Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Červenec 2013

RPG??

31. července 2013 v 21:31 | Zuzu
Nepoznáte niekto nie akú dobrú RPG školu, alebo dačo??? Belf nerátajte tam nikoho nepéoznám a tak ma to nebaví... poradte niekto....

A ešte je vyhlásená sutať čiže TU sa kuknite mne sa to lubi :D

nemám slov :D

31. července 2013 v 21:08 | Zuzu
Tolko ludi ani nepoznám :D a že 4000 dní smoly :D

Kto dostane tento dopis, nech dá pusu tomu koho má rád!!! POzri sa na tento dopis, bol poslaný tebe pre šťastie. Originál je uložený u ženy v Anglicku a obletel celý svet 9-krát. Teraz bolo šťastie poslané tebe. Získaš šťastie do niekoľkých dní po dostaní tohto listu, ale musíš ho poslať ďalej. Nejde o žiaden vtip, poštou Ti príde šťastie. Pošli tento dopis ľuďom, o ktorých si myslíš, že šťastie potrebujú a tým im ho praješ. Neposielaj žiadne peniaze, šťastie sa nedá kúpiť. Odoslanie tohto dopisu neodkladaj, pretože musí opustiť tvoje ruky do 96 hodín. Vojak Falt ževraj po odoslaní 20-tich kopií vyhral 20 milionov dolárov. Pani Dosová poprosila sekretárku, aby jej urobila 20 kopií a za niekoľko dní vyhrala 20 tisíc dolárov. Jana Dolanová dostala tento dopis, 20 kopií urobila, no zabudla ich posslať. Stratila prácu, ale keď kopie neskôr poslala, získala ešte lepšiu prácu než mala. Pavel Bura, ktorý dopis vyhodil, za niekoľko dní zomrel, prerušil reťazec a neveril v jeho moc. Preto prosím odošli tento dopis v 20-tich kopiách a uvidíš čo sa stane po 4 dňoch. Dnes okolo 00:00 sa Tvojej láske bude o Tebe snívať a uvedomí si, že Ťa miluje... pokiaľ to nepošleš 10-tim ľuďom do 1 hodiny čakajú Ťa problémy s láskou.. Malý anjelik pozor! Ak to budeš ignorovať, bude Ťa Tvoja láska nenávidieť a ty budeš mať 4000 dní smolu. Po 4 dňoch od niekoho budeš počuť, že Ťa naozaj miluje. Keď prerušiš tento reťazec, budeš mať navždy smolu, takže to pošli 20-tim ľuďom a mne späť, ak som tvo Vyberte si emotiikonu Koniec konverzácie na chate

Yuki Uchiha 12. časť

30. července 2013 v 17:06 | Zuzu |  Yuki Uchiha
Ked sme prišli na miesto, zamračila som sa. Nikde som nevidela Hira. "Vidíš Hirota?" Spýtala som sa Tery. "Nie" Vošli sme do triedy a posadili sa na miesto. Zjavil sa tam náš skúšajúci Choji. "Takže na začiatok. Som váš skúšajúci Choji. Ak je tu niekto kto tu nemá kompletný tým môže rovno odísť." Poobzerala som sa. Hiro tu nebol. Postavila som sa a Tery ma nasledovala. Chceli sme odísť nov tom sa rozrazili dvere a dnu vbehol Hiro. "Prepáčte, že meškám, ale matka vám posiela jedlo." Povedal Chojimu.Chojimu sa zalesklo v očiach. "Ehm... No dobre, sadni si" Hiro si sadol a zazubil sa. Ja som sa posadila a Tery tiež. "Takže poviem to len raz tak dobre počúvajte! každý z účastníkov jedného týmu má na začiatku 10b. a keď niekto z týmu bude mať na konci hodiny 0b. tak vypadne celý tým.V triede sú elitný ninjovia,ktorý majú za úlohu dávať na účastníkov pozor aby neopísovali.V prípade ak sa niekto pokúsi vydiťeľne opýsať,elitný ninjovia ho zapíšu (každý zápis stojí účastníka 2b.) 5 krát, automaticky celý tým vypadne. V teste je deväť otázok máte na ne tridsať minút. Potom budete mať desať minút na poslednú desiatu ústnu otázku. Tak a teraz začnite." Usmiala som sa. Pár otázok som vedela, ale úprimne nie všetky. Nedalo sa nič robiť, musela som opísať, ale nesmeli si to všimnúť. Pri okne rástol jeden veľký dub a na moje šťastie pri okne sedelo aj pár šikovných hlavičiek. Pozrela som sa do papiera a začala obhrýzať pere pri čom som v podstate len hovorila. Ruky som si dala pod lavicu. "Jutsu zeme, listové spojenie" Usmiala som sa pretože to vyšlo. Konáre stromu sa nahli k Kirovy. Vedel to čo ma prekvapilo. Na listoch sa vytvorilo pár malých očí, strom mi poslal telepatickú správu či je tam napísané a ja som si to pokojne opísala. Elitný ninjovia si ma nevšimli. YES! Zrušila som svoje spojenie so stromom a pozrela sa na Hira. Bože on nič nevedel. Tak nič znovu. Za pomoci čakry som trochu otvorila okno a na jeden s listov napísala správne odpovede typovacých otázok. Boli tri. List som poslala k Hirovy. Pozrel sa naň a opísal si to. Zmenila som slová a mohol si opísať ostatné otázky. Vždy som zrušila svoju "čakru" ked sa okolo Hira prešiel elitný ninja. Elitný ninjovia zozbierali testy. Prebehli ich očami. "Tým G von, tým A von, tým C von.. D tiež" "Zkráť to" Povedal Choji jednemu ninjovy. "Zostávajú tími: B,D,F,E,G, I, Z, L, V, X a H" Odľahlo mi. Pozrela som sa okolo seba. Bolo nás dosť. Pozrela som sa na Tery a na Hira. Bolo to ok. Chvíľutrvalokým všetky vypadnuté tími odišli. Zamračila som sa, predsa len nás bolo veľa. "Takže môžeme prejsť k záverečnej otázke prvej časti chuninskej skúšky a tá je.." Nastala dramatická pauza. "Skôr ako k nej postúpime mám pre vás varovanie. Tí čo si myslíte, že ju nezvládnete sa prosím postavte a odídte o rok to môžete skúsiť zas. Tí, ktorý tu ostanú a odpovedajú zle sa už nikdy nebudú môcť zúčastniť chininských skúšok" Zmrzla som. Bola som šokovaná a nevedela som čo mám robiť. Notak Yuki ukľudni sa ty to zvládneš. Pár tímov sa postavilo a odišlo. Pozrela som sa na Hira,ktorý si odfrkol. "Deje sa niečo Hiroto?" Spýtal sa Choji sensei. "Je to smiešne" "O čom hovoríš?" "O tomto lebo ak si myslíte, že sa vzdám bez boja tak sa mýlite" Choji sa uškrnul. "Dobre,ak ste si všeci istý, že to risknete postúpime k desiatej otázke.." Na chvíľu sa odmlčal a čakal či si to niekto nerozmyslí. "Ehm.. Tak dobre, ale ja nebudem ten čo vám položí desiatu otázku bude to Hokage-sama" Zrazu sa pred nami zjavil Hokage. "Takže..." Prešieľ triedu pohľadom a ked zbadal Hira usmial sa. "Desiata otázka znie: Ak sa váš partner počas misie ťažko zraní čo urobíte po a, vrátite sa a nedokončíte misiu, alebo po b, dokončíte misiu bez ohľadu na zranenie vážho partnera a necháte ho samého." Dal nám pár minút na rozmyslenie. "Tý čosi myslíte a, postavte sa tí čo si myslíte b, zostante sedieť" Pár ľudí zneistelo, predsa len ak sa postavíme je možné, že nás rovno pošle preč. Aj tak som nevedela čo spraviť kým sa neozval Hiro. Postavil sa a treskol po stole. "Ak si myslíte, že nechám svôjho partnera len tak, tak sa mýlite. Ak by aj bol zranený atá misia dôležitá nikdy by som ho neopustil!" Postavila som sa, Tery už stála a hrala sa s nechtami. "Ste si všetci istý svojimi odpovedami?" "Hai" Povedali všetci jednohlasne. "Takže tí čo sedíte sa prosím postavte a odídte" Tími čo sedeli sa zatvárili zničene. "Ale za vašu odvahu sa môžete zúčastniť chuninských skúšok znovu" Na tvárach niektorých sa objavil úsmev. Ked sme ostali v triede iba mi. Hokage sa usmial. "Gratulujem prešli ste" Potom sa vedľa neho zjavil Shikamaru-san. "Druhou časťou skúšky vás budem "doprevádzať ja, aj ked je to otrava" Hokage sa usmial. "Ale Shikamaru nebud protivný" "Nič menej zadanie druhej časty chuninskej skúšky sa dozviete poobede, stretneme sa pri lese smrti"

