Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Srpen 2013

Pusti ho!

31. srpna 2013 v 23:31 | Zuzu |  Básne
Smrť ťa čaká,
nebuď už taká.
Žiješ si po svojom,
ale nejdeš za svojím snom.

Je to správne? Nie
A aj on to vie.
Žijete v tichu, v temnotem
a obaja o tom viete.

Tvoj diabolský duch,
stále iba pekelný kruh.
Dokola sa opakuje
to šialenstvo tvoje.

Nenecháš ho v svetle,
žije s tebou v pekle.
Pusti ho, nech ide!
A konečne žije.

Nech netrpí a voľne dýcha,
a uvidíš preplní sa tenbou pýcha.

Srdcová vražda

31. srpna 2013 v 23:25 | Zuzu |  Básne
Myslím na teba deň i noc
a vážne potrebujem pomoc.
Nie je to snáď ani normálne,
tak prosím toto nesmie byť reálne.

Keď ho vidím srdce mi poskočí,
no on sa na mňa ani len neotočí.
Poviem mu Ahoj a on nič,
je to akoby zvieral bič.
Bolestné rany rozdával,
a každou jednou ma dorážal.

Uvedomujem si, že mi za to nestojí,
dúfam, že vás tato hláška odzbrojí.
Skončila som už ma to nebaví,
že končím sa už nik nestaví.
Dobre to už vie každý,
že dopustil sa na srdci vraždy.

Šmoulinka

31. srpna 2013 v 23:10 | Zuzu |  Básne
ďalšia básen Domina. Pemätáte už ich tu pár bolo tak ďalšia.. Táto je o mojej kamoške... Kde je koniec neviem, ale už ma nebaví ho stále prosikat na koniec takže si to musíte domysleť...
Narodil som sa a už bolo zle
Život svojimi päsťami rozbíjal mi svet
Od začiatku do konca, vo dne v noci stále
Každodenné sklamania sa hromadili v hlave
No prvý krát keď som ju videl, vedel som to hneď
Že svojimi zlatými vlasmi rozžiari môj svet
Prišlo prvé objatie, na chvíľu šťastný bol som
Celý týždeň po tom iskričky v očiach mal som.

