Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Květen 2013

Temná ulička 17.časť

29. května 2013 v 21:36 | Ivka |  Temná ulička
taaak ešte stále musím doháňať známky, takže sa ospravedlňujem za čakanie :) ..prajem pekné čitanie :D ...


Ráno ako si sa zobudila si bola celkom prekvapená s toho že Tobias je pri tebe. Ako si tak spomínala na včerajšok nemohla si si veľmi dobre spomenúť, ale keď sa prebral aj Tobias hneď si si všetko vybavila. Vďaka jeho hnedozelenkavým očiam, ktoré na teba priamo a odhodlane pozerali! "D..Dobré ráno, Tobias." Len tak tak si mu niečo povedala, stále si rozmýšľala nad tým čo spravíš ak ťa zavedie k ich veličenstvu."Dobré aj tebe Manu...." Ako ty odpovedal cítila si sa lepšie nejak viac uvoľnene?"..em..Manu, tak ako? Nerozmyslela si si to?" V tom okami hu sa ten pocit uvoľnenia stratil a nahradilo to bodanie u srdca. "Áno som rozhodnutá! ...em..ale...najprv pripravím raňajky a potom sa pripravím na cestu. OK?.." Tobias sa pouškrnul vstal s postele a popreťahoval sa, samozrejme ty si bola úplne mimo a to ťa štvalo."OK! Ale ako budeš robiť raňajky tak ty poviem pravidlá nášho sveta!""I..Iste." Nevedela si či to myslel vážne alebo sa s tebou len zahráva, pretože na jeho tvári bol úplne neznámi pohľad, ktorý si u neho ešte nevidela. Stále si nad tým rozmýšľala aj keď si si robila raňajky - skoro ty zhoreli na uhlie. Samozrejme Tobias bol pri tebe a rozprával o etikete v jeho svete. Napr.:" Veličenstvo má vždy pravdu...Upírovia majú vždy lačný pohľad a preto musíš byť kludná a vyrovnaná... Keď budeš pri veličenstvu musíš byť ticho a keď sa ťa na niečo opýta tak vždy ale vždy prikývneš! ...Samozrejme ako ťa predstavím musíš sa mu pokloniť a tak tiež musíme ty vybrať úbor, ktorý sa nosí v našom svete!...."Samozrejme že ty si len prikyvovala a jedla svoje skoro zhorené raňajky. Keď si dojedla umyla si riad a potom aj krv, ktorá zostala obývačke na podlahe. Samozrejme Tobias ty s tím pomohol."Tak hotovo!..em..Tak a teraz, aké oblečenie patrí do vaše ho sveta..em... alebo ako to mám povedať?" Tobias sa trochu zamračil pretože bol hladný- a chcel tvoju krv, ale jeho pýcha ho neprinúti o ňu poprosiť!"No...ako ty to mám...ide o barokový štíl...em..takže nejaké plesové alebo primerané oblečenie na nejaké veľké oslavy, pochopila si?" Osobne si nič nechápala ale domyslela si čo tým chce povedať a preto si navrhla: "No tak dnes do školy nepôjdem!... Pôjdeme nájsť nejaké šaty, ktoré sa tebe i veličenstvu budú páčiť!" Tobias namietal! Bolo to pretože bolo ešte po ránu a vtedy je slnko pre upíra ako najväčší zabijak! Ty si na to najprv zabudla ale potom si si spomenula a tak si navrhla niečo iného: "Poď som ňou prosím do obchodu vybrať tie šaty a za odmenu ty dám svoju krv." Tobias hneď zbystrel a ironicky ty odpovedal: "Kto tu prosí o tvoju krv?!!" Teba jeho odpoveď celkom uzrazila, ale nakoniec si sa aj tak nevzdala a povedala: "Človek nedokáže prežiť bez vody ani jeden deň a to isté pláty pre upíra! No a i keby som šla aj sama tak je to ďaleko (viac ako jeden kilometer), takže..." Náročky si nedopovedala vetu aby popremýšľal a tak..."No dobre idem s tebou. Ty vydieračka!"...ste išli vybrať šaty vhodné pre jeho svet.

Vampir a čarodejnica! 19.Kapitola

24. května 2013 v 22:22 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
Nooo tak tu je pokrá´ˇcko ..trochu sa tu zmený dej :) tak neviem či sa to bude pačiť :) ...

Ako som bola mimo snívalo sa mi, že som bola na krásnom a veľkom zámku, ktorý bol plný ľudí alebo upírov? -neviem to rozoznať, samozrejme po kedy mi neukážu zuby! Všetci boli veľmi milý a klaňali sa mi. Nič s toho som nechápala po kedy som nezbadala vedľa svojho boku Georga. *Hahaha..to je veľmi divné!...Hahaha* Neviem čo sa stalo potom ale mala som divný pocit ako keby sa to vážne stalo. "Au...moje telo ....ah nemôžem sa ani...pohnúť!" Hneď som si pomrmlala popod nos ako som sa zobudila. "Ah! Tak už si sa zobudila?" Hneď som sa postavila o pozrela na stranu, kde som uvidela Georga ako sa na mňa usmieva zo založenými rukami. "Georg!..." Prekvapene som na neho skríkla. *On!...On je na žive!* "...a-ako...kde to som?" Postavil sa a prisadol si ku mne a nežne ma objal. "G..Georg?...Čo sa deje?" Nechápavo som sa ho spýtala a on ma len viac pritisol k sebe a povedal mi: "Nič len som ťa chcel objať!..." Zrazu sa odo mňa vzdialil a pozrel sa mi priamo do oči. "...si vážne divná, ale dostala si ma!" *Čo to kecá? Dostala? Ako to myslí veď ja som len..!...Sakra! Len som mu ukázala že viem kúzliť a k tomu ešte na takej vysokej úrovni! Agggrrrr! Ja som ale krava!* Vypleštila som na neho oči. "Em...no to...ehm...vieš ja som len ...ehm...." Stále som koktala- bolo to kvôli tomu že neustále mi hľadel do očí. *Bože! Nechaj ma niečo vymyslieť!...* "Áno? Chceš mi to vysvetliť? Tak mi to vysvetli? .." *Ach! Ja ho zabijem! ..Mno čo, už to vie tak prečo by som to tajila?...hmm ale ako to povedať?...* "..no? Tak ako?" Posmievačky sa ma znova spýtal Georg. "Aggr! Ty si ale hnusný! Veď to už vieš tak ma nechaj! Chcem spať!" Zakričala som na neho zo zúrivým pohľadom a potom som sa schovala pod paplón.* Nech zmizne! Chcem spať!...no ani moc nie, ale chcem sa ho zbaviť! Bože to je tak trápne!* Ako som si tak hovorila v mysli pocítila som ako sa paplón nadvihuje a potom som pocítila ako si Georg ku mne priľahol. *Čo to do riť..* "Povedala som aby si mi dal pokoj! Tak prečo sakra..." "Neboj! Nechám ťa na pokoji, len budem pri tebe. Ak si nezabudla tak si moj..." "Áno, áno ja viem som tvoja hračka! Tak si rob čo chceš ale neručím za seba keď nadobudnem znova svoju energiu!" Skočila som mu do reči a dokončila to za neho, pričom som sa na neho ani nepozrela, vážne to bolí keď máte niekoho rada a on vás ma iba ako hračku! "Nie tak som to nemyslel ty si moja..." "Dobrú noc!" Znova som ho prerušila a schmatla paplón. Myslím, že to Georg nepochopil, pretože ma chytil a pritisol k sebe zo slovami: "Dobrú noc, Emilli." *Ach! To je ale blázon! ..A..ale je to vážne sladké ako ma objíma ...* Mlčky som sa pousmiala a zavrela oči a potom aj zaspala. Ako som tak spala znova sa mi sníval ten istý sen. Až na to že som sa teraz zobudila v Georgovom náručí. *Hmm ešte stále spí..je tak rozkošný a nevinný...hmm* Zadívala som sa na georgovú spiacu tvár až po kedy som si nevšimla na jeho tvári úškrn.*? Čo to? ..Ako sa môže usmievať keď spí? ...* Priblížila som sa k jeho tvári aby som to videla ostrejšie ale to čo prišlo po tom. Pobozkal ma! Nemohla som tomu uveriť a tak som naňho vypleštila oči s výrazom- čo to robíš? Ale on sa len zarehotal a zhodil ma na posteľ. *Sakra! Čo ma asi v plánu? ..musím odtiaľto zdrhnúť!* Ako som si povedala tak som aj spravila- s premiestňovacím kúzlom som sa premiestnila domov a keď hovorím domov tak vážne domov! - k matke. Vôbec netuším ako sa cítil Georg keď som mu takto zdrhla, ale nemal si somnou začínať! Ale ako som sa premiestnila domov zabudla som na to že je ráno, no a ako to povedať keď ma uvidela matka tak jej z ruky spadol pohár s kávou a z očí sa jej hrnuli veľké pramene sĺz. *O ou! ...a teraz budem mať veľký prúser a nie len od Georga ale aj od mami- bože ta mi znova vynadá že mala pravdu atď." Ako som tak stála a čakala na maminin vreskot , ona len išla dole so sklepu a potom z neho vyšla a zdrapla mi ruku. Začala ma ťahať do sklepu pričom mi hovorila: "Vidím že si živá a že si zistila svoju pravú identitu..."*No hej to má pravdu, zistila..?!! počkať ako o to m vie?* "...no asi si hovoríš ako o tom viem, ale je to prosté keď jedná generácia odíde tak staršia generácia stráži najmladšiu generáciu u ktorej sa len ukážu tieto schopnosti naplno...no a ja som tvoj ochranca ale aj tvoja matka a preto toho viem veľmi veľa." *Páni vôbec som to všetko nepobrala ale asi viem o čo ide, ale ako to myslí ,že o tom vie veľmi veľa?* Ako sme išli dole schodmi tak oby dve sme boli ticho, nič som nechápala po kedy som nezbadala čarodejnícku knihu a všade okolo sviečky s nadpismi a ďalšie čarodejnícke vecičky. "Ehm..č..čo to je?" "Hehe ako som hovorila viem toho veľa, no a je to preto že som tiež čarodejníčka. Malo ty to dôjsť po ceste ale ako vidím máš hlavu po otcovi. Hehe."*?Moja mama je čarodejníčka? Hlava po otcovi? ..či si myslí? ..a a čo to má...* " M...mami a čo to má znamenať že som tu a že si na mňa nenavrieskala?" Ale ako som to povedala mamin normálni pohľad sa zmenil na vraždiaci a potom... "Ventussorbere!(veterný šíp)"...na mňa zaútočila, ale ja som už sem tam niečo pochytila s môjho únosu. "Scuto!(ochranný štít)" Ako som odrazila matkin útok tak sa na mňa len uškrnula a pokračovala s útokmi od najslabších až po tie najťažšie až ma porazila -bola na omnoho vyššej úrovni ako ja! "Hehe, Zdá sa že si nelenila ale i tak s mi mohla dať vedieť že si nažive a nenechávať ma v zármutku!" skríkla na mňa zo slzami v očiach. Ja som stále lapala po dychu ale i tak som jej odpovedala: "Prepáč mi to mami .... ale ja som nevedela že si rovnaká ako ja. Myslela som si že si len človek a tak som ťa nechcela raniť a ani vydesiť." Mama to pochopila a s vrúcnou láskou ma objala a ja som jej objatie opätovala. Potom na od seba trochu odtiahla a povedala : "Musíš mi všetko vysvetliť a to aj do posledných detailov!" Ako to povedala bola som vydesená ale prikývla som jej s odhodlaním v očiach.