Budúva časť: Chuninské skúšky 2. časť

:D

30. července 2013 v 16:14 | Zuzu
Moje nové zvonenie... Mala som si to skorej stiahnuť.. AK to ešte niekto nepočul a má rad upírov... Keby sa toto spievalo napr. v Twilightu tak si ho aj pozrem :D


Romeo x Juliet

28. července 2013 v 21:06 | Zuzu
Hmm tak som si písala a je to ala toto...

Romeo stál na streche jedeného s domou. Bol s neho dobrý výhľad. S celej Verony sa s neho vydelo najlepšie na Capuletocské sídlo.Čakal na výsledky svojej práce. Dal totižto podpáliť sídlo Capuletov, preto sa naň teraz pozeral. Chcel sa zbaviť Julia, údajného budúceho vládcu Verony. Kvôli svojej matke bol schopný všetkého a ak bola toto jediná možnosť oslobodiť ju spravil to. Nie neuniesli ju Capuletovci. Romeov otec veľký Montek ju uväznil, aby mohol Romeom manipulovať. Chcel moc. A aj keď mal Romeo zabiť Julia. Nik ešte nevidel slávneho Capuleta. Poznali iba meno: Julio Capulet a vedeli, že má rišavé vlasy. Nevedeli že Julio Capulet je vlastne Julia Capuletová. "Romeo" Ozval sa jeho verný priateľ Benvolio."Áno?" "Dostal som informáciu, že v zámku sa nachádza Juliova sestre Julia.." Romeo sa zarazil nikdy o nej nepočul a ani nemohol. Dobre ju ukrývali. "A on?" "Nie je tam" Romeo sa zamračil mal by ju ísť zachrániť. AJ išieľ. Vletel medzi horiace stĺpy a rozrazil dvere. Krídla mu robili kryt pred ohňom. Netrvalo dlho a jeho zrak našieľ bezvládne telo mladej Julie. Mohla byť rovnako stará ako on, možno mladšia. "Možno jeho dvojča" Napadlomu a dvihol ju. Rozprestrel krídla a odletel aj s ňou v náručí. Leteľ na západ opačným smerom ako išieľ dym. Položil ju do mäkkej trávy. Mala krásnu tvár a vlasy farby ohňa, ktoré boli hlboké a už len na pohľad krásne a jemné. "Julia" Nevedel prečo to povedal, možno sa mu iba páčilo jej meno. Sadol si vedľa nej a krídlami spravil tieň. Po chvíli začala pomali otvárať oči. "Julia?" "Áno" Odpovedala aj keď nevedela kto sa jej to pýta. Pozrela na svôjho záchrancu. Nevedela kto to je, ale podľa modro čiernych vlasov spoznala že je to Montek. Vo Verone mali iba dva rody krídla Capuletovci a Montekovci. Romeo sa pozrel Júlie do očí a zbadal v nich istý vzdor. "Montek" Vyslovil s miernym podráždením. Vedeľa čoho sa Montek dopúšťa na obyvateľoch Verony. Romeo trochu zarazene prikývol. Julia ho prebodľa pohladom. "Môj brat tam nebol"Julia hrala, že je Julio a darilo sa jej, hrala to vždy. Verona by predsa neprijala jemnú ženu ako vladárku.

AK chcete pokračko dajte vedieť :D

Nooooooo

28. července 2013 v 19:47 | Zuzu |  Obrázky&Kresby
Takže keď tu není Iva a ja si pamätám, že raz bolo napísané.. tuším od Sachiko alebo neviem už od koho..ak samilim tak sorry, že nestíhate čítať a tak nemate čo komentovať takže dnes som sa nudila a kreslila som... snad to vaše oči prežiju


Notes

28. července 2013 v 18:30 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..