Syn vládcu podsvetia 7.časť

31. srpna 2013 v 23:02 | Zuzu |  Syn Vládcu Podsvetia
To si nevšímajte je to zbachané tak všeliak aby som sa dopracovala k tomu koncu a ked človek spí za 24 hodín len 5 je to sakra málo....
Aj Sakura sa usmievala. Aj keď Hinatu moc dobre nepoznala, priala jej to. No aj keď sa Sasuke so Sakurou usmievali. Athéna sa neusmievala. Pozrela sa na nich dvoch ako sa zhováraju. Hinata červená a Naruto vysmiaty. "Sasuke mohol by si sa prosím ťa so mnou" Keď osamejú Athéna spustí. "Nesmú byť spolu" Povie a Sasuke sa zamračí. "Prečo?" Athéna si povzdychla. "Pretože sa to nesmie.." Povedala Athéna. "Aleee... dalo by sa to vybaviť." Povedala zvodne. "Ako?" Spýtal sa Sasuke. "No vieš. Síce som najmúdrejšia atď, ale poriadne som si neužila už peknú chvíľku" Povedala a usmiala sa na neho. Vďaka svojím schopnostiam sa premenila na vysokú sexy devetnástku. Sasuke sa musel kontrolovať aby nezačal slintať. "Takžeee ak by si mi dokázal pomôcť..." Povedala a jeho ruku položila na svôj zadok. "Mohla by som to vybaviť" Sasuke si nebol istý. No potom sa tam zjavilo ešte jedno dievča. "Kto to je?" "Ach, nespoznávaš ma ja som predsa Afrodita.." Povedala a zahryzla mu do ucha. "Súhlasil?" "Ešte sa nevyjadril" Afroditina mladšia verzia sa na neho zvodne pozrela a zhodila zo seba to minimum šiat čo mala. Zostala tam stáť úplne nahá. "Súhlasíš?" Spýtala sa a jeho prsty si vložila do úst. Začala sa mu s nimi hrať s jazykom. "Ak toto dokážem s tvojimi prstami predstav si čo by som mohla spraviť s.." Athéna ju prerušila. "No upokoj sa.. Sasuke sa musí sám rozhodnúť" Sasuke sa na ne ohromene pozrel. Nič také nečakal. A nik iný tiež nie. Nevedel prečo to povedal, ale jeho odpoveď vyčarila obom na tvári úsmev. "Idem sa postarať o tie deti.. Postaraj sa o neho" Povedala Athéna. Afrodita vzala Sasukeho do ďalšej miestnosti kde sa nachádzala veľká posteľ. Zhodila z neho šaty. "Tak a čil ťa zaškolíme..." Sasuke sa zobudil na posteli v podsvetí. "Bol to len sen.." Povedal pokojne. No potom si uvedomil škrabance na chrbte. Sliny tam kde pred tým neboli a.. ležal tam nahý. Nad jeho hlavou bola otvorená brána. Keď si spomenul čo s ním tie dve celú noc robili striaslo ho. "Tie bohyňe sú úchylné.." No jeho novo objavené pudy si mysleli niečo iné. Čo to kecám?? Bolo to super!! Boli skúsené a naučili ma zaujímavé veci.. Musím to na niekom odskúšať.. Ako pri každom chlapovi pudy vyhrali nad rozumom. Naobťažoval sa obliecť a zavolal jednu ninfu. "Priprav mi kúpeľ" Povedal zatiaľ čo sa ona pozerala na jeho nahé telo rozvalené na posteli. Už už ju chcel použiť ako testovacieho panáčika keď sa ozval zdravý rozum. No tak a čo Sakura? Nesmieš jej tak ublížiť! Sasuke sa pozrel na ninfu. "Pohni