Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Červen 2013

Žiarli

30. června 2013 v 21:46 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..

"Sakura poď odprevadím ťa do školy" Povedal Itachi. "Idem s vami" Povedal Sasuke, ale Itachi ho schladil pohľadom. "Nie ty ostaneš tu nauč ich tu pesničku" "A čo ty?! Ty sa ju učiť nemusíš?!" "Ja to snáď zvládnem alebo budeš spievať ty." Itachi vzal Sakuru za ruku a odišli. Po ceste do školy sa rozprávali úplne normálne a áno držali sa za ruky. Itachi ju nepustil a Sakura na to zabudla. "Itachi.. Ako je možné, že obaja máte taký dar?" "Aký dar?" "Viete spievať a hrať.." "Neviem asi sme to zdedili" Povedal s úsmevom Itachi. Itachi si bol vedomí toho, že ju drží za ruku preto sa usmieval jak slniečko na hnoji. Sakure chvíľu trvalo kým si uvedomila, že ju drží za ruku. "Itachi prepáč ja som.." Povedala a vyťahovala svoju ruku z tej jeho. "Ale mne to nevadí Sakura-chan" Sakura mierne sčervenela. Nechala teda svoju ruku v tej jeho. Itachi sa usmial. Konečne ho Sakura prestávala brať iba ako kamaráta. Keď došli pred bránu školy Itachi si ju pritiahol na chvíľu k sebe. "Sakura-chan vieš, že ťa neberiem len ako kamošku." Sakura prikývla aj keď nevedela čo tým Itachi sleduje. "Takže chcela by si so mnou chodiť?" Sakura zostala šokovaná. Ale niečo jej hovorilo nech odmietne. To niečo bolo srdce a hovorilo to preto lebo istá časť už patrila niekomu inému. Ale Sakura šla proti srdcu a z jej úst vyšlo len jediné slovo. "Hai" Itachi sa uškrnul. "Tak zatiaľ čau" Povedal a Sakura mu zakývala. Vošla do školského areálu, prípravy na festival boli v plnom prúde. Nenápedne sa medzi nich zamiešala a potom prevzala svoju úlohu riadiť prípravy.Nikomu to nepripadalo čudné. Sakura tri dni riadila prípravy a popri tom chodila von s Itachim, raz za čas im prišiel pomôcť, teda skorej Sakure. Všetci tvrdo makali až konečne prišiel vytúžení deň festivalu. Sakura vstala skoro a ponáhľala sa do školy. Chcela doladiť pár detailov tej ich "kaviarni". Keď tam prišla na jednej zo stoličiek pri "bare" sedel Sasuke. Nič mu nepovedala a on tiež chvíľu mlčal. Ale len chvíľu. "Ty chodíš s Itachim?" "Emm.. Ano" "A prečo?" "Lebo ho mám rada" Sasuke sa postavil a prešieľ k nej pár krokov. Chytil ju za tvár a naklonil sa k nej. "A mňa nemáš rada?" Šepol jej pri perách. Sakura sa od neho odtiahla. "Nechaj ma Sasuke." Povedala a pokračovala v svojej práci. Sasuke sa však nedal. "Sakura čo má on a čo ja nie?" "Nie je egoista" Sasuke sa zamračil "A ďalej?" "Sakura? Si tu?" "Ano Ino som tu" Usmiala sa a podišla k dverám. "Sakura doniesla som tie uniformy" Sakura sa pozrela na červené uniformi. "Nemajú krátke sukne?" Ino sa trošku zamračila. "NIE! To je tak akurát..." "Baby ste tu?" "Hinata Ahoj!" Povedala Sakura a pousmiala sa na Hinatu. "Mi máme prvú zmenu, mali by sme sa prezliecť" Povedala Ino a ťahala ich do skladu, aby sa prezliekli. Keď vošli do triedy Sasuke mal oblečenú svoju uniformu a boli tam už aj Sai s Narutom, obaja oblečený. Keď uvideli dievčatá, no Naruto sčervenel a spadol na zem, Sai vyvalil oči a usmial sa na Ino a náš milovaný Sasuke sa uškrnul. "Mohli byť aj kratšie.." Povedal a Sakura si ťahala sukňu čo najnižšie. "To by sme si mohli dať iba opasok" Skonštatovala a zamračila sa na Ino. "Podľa mňa je to akurát" Povedala Ino na svoju obhajobu. Nik jej nedal za pravdu. Ozval sa krik, čo znamenalo, že je tu už konečne aj zvišok školy. Táto partia sedela na stoličkách a čakala. Prišli skoro a tak si museli počkať. Keď oficiálne festival začal Ino sa postavila pred dvere a usmievala sa na každých. Stál tam aj Sai, aby išlo aj pár ľudí s ženského osadenstva. Po chvíli bola kaviareň narvaná. A netrvalo dlho a prišieľ Uchiha. Sakura akurát stála pri bare a hovorila Sasukemu ako má miešať nealko koňak. Sakura si ho nevšimla pretože mala priveľa práce s buzerovaním Sasukeho. Ale zato Sasuke si ho všimol. Drgol do Sakury a ukázal ku dverám. Sakura všetko nechala tak a rozbehla sa k Itachimu objala ho. "Ohayo Itachi" "Ahoj Sakura-chan" Itachi sa usmial už si zvykol, že ho Sakura obíma, ale vždy sa mu to páčilo, jej vôňa a jej blízkosť sa mu páčili. "Hinata smiem si vziať na chvíľu voľno?" Spýtala sa Sakura keď sa odtrhla od Itachiho. "Jasné" Sasuka sa vydala teda s Itachim preč. Sasuke sa pozrel ku dverám a keď tam nestáli zamračil sa. Odišli, spolu. Sasukemu vrela krv. Nepáčila sa mu predstava Itachiho a Sakury spolu. Nepáčili sa mu spolu jednoducho nechcel aby bol Itachi so Sakurou. V normálnej reči žiarli.

Denník Sestier! 35.časť

30. června 2013 v 11:42 | Ivka |  Anavin denník
Noo tak tu je to čo som sľúbila ZUZU :) ... dúfam, že sa to bude páčiť i ostatným :) ... prajem pekné čítanie :D :D :D