Sasuke Uchiha zliezol dole s pósia a predieral sa medzi ľudmi. Niektorý na neho ohromene pozerali iný sa mu vyhýbali. Anie jeden sa neusmieval až na našu ružovlásku. Keď ju našieľ pozrel sa jej hlboko do očí. Jej smaragdy sa vpíjali do jeho temných očí. "Sasuke... Ja.." "Pššš" Povedal a odviedol ju preč od ostatných. Neďaleko školy tiekla rieka, ktorá bola vydieť od jediného miesta na škole. Zo strechy, tam teraz stál Sasuke so Sakurou. "Sakura vadí mi... Itachi" Povedal Sasuke zatiaľ čo jej bol otočený chrbtom, pozeral na rieku. "Sasuke ja..." "Ja viem chceš jeho, ale ja si neviem pomôcť.." Povedal a Sakura nevedela čo ďalej. Stála pri stene a keď sa rozrazili dvere skoro dostala po hlave. Ako inak bola to Karin. Keď ju Sakira zbadala napadlajej jediná myšlienka To je sukňa či opasok Karin sa Sasukemu hodila okolo krku. "Sasííí bol si úžasný. Ty si úžasný" Povedala a venovala mu bozk. Sakura sa na nich sekundu pozerala, ale potom ušla. Je rovnaký,stále rovnaký! Nechápala prečo, ale zranilo ju to. Zbehla dole. Nevedela kam až kým jej neblikol mobil.
Itachi: Sakura-chan... Čakám ťa dole pri vatre tak rýchlo príď. Sakura zbehla dole. Vonku medzi ľudmi našla Itachiho. Rocker trochu vyčnieval. Hodila sa mu okolo krku. Upokojovala sa jeho vôňov. "Ohayo Itachi" "Ahoj Sakura-chan" Chvíľutam len tak stáli v objatí až kým Itachi neprehovoril. "Sakura-chan... Chcem ti niečo ukázať" Sakura na neho pozrela. "Dobre" "Môžeš odísť?" "Hai.." Itachi ju začal ťahať preč. VIedol ju k autu. Otvoril jej dvere ako džentlmen. A zatiaľ čo sa jeden choval ako džentlmen druhý k tomu mal ďaleko"Pre boha Karin zlez zo mňa" Kričal Sasuke na Karin, ktorá sa na neho lepila ako o život. "Nie Sasííí dostaneš odmenu zato, že si mi zložil takú užasnú pieseň" Sasuke zostal zarazený. O čom to preboha tá hlupaňa točí? "O akej piesni hovoríš?" "No o tej čo si spieval.." "O ktorej?" "Veď vieš.. chrán ma bran ma..." Zaškriekala Karin maximálne falošne."Ale to nebolo pre tebe.." povedal Sasuke a Karin z neho zliezla. "A pre koho teda?" Sasuke sa zamračil. "Teba do toho nič.. Keď ťa budem chcieť ozvem sa.." Povedal a odišieľ. Vbehol do davu medzi ľudí a hľadal Sakuru no našieľ iba Saia s Ino. "Sai hľadám Haruno kde je?" Sai mykol plecami a Sasuke sa chcel už pobrať preč keď ho zastavil hlas Ino. "Videla som ju odchádzať z Itachim" "Do čerta!!" Sasuke sa zamračil a rozbehol preč...Kým zháňal taxi Itachi zastavil pred Uchihovským domom. Otvoril Sakure dvere. "Načo sme tu?" "Uvidíš" Povedal Itachi a ťahal Sakuru hore do izby. Nie nie do svojej do Sasukeho. Otvoril dvere a následne mu otvoril aj šuflík. Vytiahol z neho notes. "Pozri Sakura" Povedal a podal jej ho. Boli v ňom mená všetkých jej spolužiačok. "Vidíš tie čierne bodky? S tími dievčatami Sasuke už spal" Povedal a ukázal jej na všetky mená. "Čože?" "So všetkými dievčatami čo sú na tom zozname Sasuke už spal... Teda až na teba a Hyuuga Hinatu, vraj kvôli Narutovi" Ukázal na Hinatine meno a v zátvorke bol napísaný Naruto. "On si o tom vedie záznami?" Itachi prikývol. "Pozri vedľa tých mien má dokonca hodnotenie od jedna do desať" Sakure prišlo nevoľno. Nechápala ako môže niekto spraviť niečo takl strašne nechutné. "Preto ťa chcel, lebo teba jedinú ešte namal" Povedal Itachi a Sakura sa na neho pozrela, až teraz jej došlo, že aj keď všetky tie city potláčala, milovala Sasukeho, ale tímto ju zničil. "Sakura netráp sa máš preca mňa" Povedal Itachi a jemne ju pobozkal. Chytil ju za ruku. "Neboj sa ja ťa ochránim" Šepol jej do ucha.V tom všetkom sa zrazu vo dverách objavil Sasuke keď zbadal svôj starý notes zbledol. Úplne naň zabudol, veď to bolo už tak dávno. Sakura sa otočila a pozrela sa na Sasuke obviňujúcim pohľadom. "Sakura ja.." "Nehovor na mňa" Povedala úplne ľadovým tónom držiac Itachiho za ruku.


Death Note 3/3

28. července 2013 v 17:36 | Zuzu |  Death Note

Alu sa na mňa pozeral mierne otravene. Zabila som už dosť ľudí a on stále nevedel ako to robím. No uznajte to by nasralo každého. "Alu??" "Čo chceš?" Uškrnula som sa, stáke bol takýto odporný. "Chceš zápisník?" Mlčal a ja som sa spokojne zvalila na posteľ. Pustila som si hudbu. Alu ma pozoroval robil to už mesiace. "Rea..." Oslovil ma a ja som sa na neho pozrela. "Nechceš byť bohyňou smrti?" "Ani nie" Povedala som a prestala mu venovať pozornosť. Sedel na mojej posteľi. Vyzeral komicky. Krídla mal stiahnuté, ale aj tak si ich búchal pri každom nádychu. Zasmiala som sa. "Alu.." "Áno?" Postavila som sa a uvoľnila mu posteľ. "Sadni si tam skôr než si to rozmyslím" Zostal zarazený, ale poslúchol a ja som sa usmiala.

********

Prehrala som, túto hru bez hraníc. Pozerala som sa na neho. Sťažka som dýchala, ležala som v nemocničnej izbe a vedela som, že umieram. Držal v ruke zápisník a svoje shinigami oči upieral na mňa. "Ako??" Spýtala som sa s poslednýchsíl. "Tvôj osud už bol napísaný keď si našla zápisník." Pozrela som sa na neho mierne unavene. "Ako?" Zopakovala som. "Napísal som tvôj osud skôr ako si našla zápisník... Prišieľ som sem zabiť teba" Nechápala som jeho slová. "Bola si chorá nie? Tvoj osud sa napísal v deň tvôjho narodenia a ja ako jediný boh som mohol vidieť čo v ňom bude..." Na chvíľu sa odmlčal. "Vedel som, že budeš mať môj zápisník... Vedel som, že to bude pre teba hra a ja som sa rozhodol ju hrať..." "Vedel si?" "Či som vedel kde je zápisník?" Prikývla som. V mojich kostaich to len zapukalo. "Áno" Pozrelasom sa na neho. "Prečo?" Spýtala som sa. "Chcel som s tebou stráviť nie aký čas.." Zašomral a ja som ako malá zopakovala svoju otázku. "Prečo?" "Vieš pretože mojím osudom je zachrániť ťa.." Usmial sa na mňa. Nechápala som ako to myslí. Pristúpil ku mne. "Bol som človek mňa zachránil najvyšší a preto je zo mňa najvyšší boh." Usmial sa. "Musíš zomrieť ak chceš žiť" Naklonil sa ku mne a vdýchol mi vzduch do úst. Usmial sa. Vážne sa usmial a ja som zavrela oči. Umrela som, ale nie docela. Keď som ich znovu otvorila nachádzala som sa v čudnom svete a mala som tvár ako on "prišitú". Usmiala som sa pri mišlienkena Alua. V čistej prázdnote z neba zletel nový zápisník smrti a jeden zápisník. Boli tam jeho poznámky na poslednej strane bolo napísané:

Rea, teraz si ty bohyňou medzi shinigami. Staraj sa o nich.
Kroť ich, ochraňuj a vlásni im spravodlivo.
Raz príde čas keď aj ty odovzdáš svôj život tvôjmu nasledovníkovi.
Nezabudni s ním hrať nie akú hru nech sa zabaví.
S nadpozemským pozdravom
Shinigami čo ti odovzdal život
Alu.