si.. Nemám na to celý deň" Pripravila mu kúpeľ a on ju vyhodil von. "Ah Zeus do čoho som sa to zaplietol??" Potom sa stalo niečo čo nečakal. Zjavil sa pred ním Zeus. V kúpeľni v podsvetí pred nahým Sasukem zalezením vo vani. "Viem čo sa stalo." Povedal Zeus a stíšil volume, aby sa jeho hlas neozíval po celom podsvetí a všetci nevedeli, že je tu. Aj keď niektorý to určite cítili. "Sasuke... Ospravedlňujem sa ti" Sasuke na vládcu bohov vyvalil oči. "Čože?!" "Tie dve sú mojím prekliatím. Prisahám na milostivú matku Zem, že sú schopné pretiahnuť aj kaktus" Sasuke bol ešte stále mierne v šoku. "Nič menej, Hinata a Naruto... Sú obaja vznešeného pôvodu, takže s tím nie je problém aby boli spolu tie dve ťa oblafli" Povedal Zeus a usmial sa na Sasukeho. Ten nasadil vražedný výraz. "No, ale dám ti radu." Povedal Zeus. "Čo sa týka Sakury, ženy vždy chcú to čo nemôžu mať.. Buď k nej odmeraný, ale nie len k nej ku všetkým. Bude po tebe šalieť a potom... budeš mať šancu" Sasukemu sa konečne vrátil hlas. "A čo Karin? Nechceli ste aby sme boli pár?" Zeus si povzdychol. "Moja dcéra má zase nie aké maniere a chce to Héra no vidím, že ty javiš záujem o Sakuru a radím ti drž sa jej. Je najkrajšie stvorenie na svete. Všetky sudičky jej dali len dobré vlastnosti. Múdrosť, citlivosť a skvelú postavu" Povedal Zeus a Sasuke prevrátil oči nad slinami ktoré Diovi tiekli pri spomienke na Sakuru. "Zeus... Ako môžete hovoriť takto o vašej rodine?" Zeus sa na neho pozrel. "Ja ju tak neberem aj Héra je moja rodina.. Je to normálne aby sme mali čisté deti musíme..." Sasuke ho zastavil nepotreboval to počuť. Po pár ďalších vetách Zeus odišieľ a Sasuke si vydýchol. S týchto vecí si uvedomil len jedinú vec. "Bohovia sú úchylaci" Povedal a jeho rozum dodal. Mocný úchylaci! Sasuke si na súhlas pokýval hlavou. "Sasukeee" Ozval sa Hinatin hlas a ona vbehla do kúpeľne. "Naruto Naruto!!!" Sasuke vyvalil oči. "Ukľudni sa" "Pozval ma na rande..a Sakura povedala, že ju máš kontaktovať cez ten čudný obrazes čo máš nad posteľou tak zatiaľ" Sasuke sa na ňu pozrel. "Je opitá?" Nakoniec sa dokopal do postele a pozrel na hviezdnu oblohu. Zrazi sa pred ním zjavila Sakura. "Chcela som ti popriať dobrú noc" Povedala so smiechom. Sasuke si spomenul na radu od Zeusa. "Kašlem na to, si trapná...Musíš ma otravovať?" Vypol spojenie príliš skoro na to aby si všimol slzu v Sakurinom oku, ktorá sa leskla v mesačnom svite, ktorý dopadal do jej izby. "Sasuke-kun!" Povedala a potlačila vzlyky. Nechcela plakať, ale jej nevinnú dušičku to ranilo. "Milujem ho" Jej slová sa rozliehali po celom Olympe aj keď to bolo povedané iba šeptom. Každý na Olympe sa otočil za zvukom lebo každý to počul. Ale dole do podsvetia jej slová už nedoleteli.