Ako mi povedal aby som išla za ním, tk som najprv váhala, pretože vôbec neviem kam šla Anazu - a horšie je že bola nasratá! Ale na koniec som to prekúsla a šla som s ním. Netuším kam ma tiahol ale išla som s ním fakt tmavou uličkou, ale to nebolo nič oproti tomu, že v každej skulinke alebo odbočke svietili veľké červené, zelené alebo aj fialovožulté oči -brrr naskočila mi s toho aj husina!"Em..prepáčte pán Say, ale kam to do čerta ideme?"Nič mi nepovedala a tak som pokračovala."Ako som hovorila ponáhlam sa a vy ma celkom s tímto zdržujete...a preto ak mi neodpoviete otočím sa a SAYONARA!" Ako som aj čakalazareagoval a ... Zastavil, otočil sa ku mne a ja som zbadala ako sa jeho oči svietia v tejto veľkej tme. Trochu som nadskočila a on si to všimol, uškrnul sa a potom mi povedal:" Si vuelve usted no sabrá la verdad sobre sí mismo! Y ninguno de tu hermana!( Ak pôjdeš späť nebudeš vedieť pravdu o sebe! A ani o tvojej sestre!)" Nechápala som ničomu! Ako vie kto som a ako to že vie o mne viac ako ja sama o sebe! A ako to, že rozumiem čo blaboce??? Ale teraz k veci ako mi to povedal tak som mu len prikívla-nevedela som čo iné spraviť! A on ma potom ťahal ďalej temnými ulíčkami až zastavil v jednej slepej uličke. No pekne ťahá ma sem tam a na koniec ani sam neviem kam! Aggr! Ak sa o iečo pokúsi tak ho asi prebodnem!! Začala som v hlave nervačiť ,ale na vonok som bola ako kamnenná tvár. Ale to čo som potom videla moju kamennú tvár premenilo na nechápavý face. Ten Say prešiel cez stenu ako keby tam ani nebola."Čo ...čo to do riť....AAAA!" Zhukla som ako som zbadala jeho hlavu v stene ale nič iné tam NEBOLO!"Psst! Nekrič a poď za mnou!" Znovu som mu len prikívla a šla za ním-tentokrát nehovoril tým divným jazykom. Ako som tak išla k tej stene nechcela som ísť cez tu stenu ale ani som nestihla zaregovať a ten debilný pán ma stiahol cez nu!"WOW! ...Čo je toto za miesto?" Hneď som sa ho spítala ako som otvorila oči a uvidela sál plný nočných monštier, ktoré popíjajú nejaké saké? Tak tiež tam bola ako keby diskotéka-veľký hlik. No a preto ma ten Say ani nepočul a ja ani jeho. Ako som bola v úžase že i nočné tvori môže mať diskotéku tak som sa nejak stratila v dave. Keď som to zistila pán say už nebol na dohlad a tak, mno hádajte..."Baka!Baka!Baka!" ...Začala som si nadávať do debila. Šak to iný sa môže stratiť ako ja?! Začala som rozmýšla ako by som ho mohla zbadať ale nič mi nenapadalo až som zahliadla male javisk-samozrejme tam nikto nebol, no aspoň za tial! Uškrnula som sa sama pre seba a beža v dave na javisko. Ako som bola pri javisku začali púčtať moju naj pesničku od Nightcore a tak som sa neovládla a začala som tancovať. Samozrejme nikto s tích nočných tvorov nevedelo ča sa deje, prečo tu je medzi nimi človek- alebo ja nwm čo som! A tak všetci stíhli a pozerali sa na mna samozrejme si o mne i začala šepotať, ale to som presne chcela! Ako som tak tancovala poobzerala som sa a zbadala som Saya ako stojí pri bare a niečo sa pýta s videsením pohľadom no a ten ktorého sa pýtal ukázal na mňa. Ani neviem prečo ale začervenala som sa. Ale hneď ako sa Say otočil tak som mu zakívala a ukýzala aby šiel sem, pretože ja som nemala ako ísť za ním. Asi to pochopil, pretože začal sa predierať cez ostatných aby sa dostal ku mne. XD Aká je to romantika :P Ja som si ale stále tancovala-no kedy inokedy budem mať príležitosť si tu zatancivať?(Ironia) No ale môj tanec neprerušil Say ale iný chalan-alebo čo to bolo, pretože to na chrbte a rukách mal veľké a ostré ostne. A nerte neverte začal tancovať Hip-Hpo a Drám v jednom.. bol úžasný až mi vybil dych. No aôle to všetko sa zmenilo keď ma dole stiahol Say a ťahal ma chodbou až k jedným divným dverám."Čo..to..je?" Nechápavo som sa spýtala ale nečkala som, že mi odpovie." Este lugar es su verdadera identidad .... Rose ... en el fuego!( Toto je miesto tvojej pravej identiti....ruža... v plameňoch!)" Ako mi to povedal na sucho som preglgla a otvorila pomali, ale fakt pomali dvere, za ktorými som mala prísť k tomu kto vlastne som!!! Say sa len postavil za mňa a sledoval moju reakciu na to keď som otvorila tie dvere. Ja som stála ako kôol v zemi pretože všade kde som sa pozrela bolo to zváštne písmo ako v tom starom chráme, kde sme boli aj s Michaelom, ale bolo tu i niečo viac! Bol tu portrét s mojou prababkou a praotcom, ktorý ešte žije na dračej hore! Prvé čo som spravila bolo to že som podišla k tomu obrazu. Jemne som ceznej prešla a ruku som premiestnila až na nápis." Los cónyuges rudimentos cielo.(Manželia živlov oblohy)"Povedala som na hlas."Vieš prečo ich tak pojmenovali?" Úplne som zabudla, že som tu není sama!"N...nie...."Otočila som sa k Sayovi."A poviete mi to?" Usmial sa a ukázal aby som si sadla na jedno z dvoch kresiel, ktoré boli v strede v miestnosti. Ako som si sadla tak sa posadil aj on."Manželia živlov oblohy...tento názov im dala ich skupinka podriadených, bohužil sú už všetci pod zemou ale na jedného s tejto skupini som narazil počas veľkej vony...bol vo veľmi kritickom stave ale i tak mi rozprával príbech o žene, ktorá mala znamenie na svojom rameni..."Otočil sa ku mne a ukázal na ďalší obraz, kde bolo moje a Anazuine znamenie."...ružu v plameňoch. Toto znamenie má moc o ktorej ty a ani tvoja sestra neviete... toto znamenie vie ovládať vodu, blesky, vzduch a dokonca aj oheň...toto všetko viedlo skupinu aby ju pojmenovali ako Cielo Mujer(žena Oblohy) takto je volali aź po kedy sa nevidala z jedného z nich..emm.. ak si dobre pametám tak to bol génius na výbušniny..." Ja som si v hlave dodala že ešte aj je."...a preto názov zmenili na Manželia živlov oblohy."prestal rozprávať a čakal na moju odpoveď."Takže to znamená, že ja a moja sestra sme získali jej moc...ale ..."Otočila som sa k nemu.""...ako to že ju nevnímam!" Zdalo sa ako keby čakal že to poviem, postavil sa a podišiel k jednej popísanej stene."Tieto schopnosti sa objavia až po formulke zaklínadla, ktoré ako by sa povedalo uvolní vašu silu....Ale!"Ale čo?!..Čo sa stane?!!" Pola som velmi napjata a on ešte napomáhal k tomu aby som vybuchla od napetia!"Ale túto silu musíte používať stále! Zdokonalovať a privlastnoť tak, že keby ste ju každý deň nepoužili nevedeli by ste prežiť!" po týchto slovách sa chytil tej steny a tá sa v zápetý rožiarila na toľko že som si musela zakriť oči aby som neoslepla! Ale ako som ich znovu otvorila bola som na úplne inom mieste. Bolo to ako keby som bola v tom samom chráme ako minule. Poobzerala som sa na okolo a bola tam stena s nejakím zaklínadlom a s mojim a Anazuinim tetovaním. Vôbec nič som nechápala a o toho všetkého som si kľakla oproti tej stene s vypuleními očami som na to zýzala až po kedy som nezapočula veľmi známi chlas ktorý skríkol:"ANAVI ?".

Prvé a posledné12.časť

29. června 2013 v 20:03 | Zuzu |  Prvé a posledné
Keď sme sa od seba odklonili všetci po nás čumeli. "Nechodila ona s Chrisom?" "Ach su tak zlatý" "Kurna závidím mu" A najzabitejšie bolo. "Závidím jej.." To povedal dáky upíri gay. No málo som sa smiala. Pozrela som sa na Daniela. Bol stále trošku mimo. Bola som s ním celý večer a Chrisa som bravúrne ignorovala. Hľadel na mňa celý večer. "Ehm... Emilia ak smiem..." Daniel sa ma chcel niečo spýtať, ale prerušila som ho. "Prosím hovorte mi Emily" "Ah no dobre.. Emily ak sa smiem spýtať vaša zmena je rozhodne zaujímavá, ale nečakal som až takú zmenu... Emily vykať ti je čudné" Zasmiala som sa. "To povedal mladý gavariel." Usmial sa. "Teba by musel prevychovať asi Dracula, aby s teba bola dáma.." Zasmiala som sa. "Môžete začať hrabie Dráculo" "Si vtipná vieš o tom?" Zrazu sa za ním objavila Karolína. "Ehm.. Daniel vykaj jej.." Daniel mierne sčervenel. Bol predsa napomenutý hlavou monarchie. "Ospravedlňujem sa Emily, že som vám vykal a aj vám veličenstvo." Karolína sa usmiala a odišla. "Hmm.. niečo vám ukážem" Povedala som a potiahla ho za ruku von. Stál tam altánok, alebo čo to bolo. Ale hlavné je, že tam bol krb a to bola tá sranda. "Načo sme tu?" Spýtal sa. "Sleduj" Povedala som a mykla rukou, oheň v krbe sa rozhorel. "To ty?" "Áno" "Ale ako?" "Schopnosti dené od jej výsosti" Usmiala som sa. "Emily ak sa smiem spýtať čo má jej výsosť v pláne?" "Neviem, dnes sú zásnuby.. Toto sú vlastne oni, ale viac neviem.." Daniel sa zamyslel. "Väčšinou sa čaká rok alebo aspoň deväť mesiacov do svadby, ale očakávam, že tento krát to prebehne rýchlejšie.. Pretože jej výsosť sa obáva Chrisa" "Ako to vieš?" Daniel sa uškrnul. "Keď si na minutku prestala kontrolovať myšlienky zistil som to.." Nič som mu na to nepovedala. "Vráťme sa tam teda, uvidíme čo sa bude diať" Vrátili sme sa akurát v čas. Jej výsosť mala preslov. "Ako ste už snáď pochopili táto oslava sú vlastne zásnuby Emilie a Daniela. Od dnes majú spoločnú izbu takže ich hladajte v Danielovej izbe. O pár dní presnejšie o dva ja s mojim milovaným druhom Patrikom Frederikom Arminom V. a jeho vznešenou sestrou Emiliou Allison Kelly Lucy I.samozrejme zo sebou vezmeme aj jej snúbenca Daniela Eduarta Paula von Habsburgského a zatiaľ v jeho neprítomnosti to tu bude viesť Christopher Johnatan Dávid Daniel Marko Paul Van Rokensteiler. O dva týždne ste všetci pozvaní na svadbu Emilie a Daniela." Pozrela som sa na Daniela. "O dva týždne?!" "Spoločná izba?!" Nevedela som čo mám robiť. Ale akože vzdorovať niekomu tak mocnému bolo špatné. Vonku sa rozpršalo a šla parádna búrka. Jasné pochádzala odo mňa. Väčšinou stačil jej výsosť jeden pohľad a búrka ustala, ale teraz nič. Musela mávnuť rukou aby to prestalo. Vyšla som von, lebo ona vedela že to ja. Sadla som si na lavičku a po chvíli ku mne prišieľ Chris. "Vezmete sa?" "Ano.." Chris sa zamračil. "Budeš ho bozkávať?" "Ano" Zamračil sa ešte viac. "Budeš ho milovať?" Pozrela som sa na neho, pozeral sa na mňa. Neodpovedala som. "Budeš ma milovať?" Naklonil sa ku mne. Jemne sa dotkol mojich pier a mne sa v bruchu zhmotnilo niekoľko milionov motílov. Z radosťou som mu bozk opätovaľa. Ale keď som si uvedomila čo robím odtiahla som sa od neho. Postavila som sa. "Toto bol posledný bozk" Povedala som a utiekla preč. Ospravedlnila som sa Karolíne, že mi nie je dobre a odišla do Danielovej izby. Bol tam ležal na posteli a spal. Tak moment kam si mám ľahnúť ja? Prezliecť som sa šla do kúpeľne nepotrebujem, aby sa náhodou zobudil. Čo sa stálo, keď som sa vrátila sedel v kresle. "Môžeš spať v mojej posteli" "A kde budeš spať ty?" "V kresle" "Tak toto nie" Povedala som a uložila ho do postele ľahla som si na druhú polovicu posteľe. Paplón mal on a mne začínala byť zima. Zrazu okolo mňa obtočil jednu ruku a potiahol ma pod paplón. "Je ti zima nie?" Spýtal sa a ja som sa na neho pozrela. Hľadel mi do očí. Tváril sa pokojne a milo, ale bol nervózny cítila som to. Otočila som sa a trochu sa k nemu pritisla. "Teplooo" Povedala som blažene a počula ako sa zasmial. Nič som mu nepovedala a po chvíli zaspala. Keď som sa ráno zobudila ležala som pri ňom. Nechcelo sa stávať a tak som ostala chvíľu ležať. Zobudil sa aj on. Hľadel na mňa a potom zo seba dostal. "Dobré ránko" "Ahoj" Povedala som. "Je vám jasné, že by sme sa mali dostaviť k jej výsosti?" "Spýme v jednej posteli tak mi aspoň osamote tikaj." "Dobre súhlasím s tebou" "Nemôžme chvíľu ešte spať?" "Áno môžeme" Nakoniec nás došla zobudiť Karolína a pekne nám vyhubovala, ale ten úsmev nezakrila.

