. "Zaves to na to lano.. tie kostry.." No ale pochopila to a t ak ich aj zavesila okolo tábora ako som jej povedala. Ako zaviazala lano tak k nim zavesila kostri tých mrtvých ľudí. Áno bolo mi ich lúto, ale to čo spravíme bude ako ich pomsta tak je to OK, no aspoň dúfam. Keď už bolo všetko pripravené podala som jej jednú trubku zo slovami:"Buchaj do tých kostier." Ako som jej to povedala tak som išla na druhú stranu a taktiež som začala búchať. Keď som videla ako sú ludožrúti zmätený začala som kričať s duchovským tónom: "AAA Mi sme duuuchovia vaších obetíííííí" dúfala som, že to anazu pocopí, no a aj pochopila. "Prišli sme saaa váám pomstiť" zakričala na nich s drným tónom. Ako som aj čaka ludožrúti tomu uverili a nemali na krajíčku pomočenia sa. "Prejdeteee na vegeteriaanstvo a nechááááme váás taaak"Dodala Anazu, zdá sa že ju to nejak začalo baviť, len aby to neprehlala. "Ano ano len nás prosím už nechajte tak" Zrazu jej odpovedal jeden z nich."Prisaaaahate?" ironicky som sa ich spýtala v duchovskom tóne. "Áno ano len nás už nechajte." Ich odpoveď mi stačila a tak som kívla Anazu aby uvolnila povraz. A tak aj urobila a ja snou. Ako ludožrúti uvideli, že kostri zmizli jeden s nich prehovoril asi ten ktorý aj predtým. "Hahaha dostali sme ich" sakra asi nie sú taký sprostý ako vypadaju! Zrazu sa ale pred nimi objavila lebka a ja som vedela komu patrila."AAA nezabuudniiite ked to porusiiite vrááátime saa.." Zavrčala na nie Anazu. Vážne ma vždy prekvapý, pretože ludožrúti začali uvažovať o pestovaní kukurice a ďalšich obilnín, ktoré si pred tým dávali len na ozdobu. ."Si zabila, už som myslela že nám to nevíde.." Skonštantovala som anazu, keď som k nej prišla. Usmiala sa a tľapla si so mnou."Ok ale musíme napísať novú mapu keď dôjdeme domov..." "Počkaj tu máš papier a tu máš ceruzku.." Povedala mi anazu pričom sa hrabava v batohu, keď mi to podala hneď som napísala názov"Územie vegetariánskych ľudožrútov"Ako si to prečitala anazu tak sa zasmiala a ja s ňou. "Fajn začína svitať pohnime si..." na to mi Anazu len prikívla a pokračoavali sme v ceste. Samozrejme aj s nejakým tím podpichovaním: "Som smädná.." "Musíme si švihnúť vidíš tu horu to je ono.." . "Je aspoň deň cesty...." . "Ty sa tam teda chceš dostať rýchlo.." "To si píš.. Nenechám to len tak..." Zamrmlala som. "Musíme sa vyhnúť mostom a riekam mohli by tam bzť trolly.." asi nejak takto. Ale úprimne i keď sú ludožrúti levký sú sprostý to platý i pri trolloch ale tolly majú silu a chuť zabíjať a to ludožrutý nemaju! Takže ak na nejakeho pochodíme bude to medzi smrťou a smrťou! Ako som ta uvažovala tak sme sa dostali pri horu a prekvapivo bola tam roklina! Široká a hlboká na toľko aby sa vám zatočila hlava, no a jediný priechod bol most s kameňa z dreva a rastlín."Anavi, čo teraz!" Anazu na mňa prehovorila pričo škrípala zubami lebo vedela čo nás čaká pri moste. Ako je známe trollovia radi oxiduju prechodi s jedenj strani na druhú pričom napadáju osobi, ktoré chcu priejsť."AGRRR! Ja neviem Anazu! Nestihla som ani nič dobrého vymyslieť!...ale musíme sa tam dostať i zubami a nechtami! ..." chcela som jej ešte veľa povedať ale ona ma pochopila a tak povedala:"Áno máš prevdu! Musíme vymyslieť plán. Ktorý nás zachráni pret trollami." Povedala to veľmi vážne ale pri tom jej tvár bola skleslá ako nikdy inokedy."dobre dajme sa do toho!" odhodlane som jej odpovedala, A tak sme sa schovali na korunu stromu a pozorovali okolie a všetko ostatné, pričom moja hlava išla na plné obrátky aby som vymyslela nejaký dobrý nápad.