Všetko naopak.

31. srpna 2013 v 20:53 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..

Sakura ráno vstala nesvoja. Síce minulí deň s Deiom bol super, ale o čo spravil Sasuke ju štvalo. Ako mohol?! Ako si mohol dovoliť prísť sem a pobozkať ma?! Normálne ma vytočil!! Ale to je jedno mám na to dôvod. On si sem napochoduje akoby nič Dei vo vedlajšej izbe a on si ma pobozká!! Sakura šmarila vankúš o stenu. Obliekla sa a zišla dole. Dnes išla do kostola aj s mamou. Mala oblečenú bielu blúzku a rifle vlasy mala vyčesaná do drdolu. Jej mama mala na sebe suknu a modré tričko. Sakura sa usmiala. "Ohayo mami" "Oh, Ahoj Sakura" Povedala a otvorila dvere.Bola pripravená. Nikdy pred kostolom nejedli a tentokrát to nebolo inak. Išli do kostola na lačno. "Poďme už, lebo prídeme neskoro" Sakura prikývla. Nasadla do maminho auta a poklepkávala prstami po kolene. Čakala, že tam bude Itachi a mala pravdu no na jej prekvapenie tam bol aj Sasuke. Sakura sa snažila si nevšímať pohľady oboch bratov a posadila sa na svoje zvyčajné miesto v predu. Spievala najkrajšie s celého kostola. Anjelský hlas. Farár ju mal rád, bolo to slušné pobožné dievča. Starší ľudia ju obdivovali aká je statočná, že zvláda všetko v podstate bez rodičou pretože matku má v práci a otca boh vie kde. Po onši, musela ísť jej matka za farárom, na budúci týždeň mali slúžiť onšu za jej starú mamu. Jej stará mama sa nedala opísať mnoho slovami, práve naopak. Pokojná milá stará dáma. Sakura na ňu čakala pri kostole, až kým ju niekto nechytil za pás a nezapchal jej ústa rukou. "Tšš.. čerešnička.." Po chvíli keď sa Sakura prestala mrviť ju pustil. "Uchiha Sasuke ty jede-" Skôr ako to mohla dopovedať venoval jej čiernovlások bozk. Spravil to len pretože to chcel s tím aby bola ticho to nesúviselo. To bola len doprevádzajúca výhoda. "Sakura mohla by si sa najskôr upokojiť" Povedal s úškrnom na tvári. "Ako si môžeš niečo takéto dovoliť?! S tebou ani s tvojím bratom odmietam niečo mať.." Sasuke ju prebodol pohľadom. Nevedel o čo sa jedná, ale ako každý chlap vytvoril si teoriu. "Aha ty si nás už vymenila za Deidaru.." Sakuru tá veta bolela. Uvedomila si svoje pocity k Uchihom už dávno a tieto slová ju ranili. Tak ako väčšina slov čo vypustil z úst. No nechcela ho nechať v jeho pochybnom názore. "Nie tak to nie je" No on si nedal povedať. "Prosím ťa kedy si to stihla?? Keď ťa Itachi priviedol za kapelou?? Vtedy?" Potom si Sakura spomenula. Dei hrá v Itachiho kapele. Minule si ho nevšímala, pretože bola zamestnaná Uchihovcami, ale teraz si spomenula. "Nie... Deia poznám od mala..." Sasuke sa na ňu pozrel. Pritlačil ju o stenu kostola. Zrýchlil sa jej dych. Aj keď nechcela Sasuke na ňu tak vplýval. "SI štetka" Povedal Sasuke a pesťou buchol do steny tesne pri jej hlave. "Sasuke počúvaj ma.." Sakura mu to chcela naozaj vysvetliť, ale nedalo sa to. "Nie! Ty počúvaj mňa!" Sakura nemohla nič povedať, mladší Uchiha ju nepustil k slovu. "Si cundra! S kým si ešte nespala okrem mňa?! Dala si už aj Narutovi? Ako dlho ti to vydrží s Deidarom?!" Sasuke mal pocit, že ju chce zabiť a Sakura... Ach Sakura, tá nevedela čo si má myslieť. Milovala ho, ale jeho slová boli tak bolestivé. "Sasuke.. Počúvaj ma..." Sakura si v duchu povedala, že je to jej posledný pokus, ale sama tomu neverila. Sasuke sa na ňu pozrel a nasadil škodoradostný výraz. "Hadam chceš dať aj mne?!" Sakura to nevydržala, nezvládla už počúvať tie hlúpe urážky. Jej ruka sa pohla sama. Bez súhlasu z mozgom a prvý krát s toho bola Sakura nadšená. Strelila mu a to takú až sa zatackal do zadu a na zadok. "Ak ma ešte raz nazveš.... tak ako si ma nazval prisahám tu pred bohom, že si to odpykáš" Sasuke vyvalil na Sakuru oči. Chcel niečo povedať, ale teraz ho pre zmenu nepustila k slovu ona. "Nenechal si si vysvetliť situáciu a jediné čo si zaslúžiš je kopanec do brucha..." Nadýchla sa. "Ale ja to nespravím.. Si ten najväčší idiot na svete...ale ja.. ale ja.." Do očí sa jej natisli slzy. Nevedela prečo, nebola smutná, ani šťastná ani nič. Nemala dôvod plakať. Nedopovedala to a odišla. Sasuke tam zostal sedieť na zemi a sledoval jej miznúcu siluetu. "Ale ty čo?" Chcel vedieť zvyšok vety a potom sa z ničoho nič ozvalo jeho svedomie. Áno naozaj existuje nie je to len bájka. Spravil si hlúposť. Urazil si ju. Vynadal jej a nedal si to vysvetliť... Určite ťa teraz nenávidí a tie slzy... Tie slzy boli slzy hnevu. Uchiha s tým nechel súhlasiť, ale nakoniec musel. Pre neho to bolo jediné logické vysvetlenie. "Sakura.. nechcem ťa stratiť" Povedal šeptom smerom, ktorým odišla. A konečne povedal len čistú pravdu bez ironie.

Čo je to???

31. srpna 2013 v 15:00 | Zuzu |  Básne
Genialny názov ja viem :D Nič menej nepridám asi žiadne poviedky bo mi je zle-došla som z mesta a mesto na mna nikdy neposobilo dobre, ale ja za to nemožem-musela som kupovať šaty-sesterka bude mať svadbu. No nič menej nažrala som sa jak kon ked som došla a je mi zle asi aj z toho, pre Jashina ani postaviť sa nemožem :DDD


Je to tak zvláštne,
No zároveň krásne.

Viete snáď o čom hovorím?
Nie, tak vás do debaty zapojím.

Hovorím o pocite,
Nevravte, že nevite.
O tom tak pokojnom,
otom čo je mojím snom.

Nie láska naozaj nie.
Moje srdce už dávno vie..
že to bolí cítiť ten cit ľudský,
ten nevinný, sladký, detský.