Temná ulička 16.časť

24. května 2013 v 18:18 | Ivka |  Temná ulička
nooo ako ZUZU spominala, že sa musí učiť tak u mňa je to rovnako a preto nemám nejak moc veľa času, ale nenechám sa od ZUZU zahambiť a preto ... prajem pekné čitanie :) :) :)


" Tobias? Čo to stváraš!" skríkla si na neho."Do toho ťa nič nie je!" Odfrkol ty a začal znova škrtiť svojho brata. Ale ty si sa nedala! Zobrala si nožík a prerezala si si žilu na ľavej ruke."Autč! ...prestaň škrtiť Jacka, lebo inak si prerežem žilu aj na krku!" Ako si to dopovedala tak si si pritisla nožík o krk. Tobias a Jack sa na teba nechápavo ale aj lačno pozreli."Manu!..." Zašepkal si popod nos Jack."H-E! To si myslíš, že mu to nechám len tak prejsť! ...""Samozrejme že áno, lebo inak! ...Sa prerežem!" nahodila si veľmi vážni pohľad, ale na Tobiasa to nejak nezaberalo a preto si zaťala zuby a pohľad s nožom, ktorý sa ty preryl až to krčnej tepny!"Sakra!..." Skríkol nahlas Tobias pričom si strácala vedomie, kvôli veľkej strate krvi."Ty praštené decko! Čo si si myslela!.." Hneď ako ťa chytil ty začal nadávať. samozrejme Jack odišiel preč pretože ho Tobias vážne zranil."...aggrrr!!! Ty blázon!" Znova ty vynadal a potom ťa začal oblizovať aby ty zahojil zranenia, samozrejme že začal na krku a potom na ruke. Ako vždy to strašne bolelo ale ti si to vydržala ale občas si skríkla od bolesti."Au! Už s tím prestaň! Už mi netečie žiadna krv!""Vážne?! Keby si sa neporezala nemusel som ...""Áno, áno ja viem! Tak prestaň! Ale toto všetko...je len...kvôli mne." Tobias sa naštval a odsunul sa od teba."Bože! Takže ty to povedal až do konca!..." Prstami si prešiel po vlasoch a potom sa na teba pozrel s veľmi vážnym výrazom- ako keby išlo o život!"...Tak ako si sa rozhodla?" Z jeho otázky ty nadskočila husia koža, vôbec si sa nemohla pohnúť a už vôbec si nemohla rozprávať."Manu! Vieš všetko tak sa ťa môžem opýtať i na tvoju konečnú odpoveď! Tak mi ju povedz!" Ako do teba nakričal všetko si zvážila a odpovedala mu: "Zaveď ma k vaše mu veličenstvu! Chcem aby my ukázal históriu môjho rodokmeňu....chcem sa naučiť čarovať, aby som si ťa mohla vziať bez s toho aby si stratil upírsku pýchu!" Ako si to povedala tak Tobias nemal nič proti no pravdu povediac nevedel ako má na to reagovať!"To je celá moja odpoveď!.." Bola si z toho mimo ako na tvoju odpoveď nereagoval a tak: "...Idem spať, dobrú noc!" Vyskočila si z gauča a kráčala do svojej izby, ale vôbec si nevedela že ťa Tobias chytí a odvlieče ťa až do postele zo slovami: "Stratila si veľa krvi, nemala by si sa takto prepínať...dnes budem len pri tebe." Tieto slová na teba urobili veľký dojem, pretože to boli prvé milé slová, ktoré si od neho počula! No a s toho si si domyslela aj jeho odpoveď! -"Dobre, súhlasím."- Bola si šťastná a tak si ho objala a povedala: "Buď pri mne." Po týchto slovách si už neudržala svoje oči mať otvorené a tak si zaspala. Tobias sa na tvoju odpoveď pousmial a len tak si pre seba prikývol. Odvliekol ťa do postele ,kde ťa opatrne položil na posteľ a potom si opatrne k tebe priľahol, ale ako si ľahol tak si ho objala. Bol vylákaný či si sa zobudila ale keď uvidel tvoju spiacu tvár tak a znova len pousmial a pritisol si ťa k sebe zo slovami: "Dobrú noc aj tebe, Manu."

Zakázaná Haruno 20. časť

22. května 2013 v 21:58 | Zuzu |  Zakázaná Haruno
Po dlhej velmi dlhej dobe....