Syn vládcu Podsvetia 3. časť

21. dubna 2013 v 15:24 | Zuzu |  Syn Vládcu Podsvetia
Sasuke doma všetko vysvetlil matke. Bolo to jednoduché len povedal čo zažil. Jeho matka sa už tešila na návštevu Sakury, Karin a Naruta, ale to len preto lebo ešte nevedela aká Karin je. Len čo totiž to prišli Karin sa zatvárila zhnusene. "Tu žije poloboh jedného z najvýznamnejších bohov?!" Sasuke prevrátil oči a pomohol Sakure zísť s koča, ktorý ťahal párik okrídlených koňov inak známych ako Pegasov. Na Karin z vysoka kašľal. "Takže dnes vám ukážem jednu lúku neďaleko od tialto" Karin sa usmiala. "Dobre na čo čakáme nastupujte.." Povedala, pretože si myslela, že pôjdu kočom, aké smiešne. "Pôjdeme peši.." Oznámil jej Sasuke. Naruto sa zazubil. "Super tak na čo čakáme?" Povedal a vydal sa po ceste. "Naruto idete zlým smerom, mi ideme cez les.." Oznámil mu Sasuke. "Ou.. Ok. Tak cez les a nevykaj mi.." Povedal Naruto so smiechom a bachol ho po chrbte. Karin aj Sakura na raz vyslovili tú istú otázku. "Cez les?" Lenže bol tu rozdiel Sakura vyzerala šťastne a skoro sa vznášala od šťastia aj keď nemala okrídlené topánky no a Karin sa tvarila zhrozene. Sasuke prikývol a viedol ich do lesa. Bol to skoro jediní les široko ďaleko a Sakura s neho bola nadšená. Za to Karin zdesená. "Sasiii ako dlho pôjdeme cez les?" Sasuke sa zamračil. "Prosím vás nehovorte mi Sasí som Sasuke A nie bude to len chvíľka.." Povedal cez zaťaté zuby... že Sasí mal sto chutí jej jednu vraziť, ale kedže bola dcérou veľkého boha Dia nedovolil si to. Nemohol. Sakura prechádzala okolo dvoch králikov a usmiala sa. Ukázala na nich prstom a medzi králikom a jeho králičou spoločníkou zakvitla láska Sasuke sa na ňu ohromene pozeral. "Ako si to urobila?" "Som predsa dcérou bohyni lásky no nie?" Povedala so smiechom. Sasuke prikývol a pousmial sa. "Tak tu je tá lúka." Oznámil im, keď vyšli na lúku kde kvitlo plno kvetov a na Narutovu veľkú radosť tiekol potok. "Super kámo!" Povedal a hodil sa do vody. Karin sa posadila na kameň a usmiala sa na Sasuke. "Poď sem Sasuke a povedz mi niečo zaujímavé.." Povedala a Sasuke si povzdychol. Prosbu bohyne nemohol odmietnuť. Sakura si sadla k potoku a začala pliesť kvetinové vence. "Takže čo by si chcela počuť?" "Napríklad či by si bol v budúcnosti rád sedel po boku Dia ako jeho zať.." "Nie.. Nechcem sedieť vedľa Dia ako jeho zať" Povedal Sasuke čo spôsobilo, že Karin sa zamračila. "A prečo nie?" "Lebo neviem o tom, že by mal inú dcéru ako teba..." "No to ani nemá" Povedala Karin so smiechom a až teraz Sasukemu došlo ako to tá striga myslela. "No aj tak musím povedať nie.." "A prečo?" "Pretože nie si môj typ.." "A kto je tvôj typ?" "Ninfi uväznené v podsvetí" Zaklamal rýchlo Sasuke od zvyšku tohot nepríjemného rozhovoru ho zachránila Sakura, pretože k nim dobehla Sakura s vencami v ruke a jedným čo mala vo vlasoch ona. "To je pre teba Karin" Povedala a podala jej kvetinový veniec. "Prepáč drahá, ale mám na hlave korunu a nemám si kam dať tento veniec" Povedala Karin a pri tom ukázala na korunu vykládanu drahokanmi ktorá jej trónila vo vlasoch. "AH no to je škoda.." Sasuke si vzal jeden veniec a dal si ho