Mierne som sa usmiala. Predsa len nebol taká sviňa. Ale toto v death note nebolo. Pozrela som sa von so svôjho "zámku" a zahľadela sa na shinigamiov, ktorý plnili svoju povinnosť. Raz príde čas keď budem rovnako protivná jak Alu k nie akému človiečikovi. Pozrela som sa pred seba na osudy ostatných o mojom nasledovníkovi nebolo ani zmienky. Dúfam, že shinigami majú nebo. Musím to predsa Aluovi spočítať. Hrať sa so mnou. Sviniar jeden... Mohol napísať aspoň dovidenia. "Ver mi ti protivný shinigami mi sa ešte stretneme.... Zatiaľ Alu!"

HEJ!!!

28. července 2013 v 16:54 | Zuzu
Lidičky pamätáte ked som dakedy neviem kedy dávno napísala článok o tom, že by som rada keby môžem napísať poviedku kde by ste mali svoju postavu.. Volakedy...11. Júna.... no počkajte... TOTO AK chcete tak mi dajte vedeť!!!

Upíri kousnutí 1.5

28. července 2013 v 16:49 | Zuzu |  Upíri kousnutí

"Volám sa Kyuketsuki Amai" Prerušil Amai učiteľa. Bol znudený s tejto školy. Všetky dievčatá boli rovnaké. Priťahovalo ich nebezpečie ukryté v ňom, tak ako vždy. "Nabudúce ma neprerušuj Kyuketsuki" Nevenoval mu anijeden pohľad. Toho učiteľa mohol zabiť jediným pohľadom, presne tak ako si ho prečítal na jeden pohľad. Bol učiteľom, ale slabým, spoliehal sana svoju pravú ruku-prezidenta triedy, nemal rešpekt k nikomu a bol znudený životom, bál sa Amaia rovnako ako sa bál hadou. Amai si sadol čo najďalej od okien. Najtmavšíkút bol s jeho prítomnosti ešte aj strašidelný. Amai bols toho znudený všetci sa bálina neho pozrieiť aká otrava. Uvažoval, že si vybral zlú školu. Chalani s neho boli posratý a baby ním boli unesené iba keď vyzeral bezpečne. Hral sa s perom a predstavoval si ako ho zapichne učiteľovi do krčnej tepny všetkých naokolo. Naplánuje to ako atentát jedného zo žiakov so samovražedným koncom. Neusmial sa nad svojím plánom, ale bol s neho nadčený. Pohrával sa so svojím plánom a predstavoval si ho. Zarazil sa keď na sebe ucítil nieči pohľad. Neprekvapilo ho to až tak vždy na neho ľudia hľadeli, snažili sa nemyslieť na jeho plné pery, modré oči, ale nedokázali mu odolať. Pozrel sa smerom, s ktorého cítil nieči pohľad. Bolo to dievča čo ho neprekvapilo skvôr ho prekvapilo, že sa neotočila keď na ňu uprel svoje zafírové oči. Aj keď ho to prekvapilo nedal to na sebe poznať, tváril sa znudene s miernym podtónom otravy. To dievča ho nepozorovalo zbožne ako by čakal, skôr ho skúmalo. Keby sa smial asi by sa aj zasmial. Predsa je tu niečo zaujímavé.. Prebehla mu mysľou zaujatá myšlienka. Preskúmal to dievča. Uniforma perfektne upravená. Rozpustené vlasy, hnedé a prirodzene rovné. Čudoval sa, že si nežehlí vlasy. On to tiež nerobil, ale on mal na to svoje dôvody. Pozrel jej do očí. Trochu sa zamračil, ale ľudské oko by to nemohlo postrehnúť. Mala modro zelené oči, mala jej oči. Zamyslel sa, vlastne sa na ňu celkom podobala. Chýbala jej však bezstarostnosť v pohyboch, úsmev na tvári a jemnosť v očiach. Namiesto toho si ho merala prísnym pohľadom, jej pohyby boli strnulé, ale istým spôsobom elegantné. Mal chuť jej nahliadnuť do mysle a aj to urobil. Jej myšlienky boli presnou kópiou učiteľovho výkladu. To dievča ho fascinovalo nemalo ani jedinú myšlienku, ktorá by sa tíkala jeho aj keď jej pohľad bol stále uprený na ňom. Zazvonilo v Amaiovi to vyvolalo chuť zvracať. Nenávidel ten zvuk, mal ho dosť, ozíval sa mu v hlave a vďaka jeho perfektnému sluchu bol na nevydržanie. To dievča k nemu podišlo. "Som predsedkyňa triedy Lisawa Sumato" Predstavila sa mu a on sa na ňu pozrel s absolútnym chladom. "No a?" Vydel, že ju to šokovalo, ale pokračovala. "Mám klub, mladých detektívov niekedy sa nám podarí získať stopy a pomôcť polícii. Teraz pracujeme na prípade zomretých dievčat. Ak chceš môžeš prísť" Povedala a on mlčal. Nechcelo sa mu márniť slovami na niekoho tak nudného, čakal niečo viac, ale toto bola nuda. "Prípade?" Spýtal sa posmešne. "Áno dievčatá čo boli zabité v poslednej dobe, boli zo školy Digiho de la Rossu" Pozrel na ňu. "Možno prídem" Povedala tým ukončil ich rozhovor, Dobre vedeľ o koho sa jedná tie dievčatá zabil on. Bol si vedomí, že polícia ho nevypátra, ale táto mladá holčička mu pripadala inteligentná. Vydel v nej istú hrozbu, ale nevenoval tomu pozornosť. Keď bude príliš nebezpečná zbaví sa jej.

Mám pre vás Anketu

26. července 2013 v 23:43 | Zuzu
Neskutočne, ale neskutočne.. mám radšej stary dizanj blogu jak novy... Sice som oba robila ja, ale aj tak mám radšej stary... No Ivanke sa lubi novy... V poslednej dobe ma serie... Takže ako inak mi sa nedohodneme neni šanca... Takže sa pýtam vás vy by ste mali byť objektívny... Je jedno, že máte radšej Ivankyne poviedky, pretože oba dizajni som robila ja čiže to mám uprimne na háku... Uvažovala som, že spravým aj iný ďalší nový... Lebo:
Stary desing- nesuvisel s blogom, ale bol krajší taky.. pokojnejší...??
Novy desing- suvisi s blogom, ale je....emm... chaoticky nedokonaly, neposoby dobre...