Sakura stála niekde na nie akom mieste. Nespomínala si kde je, ale bolo jej to tu povedomé. "DO čerta Kakashi-sensei zase mešká.." Ten hlas bol jej povedomí. Otočila sa a zbadala mladšiu verziu Sasukeho, Naruta a seba. Ona mala dlhé vlasy a milí úsmev pre Sasukeho a pre Naruta ranu do hlavy. To sa nezmenilo, Naruta mlátila furt. Jej mladšie ja sa na ňu pozrelo a usmialo sa na ňu. "Stop.." Povedala jej mladšia verzia a zostala tam už len ona a Sakura. "Ahoj Sakura! Ja som tvoja minulosť, asi si na mňa nespomínaš..." "Prepáč, ale nie.. Ako ťa mám volať?" "Sakura-chan je to roztomilé nemyslíš?" "No asi...a ty mňa?" Odpovede sa nedočkala pretože jej mladšie ja k nej dohnalo. "Páni ja budem taká vysoká? Do čerta, ale to veľké čelo mi ostane.... A čo Sasuke??" Jej mladšie ja ju zahrnulo otázkami, na ktoré nemohla odpovedať. "No nevadí asi by sme mali prejsť k podstatnejším veciam... Hmm..Takže aká časť s teba som?" Sakura vyvalila oči. "Netuším..." Sakurina menšia verzia sa zatvárila trošku deprimovane. "To som až tak nevýrazná?" Sakura v tom mala chaos. Jej mladšie ja? Čo to tu splieta? "Em... Skús nápovedu?" "Oh počkaj najskôr chcem vedieť ako to dopadne so Sasukem?" "S kým?" Jej mladšie ja zostalo šokované. "So Sasukem to bol ten roztomilí tajomný čiernovlások ty si ho nepamätáš?" Sakura pokrútila hlavou. "Tak poď so mnou..." Sakura šla za ňou, nemala na výber. Jej mladšie ja ju doviedlo nie kam kde to nepoznala. "Toto je sídlo Uchiha klanu..." Zamrmlala jej mladšia verzie. "Tu býva Sasuke a tu aj zabili jeho rodinu... Celí jeho klan vyvraždil jeho starší brat Itachi Uchiha..." Informovala ju. "Obdivujem Sasukeho musí byť naozaj silný, aj keď nie je priateľský ja mu dôverujem.." "Prečo?" "Prečo?" Zopakovalo jej mladšie ja otázku. "Jednoducho v každom musí byť niečo dobré.. A aj keď sa zdá byť niekedy všetko čierne musí tam byť kúsok dobra!" Sasuka zostala šokovaná. "Ty si súcit, viera a láskavosť?" Jej mladšie ja sa usmialo. "Lenže si zabudla, zlé vlastnosti!" Sakura sa zamračila a zrazu si spomenula na túto časť jej života. "Okej... Myslím, že to bolo jednoduché čiže ahoj!" Jej mladšie ja sa rozplynulo a s ním aj prostredie v ktorom sa Sakura nachádzala. Ale netrvalo dlho a objavilo sa nové kde stálo dievča s krátkymi ružovými vlasmi a pár škrabancami. Ale i tak sa tvárilo spokojne. "Ty si moje budúce ja?" "Hai...A ty?" "Tvoje minulé ja...." Jej mladšie ja sa jej pozrelo do očí. "Čo myslíš že som ja?" Sakura mykla plecami. "Neviem..." "Dobre, počkám teda kým na to prídeš...." "Nepomôžeš mi?" "Ani nie..." Sakura si povzdychla. Prešla okolo nej a pozrela sa jej do očí. Ten výraz vôbec nevyzeral ako toho dievčaťa pred ňou. A kým Sakura skúmala jej mladšiu verziu Sasuke stál pred Narutom, ktorý sa netváril dva krát nadšene. "Sasuke čo si to urobil?" "O čom hovoríš?" Naruto na neho upieral svoje modré oči. "Karin zmizla a máme dosť dobrý dôvod upodozrievať s toho teba." Sasuke sa tváril neutrálne. "Prečo mňa?" Spýtal sa Sasuke a čakal čo mu Naruto povie. "Sasuke obaja veľmi dobre vieme, že s tím niečo máš. Tak to vyklop" "Nič s tím nemám.." Naruto si vydýchol a poškrabal sa vo vlasoch s úsmevom na perách. "No to sa mi uľavilo... Možno len utiekla, asi by sme po nej mali vyhlásiť pátranie.." Sasuke Naruta pozorne sledoval. Prečo mu na tom tak záleží? Neviem či si to nevšimol, ale Sakura sa ešte stále neprebrala a jeho zaujíma Karin?! Naruto sa usmial. "A ozaj ešte som skoro zabudol, príde Kazekage písečné vesnice. No myslím Gaaru.." Sasuke prikývol, popravde to čakal. Predsa len tím Heby sa stal dosť populárnym. Bolo samozrejmé, že niekto sa príde pozrieť na zlepšených zločincov, ktorý sa hrajú na upratovačky v Konohe. Sasuke sa pozrel na Naruta. "Je to všetko čo si chcel? Mám totiž v pláne ísť ešte za Sakurou.." Naruto prikývol. "Ešte sa neprebrala, že nie?" Sasuke prikývol. "Mám pocit, že sa čoskoro preberie... A bude sranda :D" Naruto to povedal úplne pokojne a s úprimným úsmevom. "Em... Tuším ju dnes chcela ísť pozrieť Ino so Saiom... Drž sa pretože Sai Sakure povedal, že je ..... mrcha, v deň keď sme sa stretli... No ale neboj jednu mu vrazila..." Sasuke sa zamračil. Nepáčila sa mu predstava, že nie aký Sai povedal o Sakure, že je mrcha. "No už ťa nebudem zdržovať aj tak musím ísť za babčou Tsunade. Tak zatiaľ Sasuke.." Naruto odišiel a Sasuke sa pobral do nemocnice za Sakurou. Naozaj tam bola Ino so Saiom. "Ahoj, Sasuke... Sakura sa ešte stále neprebrala, ale vyzerá to, že jej stav sa zlepšuje.." Sasuke prikývol. "Smiem ísť za ňou?" "Hej len choď.." Sasuke vošiel do izby. Sakura nehybne ležala na posteli. Sasuke si k nej sadol a pozoroval ju. "S-Sa...Sasuke?" Sakura to povedal z kómy. Bolo to veľmi tiché a nezreteľné, ale Sasuke si bol vedomí toho, že niečo sa deje s jej podvedomím. A mal pravdu, Sakura už dávno prišla na to kto bola jej mladšie ja a teraz sa musela vysporiadať s jej terajším ja. "Sakura Haruno. Takže takto vyzerá moje lepšie ja?" Sakurine terajšie ja, s ktorým sa stretla bolo však iné-zlé. "Kto si?" "Ja som ty... Teda aspoň to čo by si mohla byť, keby si sa začala konečne chovať ako máš... Povoľ uzdu a prijmi mňa ako tvoju terajšiu podobu. Spolu budeme vládnuť svetu!" Priestorom sa ozýval diabolský smiech, ale Sakura to nechcela počúvať. "Nie!" Jej druhé ja sa dosmialo a zatvárilo sa vážne. "Tak ak sa chceš zobudiť musíš ma poraziť, ale ak vyhrám ja zabijem ťa!"

Prečo ti je tá ryšavka ?!

22. května 2013 v 21:57 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Lidi omlouvám se... Nepíšem (ak ste si to nevšimli tak vám to oznamujem :D), ale fakt mám v tej škole kolotoč... Musím opravovať známky a učiť sa zajtra máme písomku z angliny (z jazykov som debil čiže asi tak)... a fakt nestíham... Hadam by som mohla cez vykend dačo napísať ale ospravedlnujem sa lebo skorej než cez vykend odo mna tu nič nebude ... PREPACTE!!!