na hlavu. "Ja korunu nemám" Povedal a Sakura sa usmiala. Karin sa na neho zamračila a ukázala na veniec prstom. Kvety uschli a niektoré trochu horeli. "Toto sa k synovi vládcu podsvetia hodí viac" Povedala Karin s falošným úsmevom na perách. Sakura sa veselo usmiala. "Áno máš pravdu!" Povedala veselo a potiahla Sasukeho za ruku. "Pomohol by si mi s vencom pre Naruta?" Sasukemu sa nepáčilo, že aj Naruto by mal mať veniec od Sakury, ale prikývol. Sakura vytrhla s potoka riasi čo tam rástli a uplietla veniec s nich. Sasuke bol rád lebo si myslel, že to bude veľká potupa pre Naruta. "Naruto poď sem" Zavolala Sakura na Naruta, ktorý sa vynoril spod vody. "Tu máš veniec s rias keďže si synom Poseidona" Naruto sa usmial. "Diki" Dal si ho na hlavu a hneď sa na ňom objavili malé korály a s celého venca lietali vodné guľúčky, ktoré potom Narutovi levitovali okolo hlavy. Sasuke musel uznať že to vyzerá pôsobivé, ale vôbec ho to netešilo. Aj keď on sám nevedel prečo a tak keď sa všetci vydali domov, vyzerali zaujímavo. Naruto s tím vencom okolo hlavy, ktorý vyzeral úchvatne, Sasuke s tým svojim vyzeral úchvatne a desivo a to najmä preto lebo sa k jeho vencu pridali strieborné paličky a šírila sa okolo zvláštna aura a ten Sakuryn ešte viac rozkvitol a objavili sa na ňom malé srdiečka, ktoré žiarili každé inou farbou. Jediná, ktorá kazila dojem s ich vychádzky bola Karin. Jej drahá koruna by určite urobila dojem, ale oproti ich vyzerala obyčajne a nudno. Štvalo ju, že si nevzala od Sakury ten veniec, ale podľa mňa by od jej pýchy maximálne uvedol. Vážne. A potom by sa naštvala a bežala za Diom že za to môže Sakura a neviem čo by ho donútila spraviť, chvalabohu, že si ho nevzala. Keď prišli k Sasukeho domu jeho matka okopávala a Sakura sa rozhodla jej pomôcť a Naruto tiež, Sasuke to už bral ako samozrejmosť pomáhať svojej matke. Všetci sa zašpinili a tak im vôbec nevadilo keď sa začali ohadzovať hlinov. Vyzeralo to ako guľovačka, lenže namiesto snehu sa guľovali s hlinov. Jediný kto sa nezapojil bola Karin, nebola zvyknutá ušpiniť sa pri hocičom a nie ešte aby sa s niekym dobrovoľne ohadzovala hlinou. A tak keď Sasukeho matka naliala všetkým čistú vodu a nevynechala ani Karin nikoho neprekvapilo, že Karin poprosila dia aby jej s vody spravil víno. Niet div, že Sasuke nalial Sakure vody aj za krk, aby sa schladila. Všetci až na Karin si tento deň dobre užili. Sasukemu sa podarilo pochopiť, že Naruto má zálusk na niekoho iného a nie na Sakuru a Sakura vyzerá dobre v každej situácii aj keď ma vlasy od hliny. Keď odchádzali Sasuke odtrhol zo zeme kvet a dal ho Sakure. Ona sa usmiala a pekne poďakovala. Dala si dole veniec a položila mu ho na hlavu. "Na oplátku si ja vezmem tvoj" Povedala a do venca dala kvet čo jej podal potom si ho dala na hlavu. Ten jediný kvet v tom temnom venci svietil na tri kiláky. Sasuke sa usmial a pomohol jej nasadnúť. "Tak pondelok na Olympe" Zavolala za ním Karin, ale on ju ignoroval. Zakíval iba tím dvom špinavým a oni mu odkývali. "Máš prijemných priateľov, teda skoro.." "Neboj mami ta ryšavá není moja kamoška a Zeus vie, že ani nikdy nebude" A Zeus to naozaj vedel.