Takže sa vás pýtam keré by bolo lepšie... Viem, že by to trebalo zmeniť, ale ja som už raz taká nedám si pokoja....

Jediná dôležitá vec: HLASUJTE V ANKETE!!


Lovenie lovcov 9.časť

26. července 2013 v 22:28 | Zuzu |  Lovenie Lovcov
Lidičky za tohle se omlouvám mám trochu čudnu naladu, trochu uchylnu...napísala by som to ešte horšie ale mám pocit že by ste ma za to mali právo odsudiť.... čítanie je zaujímavé hlavne ked čítate poviedky od Aki :D Nik to asi nepochopí a asi ani ona, ale šak nevadííííí


"Dokončíme to inokedy Miku" Povedal Andy a odišiel. "Čo doriešite?" "Nerieš.." "Spravil ti snáď niečo?" "Nie... To nie" John nič nepovedal. "Mala by si sa ísť ešte prejsť... Ten debilný učiteľ ťa hľadá.." "Aha..." Otočila som sa nečakala som, že pôjde za mnou ani som to nepožadovala. Nešiel. Trochu ma to nasralo, ale neriešila som to. Netrvalo dlho a objavil sa pri mne Andy. "Čo chceš?" "Pusu" Prevrátila som oči. "Ja to myslím vážne.." Pritlačil ma o strom. "Čo robíš?" "Hovorím ti, že chcem pusu" Povedal a natlačil sa na mňa. Srdce mi začalo byť príliš rýchlo. Zahľadel sa mi do očí a potom ich zavrel. Jeho pery si našli moje a on mi venoval jeden bozk. Sladký, jemný a žiadostivý. Podlomili sa mi kolená. Pozeral mi do očí. Uškrnul sa a ja som mlčala uväznená v jeho zovretí. Jednou rukou ma chytil za zadok. "Čo to robíš ty idiot?!" Zapišťala som. Vážne, nedalo sa mi normálne hovoriť a mala som s toho nervy. Uhryzol ma do spodnej pery a bolo vidieť, že je na seba hrdý. Snažila som sa ho od seba odstrčiť, ale nešlo to. Drží ma za zadok! Ten jeden! Keď ma pustí zabijem ho!!! Jednou rukou mi rozpustil cop a moje rudé vlasy sa rozhodili okolo nás. Začal ma po nich hladiť a ja som mala chuť mu jednu vraziť. "Ne-chaj-ma!" Precedila som medzi zuby. Zasmial sa. Jeho smiech bol hlaboký, krásny, zamatový?? "Nie" Povedal a pritisol si svoje pery k mojim. Jazykom sa prebojoval do mojich úst a oblízal mi jazyk. Bolo to čudné a nechutné. Čo má tento pošahaný upír za zvyklosti. Nie som si istá, ale toto asi není normálne? "Nemal by si ísť za svojim háremom?" Povedala som a snažila sa nelapať po dychu. Som zvedavá ako inak to rozdýcham. "Sladučká.. si sladučká" Zamrmlal a jazykom mi prešiel po krku. "Ahmmm..." Povedal alebo skôr zastonal. "Tvoja krv..." Šepol mi do ucha. "Je sladká" A zahryzol si do môjho ucha. "Sorry chlape, ale stade krv nevydoluješ!" "Teraz krv nie je čo chcem" Povedal a niesom si istá, ale mám tušáka, že to bude niečo úchylné. Vážne ho mám akurát dosť. Rukou mi zašiel pod tričko a rozopol mi podprsenku. "Hej ty debile!! Prestaň!! " Povedala som a snažila som sa dostať s jeho zovretia. Márne. "Počkaj počkaj, čo chceš za to, aby si ma nechal?" Mohla som skúsiť vyjednávať už skôr. "Tvoju krv" Nechápala som prečo si ju proste nevzal. "Nemôžem ťa pohryznúť do krku bolo by to vidieť" Zamrmlal. Prezrel si ma. "Emmm vieš že máš jednu tepnu aj medzi.." "Ja viem Ja viem!!!" Netrebalo mi, aby to dopovedal. "Smiem?" Vyvalila som na neho oči. "Nie!" Zakričala som a on sa zamračil. Surovo naozaj surovo ma pobozkal. "Ani teraz?" "NIE!" "Tak potom.." Schválne nedokončil vetu a trochu mi vyhrnul tričko. "P-prestaň" Zakoktala som sa. "Si ešte panna.... Ach.. neviem či chcem viac tvoju krv, alebo teba" Povedal a nadýchol sa vône mojich vlasov. Pritisol ma o strom ešte viac. Pozrel sa mi do očí a ja som mu chcela jednu vraziť medzi oči. "Mám pokračovať?" Povedal a ešte trochu mi potiahol tričko. Najskôr som bola v šoku, že sa ma to pýta, ale potom som zostala zarazená. "Nie.." Zamrmlala som a pozrela sa dole. No nevidela som nič moc, pretože medzi nami nebola ani malá medzera. Zasmial sa. "Nevieš klamať.." Povedal a pobozkal ma. Jeho bozky nech boli akékoľvek spôsobovali vo mne zmätok. Boli sladké. A ja som nedokázala uvažovať. Jemne som ho potiahla za vlasy k môjmu krku. Cítil moju krv a ja som na pokožke cítila jeho dych. Bol horúci a rýchly. Obtrel svoje zuby o moju pokožku a ja som sa zachvela. Nezahryzol. Zostala som šokovaná. Namiesto toho ma pobozkal na krk. "Nechcem tvoju krv..." Povedal a pozrel mi do očí. Znovu ma chytil za zadok a ja som sa zamračila. "Chcem teba" Zamrmlal a pobozkal ma. Vyhodil si ma do náručia a svojou upíriou rýchlosťou ma odniesol hlbšie do lesa. Ďaleko od všetkého a všetkých. "Kde sme?" Spýtala som sa zatiaľ čo on ma bozkával. "Tu" Povedal a pobozkal ma na brucho. Svojimi bozkami pokračoval vyššie a vyššie až k môjmu hrudníku. Bozkával ma kde sa dalo a ja som mala zlý pocit. Toto nebolo správne! Toto som nemala dovoliť. "Andy... Andy... Andy dosť!" Povedala som a on zastavil. Naklonil sa nad moju tvár. "Prečo?" "Lebo to nie je správne... Ja a John...A ty...A ja som zmätená" Povedala som nakoniec a zamračila som sa. "Ahaa tak tak..." Povedal a posadil sa vedľa mňa. Zapol mi podprsenku a napravil tričko. "Mala si to povedať skorej.." Objal ma a ja som sa k nemu pritúlila. "Keď zmeníš názor... Vieš kde ma nájdeš" Povedal a jemnúčko a dúfam, že naposledy mi zahryzol do ucha.