Hinata vošla do areálu a usmiala sa na Sakuru. Neušlo jej že Sakura sa rozprávala s Uchihom a čo by to bola za kamarátku keby sa o ňu nebála. "Ahoj Sakura-san..." "Ahoj Hinata.." "Sakura-san... Nechcem byť drzá, ale .. čo tu robil Sasuke Uchiha?" Sakura mykla plecami. "Nič len chcel opísať úlohu.." Zaklamala Sakura. Nechcelo sa jej rozprávať o Sasukem, vlastne sa jej nechcelo rozprávať o ničom. Preto bola rada keď sa k nim dorútila Ino. "Sakura! Hinata! Budeme mať novú spolužiačku!" Sakura sa zamračila. "Teraz pred festivalom? Nemyslíš, že bude ťažké ju nie kam zaradiť?" Spýtala sa Hinata opatrne. Mali mať v škole festival, alebo také dačo. Každá trieda urobí triedu v nie akom témate. Kakashiho trieda mala kaviareň. A Sakura to všetko rozpočítala, aby to nebolo moc drahé, aby tam ľudia chodili a aby s toho niečo mali a mohli zaplatiť náklady. Pre istotu urobili so Saia dekoratéra, s Naruta tvár podniku a so Sasukeho barmana. Pár deciek sa bálo, aby náhodou niekoho neotrávil, ale nemali na výber. Ino sa rozhodla, že by mali mať uniformy, takže šila menšie uniformy. Sakura, Hinata, Ino a Naruto boli vnútri ako obsluha, s pár ďalšími deckami. (dvadsať deciek-samozrejme na zmeny.)Zvyšok triedy bol vonku a robil reklamu- piati ľudia. "No, ale to nie je všetko! Vraj mala niečo s Uchihom!" Sakura sa na Ino pozrela s trochu zaskočeným výrazom. "Niekto s ním dobrovoľne chcel niečo mať?" Ino prikývla. "A kam ju zaradíme, veď zajtra začínajú prípravy a mi máme už všetko rozdelené!" Hovorila stále dokola Hinata, lebo ju nik nepočúval. Ino a Sakuru viac zaujímala tá vec s Uchihom. Nakoniec to Hinata vzdala. "Aha takže tá nová s ním niečo mala a on ju odkopol?" Pýtala sa Sakura. "No hej, tak som to počula od Ten Ten a tej to povedala Temari a tej to vraj povedal Shikamaru a tomu to povedal Chouji, ktorému to povedal Houzuki, ktorý to počul od nie akého dievčaťa z vyššieho ročníku, ktorá to počula keď išla okolo dvoch dievčat, ktoré sa rozprávali o tom ako to počuli keď sa o tom rozprával Sai s Narutom a Naruto to vedel preto lebo mu to Sasuke povedal." Sakura sa mierne zamračila. Som zvedavá ako to dievča vyzerá... Pomyslela si a pobrala sa do triedy. Keď už všetci sedeli na svojich miestach Sakura vedľa Ino, Sai so Sasukem a Naruto s Hinatou, vošiel dnu Kakashi-sensei. "Ehmm.." Odkašľal si. "Dnes k vám prikvitne nová spolužiačka jej meno je Karin." Všetci prikývli a dnu vošla ryšavá baba s okuliarmi. "Teší ma" Povedala a falošne sa usmiala. Prešla do zadu kde jej už dali lavicu a posunula ju bližšie k Sasukemu. Potom sa posadila a veľa významne sa pozrela na Sakuru, ktorá na ňu upierala svoje smaragdové oči. "Takže žiaci počúvajte.. Od zajtra začínajú prípravi na festival máte na to tri dni... Skrátení čas... A čo sa tíka Karin, ty sa pridáš do kaviarne, k zmene Naruta, Hinaty, Sakury a Ino.." Sakura sa zamračila. Nechcela pracovať s Karin, aj keď nevedela prečo, nepáčila sa jej a bola jej veľmi nesympatická. Asi aj preto lebo sedela pomaly na Sasukem. Sakura sa pozrela na Ino, ktorá pozorovala Karin a tak trochu aj Saia. Tento deň im ubehol rýchlo. Sakure sa zdalo, že až trochu príliš rýchlo. Keď sa po škole rozlúčila s Ino a Hinatou a oddelila sa od nich zastavila ju tá ryšavka Karin. "Prepáč, ale potrebuješ niečo?" Spýtala sa Sakura a Karin sa na ňu povýšenecky pozrela. "Od teba? Žartuješ? Len mi stojíš v ceste.." Povedala a sotila do Sakury. "A aby si nezabudla, že mi nemáš stáť v ceste.." Karin sa už natiahla, že jej strelí a Sakura zavrela oči, aby to nevidel, ale žiaden úder neprišiel. Otvorila oči a pozrela sa rovno do čiernych očí, ktoré patrili staršiemu Uchihovy. "Itachi?" Spýtala sa Sakura a postavila sa. "Ďakujem Itachi!" Skríkla a objala ho. Itachi sa mierne usmial. "To nič nebolo, len si dávaj pozor na tú ryšavú strigu.." Sakura prikývla. "Čo tu vôbec robíš?" "Mal som ísť po Sasukeho..." Povedal a ukázal na čierne auto stojace kúsok od nich. "Ale povedal, že nemám chodiť úplne k škole a tak som tu čakal... Všimol som si ťa a vystúpil som a chcel som ísť za tebou, ale zjavila sa tu tá bosorka a tak som ti musel pomôcť.." Sakura prikývla. "Ďakujem Itachi... Inak mohol by si sa prísť pozrieť ku nám do školy..." Itachi prikývol. "Prídem..." "Odídeš.." Ozvalo sa spoza nich a mladší Uchiha odtiahol staršieho do auta. "Sakura Haruno... štveš ma..." Skonštatoval Sasuke kým nastúpil a Sakura sa na neho nechápavo pozrela. Ja ho štvem?! JA štvem JEHO?! Sakura sa na neho pozrela, zakývala Itachimu a pobrala sa domov. "Pche, tak ja štvem jeho? Baka" Zamračila sa a kopla do kamienku čo sa jej zaplietol pod nohy. Kopala si ho až kým neprišla domov.

Nightcore :D

21. května 2013 v 17:46 | Zuzu |  Ostatné

Nightcore- God Is A Girl




Nightcore- Dam Dadi Do


Death Note 2/?

21. května 2013 v 12:06 | Zuzu |  Death Note
Hodina informatiky má svoje výhody. :D


Em, našla som zápisník smrti a zabila ním chalana čo zabil môjho kamaráta.
__________________________________________________________________________