Syn vláscu podsvetia 5. časť

29. června 2013 v 17:50 | Zuzu |  Syn Vládcu Podsvetia
Viin obrázok bude akože úvodným obrázkom bo ostatný sa na mna vykašlali... No neva :D
Sasuke sa posadil a sledoval debatu svojho otca a matky. Stále sa dohadovali či je správne nechať Sasukeho v podsvetí. Sasuke začal vnímať až keď ho oslovil Hádes. "Sasuke bohovia Olympu sa rozhodli, že zajtra sa musíš dostaviť pred Apolóna, aby ťa naučil umenie lukostreľby." "Prečo?" "Pretože si môj syn a musíš ovládať nie aké umenie, a ja som sa rozhodol, že sa naučíš umenie lukostreľby." Sasuke si povzdychol. "A čo ostatný Naruto-san a Sakura-chan?" Hádes si povzdychol. "Naruto jazdí na koňoch a Sakuru učí samotná Athéna umeniu tkáčstva.." Sasuke sa zamračil. "No dobre.." "Od zajtra budeš chodiť na Olymp každý druhý deň... Okrem výkendou..." To posledné by asi nepovedal keby ho neprežila pohľadom Sasukeho mama. Sasuke už ani nešiel domov, zostal v podsvetí. Okolo polnoci sa zobudil na hrozný rev. Žeby mal Hádes nočné mory?? Určite to bude tak tie duše mu to vracajú.. Sasuke sa vydal pozrieť čo to je. A zistil, že sa zmýlil. To Kronos zavíjal na celé podsvetie akoby chcel zomrieť-to sa nedá. "Copak dedečku?" "Chcem ísť von... Osloboď ma!" Sasuke sa zasmial. "Už ma vidíš.." "Si drzý a protivný!" Ozvalo sa spoza neho. Z chodieb sa vynorilo dievča asi ninfa. Mala fialové oči a dlhé tmavé vlasy. "Prosím nechaj Kronosa, on nie je zlý len nepochopený" "A ty si kto?" "Moje meno znie Hinata, ty si syn vládcu podsvetia, nie?" "Ano moje meno je Sasuke čo si zač? Ninfa uveznená v podsvetí" "Nie ja som tu dobrovoľne, starám sa o Kronosa..." "Staráš sa o koho?" "O Kronosa..." "Hinata mi robí spoločnosť..." Sasuke sa naštval videl v tom dievčati dobro a vedel, že ju Kronos zneužíva. "Ty jeden ako si dovoluješ zneužiť niečo tak krehké!!" Zavrčal Sasuke. Celý život ochraňoval matku a teraz chcel ochrániť Hinatu. "Nie... Ja sa i neho starám on ma nezneužíva" Povedala Hinata pokojne. "Čo sa to tu deje?" Zrazu sa pri nich objavil Hades. "Sasuke čo tu robíš?" "Hades kto je toto dievča?!" "EHmm... Sasuke... no to je Hinata" "A čo tu robí?" Sasuke bol rozladený a keď mu Hádes dlhšiu dobu neodpovedal rozhodol sa sám. "Tak nič.. Beriem si ju zajtra na Olymp, som zvedavý čo na to povie Zeus.." Hades ani nestihol zareagovať a Sasuke ťahal Hinatu do svojej izby. Nemal v pláne s ňou hovoriť, ale ani ju nechať pri Kronosovi. Nevedel čo je to za dievča, keď dobrovolne pomáha Kronosovi. A ešte viac ho zmiatlo keď mu ani nenadávala ani nič. Odtiahoľ ju od neho nasilu a ona nič. Ani nepípla. Len zaspala na jeho posteli a on musel spať v kresle. Ráno bol celý rozlámaní. "Sasuke-sama váš koč je tu" Prišla mu oznámiť jedna ninfa. Ten koketný tón ignoroval. Vzal Hinatu za ruku a posadil ju do koča. Mlčala celú cestu. "Apolon" Uklonil sa keď vystúpil a pred ním stál boh, ktorý ho mal učiť. "Sasuke môžeme začať.." Potom si všimol Hinatu. "Kto je toto?" "Hinata, vediem ju za Zeusom" "Ale Zeus nepríma len tak niekoho" Sasuke sa zamračil. "Svojho synovca by mohol" Povedal a odtiahol ju k Zeusovi. Chvíľku trvalo kým ho pustili, ale Sasukeho tvrdohlavosť porazila všetkých kto sa mu postavili do cesty. "Zeus" Ukllonil sa Sasuke keď sa k nemu konečne dostal. "Ah Sasuke čo potrebuješ?" "Ide o toto dievča" Hinata sa neuklonila. "Čo je zač? A prečo nevzdáva úctu bohom?" "Uctievam titánov" Povedala potichu, ale odvážne. "Sasuke prečo si ju sem doviedol?" Zeus s nej nebol nadšený. "Stará sa v podsvetí o Kronosa a ja žiadam vysvetlenie prečo" Zeus sa zamyslel. "Kronos, Kronos..." Po chvíli premýšľania sa pozrel na Hinatu. "Už si spomínam.. Ty si tá malá čo prišla a povedala, že ho zmení?" Povedal so smiechom Zeus. Hinata prikývla. "Sasuke s ňou si nelám hlavu nič jej nehrozí" S týmito slovami ho Zeus vyhodil. Po ceste naspäť k Apolónovi stretol Naruta. "Sasuke-kun.. čo ty tu?" Potom sa pozrel na Hinatu. "A kto je toto?" "Naruto rád ťa vidím a to je Hinata-chan" "Hinata-chan? Rád ťa spoznávam Hinata" Povedal a potriasol jej rukou. Hinata trochu sčervenela. "Teší ma" Povedala potichu. "No ja už musím ísť tak zatiaľ" povedal Naruto a už ho nebolo. "Kto to bol?" Spýtala sa Hinata potichu. "Bol to syn Poseidóna" Hinata prikývla. "Chodí sem často?" "Neviem.." Sasuke nebol zhovorčivý. A debatovať s Hinatou nebol jeho ciel. Bolo to skorej z nudy a aby sa vyhol hodine s Apolonom. Ale nepodarilo sa mu to. Najskôr dostal prednášku o tom, že nemá úctu k bohom a potom hodinu s lukom. Išlo mu to, ale Apolon nebol spokojný stále pindal a pindal a pindal. Sasuke myslel že ho zastrelí. Hinata tam potichu sedela s nimi a pozorovala ich. "Vy ste boh?" Spýtala sa Apolóna. "Áno" "Nevyzeráte" Sasuke sa musel ovládať aby nedostal záchvat smiechu. Nakoniec mu Hinata zlepšila aspoň o trochu deň a on ju nechcel dať Kronosovi bez boja.