Temná ulička 29.časť

26. července 2013 v 0:05 | Ivka |  Temná ulička
tak a pokráčko :) ...dúfam, že sa bude lúbiť :) ...


Po jedle si s Bikuom šla do knihovne. Šla si hneď pre ďalšiu knihu s názvom: Ako byť neviditeľný. Sadla si si na stoličku a začala listovať."Otoč to na stranu 198 a 199 tak je to najhlavnejšie čo sa budeš musieť naučiť."Hneď sa ozval Biku a ty si sa usmiala zo slovami: "Ďakujem Biku." Potom si hneď nalistovala strany, ktoré ty povedal. Na strane sa nachádzali zaklínadla ako zneviditelniť nejaký predmet- ako sklo priesvitné, alebo ako zneviditeľniť predmety tak aby ste pod nie mohli skovať niečo iné- ako zrkadlo. Ty si hneď vedela ako ty to pomôže, no a keď Biku doniesol deku hneď si sa uškrnula- znova si bola bližšie k tomu aby si odhalila pravdu. Ale i tak si bola smutná s toho ako klameš Tobiasovi a Villiamovi, ale vieš že si na niečo prišla a to ťa nepustí aby si to len tak vzdala!"Tak môžeme ísť na vec?" Spýtal sa ťa Biku hneď ako zoradil ďalšie predmety, na ktorých budeš skúšať zaklínadlo..i keď ty si tomu nechápala prečo kludne si prikývla a poslúchala Bikove rady teba, že:" Sústredíš sa na jeden bod, ten sa zneviditeľný ako prvý a potom sa rozšíri všade až predmet úplne zmizne ale daj pozor na to aby si nestratila koncentráciu a ešte niečo, smaž sa nehýbať rukou ako budeš ukazovať na ten bod..dobre?" Prikývla si a išla si do toho. Zhlboka si sa nadýchla a potom si vydýchla, pričom si povedala formulku zaklínadla. Ukázala si na predmet a ten sa pomaly zneviditeľnoval, ale ..."BUM!" ...prestala si sa sústrediť a sviečka, ktorú Biku pripravil sa rozletela do všetkých kúskov- ako keby explodovala."Jejda!..."Skríkla si hneď ako sa to stalo."...ach! čo sa to stalo?!""No vidíš. Preto som ty hovoril aby si sa sústredila, lebo inak sa stane niečo takéto..hehe" Biku vedel, že keby ty to povedal tak by si to nepochopila, ale takto aspoň vieš čo už nemáš robiť."A ..aha, no už aspoň viem, prečo sa mám úplne sústrediť..hehe" Tiež si sa zarehotala, ale skôr ironicky ako normálne. Potom si sa znova nadýchla a vydýchla ale sústredila si sa úplne až do konca. A sviečka, ktorý bola viditeľná teraz nebola vôbec vidieť."Super! Zvládla si to hneď na druhý pokus!.. si vážne talent...""Jooo! Zvládla som tooo!! .." Začala si sa radovať aj s Bikumom, ktorý začal robiť salta na stole. Až po kedy sa niekto nespýtal: "Ako sa ty darí...Zdá sa že sa z niečoho raduješ. Hehe" hneď si zareagovala a otočila si sa na osobu, ktorá stala medzi dverami. Ale ako si ho zbadala hneď si zbledla."JACK!...Čo tu robíš?" Podišla si k nemu ale nevedela si čo vie a čo nie a tak si sa správala ako vždy."Ale ujde to ale teraz sa celkom nudím keď na mňa nemá veličenstvo čas ...Ale zdá sa. Že tebe to nevadí." Zbledla si ešte viac."Ahaa narážaš na to, že somnou není Tobias. Že? ..."Jack sa zamračil."...No ale ako vidíš som zamorená učením kúziel, pretože som dala veličenstvu sľub a ja je vždy dodržím." Jack už strácal nervy a zhodil ťa na stôl bez šance na únik!!Prestaň sa hrať na neviniatko! Za všetko môžeš ty!" Ty si nechápala o čom hovorí."Čo? Ja sa na nič nehrám!...Čo sa s tebou deje?!" Nič i nechápala a ani si nevedela prečo sa tak k tebe správa -že by to už vedel? To jediné ty behalo po hlave."Mne nič nie je! To len ty si všetko posrala! Nikdy si sa nemala narodiť a už nikdy si sa nemala stretnúť s mojim bratom!" Bol až tak naštvaný, že jeho oči nabrali rubínový odtieň a jeho tesáky vyčnievali."Jack? Čo to robiš!" Znovu sa niekto ozval, ale teraz to bol Tobias a hneď ako uvidel, že sa Jack premenil skočil naňho a chatyl ho pod krki. Ty si hneď zozkočila zo stola a šla si Bikuovi, ktorý sa schoval pod knihu."Biku, už je všetko v poriadku." Ako počˇul tvoj nežný hlások vyšiel z poza knihu a skočíl ty na ruku."Jack. prečo si tu? A čo si chcel spraviť!."Ozval sa zrazu Vill, ktorý bol pri dverách. Jack sa naňho pozrel a hneď sa znova premenil na "človeka". Bol tak zahanbený tým čo spravil, že len sklonil hlavu a bol ticho. Ale ty si vedela čo ho trápy a tak si sa priznala."Je to moja chyba, tým ako som sem prišla s Tobiasom a ako som vás dvoch dala znova do kopy..ja sa za všetko ospravedlňujem..." Tobias a Vill všetko pochopili a tak Jacka pustili a len sa mu pohrozili, že na budúce nedopadne tak dobre. Ty si im dvom nechcela robiť problémy a tak si išla s nimi na prechádzku, samozrejme išiel aj Biku, ktorý nechcel zavrieť pusu. Ale cele popoludnie ste si užili až až.

Denník sestier! 37.časť

25. července 2013 v 23:58 | Ivka |  Anavin denník
Tak tu je pokračko spoločnej poviedky ...bolo ta na rýchlo lebo na mňa môj miláčik tlačil ale nehnevám sa neboj- ja som nemala čas pls prepáč :/ ....no ale je to tu! A tak tiež pridávam obrázok ale je dosť rozmazaný koli tomu, že mám blbý foťák tak GOMEN :/ ...