Dnes bol nudný deň, od môjoho prvého zápisu do zápisníku smrti som napísala len dvadsať mien. Brala som si príklad keď už môžem zabiť zločincov tak ich zabijem. Taká príležitosť sa predsa musí využiť. Bohužiaľ k zápisníku patrí aj shinigami. Stretla som ho v čera, zjavil sa u nás na hodine chémie. Jediné šťastie inak by som asi bola zaspala. Chémia ma nebaví. Upieral na mňa svoje oči. Ku podivu vyzeral docela ľudsky až na tie veľké fialové krídla. Nepáčili sa mi, boli tak nejak zodraté. Mal ľudskú tvár, znepokojovalo ma to a to hlavne pretože okolo nej mal švihy. Mal tu tvár prišitú, možno patrila nie akej jeho obeti, ale to som vedieť nepotrebovala. Neriešila som to. Čakala som, že bude vedieť, ktoré s deciek má jeho zápisník. Vedel to. šiel po škole za mnou domov. Mlčal a pozoroval ma. Bolo to nanajvýš nepríjemné. Ale nechcelo sa mi to nie ako extrémne rozoberať. A myslím, že keby som išla sama po ulici a hocorila nanho bolo by to ešte čuďnejšie. Keď som prišla domov, zavrela sm za sebou dvere a vyšla hore do izby. Posledné dva dny som sa mala pripravovať na talentovky a aj som na tom pracovala-viac menej. Vzala som si štetec a farby zo šuflíka. Začala som maľovať, zatiaľ čo ten boh sa posadil na moju posteľ a pozoorval ma. Malovala som jeho, a myslím, že mu to bolo ihneď jasné. Bol to tichý boh. "Ako sa voláš?" Spýtal sa napokon, neodpovedala som. Namiesto toho som sa na neho pozrela a snažila sa zistiť či vie kde mám zápisník, mal by ho vidieť, alebo cítiť. "CHceš vedieť či viem kde je zápisnk, že áno?" Premerala som si ho pohľadom. Nech si hovorí čo chce ani omylom mu nenaznačím kde by sa mohol zápisník nachádzať. "Som Alu a ty máš môj zápisnk smrti... Zabyla si už pár ľudí čiže očakávam, že si prišla na to ako funguje.." Alu... Zvláštne meno. "Ako si asi počula mi bohovia smrti nemáme právo vziať vám zápisník kým nám ho dobrovoľne nedáte.." Na chvíľu sa odmlčal. "Ale ja nie som ako ostatný, pe mňa pravidlá tak celkom neplatia..." Po jeho slovách som prvý krát prehovorila. "Myslím, že je zbtočné hladať zápisník..." Ak ho aj cítil nemal šancu ho nájsť. Vytrhla som stranu roztrhala a pohádzala po celej izbe schovala kúsok do tašky, pod posteľ, do knižnice, pod vankúš. Ak by ju cítil mal by smolu pretože celá izba bola nasiaknutá jeho aurou. "Necítim zápisník, teraz nie, ale môžem počkať kým ho znova vytiahneš.." Mal pravdu,môže počkať kým záisník znova vytiahnem a potom mi ho vezme. Nesmiem mu odovoliť, aby ho videl. "Mám pocit, že mi dvaja sme na inej úrovni.." Povedala som a zobrala si plátna zo zadu-medzi nimi bol zápisník zaseknutý-otvorený zápisník. Mala som špeciálnu farbu, ktorá presakovala cez plátno rovno na papier. Zapla som si televízor a začala písať mená zločincov. "Zapisuješ si ich?" Spýtal sa. Prikívla som keď som vypísala všetkých aj s popisom a časom smrti zamaľovala som to. "Prečo to robíš?" Spýta sa. "Pamätám si ich mená a som si istá, že nájdem príležitosť aby som ich zabila aj keď ma budeš strážiť a znemožnovať mi písanie... Aj tak ťa porazím.." Ano naozaj je toto súboj medzi mnou a bohom smrti. Preto bol veľmi zmätený keď som prišla domov zapla telku a bežali správy o troch náhlych úmrtiach. Mal vyválené oči a pozeral sa na mňa. "Ako a kedy?" Neodpovedala som mu na jeho otázku iba som sa uškrnula. "JA verzus Boh smrti 1:0" Zasmiala som sa a vyšla do izby. Šieľ za mnou. Toto bude ešte zaujímavé. Ak nájde zápisník smrti som si skoro na sto percent istá, že tam napíše moje meno ak ho nenájde budem žiť, ale nebude to také ľahké keď mi Alu stále lieta pri hlave.

Si moja spása alebo môj hriech ?

16. května 2013 v 20:50 | Zuzu |  Ostatné
Noo tak k veci ako ste si mohli všimnúť tak tu nepíšem pokračka, noo a vysvetlenie je to źe sa drtím do školi pretože nemám dobré známky a tak teraz to proste musím opravovať (robím to tak vždy :D)....no a Iva nemá známky takže sa mu musí učiť aby si ich nahrabala ... a tak na osprevedlnenie (výtvor ala najľahšia hodina-fyzika):


Keď som padal,
keď so svojimi krídlami to vzdal,
keď som to vzdal.

Vytiahla si ma z temnoty,
vrátila si mi krídla,
bola si moja záchrana.

Náhle prišla zrada,
náhle znova padám.
Lásku uź viac nehľadám,
nechcem, nežiadam!
Peklo, moc, smrť,
len to mať a chcieť.
Moja duša umiera,
niť osudu, ona zviera!

Čakal som deň, dva,
pre ňu to bola len hra.

Peklo ma vzalo,
krídla mi dalo.
No iné, nie moje,
teraz to už hra nie je!
Dušu mám dať,
a prestať sa hrať.

No nechcem, nemôžem,
moju dušu má ona, to viem.
Drži ma z jednej strany a peklo z druhej ťahá ma.

No neviem ako ďalej,tak dávam svoju ruku do tvojej.
Je to chyba? Netušim.
a tak ti len dôverovať musím.

Dúfam, že sa páći :) :) :) a ešte raz sa ospravedlňujem :)

Niečo o čom rozmýšlajú aj chlapi :D

12. května 2013 v 21:42 | XXX
tak toto napísal jeden môj blízky kamarad :D a mne sa to strašne lúbi tak som to sem dala :)

Chybami ta žena s ňou zastaviť čas a na večnosť zaspať s ňou ten pocit tej noci tak kde si keď ťa volám som nedočkavý kým ťa spoznám ukážem ty svet Rnb kde budeme písať príbeh skutočnej lásky len ja a ty...ne takú nadeň ale naveky no ciel nájsť takú je až príliš ďaleký...prepáč ale takto rozmýšľam ja dakedy...

-Čo poviete? Dá sa tomu veriť?
-Ja osobne verím :)

Obrázky&Kresby 6

12. května 2013 v 11:22 | Ivka |  Obrázky&Kresby
Noo tak ma napadlo, že to tu trochu spestrim krezbami :D ...

Nooo ako je vidno tieňovať neviem, ale aj tak sa mi to páčiiii :D
Kto by dal tej lebke pusu ?
Obrana? :D Baví ma HUDBA :D
Nooo tak to pozerá POKEMON ? ....je to jeden s pokemonou, ale je to obkreslené od ZUZU a preto bude posledný obrazok jej :D -
ORIGINÁL OD ZUZU :D - fakt sa mi to páči ..a čo vám ?

Vampir a čarodejnica! 18.Kapitola

11. května 2013 v 18:00 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
tak a dalšia časť :D ..dúfam, že sa lúbi :)...