Lovenie lovcov 6-8. časť

29. června 2013 v 17:18 | Zuzu |  Lovenie Lovcov
Ja som asi debil.. Lebo kukám že mám napísanu časť a cem vedeť keru som písala na posledy akože tak si prečítam vždy poslednu vetu nech som v obraze že čo to je od kade. A kukám šak posledná bola 5.časť a ja že nepísala som už 6?? A kukám poslednú vetu a že.. Hmmm mám už napísané ďalšie tri časti tak ich sem dám naraz! :D Ak tu boli je mi luto bo som debko...
Ten idiot ma tresol o stenu a diabolsky sa uškrnul. Vrazila som mu jednu preventívnu do zubov a asi to vážne nečakal pretože ho to odmrštilo o dobrých pár metrov ďalej- muahaha démonie bunky. No tento bol fakt silný. Vrazil mi do brucha tak že som v puse cítila krv. Pre istotu ma ešte sotil na zem , akože chce byť vtipný, alebo ako? Jasné padla som ale odkotúľala som sa preč, lebo by ma inak zašľapil. Kopol do mňa a ja som letela kým som nevrazila do steny. Milé. Chcela som sa postaviť, ale nešlo to. Nie že by som nevládala, ale ono to fakt nešlo. "Zomri idiot" Zavrčala som. Naštvala som ho? Je to velice pravdepodobné, pretože sa pohol smerom ku mne s vraždiacim výrazom v tvári. A je to tu, tento chlapík ma tu zabije. Aj by som mala pravdu, keby sa z ničoho nič nezastavil. Úplne sa zasekol, akoby ho niekto zaklincoval do tej polohy. V tej chvíli ma prestal ovládať. Postavila som sa na nohy a skôr ako som sa stihla pozrieť kto ma zachránil sa zhora ozvalo."Tak čo ako sa darí?" Pozrela som hore na plote domu, čo bol asi za tou uličkou, stál Andy. Zoskočil dolu a postavil sa predo mňa. "Em.. Nechcem ti nič hovoriť, ale táto tu je moja.." Vystrel ruku smerom k nemu dlaňou nahor, potom ju zovrel v päsť a ten chlap sa rozpadol. Teda skorej explodoval a jeho krv postriekala všetko naokolo. Teda mňa nie predo mnou stál Andy. Otočil sa ku mne a olizol si prsty. "Em.. chutí dosť čudne.." Zamrmlal a uškrnul sa na mňa. "Čo tu robíš?" Zavrčala som. "Počkaj len si spomeniem.... Práve som ťa zachraňoval.." Povedal a usmial sa. Jaky je len vtipný (irónia). "Ja som to nepotrebovala! Nič od teba nepotrebujem!" Zamračila som sa. Jemu ten úsmev nezmizol s tváre, naopak sa usmial ešte viac. S vačku vytiahol nie aký predmet. Chvíľu mi trvalo kým mi došlo čo je to. "Ty si mi vzal náhrdelník. Vraď mi ho!" "Ale ja som myslel, že odo mňa nič nepotrebuješ" Ja mu asi jednu vrazím. "Netvár sa tak! Budeš mať vrásky" Nevrazím ja ho rovno zabijem. "A čo ak ho za niečo vymením?" "Za čo?!" Uškrnul sa a pozrel na mňa, cez jedno oko mal ofinu ale aj tak som vedela, že mu zmenilo farbu aj keď to druhé mal stále modro fialové. Je to čudné ešte som sa z niečím takým nestretla. No a teraz k tomu čo urobil. Stála som blízko tej steny čo som do nej vrazila a on to zneužil. Pritlačil ma k nej a rukami mi znemožnil možnosť úteku, pričom držal ten náhrdelník v jednej z nich. Pritisol sa ku mne a usmial sa. "Za čo myslíš, že chcem vymeniť ten náhrdelník?" Nechcela som to vedieť a tak som ho len prebodla pohľadom. Asi mu to bolo jedno, pretože svoje pery obtrel svoje pery o moje a následne ma pobozkal. Bolo to čudné, aj keď som ho nechcela pobozkať nedokázala som si pomôcť páčilo sa mi to. Postavila som sa na špičky, pretože bol odo mňa o hlavu a pol vyšší. Chytila som ho za koniec košele, pretože som mala ruky zvesené a keď sa na mňa pritisol, zostali priklincované tak, čiže som ho nemohla chytiť inak. Trochu sa odo mňa odtiahol, teda menej sa ku mne tisol a ja som ruky presunula do jeho uhľovo čiernych vlasov. To čo robím mi došlo až keď niečo padlo na zem a trochu to buchlo. Bol to môj náhrdelník. Odtisla som ho od seba. Nechápal čo robím a úprimne ja som bola úplne mimo. Rýchlo som vzala náhrdelník zo zeme a chcela zdrhnúť, ale nepustil ma. Uprel na mňa taký čudný pohľad. Tak nie jak nebol posmešný ani nič, prišiel mi skôr... úprimný? Je to to správne slovo? "Čo je?" Zarazene som na neho pozerala. On sa zaujíma o niekoho iného než o seba? Zdrvujúca informácia. Vyšmykla som sa mu a utekala som domov. Do prdele čo som to urobila?! Nie len že som mu ten bozk oplatila dobrovoľne, ale ešte sa..... Moment nesmiem nad tím uvažovať. Dala som si náhrdelník okolo krku a ponáhľala som sa domov. Vbehla som dnu a ignorujúc ostatných som vbehla do svojej izby. Vzala som si veci a vbehla do kúpeľne. Začala som si česať vlasy a pozrela som sa do zrkadla. "Nemala by som sa ostrihať?" Tie vlasy mi prídu až príliš dlhé.. Aké vlasy sa asi páčia Andymu?... Tak moment čo tu splietam piate cez deviate? Keď som sa takto zamyslela nečudo, že som skoro dostala infarkt keď mi niekto položil ruku na plecia. "Mne sa tvoje vlasy páčia také aké sú.." Pozrela som sa do zrkadla. Za mnou stál John. "Čo?" "Misty... chcem ti niečo povedať..." "Čo?" "Watashi wa anata o ashite (malo by to znamenať mám ťa rád/ľúbim ťa :D)" Zarazene som sa otočila. "Čo?" Naklonil sa ku mne a jemne ma pobozkal. "Toto" Cítila som ako červeniem. Síce ten bozk nebol taký aký ten od Andyho, ale dokázal mi zamotať hlavu. John odišiel, aby som sa mohla osprchovať : "Bola si tu prvá" Ten strašne bezstarostný úsmev ma doháňa k šialenstvu. Sadla som si a nechala na seba stekať teplú vodu. Neviem prečo, ale dnes sa toho stalo priveľa. Vyšla som von a skoro som z infarktovala pretože sa predo mnou zjavila Sia. Chodí ako duch!!! JE TO PEKNE DESIVE!!! "Upíry sa sťahujú s Japonska... Zdá sa akoby o tebe vedeli... Myslím, že niečo chystajú... Kettie nenašla žiadneho upíra v okruhu 20 kilometrov... Neviem čo to chystajú, ale dávaj si pozor a hej dnes máš voľno.." Prikývla som a ona zmizla tak rýchlo ako sa objavila. Snažila som sa zaspať, ale nešlo to. Ty dvaja mi pomotali hlavu!!!
Ráno som sa zobudila napol zaspatá napol hore! Blbý budík. Dnes sme šli na výlet školský výlet. Takže bez uniformy . Jaká som šťastná. Obliekla som si tričko-Johnove a rifle. Vzala som si mikinu a vybehla von. Nadýchla som sa vzduchu, čerstvého vzduchu. Voňal ako jesenné lístie, ale už bolo cítiť aj zimu... Veď je pomaly November... Pousmiala som sa sama pre seba a ako prvá som sedela v aute. Mali sme ísť predsa na výlet! Do školy autom a ďalej autobusom. Išli sme na výlet mimo mesto. Stanovačka! Kým ostatný nastúpili ja som mala už dávno všetko v aute okrem dôležitých vecí. "Máš zbraň?" Spýtala sa Kettie. "Úplne som na ňu zabudla!" Zamračila som sa. "John mohli by ste ešte minútku počkať?" John sa na mňa pozrel a s úsmevom prikývol. Vybehla som a vzala si pištoľ. "Kam ju len dám?" No nakoniec som si ju dala za opasok. Johnove tričko bolo dlhé takže ju v pohode zakrylo. Dýka skončila vo vojenských čižmách, ktoré som musela vymeniť za svoje tenisky a meč no napchala som ho do tašky pomocou menšej výpomoci od Mishell. To jej čáry máry sa niekedy fakt zíde. Nastúpila som do auta a usmiala sa. "Poďme lebo prídeme neskoro a odídu bez nás.." John dupol na plyn a ja som skoro vypľula včerajší obed. Do čerta kto mu dal vodičák? Santa Claus k Vianociam? Lebo iné vysvetlenie ma nenapadá. Keď zastavil vytiahla som tašku a vbehla do busu. Sadla som si na prázdne miesto do zadu. Do busu naskočil John a sadol si vedľa mňa. Mishell a Kettie mali ísť druhým busom a nad nami mal dozor profesor R. Dnu nastúpil ešte Andy a uškrnul sa na mňa. No hneď ako si všimol Johna zamračil sa. A vyzeralo to, že John tiež nie je z jeho prítomnosti nadšený. Objal ma okolo pliec a ja som zostala zaskočená. "Čo robíš?" Spýtala som sa ho šeptom. "Si moje dievča takže pššš.." Nechala som to tak dala som si slúchadka a zavrela oči. Môj klud mi narušil John keď mi jedno zobral. Neriešila som to, oprela som sa o neho a urobila si s neho vankúš. Zadriemala som, ale tak nie ak mi moju pohodu narušil môj náhrdelník. Začal žiariť. Pozrela som sa vôkol seba. Pri Johnovy stál nie aký chlapík až po chvíli mi došlo, že je to profesor-profesor Livre. To je ten sami čo má tajnú miestnosť v kabinete. Ale ako je možné, že pred tím môj náhrdelník nežiaril? Veď nikto mi s ním nič nerobil iba ak... Pozrela som sa pred seba a očami našla Andyho. On mi pomohol? Šokovane som sa na neho pozerala. On mi pomohol. "Slečna Miku ak dovolíte rád by som s vami neskôr hovoril.." Zamračene som sa na neho pozrela ale nemala som na výber a prikývla som. John sa bál bolo to na ňom vidieť, ale mlčal. Ja som nevedela čo mám robiť a tak som sa od neho odtiahla a pozerala som sa von oknom. Po chvíli mi to nedalo a pozrela som sa smerom k Andymu sedel pri nie akých dievčatách, ktoré z neho boli na mäkko. O niečom sa rozprávali a mne sa to teda vôbec nepáčilo. Zamračene som ich pozorovala až kým sa na mňa nepozrel. Okamžite som odvrátila zrak a sledovala krajinu. Už sme boli skoro tam. Nebolo to ďaleko, len kúsok za mestom. Keď sme tam došli všetci vyskákali z autobusov a začali rozdeľovať úlohy. Ja som sa rozhodla ísť po drevo na oheň. Brala som suché drevo, aby lepšie horelo-toľko ešte viem. Teda až kým ma niekto nechytil za pás a nepritiahol si ma k sebe. "John?" On robí takéto blbosti čiže bolo jasné, že je to on. "Áno?" Zasmiala som sa. "Pusti ma..." Zakričala som keď ma vyhodil na ruky a zatočil sa so mnou. "No tak.. Nechceš pomôcť?" Spýtal sa keď ma postavil na zem. "No mohol by si pozbierať drevo čo mi padlo a zaniesť ho do tábora.." "Ty nejdeš?" Spýtal sa keď to mal všetko na rukách. "Nie.. ešte treba trochu dreva.." "Dobre ale dávaj si pozor keby náhodou..." Bolo mi jasné, že tím myslí keby si náhodou stretla upírov. Prikývla som. Zbierala som drevo šla som hlbšie do lesa. Nechápem či to bol osud, alebo také dačo, ale zrazu som dačo započula. Neviem čo presne to bolo či krik, alebo pokus o zavolanie o pomoc, ale šla som za tím zvukom. Na moje nie veľké prekvapenie sa Andy kŕmil s jedného dievčaťa. Asi to bolo jedno s tých dievčat z busu. Nevyzeralo to že by ju mal v pláne vysať. Sledovala som to, aj keď som asi mala zakročiť. No nezakročila som. Nevysal ju, ale zmazal jej spomienky a napchal jej do hlavy keci o tom, že ju napadlo zviera a on ju zachránil. No hahahahah, chcela som ísť za ním a nakopať ho...dakde. Ale nemohla som... Zobudila som sa v nie akej jaskyni. Neviem čo to preboha bolo, ale nemala som zbraň a ani prívesok. Bola som o nervy. Čo sa to do prdele deje?! "Ah.. takže už si hore?" Pozrela som sa na tvora, ktorý to povedal. Bol to chalan a o jeho plece sa opieralo dievča s miernym úškrnom na tvári. Neboli to upíry, to mi bolo jasné hneď, ale neboli to ani ľudia. Do prdele, že som sa do toho lesa srala po to blbé drevo.