Ako som sa otočila zbadala som Anazu, ta na mňa len čučala ako keby som spadla znema. I keď fakt neviem ako som sa tan dostala tak rýchlo!"Anazu?" Zarazene som sa spýtala ako som prišla úplne k rozumu, čo tu robí a čo tu robím ja? "Jak si sa sem dostala?" Zahrnula ma otázkou, na ktorú som nemala úplnú odpoveď ale zbadala som divne popisanú stenu, bola podobná tej ktorú som videla u pána Saja a tak som jej povedala: "To je na dlho, ale pod sa pozrieť sem." Ukázala som jej tu stenu. Ona si povzdychla a začala so svojím užasným čítaním: "Vlčia sila.. bla bla bla... uvoľní sa len za podmienok.. bla bla bla... zaklínadlo... blabla bla..." Keď som bola s nervami preš tak som na nu trošku zvíšila hlas: "Anazu! Prestaň! Maj trochu úcti" ta sa na mňa pozrela a pokrútila hlavou. "Jasné sorry šuter." "Anazu!" "OMG počúvaš sa Anavi mám sa ospravedlniť šutrom?? No like a boss." Ako to povedala tak zdvihla palec a ja som len prevrátila oči, ale moje oči niečo zahliadli. Zbadala som svoje tetovanie a pod tým nejakú latinu ale bo čo, neviem ako ale rozumela som tomu. Ako som si to tam tak čítala Anazu znovu vyhlásila nejakú svoju hlášku ale ja som ju nevnímala. Zrazu som začal čítať jeden odstavec na hlas:" Et qui videt in distantia. Ignorantia non solum fores, non possunt supprimere appetitus eius et usque in sæculum." Ako som to dopovedala započula som ako aj Anazu niečo dopovedala v tom istom jazyku. Chcela som jej niečo povedať ale nestihla som to. Objyvila som ja v nejakom pustom a tmavom lese nad ktorým svietil červený mesiac. Bola som z toho v údive ale na smrť vydesená ale neviem ani ako som šla ďalej do černoty lesa. Keď som bola v úplnej tme tak tam začala búrka ale nie taká že pršalo jak z krhly ale taká, že kde sa obziete boli len plesky a hromy. Ja som sa všetkým uhýbala až som narazila na nejakú osobu, ale ako som sa blišie pozrela zbadala som že to je upí. Ten ma jemne pohladil na hlasom, vôbec som sa ho nebála.Potom ma ale pobozkal na pery, ja som ale zostakla ako keby v tranze. On s pozkami smeroval nižie a nižie až sa dostal k mojej kŕčnej tepne kde ma pohryzol ale vôbec sa nenapil. Ako som sa prebudiae s toho tranzu tak ma uderil bles ale prekvapivo to nebole dokonca som nemala ani popálenini. Mala som len taký pocit ako keby ten blesk bol mnou pohltený. Ale i tak som šla ďalej až som sa dostala s temného lesa. Stála som na nejakej čistnke a s čistinky som sa dostala až k vodopádu, kde okolo neho tancovali mále vodné víli. Tie ako ma zbadali mi povedali:"Age, quod perire atque deleret."( Poď za nami a zni to čo ťa skazí.) Nechápala som o čom hovoria až som si spomenula na to pohrýznutie. A tak som išla za nimi, dali ma pod vodopád a moja koža zápetí zo stikom s vodou úplne zbledla. Taktiež sa namočil môj meč, ale vypadalo to ako keby voda nestekala po ňom ale po nejakej bubline, ktorá ten meč obaluje. Ale to som nechala tak a vychutnala som si sprchu prírody. Potom ako víli videli, že som celá vokra až na kosť, tak ma postavili na kameň , ktorá sa náchažal v stere rieky vytvorenej pomocou vodopádu. Zrazu začali okolo mňa tancovať a voda pod nimi sa začala nadvihovať až vytvorila vír, ktorý ma do seba cucol.Ja som prirodzene zavrela oči a zadržala dych, ale ako som sa prebudila som mala silné bolesti hlavy a taktiež menšiu bolesť na krku. "Au moja hlava" zrazu som sapočula Anazuin hlas, poobzerala som sa a zistila som že som tam kde som aj bola. "To mi hovor."Ironicky som jej povedala ako som sa snažila postaviť. "Vieš čo?!Poviem ti podme už, toto nie je normálne." Ja som jej na to len prikívla a išli sme preč hlavným chodom. Ako sme tak vyšli tak somzbadala Michaelové auto a jeho asi tak tri metre od necho, samozrejme išiel k nám a veďla neho bol aj Kinio, ktorý sa opieral o Triba. Zdalo sa ako keby ten liek zabral. Ale bol tu jeden háčik a to, že Anazu bola naňho nasratá, kôli tomu čo spravil a tak som sa pozrela na ňu a chcela ju utešiť ale zbadala som niečo čo by som nekdy u nej nečakala a to: "Ah! Anazu ty máš na hlave... vlčie uši?" Ona sa na mňa pozrela nechápavo, ale bolo vidno že je nasratá a ja som vedela na koho. "Ty si mimo?" Chcela som jej na to odpovedať ale v tom Kinio zakričal na Anazu. Mňa to vitočilo pretože ona bola ako skala. "Anazu! Aspoň sa na neho pozri!" Zakričala som do nej a ona nič len sa kukla ako ďaleko sú už odnás. Otočila sa ku mne a povedala fakt s vážnou tvára. "Nie! Ja som s ním skončila." "Prestaň hovoriť debiliny veď nič nespravil!" Začala som ho obhajovať. "Nie a čo by si urobila keby to spravil Tribo?Haa???" Zakričala na mňa s prísnim výrazom. "Si jednoducho príliš sebecká!"odbila som ju, ale ona sa nedala. "A ty si príliš blbá!" Znova na mňa skríkla a zbadala som ako sa niečo hmíri za jej chbtom. Bol to chvost! Bola som tak frustrovaná až som tiež vybuchla. A zrazu na mňa len Anazu ukáže prstom a povie: "Ty si upírka?" "O čom to tu preboha točíš?!"Nechápavo som sa jej spýtala. "Máš tesáky" "Netrep!" Znova som ju odbila a zas mi chcela niečo povedať ale Kinio ju znova volal. Už boli skoro pri nás ale Anazu hneď zakričala:"Nechoť sem!" A mávla rukou, ani neviem ako ale oni boli ďalej ako predtým. "Anazu to ty?" Spýtala som sa celkom v udive Anazu. Nechápala som to ale ako som uvidela Anazuinu spokojnú tvár musela som zakročiť. "Prestaň!" Zhukla som na ňu a ona sa na mňa pozrela a tak som pokračovala. "Si si vedomá toho, že si schopná ich zabiť ak sa priblížia?" Pozrela som sa na nich a bolo vidno, že Kinio vážne chce za Anazu a tak som úplne rozúrenná na Anazu dodala: "A ako fukneš do nich?!" Ale ona mi nič nepovedala! Jaj ani neviem ako ale cítia som, že som nejak silnejšia ale nevedela som prečo!"Ani hnúť!" Znova do nich nahukala Anazu a mávla rukou ale teraz nie, že by ich to odhodilo a pred nimi sa objavil oheň- to tu chce všetko podpáliť! Aggr! Tak som sa nasrala že som cez zaťaté zuby na ňu skríkla:"Prestaň!" Ako som tak skríkla tak vedla Anazu uderil bles a ona sa na mňa nechápavo pozrela zo slavi či som to bola ja a BLIK! Konečne mi došlo čo sa to odohralo dole v tej miestnosti a v tom divnom"Svete" a tak som jej s miernim úškrnom prikívla. Potom som sa pozrela na oheň a mávla rukou, ako som predpokladala oheň uhasila voda! "Už dosť!" Znova zhukla ale teraz ruku obrátila na moju menšiu búrku. "Už sa upokoj!" Zhodila som na ňu vodu aby sa ochladila a tak tiež ma desil jej chvost, ktorý začal horeť. "Anavi neser ma!" Zhúkla na mňa ako som ju znova poliala. A ako sa tak sušila zbadala som, že mám niečo na chrbate a bolito netopierie krídla?! Kedy? A ako? Nevedela som čo sa deje a zrazu som bola vo vzduchu a aby nevbolo málo tak ma Anazu odviala zo svojim vetrom až na druhú stranu Dardakusu! Tam som sa bachla o strom a ubadla do vezvedomia. Neviem čo sa dialo keď som bola v tom bezvedomí ale keď som sa zbudila bola som celá zviazaná a okolo mňa boli divno pomalovaní mužíčkovia. Tribo! Hocikto! Pomôžte mi! Prosiiim!