Hovorím o cite, neviem ho opísať,
No vyskúšam to možno sa to bude dať.

Prvé slovo, ktoré ma napadá je teplo...
Druhé asi bude pokoj niečo ako svetlo.
Chlácholivý pocit, upokojujúci, pomenovanie?
Niekto z nás názov toho pocitu dúfam vie?

Vnáša do vás teplo,
ktoré by sa inak vlieklo.
Skôr by neprišlo,
Aj keby sa to zišlo.
Človek cíti vnútorné teplo,
Vtedy s neho vyžaruje svetlo.
Teplé a jednoducho príjemné.
Myslím že je to asi zámerne.

Pokoj? Šťastie? Radosť?
Ubíja ma nevedomosť.
Nepoznám ten cit aj keď ho cítim.
Viac na tie otázky neodvetím.

Čo to teda je?
Povedzte kto vie?
Hocikam na svete pôjdem,
Len nech odpoveď nájdem.

Chcem poznať názov toho citu,
Odhaliť ho z jeho hlúpeho kritu.
Tak mi niekto poraďte čo to je?

Nech som aj ja tá ktorá to vie :P

Pozeral ako žiariš

30. srpna 2013 v 22:06 | Zuzu |  Básne
Sorry lidi, že som dnes nič nepridala a ani SB nekukla, ale mala som/mam vysoky tlak, tak mi mamka naordinovala ležanie bez compu... Čorgla som jej čil notebook a kukla fb a bolo tam s twitteru Andyho Biersacka opísaná jedna veta... Preložili mi ju čiže tak :D A ja som napísala báseň :D

Sledujem ťa v tme,
Nasledujem v sne.

Hľadám ťa no nevidím,
Ostatným tak závidím.
Uvažujem ako ťa nájsť,
Za tebou do izby zájsť.
Žiaru tvoju vidieť,
A veďla teba sedieť.

No teba nikde nevidím,
Pri sebe viac necítim.

Potom však riešenie vidím,
Teplo v diaľke zrazu cítim.
Už viem ako ťa nájsť mám,
A zvládnem to aj sám.

Konečne som odpoveď našiel,
A pri tom s tmi ani nevyšiel.

Chcem odmenu sladkú,
Na minutku ktátku.
A viem čo chcem- si to ty,
Teraz, potom navždy.

Teraz som spokojný,
Som si toho vedomí.

Jediné moje riešenie, jediný spôsob ako ťa vidieť spravím.

Zapálim zápalku aby som ťa dal dole a pozeral ako žiariš

Zapálim zápalku aby som ťa dal dole a pozeral ako žiariš toto je tá veta :D

Pobozkal ju <3

29. srpna 2013 v 18:04 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..