Sedela som opretá o stenu jednej tej skaly. Bola som naštvaná a bola mi zima. Tí dvaja boli démoni. Tak teda aspoň myslím. Vystupujú inak ako upíry, majú zuby ako nože a žerú srnčie srdce. "Dáš si?" Spýtalo sa ma to dievča. "Nie ďakujem zo zásady nejem orgány." Povedala som a malinko prevrátila oči. "Na to, že si naša obeť sa vôbec nebojíš a si arogantná" Počkať počkať ona práve povedala, že som ich obeť?! "Ja som vaša obeť?" "No hej obetujeme ťa nášmu vládcovi. Bude rád" Pozrela som sa na ňu a trochu sa usmiala. "Ste dvaja, ale keby ste boli na úrovni C bolo by vás viac. Na úroveň B nevyzeráte inak by ste tu neboli... Skôr mi pripomínate upírov typu F Vyvrheľov. Typ F u démonov je neovládateľný démon, ale to by ste ma už zabili, takže keďže nepatríte ani k jednému s týchto typov zostali len dva typ E a typ D" To dievča sa zasmiala a ukázalo mi ruku, bola na nej komplikovaná špirála. "Vidíš? To je znamenie" Prehltla som na prázdno. "Takže si vrahyňa a očakávam že on je tiež..." Prikývla. "Ak o nás toľko vieš buď si upírka, démonka alebo lovkyňa" Usmiala som sa. "Hádaj" "Lovíš upírov?" "Hai" "Démonou nie?" "...Nie ich nie...." "Prečo?" Prevrátila som oči. "Ehm.. Som na pol jedna z vás" "Si typ D?" Povedala zaražene. "Nie, mol otec bol démon." To dievča sa zarazilo. "Ako sa volal?" "Neviem o ňom nič" Odpovedala som stroho. To dievča odišlo. "Miku?" Moment ja som zaspala. "Miku? Si tu?" "Andy?" Bol to Andy, musel to byť Andy! "Čo tu robíš?" Spýtala som sa keď som konečne zbadala jeho oči. "Ja prišieľ som ťa zachrániť!" "Nepotrebujem tvoju pomoc!" Odvrkla som. "Fajn tak ja idem" "Fajn!" "Fajn.. ale chcem niečo na rozlúčku!" Kvokol si ku mne. Už aj tak som bola zviazaná takže mu iba ušetrili prácu. "A to som chcel mať s tebou jeden stan.." Povedal a naklonil sa ku mne. Vedela som čo má v pláne a tak som sa snažila odtiahnuť čo najďalej. Nepomohlo o pár sekúnd ma držal vo svojom náručí a venoval mi bozk. "Kašlem na to či chceš, alebo nie, berem si ťa zo sebou.." "Sorry Casanova ona je naša zajatkyňa.." Bol to ten chalan ovalil ho po hlave. O chvíľu sme boli zviazaný obaja. "Ty si génius... Fakt geniálny plán nechať sa tiež zajať" Zavrčala som. "Prepáč to nebolo v pláne, to je len dočasný problém.." V tom sa nám do toho zamiešal ten chalan. "Sorry ale nemal si ju bozkávať, potom by nebol tento váš problém na svete" Pozrela som sa na neho a usmiala sa. "Nemohol by si ma zviazať ďalej od neho?" "Myslel som, že sa máte radi." "Sorry mám priateľa a nie je to on.." "Ale prosím ťa je to len kamufláš, určite ta ani nepobozkal.." Zamiešal sa do toho Andy. Ten chalan sa na nás pozeral trochu znudene. "Fajn ak ťa ten tvôj pobozkal tak ťa od neho posuniem.. A viem rozlíšiť pravdu od klamstva takže ma neoblafneš" "Pobozkal ma." "Je to pravda" Usúdil a posunul ma od neho ďalej. Muahaha tu to máš ty debil. "Hej počkať ako kedy?! To nesmie!!!" Pozrela som na Andyho. "Prečo by nesmel?" "Lebo jedine ja mám na teba nárok" "TICHO!!" Skríklo to dievča. "Bolí ma s vás hlava!! A prišla som na to kto je tvôj otec!" Povedala a pozrela sa na mňa. "Kto?" Hodila sa mi okolo krku. "Môj otec, sestrička!!" Pozrela som na ňu a nedostala zo seba viac ako. "WTF?" "Asi by sme ťa mali pustiť.." Povedal ten chalan. "Nie si môj brat že ne?" "Ne.. som priateľ Mizuki, Sakemoto Oshi" Predstávil sa zatiaľ čo mi Mizuki-chan rozviazala putá. "Máme si tu nechať tohto fešáka?" "Nie to by som vám neurobila, je to mučenie byť s ním... A aj keď ste ma zviazali a boli dosť nevrlý, to je až príliš veľký trest" Oznámila som im. A vzala Andyho. "Mali by sme sa vrátiť do tábora.." "Prídeme vás pozrieť" Zakívala mi Mizuki a nechala ma s Andym samu. "Hmmm takže ten idiot ťa pobozkal?" "Hai" "A bozkáva sa dobre?" "Pobozkaj ho a uvidíš.." "No takže budeš v stane so mnou?" "ČOO?!" Zarazene som zastala. Už sme boli skoro tam. Pozrel sa mi hlboko so oči a usmial sa. Mala som chuť povedať áno. Nedokážem mu povedať nie snaď na nič. "Ja... ja..." "Misty!!" "John?" "Misty bál som sa o teba!" Povedal keď ku mne dobehol a objal ma. Zostala som zarazená. Tuho si ma k sebe pritisol. "Počul som, že sa ti niečo stalo, bol som ťa hladať, ale nenašiel som ťa." Na chvíľu sa odmlčal. "Gomen!" Povedala som. "Nechcela som ťa vystrašiť"