Prvé a posledné 13.časť

25. července 2013 v 20:15 | Zuzu |  Prvé a posledné
Na raňajkách som sedela vedľa Daniela, ale cítila som Chrisov pohľad. Mierne som zdvihla zrak a pozrela mu do očí. No hneď som sa odvrátila spôsobovala som mu bolesť, videla som to. Ach akoby som ho nechápala. Aj ja som trpela. Cítila som jeho vôňu. Blbé upírie zmysli. Jedla som pomali a v tichu. Daniel tiež mlčal. Aj on vedel čo Chris cíti, všetci to vedeli a mne sa v tej chvíli chcelo neskutočne plakať. Vážne mala som chuť rozrevať sa ako malé decko a revať a revať kým nedostanem čo chcem. Ale nemohla som si to dovoliť. Pozrela som na Patrika bol maximálne zamilovaný a šťastný nemohla som urobiť nič len ticho sedieť a nenarušiť jeho šťastie. Keď sa dojedlo Karolína zvolala poradu, ale ja som nedokázala dlhšie vydržať a odišla som. Vedela som, že kráča za mnou cítila som to. Šla som von a on šieľ za mnou. "Nie... toto nie je správene" šepla som smerom k nemu. "Prečo?" "Nesmiem spraviť nič takéto" "Bláznivé?" Dopovedal za mňa a ja som prikývla. "Do teraz si bola bláznivá a robila si veci po svojom" Mal pravdu. "To bolo do teraz ja už nie som tá stará Em.." Zamrmlala som. "Už nie si ani moja Em" Povedal a ja som s jeho hlasu cítila žiaľ. "Prečo spolu nemôžeme utiecť?" Spýtal sa a ja som si povzdychla. "Ono to nejde" "Prečo?.. Prečo nemôžeš byť moja?" Povedal a chytil ma okolo pása. Otočila som sa a pozrela mu do očí. Odtiahľa som sa od neho. "Nemôžem zničiť bratovo šťastie" "A čo tvoje šťastie Em? Čo naše šťastie?!" Spravil krok ku mne a ja som o krok ustúpila. "To nie je... To čo bývalo, tie city.." Otočila som sa, aby mi nevidel do tváre. "To čo bývalo, všetko je to preč... Už ťa nemilujem" Povedala som a do očí sa mi natlačili slzy. Už len povedať to bolo bolestivé nevedela som si ani predstaviť ako sa cíti. Bolelo ma to čo som mu práve teraz hovorila, ničilo ma to rovnako ako jeho. Ale bola to jediná možnosť ako ho aspoň trochu ochrániť. "Klameš.. Povec, že klameš!" Vedela som, že plače. Bol zúfalí, zničený. "Prepáč" Povedala som zadržujúc plač. Odišiel. Zviezla som sa na zem a rozvzlykala. Plakala som a so mnou plakala aj obloha. "Emily ste tu?" Bol to Danielov hlas. Nemusela som odpovedať našiel ma vďaka pachu. "Vy plačete?" Spýtal sa keď sa na mňa pozrel. Neodpovedala som. Pevne ma zavinul do svôjho objatia. "Ide o.." Nechcela som, aby to vedel určite by odvolal svadbu a potom by sa narušila bublinka šťastia môjho brata. "Ide o to, že neviem ovládať svoje schopnosti ak chcem aby pršalo musím sa rozplakať" Povedala som s časti pravdu. "Aha a to je tvoj živel?" Sklonil hlavu a povedal Gomen pretože mi tikal. "Aj s ohňom" "A ako privolávate oheň?" "Neviem ten som ešte neprivolala vďaka niečomu ako je náznak emócii" "Ahaa.." Povedal. Nevedela som čo mu mám povedať. "Viete o tom Daniel, že sa vôbec nepoznáme a aj tak sa ideme brať?" Prikývol. "Napravme to.." Usmial sa. "Začnem ja... Moje obľúbené jedlo je ku podivu ľudské a staré-palacinky zo zmrzlinou aj keď ja tam dávam krv namiesto jahodového džemu. Môj obľúbený spevák je asi... Hmm... S terajšej doby... L.L.Valentine a s minulosti to bude.... David Deyl.." Usmial sa na mňa. "Takže moje obľúbené jedlo boli palacinky s jahodovým džemom a cookies zmrzlinou.. a spevák teraz je to skôr speváčka Athe...a s minulosti nepoznám veľa ľudí len Tomáša Klusa a skupinu BVB" Usmial sa. "Myslíte Black Veil Brides?" Prikývla som. "Poznáte ich?" "Áno... Mohli by sme sa ísť prejsť?" "Samozrejme mladý pane..." Uškrnula som sa. Bolo to zvláštne, ale Daniel ma dokázal dostať do docela dobrej nálady aj obyčajnou nudnou debatou. Zato môže to jak sa ksichtí. "Me Lady.." Povedal s úsmevom a pomáhal mi vstať. Prechádzali sme sa a zhovárali. "Aj vaša prítomnosť v našom sídle je určite zaujímavá nie len prítomnosť jej výsosti. Dokonca si myslím, že viac ste ich zaujali vy." Daniel mi lichotil a ja som sa mierne červenala. Pripadala som si ako s nie ákeho starého filmu. Babička mi povedala, že keď príde na moju svadbu tak mi donesie knižku o upírej monarche. Strašne ma zaujíma kde to vzala. Akože je to zaujímavé musím si stiahnuť nie aký film. Alebo seriál, alebo hocičo, len nech mám čo kukať. "Mohli by sme si neskôr pozreť film, je starý ale dobrý.." "Aký?" "Janíček a MArenka: Lovci čarodejnic" "Janíček a Marenka??? To mi je nie aké známe" Usmial sa. "Je to klasická rozprávka. Odporúčam ten film mňa osobne bavil"