Denník Sestier ! 30.časť

21. dubna 2013 v 15:23 | Zuzu |  Anazuin denník
Keď sme vošli do lesa započula som volanie o pomoc. Nemala som na výber chcela som im pomôcť. "Anazu nepočúva ich!" Pozrela som na ňu ako na blázna. "Prečo?" Skočila som jej do reči. Akože čo jej úplne šibe? "Sú to Syréni a keď ich budeš počúvať.. tak zabudneš na to prečo sme sem prišli! Rozumieš?!" Chcela som jej povedať, že nie som taká blbá viem čo sú sirény. Ona sa síce zaujímala vždy o vedecké veci a knihy a vie chémiu a pán boh vie čo ešte, ale mňa vždy zaujímali nadprirodzené veci. Vedela som o nich čo sa dalo. Sirény boli vodné tvory lákali námorníkov ku skalám kde sa im rozbili lode a oni ich utopili. No a bol tu detail, ktorý Anavi zabudla na ženy to tak trochu nefunguje.. Chcela som ju o tom poučiť, ale na hádky nebol čas tak som len prikývla. "Áno, rozumiem. Tak poďme musíme si švihnúť, Kinio potrebuje našu pomoc!" Povedala som a ťahala ju lesom. Síce sme ďaleko nezašli, pretože niekto inteligentný po nás vystrelil šíp. Anavi ma stiahla za strom. "Anavi čo tu do čerta robia kentauri?!" Zavrčala som. A ona mi to ako inak celé vysvetlila. "Anazu sirény sú víli, ktoré ničia ľudí a tí potom spadnú do tmy ale to isté platí aj pre kentaurov, len budem musieť vymyslieť ako ich naštvať a zároveň .." Moc som ju už nemnímala, lebo som ju chcela opraviť. Že víli, to sú tie krpaté oné čo si lietajú po lese a robia si s každého brý deň. A nie do tmy, ale temnoty a to nie sú víli, ale tak moment prečo tu uvažujem nad debilinami?! Veď tím strácam čas! Vyprovokovať ich hmm?? Na to som ja ten praví človek. Postavila som sa pred nich. "Hej vy duté gebule! Pozrite na tento luk, je to ten istý luk a bol to ten istý luk, ktorým som zabila tých hlúich debilov čo sa nazívali vašimi bratmi!" Anavi dobehla za mnou. "A to nie je všetko! Ich veliteľ povedal, že ich príde niekto pomstiť a ako vidím mal pravdu, len škoda, že ste ešte slabši ako boli oni!" Uškrnula som sa keď som si všimla, že sú mimo. "Anavi, prečo..?" "To syréniii, ich majú v moci.. tak poď máme tu niečo dôležitejšie než kentaurov.." Toto som sa síce opýtať nechcela ale nevadí. Ťahala som ju ďalej lesom až kým nepadla noc. "Em.. Mali by sme sa utáboriť Anavi" "Nie musíme pokračovať.. Anazu spamätaj sa nemáme na to čas!" Prikývla som a pozrela som sa na náramok od Kinia. "Fajn, poďme" Súhlasila som napokon. Kráčali sme v tej tme až kým nebolo vidieť ani na krok. Začala som sa hrabať v batohu. "Čo robíš?" Spýtala sa Anavi. "Hľadám zapalovač.." Viac som už nepovedala nič ani ja ani Anavi. Niečo ju ovalilo po hlave pozrela som sa na ňu a uvidela... Zobudila som sa v nie akej klietke aj s Anavi. Postavila som sa toľko koľko to šlo. Ešte stále bola noc. Pozrela som sa na Anavi stále bola v bezvedomí. "Hej dievčatko zobuď sa!" Povedala som a ona sa začala preberať ako prvé skríkla. "Preboha čo to je tam!" Povedala a ukázala na kosti v druhom rohu klietky. Došla som k nim. "Asi sú to kosti niesu v celku čiže ten človek tu neumrel a nerozložilo sa tu jeho telo.. Je to kôpka kostí..." Zamrmlala som si. Anavi sa na mňa pozrela jak na blázna. "Čo to znamená?" Spýtala sa a ja som sa na ňu vážne pozrela. "Anavi budeme musieť vymyslieť plán, pretože to čo nás tu zamklo boli ludožrúti!" Anavi sa na mňa bez slova pozerala. "Anavi?" "Áno..? .. Už to mám.." Povedala a ja som na ňu napäto pozrela. "Tie kosti pohrab sa v tom a nájdi nie akú tenkú.." Začala som sa v tom hrabať. "Mám to.." "Ok.. Ten zámok čo je dva kroky od teba, by sa tím mal dať otvoriť.." Bola som rada, že si pamätá, že odomknem hocičo hocičím. Jak vtedy keď som zbila toho chalana čo ju obťažoval a ona zmlátila chalana čo to chcel na mňa povedať. Zamkli nás potom kvôli tomu v komore kde mal školník veci.. Ona mala