"EMILII ?!!" Raj a Georg na mňa naraz skríkli. "?...Tak to je ta, ktorá ma biť mŕtva." Ironicky odpovedala Gata Rajovi. Ach! Nemohla som ju vystáť a tak som ju trochu postrčila. "Ventustelum!(veterný šíp)" Ako som to povedala tak sa cez ňu prerazil vietor v podobe šípu, samozrejme že sa hneď vyliečila vracacím kúzlom. Ale mne to nevadilo, pretože keď čarodejnica použije vracacie kúzlo na uzdravenie niečoho živého tak stratí dvojnásobok energie -mágie, ktorá je na toto kúzlo nutná. "Ach ty mrcha!..." Hneď na mňa zarevala ako sa zotavila zo zranenia, no ale Georg a Raj len nemo pozerali na nás obe. "...toto si vypiješ!PhoenicisordinemFlamma!!!(fénixov plameň)..Agr!!!" Ako povedala toto zaklínadlo tak sa zo mňa skoro stalo grilované kurča na tvrdo! Len tak tak som uhla veľkej žeravej gule, ktorá sa rútila na mňa. Ale čo ma tom? ...Neviem či to bolo vedomé alebo len od strachu ale použila som premiestňovacie kúzlo a no hádajte kam som sa premiestnila! Objavila som sa medzi Georgom a Rajom no a Gata bola asi 5metrou odo mňa! "A sakra! ...PRISONIA!!! (väzenie)" Skríkla som najrýchlejšie ako som vedela. A chvála bohu stihla som to! Pri všetkých sa objavilo bielo-žlté svetlo , ktoré ich nepustilo, no a napustilo to ani kúzla takže Gata nemohla kúzliť, pretože ak by to spravila tak by sama pohorela a ona to aj sama vedela. "ACH!!! Toto vôbec nie je fér!!! AGRRR!!!" začala kričať o sto-šeť! Ale Raj bol v kludu a to ma fakt deprimovalo, no a viac ma deprimovalo tom že budem musieť Georgovi všetko vysvetliť . "Ach, prečo neviem kúzlo na vymazanie pamäti?!....hmm..." Začala som si mrmlať popod nos pričom všetci boli ešte pod kúzlom väzenia. " Em..EMILLI! Za tebou!" Skríkol zrazu na mňa Georg a ja som sa samozrejme otočila. "?!! Pán KLOK!!!" *sakra! Ako to , že sa môže hýbať! ...a sakra zabudla som, kúzlo trvá len 10-15 minút, potom sa znova môže daný subjekt hýbať.* "Aggrr! Slečna Emilli mali bi ste dbať na spôsoboch!..." Začal na mňa rozprávať pričom sa hral zo svojim mečom."...mali bi ste byť rada, že vás zabije niekto ako ja! Hahaha" *Dam it! To nemyslí vážne! Ja a byť podctená , že ma zabije tak ošklivý tvor ako je on? ..No to radšej budem vycucaná od Georga!...čo som to teraz...Dam it!* Ako som tak rozmýšľala tak som ani nespatrila ako ma ten pán Klok chytil. " Emilli spamätaj sa!" Znova na mňa skríkol Georg, no a mal pravdu! "Caelesti fulmine!(nebeský blesk)..." Vykúzlila som sekundovú búrku, ktorá dala pánovi Klokovi poriadnu dávku bleskov. Chvála bohu, že som od neho odskočila! "Skvele!" skríkol Georg, asi na povzbudenie alebo tak. "Agr! Čo to má znamenať!...." Neverila som vlastným ušiam a ani očiam! Videla som ako sa ten tvor znova postavil a oprášil, ako keby ho len niečo poškádlilo. "....toto si vážne odpykáš!" "!!! Ako je to MOŽNÉ!!!" skríkla som naraz aj s georgom, no a raj sa len zachichotal zo slovami : "Po kedy žije Gata po tedy žije Klok...hihihi!" "Ako to sakra myslíš!" Zakričal na neho nahnevane Georg, ale ja som to trochu chápala. Ako som sa učila zaklínadla s Ojo tak som si prečítala niečo ako je toto: Keď čarodejnica obetuje polku svojho života môže vytvoriť neporaziteľného tvora, ktorý jej bude slúžiť ...PS: Zomrie ak zomrie jeho pán/í. "Ha! Viem ako na to!..." Uhla som sa jednému z Klokových útokov až som sa ocitla pred Gatou. "No tak potvorka udri ako najviac vieš! Hehe" ako som predpokladala tak to pána Kloka rozúrilo až tak že prestal vnímať. "Emilli! Nie, zmizni!" *Ešte chvíľku.... ešte chvíľku...* Hovorila som si mysli pričom som videla ako pán Klok zdvíha svoj meč a chystá sa na posledný uder. "Kolk nie! Nerob to!" Skríkol na neho Raj, pretože zistil môj plán. Ale to bohužiaľ nepomohlo. "Neskoro..." Odpovedala som mu ako som sa uhla Klokovému útoku a uvoľnila väzenie pred Gatou. "Kloko NIEEEEE!!! ..Agf!" Skríkla na neho Gata, ale to už bolo neskoro. Klok ju prebodol a to znamenalo jej i jeho smrť! "Klok ty imbecil!..." Začal naňho kričať Raj, ktorý mal na krajíčku sĺz. "...ty blbec ako ťa to nenapadlo! IDOIT!" "Haaaa...haaaa...sakra minula som príliš energie-mágie...haaa...haaaa..." Ako som to povedala tak som spadla na kolená a ďalej lapala po dychu. " Ty! Za všetko môžeš ty! ...aggrr, zabijem ťa!!!" ani som nestihla zareagovať na to čo sa stalo: Ako som spadla na zem uvoľnili sa väzenia pred Rajom a Georgom. Raj to hneď využil a chcel ma zabiť ale Georg len tak nestál a obránil ma a potom začala bitka na život a na smrť. Nevidela som ani kde sú pretože sa pohybovali veľmi ale vážne veľmi rýchlo. Jedine čo som videla bolo ako sa odhadzovali do stromov, ktoré potom praskli od tlaku, ktorý vytvorili... "Georg!..." Skríkla som na neho pričom som ho stále nevidela, nechcela som aby sa zranil a duplov nie aby kôli mne zomrel! *Dam it! Prečo sa toto všetko muselo stať!!! Prosím bože len aby Georg bol nažive prosiiiiiiiiiiiim!* Začala som sa modliť zo zatvorenými očami za Georgov život. "E...Emilli..." Započula som ako na mňa prehovoril Georg, hneď som otvorila oči a hľadala som kde sa nachádza. "Georg!..." Hneď som skríkla ako som ho videla opretého o strom a o 2metre od neho mŕtveho Raja ako sa mení na popol. "...G..Georg...ty ..." Nemohla som ani veriť vlastným očiam, Georg bol na pokraji smrti. *Toto nemôžem nechať len tak! ...I keď mám málo energie , musím to skúsiť... musím!* "Emi..lli som...rád že si celá...." " ...zvlik...prepáč je to moja vina...zvlik...ale ja to napravím..." Ako som to povedala tak omdlel a ja som sa len pomodlila. "Prosím nech to funguje!" Ako som to povedala začala som konať svoj plán na jeho uzdravenie- Použila som vracacie kúzlo na jeho najhlbšie rany a potom som mu dala napiť svojej krv, ale to bolo trochu depresívnejšie pretože som ho musela pobozkať a natlačiť mu krv do hrdla. "G...Georg prosím prebuď sa..." po tíchto slovách som to už nevydržala a omdlela som.

Temná ulička 15.časť

9. května 2013 v 14:33 | Ivka |  Temná ulička
tak a pokráčko :) :) :)...


"Vieš iba polovicu celej povesti..."Ako to povedal prestala si dýchať a tvoja myseľ prestala vnímať okolie, jedine čo si vnímala bolo Jackovo vyprávanie:"...pretože tá ďalšia polovica rozpráva o novom živote čarodejnici Faxil...""?Faxil? Kto to je?" Ani nevieš ako to s teba vykĺzlo, ale Jack bol len rád že sa pýtaš a vnímaš ho."Je to tvoja pra, pra ... prababka.""Takže ta povesť je o nej a tom praupírovi?""Áno, je to presne tak." Ako ty to povedal prestala si sa ho ďalej pýtať a počúvala si ho ďalej: "Takže už vieš že sa náš predok zaľúbi do čarodejnice, teba do Faxil a že ju jedného dňa zabil..." Na to si mu len prikývla a on tak pokračoval ďalej: " Ale tento upír nezvládol fakt že zabil svoju jedinú lásku a tak ju vďaka svojmu jedu premenil na upíra, pričom sa preriekol najväčšieho hriechu medzi upírmi..."Ako ty to povedal tvoje srdce sa na chvíľku zastavilo."...ale kôli tomu že premenil najsilnejšie čarodejnicu mu dali na výber 1-buď ho zabijú aj čarodejnicou alebo 2-buď sa vráti naspäť a ožení sa s ňou, pričom veličenstvo bude využívať čarodejkine schopnosti.""A čo si vybral?"Nemohla si tomu odolať a tak si sa ho to spýtala."Hovorí sa že upír sa porozprával s čarodejnicou so svojimi citmi a ona vybrala odpoveď za neho...""Aká bola jej odpoveď?""...jej odpoveď bola ÁNO. Vydala sa za nášho predka a ponúkla dobrovoľne svoje kúzla veličenstvu pod jednou podmienkou...""A...akou podmienkou?.."" Podmienka znela: urobím pre vás všetko, len ak moja dcéra Suo bude pod vašou ochranou..." Ty si bola ticho, lebo si to trošku nechápala ale i tak si ho počúvala ďalej."...Veličenstvo nevedelo ako reagovať, ale nás predok áno, sľúbil svojej žene Faxil, že jeho potomkovia sa budú starať o potomkov jej dcéry a to tak že si ich zoberú za ženy ako si on zobral ju za ženu." Ty si to nechápala ale tvoj sen a toto? Všetko ťa to zmiatlo."..Em ...a čo sa stalo? ..no teda nechápem to celkom ale keď si ich majú zobrať tak to znamená že och tiež premenia? Alebo ich budú sprevádzať po kedy nezomrú???" Ako si to povedala Jack sa na teba pozrel a usmial, ako keby bol rád že si to povedala."Som rád že to berieš takto..."Ty si ho duplov nepochopila ale nič si nepovedala, len si mu prikývla."...Ale pravda je že čarodejnica s tým súhlasila a tak vyvolala kúzlo ako prekliate upírov s predkovou krvou, ktorý boli predurčení vydať sa za potomkov dcéry Suo...veličenstvu to samozrejme len vyhovovalo, pretože sa s čarodejnicou Faxil dohodol na tom, že potomci Suo budú tiež plniť jeho rozkazy....ale asi pred 50-mi rokmi sa niečo zmenilo."Vydesilo ťa to a ani nevieš prečo, Jack to zistil ale i tak pokračoval."Potomkovia čarodejnice Sou už nevedeli ako používať mágiu a preto upírovia, ktorý si ich mali vziať boli vyhnaný z rodu a otkazáni na vlastné schopnosti."Ako ty to povedal bola si v šoku ale i tak ty to nedalo sa spýtať: "Čo sa stalo s potomkami čarodejnice? Zili ako upírovia alebo ako ľudia? A prečo nemajú už svoje schopnosti?" Jack váhal nad odpoveďou ale nakoniec ty odpovedal: "Potomci si môže vybrať buď nebudú alebo budú upírovia...no ale to s mágiou neviem možno kôli tomu že sa mágia každým potomkom sa zmenšovala alebo tým že to potomkovia nechcú priznať? ..." Oprel sa o gauč."..ach! Vážne to nechápem!" Potom si sa ho už nič neopýtala no skôr ani si nemala príležitosť pretože prišiel Tobias, ktorý svojho brata privítal tým že ho skoro zaškrtil."Tobias? Čo to stváraš!" Nechápavo si sa ho spýtala, ale i tak si si to domyslela- Nechcel aby si vedela celú celučičkú pravdu!