Sakura ráno vstala s úsmevom na tvári. Nemusela ísť do školy. Vstala a v pokoji sa obliekla. Umyla sa. A zbehla dole. Matka pracovala, zase. Najedla sa a keď jej došlo, že už majú skoro prázdnu špajzu. Vzala yeny a vydala sa do obchodíku na rohu. "Ohayo Saky" Ozval sa od pultu chalan zo zelenými vlasmi. Na krku mu vysel znak Jin Jang. Mal oblečené biele tričko a čierne rifle. "Ohayo. Takže dnes pracuješ?" "No hej..." Povedal a mierne sa usmial. Sakura sa vydala preskúmať regály. Nakúpila cestoviny. Zeleninu mali doma na záhrade tak sa rozhodla, že bude robiť šalát. Kúpila mlieko a maslo. Mydlo. Toaletný papier atď. Prišla k pokladni. "Zetsu?" "Áno Saky" "Videla som Deia" Zelenovlasý vyvalil oči. "Videla si Deidaru?!" "No jo.." Zatiaľ čo platila sa rozprávala so Zetsuom. "Budem ho strihať" "No ma podrž.." Sakura sa usmiala. "No hej je to čudné. Dlho som ho nevidela.." Zetsu prikývol. "Ani ja.. Ešte miluje tvoju mamu?" Povedal so smiechom Zetsu. "Verím, že nie" Odpovedala Sakura s úsmevom. "Tak ja už idem Zetsu" Povedala a odišla. Zetsu jej len zamával. Keď prišla domov spravila šalát. Bola už skoro jedna a tak sa rozhodla, že nepôjde už nikam. Zostala sedieť na gauči až kým neprišiel Deidara. "Ahoj Dei" "Dobrý som tu správne v holičstve slečny Haruno?" "Jasné vitajte.. Posaďte sa na stoličku v kuchyni a počkajte kým vás prídu ostrihať" Povedala so smiechom Sakura. "Ako rozkážete!" Povedal a posadil sa do kuchyne. Sakura mu dala okolo krku kus látky, aby na ňom nezostali vlasy. Začala strihať. Keď bola hotová usmiala sa na Deidaru. "Chceš sa vidieť?" "Radšej nie.." Povedal blondáčik. Sakura mu podala zrkadlo a on do neho chvíľu čumel. "Nie je to príliš krátke?" "Nie.." "A nevyzerám ako baba?" "Nie.." Potom sa pozrel na Sakuru. "Je to prikrátke a za to budeš pikať Haruno Sakura!" Povedal a začal ju naháňať. Aj ju chytil a zase sa s ňou točil. "Daj ma doleeeeeee!" Sakura kričala ako o život a Deidara sa točil. Točil sa a točil až kým nespadol a s ním aj Sakura. Nie akým zázrakom padol on na ňu. Chvíľku na nej ležal a pozeral jej do očí. Možno by sa aj niečo stalo, keby sa neozvalo klopanie na dvere. "Počkaj idem otvoriť.." Povedala a Deidara ju pustil. Otvorila a zostala šokovaná. Vo dverách stál čiernovlások. "Smiem ísť ďalej?" Spýtal sa. Sakura nemo odstúpila odo dverí a pustila ho dnu. V tom do ich mini chodbičky priparkoval Deidara. "Ach.. Ahoj" Pozdravil,ale čiernooký mlčal. "Smiem s tebou hovoriť?" Spýtal sa Sakury a potom pozrel na Deidaru. "Osamote" Dodal. Sakura prikývla a odviedla ho do kuchyne. "Ehm.. Kto to je?" Spýtal sa. "To je môj najlepší priateľ z detstva Dei.." Moc sa mu to nepozdávalo, ale prikývol. Zavrel svoje čierne očičká a nadýchol sa. "Ten rozchod.." Začal a Sakura ani nemukla. "Nechápem to.." Povedal a naša ružovláska stále mlčala nevedela, čo chce povedať a neodvážila sa ani si len tipnúť čo chce povedať. "Vyzerala si šťastná.." Potom otvoril oči a pozrel sa na ňu. Sakura sa pozrela do zeme. Nedokázala mu hľadieť do oči. "Prečo teda?" "Ničím ti rodinu" Povedala a jeho jedno čierne obočie sa nadvihlo. "Ako to myslíš?" "To nepochopíš.." Povzdychla si a zvalila sa na stoličku kde pred tím sedel Dei. "Ide o to, že sa s bratom o teba hádame a bojujeme a to..." Sakura sa usmiala. "To robíte?" "Hej keby som to nerobil bol by som snáď tu?" Spýtal sa a pozrel sa na Sakuru. "Ja neviem" "No nič menej... Je mi jedno čo robíš, ale pamätaj si, že si moja a toho blba si vypusť z hlavy ak ho tam máš" Povedal a dvihol Sakure tvár. Pobozkal ju a usmial sa. "Tak zatiaľ" Potom odišiel. Do kuchyne vošiel Deidara. "Kto to bol?" Spýtal sa a pozrel sa na Sakuru. "To bol Uchiha..." Povedala a usmiala sa na svojho priatela. "Nevyzeráš nadšene.." Skonštatoval. "Dei inak mohli by sme to ešte skrátiť.." Povedala a on vyvalil oči. "Ani omylom Haruno.. Už nikdy sa k mojim vlasom nepribližuj.." Povedal so smiechom. Sakura zodvihla nožničky. "Iba trošilinku" "NIE!" "Iba kúsoček.." "Ani omylom!" "Tak prosím" Sakura na neho spravila psie oči a on sa mierne usmial. Odvrátil od nej tvár. "Ak môžem potom ostrihať ja teba.." Sakura sa pozrela na svoje dlhé vlasy. "Radšej nie.. Nechajme to tak.." "Ah no a teraz mám nápad.." "Aký?" "Ideme do kina na Šmolkou 2!" "Ale ja nemôžem minula som kapesné.." "Pozívam" "Ale Dei to nesmiem od teba žiadať" Povedala Sakura a pokývala hlavou. Deidara sa usmial. "No taaak Sakyy" Prosíkal. "Nie.." "Potom mi to vrátiš" "Nie pôjdeme keď budem mať kapesné." "N-E vtedy to už nebude" Po pol hodine presvedčovania sa Deidarovi podarilo ružovlásku presvedčiť a išli spolu na šmolkou 2 v 3D!