Denník Sestier! 34.časť

29. června 2013 v 17:09 | Zuzu |  Anazuin denník
Nič nepridávam bo počíťač je v oprave.. Dojde pondelok, ale čorgla som mamče notebook :D nič ja muzikant... Ale teraz sa budem snažiť písať kým mi ho nevezmú :D

"Počkaj o čom točíš?" Spýtal sa a ja som pokrútila hlavou. "O ničom" Vzal moju motorku a postavil ju. Samozrejme postavil aj svoju. "Poď so mnou Anazu.." Povedal a usmial sa. Vyzeral roztomilo a ja ani neviem prečo, ale šla som s ním. Išli sme iba neďaleko do jednej kaviarni. Nebolo tam príliš svetla ani ľudí. "Kde to sme?" "Je to súkromný podnik." "Ako to, že sme tu mi?" "Ja sem smiem ísť ja smiem ísť všade.." Usmial sa na mňa. "Ako to myslíš?" "Som Qeunci, moj otec je knieža a vládne svetu so zámku neďaleko Michaelovho domu." "Tvoj otec je.. knieža." Rod Qeunciov vládne svetu a to proti nim sme chceli bojovať. A zrazu príde Ichi a ja sa dozviem, že on je jeden s tých proti ktorým budeme bojovať. No nepicne ma? "Ichi ty... Zdedíš trón?" "Nie.. Otec ma zavrhol pretože som ho nepočúval na slovíčko, ale moje postavenie sa nezmenilo. Na trón sa posadí môj mladší brat, ja ho poznám a nie je v nom nič dobré." Tajže Ichi sa mu vzoprel mohol by nam pomôcť. Posadili sme sa a za chvíľu k nám prišla čašníčka. "Jeden pomarančový džús pre dámu a pre mňa fľašku bluebloodu" Ichi sa usmial a dievča odišlo. Chvíľku som ho pozorovala, tváril sa akoby sa nič nediaľo. Keď nám to dievča donieslo objednávku Ichi sa na mňa pozrel. "Tak prečo si plakala?" Nevedela som či mu to mám povedať, nemala som na to dôvod, ale... "Neveríš mi?" Prikývla som. "Tak mi to povedz a ja ti na oplátku tiež niečo poviem.." Prikývla som, znovu, nevedela som ako to mám povedať a ani som to nechcela hovoriť. "Ja..Kinio...ja som... a on..." "Problémy vo vzťahu?" "V podstate..." "Chceš mi povedať čo sa stalo?" Pokrútila som hlavou. Usmial sa. "Zomrel?" "Nie!" Trochu sa zamračil. Bolo mi jasné že ho nemá rád. Bodaj by aj mal. "Prečo ho neznášaš?" Usmial sa. "Vieš Azu-chan" Len sa mi to zdá, alebo to znie jak meno pre mačku?? Zasmial sa. "Vyzeráš roztomilo jak malé vĺča" Smial sa a bol rozkošný. Úprimne keď som videla jeho úprimný smiech mala som ho o dačo radšej. Utrel si slzy. Bola som taká vtipná až sa rozplakal. Čo som klaun?? "No Azu-chan.." "Som Anazu" "Ale Azu je roztomilejšie..." "Znie to decko!" "Ale roztomile.." "Meno pre psa!" "Ale roztomilé meno pre psa.." Nezabijem ho, nezabijem ho, mohol by byť užitočný, opakovala som si stále do okola. "Azu-chaaaan!" "Ichi drž už hubu!" Zase sa smial jak postihnutý. Môžu byť upíry retardovaný po páde na hlavu?? Nezranila som ho keď som na neho padla?? Možno má otras mozgu.. "Azu-chan.. Si tak roztomilá keď sa mračíš.. ale teraz vážne už vieš kto ste?" "Kto sme?" Zopakovala som... Bola som zmetená o čom točí??? "Hovorím o tebe a tvojej sestre a o vašom poslaní" Skonštatoval a ja som na neho pozrela dosť prekvapene. "Ako to vieš?" Zasmial sa. "Máte čudné znamenia čo mi nedajú spať.. Uvažoval som nad nimi..." "No a?" "Vieš nedávali zmysel samé, ale potom keď ste stáoi vedla seba sa spojili a vytvorili znamenie.." "Hmm čo s tým." "Ste dve takže budete mať rozdelené schopnosti a očakávam, že steba bude upírka.." Jasné, ešte to tak-pomyslela som si vduchu. "A s tvojej sestry vlčica" Nemože to byť naopak?? No hej jeho slová mi šli jedným uchom dnu a druhým von. "Ak s teba bude jedna z nás mohol by som ti navrhnúť zaujímavú ponuku.." O ou.. Len mne sa to zdá, že to ide zlým smerom. "Emm nie diki" "Aspoň si ma vypočuj" Prikývla som, čo zua to dám?? Pri najhoršom budem mať nočné mory.. Usmial sa. Fakt sa začínam báť. "No ak s teba bude upírka tak by sme spolu mohli oblafnúť otca.." "Ak so mňa bude vlkolak?" Neviem jak sa skloňuje vlkolak... Vlkolačica?? Jak poraďte dakto. Ja fakt neviem. "Toho sa nebojím.. ale ak.." Prerušila som ho. "Akože počkaj ako sa vôbec dokopem k tomu aby sa tie schopnosti vo mne prebudili?" Pozrela som sa na neho a očakávala čo mi povie. "Vieš ten chrám.. Určite vás tam už Michael zaviedol je to neďaleko toho lunaparku." Vedela som kde to je. "A čo ďalej?" "Je tam tajná miestnosť, mala by byť... Mi ju nemôžeme objaviť je to nejka zaheslované s tým tvojim znamením" "A Anavinim.." Dodala som. "No jasné" Zamrmlal. "Vieš ide o to, že ak sa tam dostane niekto z Jej poslaním, mala by sa otvoriť tajná miestnosť. V nej by malo byť zaklínadlo, ktoré sa keď sa vysloví premení toho dotyčného...Teda malo by to tak byť.." "Ah no dobre.. a je k tomu dáky háčik?" "Áno kým budete mať osemnásť musíte nadobudnúť svoje schopnosti a potom musíte ich využiť na jednu stranu či na dobro, alebo zlo je jedno ale ak sa nebudú používať môže to spôsobiť že o schopnosti prídete." Pozrela som sa na neho z vyvalenými očami. "takže ich musím používať a je jedno či pre dobro, alebo zlo?" Prikývol. "A aké su tie schopnosti?" "Tuším to súvisí s jedným živlom, alebo dvoma, som si istý s ohňom, bleskami, vzduchom a vodou.. Ty by si podľa mňa mala mať tie trochu výbušnejšie živli.." Kukla som na neho jak na debila.. Nechápala som ničomu. "Ichi nemyslela som si, že to niekedy poviem práve tebe ale ďakujem" Postavila som sa a položila na stôl peniaze. "Hej ja to zaplatím.." Usmial sa. "Nie!" "Ano!" "Nie" "Ano" "NIE" "ANO inak chcem pusu" "Tak ano" Povedala soma zdrhala čo mi sily stačili. No samozrejme mi nemohol uniknúť ten jeho sebestredný úškrn. Sadla som si na motorku a šla do toho chrámu. Neviem jak sa volal už som to zabudla. Keď som tam prišla odstavila som motorku a vbehla dnu. Má tu byť niečo čo by to spustilo. Potom ma napadla ten znak na stene. Opatrne som sa ho dotkla. Nefungovalo to keď tu bol Michael, ale to mohlo byť aj vďaka tomu že sme nič nevedeli a že tu bol s nami. Teraz to tu bolo prázdne. Z polovice znaku, ktorý mám ja na pleci vyšla obrovská žiara. Fialovo strieborná. Zažmúrila som oči. Zrazu som sa ozvala obrovská rana. Spadla stena, normálne sa rozbila a padla na zem. Prešla som cez tie trosky a dostala sa do slepej uličky. Skusila som vraziť do steny ale nepomohlo to. Zas tam bol ten znak. Dotkla som sa ho a nič. Veďla neho bolo dačo napísané. "Cez krv krvou, svetlo svetlom, otvorí sa brána" Ak som to správne pochopila chcú moju krv. Vytiahla som dýku z topánky a porezala si prst. Vykvaplo pár kvapiek krvy a všetky na vrch toho môjho znaku. Cele to dostalo síto fialovú farbu. Nechápem prečo mám červenú krv. A otvorili sa dvere. Za nimi boli schody. Zišla som dole a boli tam ďalšie dvere. Tie chvalabohu stačilo otvoriť. Keby tam bolo ešte dačo tak umrem. Najčudnejšie bolo že tam bola Anavi. "ANAVI ?!"