sponku a ja som to odomkla.. Chudence tí sa divili keď sme im potom strelili takú že jeden skončil so zlomením okom a druhý mal monokel na pol ksichtu. Odomkla som to. "Super poď.." Kívla som na ňu a ona vyšla von. Vytiaahla meč a ja som vzala luk a šípi. No ľudožrúti nám nevzali zbrane. Nepatria k inteligentným tvorom chvalabohu. Bohužiaľ nespali a tak si nás všimli. Byť niekoho kto má o tri metre viac je zaujímavé. Anavi im mečom šľahala do nôh a ten ľudožrút spadol na zem. Ja som ich odlepila koľko sa dalo, ale moc mi to nepomohlo. Vzala som Anavi a ťahala ju preč. Skryli sme sa do kríkov. "Anavi sme len dve nemáme šancu ich poraziť.." Anavi sa zamyslela. "Koľko tam bolo tých kostí?" "Ja neviem asi tak na dvadsať tiel.." "Poskladala by si ich?" "Nepoznám anatómiu ľudského tela..." Povedala som. Kedy a načo by mi bolo vedieť že kam patrí kerá kosť šak doktora robiť nebudem. "Tak bež a vezmi tie kosti všetky" Prikývla som a bežala som po ne. Anavi mi povedala kam kerá patrí a ja som poskladala asi dvadsať tiel. "Aha pozri zostala mi lebka" Povedala som a priložila si ju k hlave. "Daj to preč... Je to hnusné veď to bol živí človek" "Nechám si to ako suvenír." Usmiala som sa a napchala som si ju do batoha a vytiahla som lano. "Takže čo teraz?" "Zaves to na to lano.. tie kostry.." Prikývla som. "A to lano zaves okolo ich tábora na stromi." Znovu som prikývla. Zavesila som lano okolo tábora a prichytila ho o stromy. Anavi mi potom vysvetlila ako tam mám tie kostry zavesiť a ja som to tam zavesila. Anavi sa na mňa usmiala neviem kde tie trupky vzala ale jednu mi podala zo slovami. "Buchaj do tých kostier." Ona prešla na druhú stranu a začala buchať do kostier, ktoré sa rozhingali a ona začala. "AAA Mi sme duuuchovia vaších obetíííííí" Pochopila som kam tím miery a snažila som sa nesmiať. "Prišli sme saaa váám pomstiť" Nasledovala som jej príklad. Usmiala som sa keď som si všimla ako sa ti ľudožrúti začínajú báť. "Prejdeteee na vegeteriaanstvo a nechááááme váás taaak" Povedala som udržujúc smiech na uzde. Jeden s nich asi vodca prehovoril. "Ano ano len nás prosím už nechajte tak" "Prisaaaahate?" Spýtala sa Anavi. "Áno ano len nás už nechajte." Vtedy na mňa Anavi kývla. Boli dva body, ktoré to udržovali v celku Anavi vyliezla na strom a ja tiež. Presekli sme to a kostry spadli na zem. "Hahaha dostali sme ich" Zasmial sa jeden s nich a ja som vytiahla lepku s batohu a hodila ju k nim. "AAA nezabuudniiite ked to porusiiite vrááátime saa.." Vyzerali vydesene a keď si boli istý že tí "duchovia " odišli začali sa rozprávať o tom, že budú pestovať kukuticu. Anavi ku mne došla. "Si zabila, už som myslela že nám to nevíde.." Usmiala som sa a tľapla som si s ňou. "Ok ale musíme napísať novú mapu keď dôjdeme domov..." Povedala a ja som sa usmiala. "Počkaj tu máš papier a tu máš ceruzku.." Podala som jej to a ona začala kresliť mapu. Prrečítala som si názov miesta kde sme sa nachádzali. "Územie vegetariánskych ľudožrútov" Zasmiala som sa. "Fajn začína svitať pohnime si..." Povedala a ja som prikývla. Pokračovali sme v ceste. Dve hodiny bez zastávky. "Som smädná.." Povedala Anavi a ja som jej hodila vodu s batohu. "Musíme si švihnúť vidíš tu horu to je ono.." Povedala som jej a ukázala na horu, ktorá sa týčila nad nami. "Je aspoň deň cesty...." Povedala som a Anavi sa pousmiala. "Ty sa tam teda chceš dostať rýchlo.." "To si píš.. Nenechám to len tak..." Zamrmlala som. "Musíme sa vyhnúť mostom a riekam mohli by tam bzť trolly.." Povedala Anavi trošku namyslene. Veď to vie aj trojročné dieťa. Prikývla som. Trolly sú síce blbý, ale majú silu a neutíchajúci hlad.


Vampir a čarodejnica! 14.Kapitola

21. dubna 2013 v 14:52 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
no nijak inak sa to asi nedalo :P ...