Death Note 1/?

8. května 2013 v 19:02 | Zuzu |  Death Note
Asi som to uuž spomínala, chcela som napísať poviedku na tému zápisník smrti. Podotíkam že tam nieje ani L ani Light-Kira... Je to niečo iné.. Takže ak chcete čtete jestli ne tak Sajonara! Smějící se

Do prdele!! Čo to má do čerta znamenať! Čo si o sebe myslia?! Tímto mi fakt točia kolečka v hlave! Akože ešte som nezažila aby po mne niekto hodil knižku a ten názov: Zápisník smrti Vyzerám snáď že mám rada cosplay? Ano mám docela rada anime a samozrejme som videla ten film-len jeden. A viem čo je toto zač. Zápisník smrti:
  • Človek, ktorého meno sa zapíše do tohoto zápisníka, zomrie.
  • Zápisník nebude fungovať, pokiaľ ten, kto zapisuje meno, nemá vo svojej mysli tvár dotyčného. Zápisník tak nezasiahne ľudí s rovnakým menom.
  • Pokiaľ sa zapíše príčina smrti do 40 sekúnd od zapísania mena, stane sa to.
  • Ak nie je zadaná príčina smrti, človek zomrie na infarkt.
  • Po zapísaní príčiny smrti by mali byť detaily smrti zapísané do 6 minút a 40 sekúnd.
  • Tento zápisník sa stane časťou ľudského sveta, akonáhle sa dotkne zeme ľudského sveta.
  • Nový vlastník zápisníku bude môcť vidieť a počuť originálneho majiteľa zápisníku - shinigamiho.
Jasné poznám a neviem čo si myslia, že robia. Chcúbyť vtipný?! No, ale to je jedno vzala som ten debilný zápisník a len tak zo srandy som tam napísala meno jedného (nepochybne) cvoka čo minulí týždeň prepadol moju kamošku. Bol to nie aký poslanec a chcel ju znásilniť, kvôli jeho veľkému vplyvu sa mu nič nedokázalo. Akurát som šla okolo elektro obchodu vo všetkých telkách bola jeho tvár ako sa falošne usmieva a hovorí o finančnej situácii a bla bla bla. Počkala som chvíľu, ale nič sa nestalo. Otočila som sa na odchod zo slovami: "Idioti jedny ja im to ešte spočítam.." Keď v tom ten muž skolaboval. Zomrel. Dostal infarkt. Zarazene som sledovala obrazovku nevnímala som okolie iba obrazovku. Vzala som zápisník smrti do rúk a pozorne som sa naň pozrela. "Toto je..." Zarazila som sa. Do šľaka ja som práve niekoho zabila! Na koniec skončím jak Kira! To nie ja nie! Rozbehla som sa domov samozrejme so zápisníkom v ruke. Naši neboli doma a stará mama bola na oslave jednej svojej kamarátky. Moje nervy ja mám zápisník smrti! Začala som nervózne prechádzať s jednej strany na druhú. Tak moment ak mám zápisník smrti tak sa tu potom niekedy bude musieť zjaviť aj shinigami. Začala som si obhrýzať nechty. Ja stretnem boha smrti čo ak ma zabije? Tak moment to nemôže! Dobre uvažuj... Najskôr musím skryť zápisník aby ho nenašiel ak príde. Ako to spravil ten Kira? Jaj no už viem, ale ja nemám IQ 521.. Pozrela som sa po izbe. Zrak mi spočinul na skrinke s knihami. Posunula som knihy trochu do predu a zápisník vložila za ne. Ak by ho aj náhodou niekto našiel myslel by si, že je to kniha. Ok to by sme mali. Čo teraz?! Posadila som sa na posteľ. Fajn musím čakať kým príde boh smrti. Nesmiem zabudnúť, že mu nesmiem dať zápisník a ak si ho nechám nesmiem si zobrať shinigamiho oči. Prešla som k počítaču. Nie akým zázrakom som naštartovala tu starú kraksňu a začala si čítať poviedky. Väčšinou ma to dokázalo upútať a ja som mala pokoj od všetkého mohli by aj traktore padať s neba ja by som si nevšimla, ale teraz... Teraz sa vôbec nič nedialo. Vzala som si zápisník s poličky. Bolo to veľké pokušenie. Mala som v pláne zabiť pár ľudí, predsa len vždy to boli len vyhrážky, ale teraz... Teraz im môžem všetko vrátiť! Vzala som si pero a chvíľku váhala či je to dobrý nápad. Predsa len... Ale čo tu trepem jasné, že je to dobrý nápad. Prvé meno, ktoré som napísala bolo jednej hnusnej svine druhé meno bude niekoho kto ubližuje ľuďom a preto to nie je zlé no nie? Veď aj Light to tak robil. Ale v tomto je niečo osobné. Ten hlupák si myslel aký je múdry a vtipní ked ostatným ubližuje, robil zle všetkým a raz zabil môjho najlepšieho priateľa, povedal že to bola náhoda a kedže bol maloletý vzali to v pohode. Ale ja viem ako to bolo a preto musí ten hlupák pikať. Napísala som teda jeho meno: Alexander Kaoshi- z ničoho nič odíde s tréningu o 15:15 prejde k mostu neďaleko centra a napíše list na rozlúčku na betón svojou krvou, v ktorom bude stáť: Ja Kaoshi Alexander sa vzdávam svôjho životapretože som jeden život vzal. Nedokážem ďalej žiť a preto to musím ukončiť je mi to ľúto zbohom. Po tom o 15:30 skočí z mosta následkom čoho zomrie na vykrvácanie s aorty. Počkala som do piatej na správy. Hlásili úmrtie mladého chlapca, ktorý spáchal samovraždu a v listne na rozlúčku sa priznal k zavraždeniu. Inými slovami spravedlnosť nastolená. Bože už uvažujem ako Light!