Vampire a čarodejnica ! 22.Kapitola

28. června 2013 v 7:38 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
Tak tento diel by osm chcela venovať ZUZU -pravej zakladateľke bolgu a taktiež naj kamoške :*
.....pretože máš dnes tak pekný deň (narodeniny) ty prajem ešte raz všetko naj a toto je pe teba :) ... :D Keď ma tak pohánaš :D ...


"Takže ako mám začať, no takže ...ehm ....V dávnych časoch keď ešte neboli vytvorené kmene čarodejníc a čarodejníkov, tak sa zjednocovali silnejšie rodiny tým, že svoju dcéru alebo syna oženia/vydajú s ďalším silným alebo silnejším rodom.....No a medzi mojim a tvojim rodokmeňom to chodí až do dnes, samozrejme ak sa ukážu magické sily. A to sa aj ukázali a preto teraz podľa dávnych tradíc sme zasnúbený a keď príde čas tak budeme aj manželia." *Čo...čo to prepána kráľa rozpráva?!!! ...A-ako to že sa mám vydať za niekoho koho ani nepoznám?!! A k tomu som s ním ZASNÚBENÁ!!! ..Čo to do riti len znamená! Robí si zo mňa srandu alebo čo!!! ...!!!...* "E..Emilli? Je ty dobre? ...Nechceš aby som ti priniesol vodu, alebo niečo iné?" "Č..čo ...em ...nie je mi dobre len..len t-toto všetko je tak náhle...no vieš ja..em ... rada by som sa porozprávala aj s mamou, aby som tom mala jasnejšie..." nevedela som čo robiť a tak som mu niečo trepla ale ako bolo vidno je milý, sympatický a fak veľmi ale veľmi pekný!!!(To mu sa dá ľahko podľahnúť, ale ja sa už nechcem nijak raniť ako s Georgom -že som ho musela opustiť, ale to ako som predstierala že sa to nestalo tak to bola srandaaa :D ) "Tak dobre Emilli, idem zavolať tvoju matku aby ty to vysvetlila ..." Zdvihol sa z boku postele a šiel pri dvere. "....Emilli, ničoho sa neboj ja ťa ochránim!" Ako to povedal zatvoril za sebou dvere a ja som len čumela na tie moje dvere akoby tam bolo nejaké zjavenie alebo čo! To čo mi povedal bolo nečakané a milé ale ja sa nedám! *Bože prečo som sa len musela vrátiť! ..Prečo som len neprikývla, že viem čarovať a že si to všetko pamätám?!! ...Ach! Georg čo asi tak práve teraz robíš? ...Myslíš ma mňa ako ja na teba? Alebo si ma mňa už zabudol?...* Ako som tak rozmýšľala zrazu som započula ako niekto klope na dvere, ale ja som vedela že to je mama! "Poď ďalej mami." A ona vstúpila dnu. " Džacomo mi všetko povedal, tak mám ty povedať prečo to tak všetko je i dnes ,ale bo si chceš len prečistiť hlavu?" *Ako vždy mama je vždy o krok na vpredu!* "Len som si chcela prečistiť hlavu." Pousmiala som sa na ňu a ona si ku mne sadla a chytila ma za ruku, ktorú mi potom jemne hladila. "...Mami..je pravda, že sa zaňho musím vydať?..." Pozrela na mňa a potom sklonila hlavu. "Áno Emilli je to tak...každá čarodejnica, ktorá získa čarodejnú moc sa stane družkou klanu Estel..takto to chodí každých 50rokov." "Počkať! Takže ty si sa vydala za muža s klanu Estel?!" "Hehe, nie ja som sa vydala za svoju pravú lásku...ale je mi ľúto, že teba postrehlo také nešťastie v šťastí."Ako to dopovedala pocítila som niečo chladné na ruke, keď som sa pozrela na ruku videla som ako mi na ňu padajú maminkine slzy, ktoré jej stekali po tvári ako Niagare. *Čo sa to deje, Prečo mama plače? .... Čo mám spraviť? ...!!!* Chytila som mamu za ruku a druhou som jej zdvihla bradu aby som videla jej oči. "Mami to je v poriadku, ja si nájdem svoje vlastné šťastie a neboj. Nikto mi v tom nezabráni!!!" Ako som to povedala mama na mňa len vypleštila oči ale potom sa jemne ale úprimne usmiala zo slovami: "Veľa šťastia, Emilli!" a ja som jej len s úsmevom prikývla. *Ďakujem mami, že mi tak odhodlane veríš vo všetkom- a prepáč, že som ty utajila to s Georgom.* Potom som ju objala najviac ako som vedela a ani neviem prečo, ale po lícach som ucítila ako mi tečú slzy- nevedela som to zastaviť. Moja matka to videla ale n sa pridala a tak sme až do večere plakali, pričom aspoň jedna z nás nevie prečo, alebo áno? "Emilli, už by sme mali ísť dole Džacomo sa bude strachovať ..mno a je tu ešte jedna vec..."Zrazu povedala a vstala z postele a potom si utrela slzy, ktoré ešte mala na lícach. To isté som spravila ja ale i s otázkou: "Aká vec to je?" Po tomto mama pokračovala. "...vieš ide o to, že keď si s Džacomom zasnúbená, musíte sa samozrejme viac s poznať a preto..ehm...a preto budeš u neho bývať" Tieto posledné slová s nej vystrelili tak rýchlo, že som to mu ani skoro nerozumela, ale bohužiaľ rozumela a moja reakcia bola prostá- Stála som tam ako kôl s vypleštenými očami a hlave sa mi premietalo: *Bývať? ...Bývať!!! ..???..*b "Emilli?..."Začala ma ohlasovať mama a taktiež mi kývala rukou pred očami ...ale ja som ju nevnímala ale potom som zbystrela. "Mami! ..T..To je všetko v pohode, len si zbalím nejaké veci a môž..." "To není treba všetko je už pripravené..no a je čas aby ste vyrazili na cestu ..k novému domu." Nestihla som ani nič povedať lebo na prerušila a potom ma hneď ťahala dolu schodmi- a už chápem, prečo tak dlho plakala! Ale prečo som plakala ja?!!

Všetko....???

28. června 2013 v 7:31 | Ivka |  Ostatné

VŠETKO NALJEPŠIE K ...

...

... NARODKÁM :) :) :)


Čoooo? ZUZU má narodky ? .... (:D)


ZUZU! Všetko naj k tvojim 14-stim narodkáááááám !!! Prajem ty veľa zdravia, šťastia, upírov, vlkolakov a samozrejme veľa inšpirácie k tvojej úžasnej tvorbe básničiek , poviedok a ku kresbám ! :D

!!!!VŠETKO NAAAAAAAAAAAAJ!!!

Praje Ivka ! :*


Usmej sa konečne

25. června 2013 v 22:36 | Zuzu |  Básne

Usmev,smiech,vrasky
len tak prekonáš prekážky.

S usmevom šťastným,
so smiechom vlastnim.
S trochou vrások na čele pôjdeš,
ale šťastný budeš to snáď vieš.

Tak sa trošku usmej,
odvráť sa od strany temnej.
Poď s nami ďalej,
nezostávaj v bolesti samej-

Usmej sa konečne,
nech ti smiech vydrží večne.
Daj na moju radu,
nemá žiadnu vadu.

Prekonaj bolesť a strach,
rozhodni aký bude tvôj ďalší ťach.
Vidaj sa k svetlu,
k tomu krásnemu teplu.

Usmej sa do slnka,
veď je to života stránka.
Síce ťa oslepí,
ale temno od teba odlepí.
Zlate lúče ťa zachránia,
temné tiene sa ich stránia.

Bojuj s temnotou svetlom,
keď už vieš o všetkom.
O zachrane pred peklom,
o živote tvojom krehkom.

Len sa usmeh konečne,
a ži šťastne a večne.

Smrť

25. června 2013 v 22:27 | Zuzu |  Básne
Toto je s toho čierneho notesu čo spomínala Ivka trochu deptavé.. Jej názor moj - ani trochu


Smrť je vykúpenie,
stojí za skúsenie.
Je v nej peklo, zem,
jednoducho-dávny sen.