*Toto je fakt super! Kúzlo fungovalo lepšie než som myslela...ale prečo sakra som musela skončiť na svojej posteli s tým, že nado mnou je GEORG!!! Musím niečo rýchlo vymyslieť lebo to zle dopadne!...ach ne jak sa mi nechce nič robiť, prečo som taká unavená?...* Ale na svoju odpoveď som nečakala dlho, preto že Georg si všimol kde je a tak si dal dve a dve dohromady: "Heh! Takže ty si sa mi pokúsila utiecť, ale asi si na niečo zabudla..." Chytil mi ruky nad hlavu aby som mu asi nezdrhla a zdvihol hlavu nad tú moju. Bol odo mňa asi 5-10cm vzdialení ale aj to stačilo na moje začervenanie. "...Keď sa ťa nejaký človek alebo jeden zná zdrži tak prenesieš aj jeho, noo a ako si si mohla všimnúť premiestňovacie kúzlo z dvoma ľuďmi je omnoho viac vyčerpávajúce ..." Pustil mi jednu ruku aby ma znova mohol chytiť za hrudník. *Ten hnusní bastard! Vie omne viac ako by som predpokladala! ...!!! prečo len musím byť taká slabá ?!!...* neviem ani ako ale začala som plakať, nie preto že som sa bála ale preto že som sa ľutovala! Georg to samozrejme zaregistroval i keď sa mi snažil strčiť ruku pod nohavičky! "č sa deje Emilli. Bojíš sa že nebudem nežní?..." A začal mlčať. *Bože, prečo mlčí a prečo si toho všimol?!! Aggrrr! ..ale počkať keď mu to poviem so slzami v očiach tak ma možno nechá na pokoji!* Ako som si v duchu povedala ak som aj spravila, nahodila som smutný pohľad a otočila som hlavu tak aby nevidel moje oči. "J..ja som na nič! Nikdy nič nevie dokonca aj dne keď som sa biflila kúzla aby som nejak zdrhla tak som to úplne celé pokazila!..." Chcela som mu ešte toho viacej povedať ale to by ma nemohol prerušiť! "Ach ták, takže to čo si mi povedala na čistinke pri vodopáde bola pravda." "Č..čistinka?" *A sakra ja som mu to už povedala! Aggrrr a ja som myslela, že ma nechá na pokoji!* "Áno tá čistinka! Ach ty si vážne divná a preto to nemôže nechať len tak!" "Čo..čo zas myslíš nechať to len tak?!! Bože mne hovoríš divná, ale pozri sa na seba si ešte divnejší!!!" *A sakra toto som asi prehnala...* A asi som mala aj pravdu, pretože na Georg znova chytil za ruky a kto mu tak silno že mi tam ani neprúdila krv. "Auu! To bolí prestaň!" "Neviem prečo si myslíš, že ja som divný, keď žiarlim na ostatných chalanov, ktorý nad tebou len slintajú. A to není to najhoršie! Choval som sa k tebe milšie ako na ostatných ale i tak si povedala, že ma nenávidíš! A tak ti to odplácam tým, že ma len budeš nenávidieť, ako si nikdy inokedy nikoho nenávidela!!!" *Čo to hovorí? Žiarli! Milejši! Najviac nenávidieť! ..čo sa načisto zbláznil!??...* "Auu! Georg pusti ma! A nechaj mi ti to vysvetliť!" "Vysvetliť a čo! Že ma nenávidíš a chceš čo najskôr odo mňa zdrhnúť?!!" "NIE!..." Skríkla som ako najviac som mohla a ako sa zdalo Georga to šokovalo až tak že nič nehovoril a tak tiež mi trochu uvolnil ruky do ktorých konečne začala prúdiť krv! "Nie! Ty blázon jeden sprostý keby som chcela zdrhnúť tak by som sa od mamky nikdy nevracala za tebou! ..." Bol tak šokovaný, že nič nepovedal a tak som sa obrátila na stranu aby nevidel znova moje slzy. "...To všetko čo som povedala v triede bolo len kôli tomu aby ma už neotravovali tvoje ženušky! Ja osobne ťa nenávidí, i keď som ako tvoja hračka tak som zmierená, ale i tak keď si sa na mňa nahneval tak to bolelo a potom ešte aj toto!..." Chcela som mu povedať ako sa cítim ale n to už asi pochopil dosť zreteľne, pretože mi pustil kury a na jemnejšie ako vedel ma objal a povedal : " Prepáč mi to! Ja sa ty ospravedlňujem, nikdy som nepomyslel ako sa cítiš ty. Ako ťa to všetko ničí..... Prepáč mi to!"