LUDIA DOLEZITE

5. května 2013 v 21:32 | Zuzu |  Syn Vládcu Podsvetia

no toto má byť akože ten uvodny obrázok k tej poviedke o greckej mytologii.. od Vii (dobre vysklonované??).. Ste za?? Ja jo

Vampir a čarodejnica! 17.Kapitola

5. května 2013 v 19:07 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
tak a dalšia časť :) ..dúfam že to pochopíte, lebo ja keď mám niečo visvetlovať tak to dopadne tak že sa každý strati :D :D :D...

Ako som bola v kufre nemala som náladu trieskať o kapotu alebo kričať, proste som bola len ticho. *Hmm...čo len chcú spraviť, keď Georg nepríde?...* "Hehe Georg to som ja Rajto a mám tvoj malinký poklad...hehe...pokiaľ ho chceš príď do starej súdnej budovy na 13.ulici...hehe.." Slabunko som počula ako Rajto telefonuje Georgovi, ale vôbec neviem čo na to povedal Georg. Asi to bolo niečo smiešne keď sa začali ešte hlasnejšie smiať. *Sakra musím niečo spraviť!...No tak mysli mysli! ...Oh! premiestňovacie kúzlo! ...hehe to by mohlo zabrať ..*Ako som povedala tak som aj spravila ale ...*PREČO TO NEFUNGUJE!!!*...z nejakého dôvodu moje kúzlo nefungovalo. Skúsila som i ostatné kúzla, ktoré som si zapamätala ale ani jedno nefungovalo! "Hej prečo je nechceš pustiť s toho kufru?..." Zrazu som započula ako sa hádajú, no a došlo mi že už stojíme. "To pretože keby bola s kufra vonku ohla by kúzliť..""Ako to myslíš!""To auto je stavené tak aby pohlcovala mágiu čarodejníc! Hahaha..""Ty si ale mazaný! Hehehe" *Tie svine! Tak preto nič nefungovalo!...Ach, cítim sa nejak unaveno...dúfam, že tu nezostanem nejak dlho! Ten vzduch je ťažký!* Nemohla som to už vydržať a tak som zaspala. Vôbec neviem čo sa v dobe po kedy som spala stalo a ani neviem koľko som spala ale keď som sa zobudila bola som nejakom divnom mieste -vypadalo to ako staroveké vezenie kde som bola tiež spútaná reťazami. "Kde to som?" Len tak som si povedala do luftu. "Hehe, predsa vo väzení súdnej budove...hehe." "ČO? Kto to je?!" V tom mi už nikto neodpovedal len som videla tmavý tieň, ktorý sa ku mne približovala bližšie a bližšie až som uvidela celú jeho tvár i postavu- bol celý zhrbený a mal otrhane oblečenie, pričom všade mal hlboké jazvy a na boku mal meč..."Ja som pán K-L-O-K! Hehe a ty si moja obeť!...hehe..." Ako to dopovedal zobral si svoj meč a začal sa s ním ku mne približovať. "???"Vôbec som nevedela čo povedať a už dubov som nevedela čo mám robiť! *Obeť? Súdna budova? Väzenie?...Obeť? ...To mi nedáva zmysel šak ja nie som nejaká ovečka na obetovanie!...aggrrr! ...prečo som len zaspala?!!...* Nemohla som na nič prísť a najhoršie na tom bolo že ten pán Klok alebo ako to bolo mal odo mňa už len na dva milimetre aby ma mohol zabiť! *SAKRA! Toto nie je vôbec dobre! ...Keby som len tak mohla použiť mágiu ale ten kufor je...počkať! Veď ja už nie som v AUTE!!!* "Fossilizedlacrimam!(skamenelá slza)" Ako som povedala zaklínadlo tak som zatvorila oči, lebo som vôbec nevedela čo sa stane, ale potom po nejakých 10-tych sekundách som otvorila oči a uvidela som ako sa ten divný tvor alebo čo to je, nehýbe. "Ach! Takže to fungovalo...Aperirecrinem(otvorenie zámku)..." Použila som ďalšie zaklínadlo aby so sa oslobodila od tých pút a potom som skonštatovala svoju pozíciu -rolu. "Hmm zdá sa, že ma sem ten bastard Rajto poslal na smrť...ale to znamená že ma Georg nechal na ..." Nemohla som to ani vysloviť! "...ach! to je jedno! Musím sa dostať preč!" Ako som povedala tak som aj spravila. Blúdila som dlhými chodba, ktoré končili stále rovnako - slepou uličkou. "AGGRR! Prečo sú tu preboha len te slepé uličky!!!..." Ako som tak pachtila hnevom započula som zvuky, ako keby sa niekto nado mnou bojoval. *Hmm čo to je? Že by zistili, že som zdrhla? ...no to je jedno! Pôjdem za tým zvukom a dostanem sa s tohto bludiska! ...no dúfam...* Prenasledovala som tie zvuky až po kedy neboli najsilnešie, dokonca som počula o čom sa hádajú: "Kde je?" "A prečo bi som ty to mal povedať!" "Hneď mi povedz, kde si ju ukryl, le inak.." "Inak čo?!" "Inak ťa už vážne ZABIJEM!!!"*Ten hlas ... to je Georg..ach ale nie! Čo by tu tak asi robil?...aggrr ale čo keď je to on! Musím sa ujistiť, že to nie je Georg!..* Nevedela som čo mám robiť. Myslela som si že ma nechal tak, ale teraz ako som počula jeho hlas a tie slová "kde je" nemôžem ho nechať len tak na holičkách! No a keď to nebude Georg tak aspoň nakopem Rajtovi ryť! Bežala som ešte dosť veľký kus aby som sa ocitla na ich bojišti, ale keď som uvidela že Georg je na zemi, kde kľačí! A že Rajt mi drží nôž pri krku tak som bola úplne ŠOKOVANÁ! *??? Ako to že som tam! Veď ja som bola vo väzení...a prečo sakra Georg kľačí na kolenách!!!* "Hehe výborne Georg a teraz mi pobozkaj topánky...keď tak nespravíš tvojej malinkej Čarodejnici sa niečo veľmi zlého stane! Hehe.."Započula som čo mu Rajt povedal a tak som už pochopila , prečo to Georg spravil ale nemohla som uveriť tomu čo som akože povedala ja - "Nie! Prosím Georg zachráň ma! Prosím!" A plus som mala slzy v očiach...no tomu by určite nikto neodolal! *Ach! Toto je ale hrozné! Aggrr! To nie je fér, keď tam pôjdem a budem kúzliť tak ma Georg odhalí ale keď nič neurobím tak sa strápni a možno ho aj zabijú! ..oh môj bože čo mám len robiť?...* Ako sa dalo čakať spravila som veľkú somarinu a to tú že som... : "Corpusalligatum!(spoutaní tela)" ...začala bojovať. "Č..čo to k sakru je?!!" "Eh? To je... musí tu byť nejaká čarodejnica s veľmi veľkou duševnou mágiou!" "Prečo to sakra hovoríš! Gata, no tak niečo sprav!" "A..ale je moc silná..nemôžem zrušiť jej kúzlo!" Začali sa medzi sebou hádať Raj a akože Ja, ale ako bolo vidno boli sme si bližší než sa očakávalo. Ako sa dalo predpokladať Georg to tiež zistil a tak hneď zdrapol Raja za golier zo slovami: "Ak nechceš zomrieť tak mi hneď povedz kde je Emilli! A pronto! Lebo inak za seba neručím!!!" ale Raj sa len uškrnul. "Gata teraz!" Ako to skríkol tak akože ja sa zmenila na svoju podobu a vykúzlilo pri Georgove srdce drevený kolík. "To nie!Ferrumconsectetuer! (železná díka)..." Vykúzlila som pred tou čarodejnicou- Gatou železnú díku a ona hneď zastavila svoj plán. "Ešte nejaké špinavé triky a zhodím vás do tunela smrti!" Skríkla som na nich po kedy som vyšla spoza stĺp, kde som sa do tejto doby skrývala. Ako sa dalo predpokladať všetci boli v šoku s toho že som sa objavila pravé ja!