Z neba pôjdem nikam,
kam zo Zeme rozhodneš sám.
Je mi jasné, strach ťa ovláda
možno je to pre teba veľká strata.

Príliš drahý ti je život,
bojíš sa povedať smrti: tak už poď!
Som si vedomá, že smrť je mojím spasením,
ale možno je to iba mojím postupním šalením.

Dýcham pekelný vzduch sám,
a poddávam sa náhodam. Smrť a peklo ma zlákalo
iný pohľad na svet mi dalo.

Hudba :D

25. června 2013 v 22:13 | Zuzu |  Básne

Chce sa mi spať, ale naveky
pýtam sa: mám zmysel života a aký?
Som unavená,
možno znudená.

Zavriem oči, umieram,
zubatej život dám.
Zrazu záchrana príde,
spoza rohu hudba víde.

Cítim radosť, cítim šťastie,
moja duša dobrom rastie.
Hudba je moja záchrana,
anjelmi ľudstvu daná.

Pre mňa je hudba veľa,
a inak by som to nechcela.
Hudba je môj život,
aj keď nemám na to dôvod.

Hudba upokojuje mňa,
a aj tak sa žiť dá.

Krídla

24. června 2013 v 20:57 | Zuzu |  Básne
Ludia sorry že nepíšem ale nemám prístup k netu. Sesterka mi požila na chviľku notebook, ale len a to že som u nej. Takže ale to je jedno jeden chalan moj jeden super kamoš, ktorého by som nevymenila ani za kilo cukru, alebo čokolády... No ale nad 100 tonami by som pouvažovala.... Aj keď nie ani za 100 ton čokolády by som ho nedala a to ja milujem čokoládu :D napísal bombovu báseň. Čiže toto je Dodova báseň.. Mne sa hrozne páááááááááči :D

Chcel by som mať krídla a odletieť preč,
Z obrovskej výšky sledovať svet.
Dajte mi krídla, splníte mi sen,
Vo dne v noci v oblakoch lietať by som chcel.
Nebáť sa nikdy, nespadnúť dolu.
z oblakov pozerať na základnú školu...
Jedine v svete snov lietať môžem..
Vždy keď sa zobudím, preč je môj sen

Temná ulička 21.časť

24. června 2013 v 14:26 | Ivka |  Temná ulička

Tak tu je pokračovanie ...no dlho som to nepísala- nejak mi to nešlo, ale dnes som mala inšpiráciu tak som niečo spietla-dúfam, že sa vám to bude lúbiť :) ...prajem pekné čítanie :)

Ako ste boli pred dverami izby zrazu ty začalo lietať cez hlavu- "Hmm zaujímalo by ma, kde bude spať Tobias ..dúfam , že .." Ani si si to nestihla v hlave ujasniť, pretože Flue otvoril dvere do vašej SPOLOČNEJ IZBY ! Samozrejme Tobias bol iba rád, pretože takto ťa mal stále na dosah ruky a nemusel sa obávať žeby ťa niekto zožral. Ale u teba to bolo inakšie bála si sa že zase bude robiť nejaké divné až úchylné veci, ale to si nechala tak a obdivovala si nádhernú barokovú izbu kde sa nachádzala i veľká manželská posteľ, ktorú obklopovali veľké závesy.- Ako si to zbadala sčervenela si a to si všimol i Tobias a ten sa uškrnul."Takže teraz ma počúvajte!..."Pozrel sa na nás unudený Fluego a mi sme len pomykli plecami."...No takže za 1-2hodiny vás prídem vyzdvihnúť, takže sa za tu dobu umyte a prezlečte do vopred pripravených šiat, ktoré máte v skrini...." Už bol za dverami, ale potom ich náhle znova otvoril a povedal:" Skoro som zabudol....Slečna Manuela na dnešnom uvítacom večierku pre vás a Tobiasa budete po boku nášho veličenstva preto vás žiadam aby ste si skrotili Tobiasa! ..Hehe" Ako to povedal zavrel dvere a začal sa ešte hlasnejšie smiať! Ty si to ale nevnímala až tak veľa viac ťa trápilo to, že si máš skrotiť Tobiasa a že je tu len jedna kúpeľňa! S toho všetkého si sčervenala a Tobias to využil i keď bol trošku urazený s toho aby si si ho skrotila a samozrejme nervózny s veličenstva, ktoré ťa chce po svojom boku."Tak Manu..." Otočil sa k tebe."...čo budeme robiť tie..." Sklonil sa pri tvoje uško a..."..Dve hodiny?!" ...pošepkal ti do uška s úchylným úsmevom."??? Čooo ???" Ty si hneď explodovala. Bola si s toho všetkého mimo ale odhodlanie si mala stále v sebe a preto: "Ja idem do kúpeľne sa umyť!" Odpovedala si mu s prisním výrazom, ktorý mu mal naznačiť, že tam budeš sama. On to aj pochopil a preto si ľahol na posteľ zo slovami: "Len nech ty to netrvá dlho....chcem ísť aj ja." Na toto si mu už neodpovedala len si mu ukázala nahnevaný xichtík a potom si tresla dverami, ktoré viedli do kúpeľne. Tam si sa vyzliekla a hodila sa do vody s ružami a začala si uvažovať nad tým prečo ťa chce veličenstvo po boku a prečo sa Tobias chová ako normálne, no a ešte nad ďalšími vecami, ktoré ti nedali pokoj.....Ani neviem koľko dlho by si tak zostala keby na dvere nezaklopal trochu rozčúlený a viacej ustaraný Tobias."Manu! Čo sa deje: Prečo si tam tak dlho?" Kričal na teba, pričom stále trieskal na dvere. Ty si bola zarazená, nevedela si čo máš spraviť, ale nakoniec si mu zakričala naspäť: "Som v poriadku, len som sa trošku zamyslela al..." Nestihla si to ani dopovedať pretože vedľa teba pristáli vyvalené dvere a v ich rámu stál Tobias. Bol veĺmi ustaraný, ale ako uvidel tvoju tvár plnú života hneď sa ty omotal okolo krku. - Ale berte to tak, že Manu je nahá a vo vani XD."T..Tobias? Čo sa deje?..."Nechápavo si sa ho spýtala. Mala si divný pocit, pretože sa jeho chovanie celkom zmenilo a dokonca sa aj triasol, ale od čoho?"Ja...ja som mal..mal som divný pocit, že tu je ešte niekto...a...a prahne po krvi, ale si nažive..takže som sa možno zmýlil...už dlho som tu nebol." Tobias to zo seba dostal ako s chlpatej deky! Ale asi táto deka by mu nepomohla prestať sa triasť, ale Manu vedela čo má spraviť! I ke)ď bola nahá a po hrudník vo vode objala Tobiasa najviac ako mohla a do uška mu jemne zašepkala: "To je v poriadku, som tu len pre teba." Ako to Tobias započul ešte viac si pritisol k sebe a až vtedy sa spamätal, že Manu je nahá a k tomu vo vani!

Už NIE!

24. června 2013 v 13:38 | Zuzu |  Básne
Taaaak a dalšia báseň úplne črstvá dnes napísaná na školskom brannom :D :D :D


Som zmätená,
V mojich myšlienkach stratená.
Nebaví ma stále rozmýšľať,
Kvôli tebe v srdci chaos mať.
Žiť a smiať sa, to chcem
Pri tebe sa to nedá, viem.

Mám v myšlienkach chaos,
Potrebujem niečiu pomoc.
Len prosím nie tvoju,
Lebo mi spôsobuješ bolesť moju.
Chce sa mi kričať, plakať, nadávať.
Ale usmievam sa, zvládam sa premáhať.

Nebaví ma sa smiať,
Nechcem túto hru hrať.
Pravdu ti nepoviem,
Radšej na teba zabudnem.

Srdce blúdne !

23. června 2013 v 22:29 | Zuzu |  Básne
Noo tak ako to je stále nič nepridávam , ale teraz to je neumýselne pretože sa mi znova pokazil KOMP a tak som požiadala Ivku aby to sem šupla :D ...(Takže to písem ja Ivka:P - ale všetko je komplet prepísané s SMS od ZUZU :D )


Koľko sĺz ešte vynoriť mám.
Nevieš? Môžeš za ne ty sám.
Bolí ma pohľad na teba
a to mi vážne netreba.

Nepoviem ti, že som s toho na dne.
A tvoje srdce, moje kradne.
Nepoviem ti, že žiarlim.
Radšej ťa chválim.

Povzbudzujem a vravím len tak ďalej.
A pri tom plačem temnote tmavej.

Nechcem aby si smutný bol,
preto srdce s rozumom odohráva krutí boj.

Aj keďto bolí,
za tvoje šťastie to stojí.
veď ta rana na srdci sa zahojí.

Choď šťastný buď.
Prejdi života svoj pud.
Ja zabudnem, dúfam.
Viac povedať si netrúfam.

Vravím zbohom.
Aj keď máš miesto v srdci mojom.

(Podľa mna je to užasná báseň - ZUZU sa vážne prekonala! :) )