*bože prečo mi hovoríš tak sladké slova? Keby si mi to povedal skôrše tak by som asi ani neprotestovala...nad čim to ale teraz uvažujem?* "Emilli?..." Nevedela čom čo povedať a tak som sa len na neho pozrela. "...prestaň prosím ťa plakať, lebo začnem aj ja." Neviem či to povedal úprimné alebo len ironicky aby som prestala ale i tak to zabralo prestala som plakať a on mi utrel posledné kvaky sĺz, ktoré som vyhŕkla z oči. Ako ma tak držal za líce moja tvár nadobudla karmínovú farbu a Georgova tiež. *To nie nemožne! Georg sa černená! Môže to byť kôli tomu, že som len v jeho tričku? ...v jeho tričku!* Ako som si nato spomenula moja hlava skoro explodovala! "Emilli." Nežne na mňa šepol a potom ma pobozkal, no a samozrejme ja som s toho všetkého bola úplne ale fakt úplne mimo! "G...Geor...mm..." Chcela som ho osloviť a povedať mu aby prestal, ale on mi nedal ani príležitosť. *Čo to robím! Prečo mu tie bozky vždy opätujem? A prečo mi už nevadí, že sa ma dotýka na hrudníku? ...Čo sa to som nou deje!* Ako som tak premýšľala Georg nečakal (ironicky povedané)a dal mi dole všetko čo som mala. Prekvapivo stihol vyzliecť aj seba! Keď som sa ako tak spamätala od toho všetkého som už kričala od vzruš... *Bože ja som vážne divná! Keď moje po prvé bude s takýmto idiotom...ale je to asi JEDINÝ IDIOT, KTORÉHO MILUJEM!* "Emilli, prečo mi nehovoríš aby som prestal? Ak mi to nepovieš tak za seba neručím!" "Haha ty si ale idiot!..." "Čo to kecáš! Ja nie som idiot! ..." Odklonil odo mňa hlavu aby som nevidela ako sa červená , ale aj tak som to videla. "...keby som bol idiot tak by som sa ťa to nepýtal a nezašiel by som tak ďaleko..." Sklonil hlavu ešte nižšie a pomrmlal si popod nos? "...som idiot ale kôli tebe." Asi si nepomyslel, že to budem počuť ale ja som to počula. *Idiot kôli mne? To sa mi ako vyznáva z lásky či čo? ... počkať takže on ma ... haha to nie je možné! ...ale to by skoro všetko vysvetlilo...hmm... sakra čo mám robiť!!!* Začala som mikať hlavou ako debil a Georg sa na tom iba rehnil. "Nesmej sa mi to kôli tebe moja hlava exploduje!" Začala som naňho hádzať vinu ale on si s toho nerobil nič vážne dokonca mi povedal : "Tak to ty dnes exploduje, pretože ťa ...MILUJEM!" Ako to povedal moje srdce prestalo na niekoľko sekúnd biť a moja hlava vážne ako keby explodovala, pretože som už na nič iné nemyslela ako len a len na Georga!

Že vraj hračka!

20. dubna 2013 v 17:53 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..

Sakura sa pousmiala keď prišla domov. Mama nebola doma, takže jej nebude musieť vysvetľovať kam ide. Vošla do kuchyne a zhodila na stoličku tašku. Vzala si zeleninu a spravila si šalát. Zjedla ho skoro na jeden hlt. Umyla taniere a začala si robiť úlohy s matematiky. Úplne prestala vnímať čas, až do kým nezazvonil zvonček. Otvorila dvere, spoza ktorých sa mračil Sasuke. "To chceš ísť takto?" "Ahoj aj tebe pekný večer" Povedala ironicky. Sasuke sa popri nej prešmykol dnu. "Mohla by si sa prezliecť, lebo úprimne školská uniforma nie je to najlepšie čo si predstavuje niekto ako ja na babe.." Sakura prevrátila oči. Vybehla hore po schodoch do svojej izby a vytiahla si so skrine rifle, tričko a bundu. Prezliekla sa a zbehla dole. Sasuke bol v kuchyni a pozeral sa do jej zošita. Zavrela ho a skoro mu ním dala facku keď ho od neho ťahala. "Rob si úlohy sám" Zavrčala popod nos. Sasuke si ju pritiahol k sebe. "Nebuď hnusná pretože nemáš také postavenie aby si bola hnusná" Zavrčal a Sakura prehltla na prázdno. "Ok.. Pôjdeme?" Spýtal sa Sasuke a Sakura prikývla. Vyšli von a Sasuke sa usmial. "Pôjdeme peši ok?" Sakura znova iba prikývla. Išli po tichu hodnú chvíľu až kým neprišli ku kvetinárstvu. Sasuke na chvíľu bez slova vošiel dnu a po chvíli sa vrátil s laliou v ruke. "Tu máš" povedal a podal ho Sakure. Vzala si ho. "Ďakujem Sasuke" Povedala a usmiala sa na neho. On iba otočil hlavu, aby sa na ňu nepozeral. "Sasuke?" "Hm..?" Sakura sa usmiala. "Musíme ísť do toho kina?" "No.. nechceš tam ísť?" "Ani nie.." Sasuke sa na ňu pozrel a trochu sa uškrnul. "A čo tak ísť do parku?" Sakura nadšene prikývla. Mala rada park, bolo tam vždy toľko kvetín a zelene bol to pre ňu raj na zemi. Prešli teda cez cestu do parku. Sasuke sa usmial. Sakura nevedela prečo, ale mala s toho dobrý pocit a usmiala sa tiež. "Pozri fontána vyzerá úžasne." Povedala a podišla k nej. Sasuke ju nasledoval. Sakura sa usmiala. "Aj keď viem presne ako to funguje. Tlak vody a gravitácia a všetko okolo toho.... Aj tak ma to fascinuje.." Sasuke nič nepovedal len ju ticho pozoroval. "Sasuke.. Prečo sa vždy správaš tak odmerane?" "Lebo..A nestaraj sa.." Sakura prikývla aj keď sa do toho chcela starať a zaujímalo ju to. Rozprávali sa ešte hodinu. "Sasuke mala by som ísť domov.. Moja mama by ma mohla hľadať." Sasuke prikývol. Kráčali po chodníku a Sakura sa snažila vysvetliť mu, že fajčenie škodí zdraviu, keď v tom začalo pršať. Sasuke si dal dole bundu a dvihol im ju nad hlavy, aby mali aspoň aký taký kryt pred dažďom. "Snáď sa len nebojíš vody?" Sasuke ju prebodol pohľadom. "Nechci byť vtipná nejde ti to" Sakura sa usmiala a vyplazila mu jazyk. Rozbehla sa preč. Sasuke bežal za ňou. Bolo jasné, že to bolo pre oboch zábavné. Sasuke níce nepatril k ľudom, ktorý by robili takéto veci, ale tak nejak ho to bavilo. Keď sa Sakura otočila aby sa pozrela či ju už Sasuke doháňa do niekoho narazila. "Prepáčte, ja som nechcela" Začala sa ospravedlňovať bez toho, aby sa pozrela na toho do koho vrazila. "Sakura?" Sakura sa zarazila. "Itachi?" Pozrela sa do jeho čiernych očí a trochu sa zarazila. "Čo tu robíš mali ste predsa ísť do kina aj so Sasukem no nie?" Spýtal sa Itachi a bol trošku nahnevaný. Myslel si, že ho Sakura oklamala. "No áno, ale nakoniec sme išli do parku... a teraz ak dovolíš radšej už pôjdem" Povedala a otočila sa. No Itachi ju chytil za ruku a pritiahol k svojím perám. Pobozkal ju. "Itachi?" Spýtala sa pretože nevedela čo má povedať. Netušila čo má povedať. Zrazu ju niekto od neho odtiahol. "Ak dovolíš Itachi ja si teraz Sakuru vezmem zo sebou" Zavrčal Sasuke, celé to videl a ani náhodou sa mu to nepáčilo. Odtiahol ešte stále omámenú Sakuru preč. Keď Sakura dokázala konečne uvažovať a dostala sa s toho šoku pozrela sa na svoju ruku, lebo nechápala čo ju na nej bolí. To Sasukeho ruka zvierala tu jej tak, že jej skoro rozdrtilo kosti. "Sasuke to bolí! Pusť ma!" Ale Sasuke jej nič nepovedal. Dotiahol ju až k nim domov. "Sasuke.." Povedala Sakura keď sa Sasuke otočil na odchod. "Čo chceš?!" Povedal mierne podráždene. Sakura k nemu podišla. "Čo sa deje?" Sasuke ju prebodol pohľadom. "Čo sa deje? Vážne sa pýtaš čo sa deje? Počkaj olizovala si sa s mojím bratom a to sa mi nepáči!" "Prečo?" Sasuke sa zamračil. "Pretože ty si moja hračka a nikoho iného" Hračka? Ja som hračka no super! Sakura bola nahnevaná za to jediné slovo a to len preto lebo pomali sa jej Sasuke začínal páčiť. "Fajn tak sa s toho poser!" Zavrčala a vošla dnu. Sasuke bol s toho trochu mimo, ale po chvíli odišiel a Sakura prvý krát nadávala ako ostatný keď išla hore schodami. "Hračka?! JA som hračka?! Nech sa dá ten idiot sprostný prije**ný vypchať. Kokos čo si o sebe ten buzerant myslí?!" Myslím, že ďalej by som jej slová písať nemala lebo by sa mi prehrial počítač.