Za ten obrázok si zaslúžim jednu po hlave.. nevadí ale asi takéto má teraz vlasy....

Denník sestier! 44. časť

29. srpna 2013 v 16:39 | Zuzu |  Anazuin denník
Nooo som zvedavá či by dokázal niekto uhádnuť s akej pesničky sú tie slová.. Preto ju sem nedávam, ale no.. nie je to spevák kerého očúvam a jeho meno je Martin... Kto uhádne tak dajmä tomu že má poviedku na želanie odo mňa alebo Ivky :D

Zdalo sa mi, že Anavi nemá rada Ichiho. Po nákupoch som teda prišla ku nej do uzby. "Sestrička?" "Áno... Čo sa deje?" Spýtala sa ma a ja som sa na ňu usmiala-nútene. "Vieš zdá sa mi....." "Čo sa ti zdá?" "Ty neznášaš Ichiho" Nepovedala som to ako otázku skôr konštatovanie. "V podstate áno" Zamračila som sa. "Ale prečo?" "No vieš.. on je.. neverím mu.." Zamračila som sa. Tieto kecy to nebolo z jej hlavy. "To je kvôli tomu, že ho neznáša Kinio tým pádom aj Tribo a potom aj ty?" Spýtala som sa a pozrela na svoju sestričku. "No áno.. Je to kvôli tomu.." Priznala Anavi a ja som skoro skolabovala. "Ty.. on.. arggg.. ako môžeš byť na neho také veď ho ani nepoznáš!" Zavrčala som. "Anazu..." "Nie! Nič mi už nehovor!" Povedala som a vyšla z jej izby nezabudla som poriadne tresnúť dverami. Vošla som do svojej izby a zvalila sa na posteľ. Bola som naštvaná.Niekto zaklopal na dvere. Čakala som, že je to Anavim a tak som išla otvoriť dvere. "Čo tu chce-?" Ani som to nedopovedala, pretože pred dverami nebola Anavi, ale Kinio. "Ja len som ti priniesol toto" Spoza chrbta vytiahol kyticu ruží. "Čo to je?" Povedala som a on sa usmial. "Toto mám pre teba... Odpusť mi" Povedal a ja som sa na neho prísne pozrela. "Myslíš, že to spraví kytica ruží?" "Nie len ju prijmi" Povedal a ja som sa pozrela na tie ruže. Boli fialové s čiernymi koncami. Pozrela som sa na Kinia. Jeho čierne oči boli uprené na mňa. "No tak prosím aspoň si ich vezmi" Pozrela som sa na neho. Noo je to zvláštne, ale no.. "Fajn" Povedala som a vzala si kyticu. "Tak zatiaľ" Povedal a usmial sa. Odyšiel. "To nedávalo zmysel" Zavrela som dvere a kyticu dala do vázy. Na váze boli malinké kostričky. Vyzeralo to dobre. Ľahla som si. To hlúpe nakupovanie ma zmohlo. Mám asi tri rifle, pet sukien, leginy, pančuchy, dvoje šaty s toho jedny su na ten blby ples. No boli celkom pekné. Fialové, trochu prikrátke. Ťažko sa opisujú. Boli na nich ruže. Sieťované ramienko. No fakt sa to ťažko opisuje. Jednoducho som zaspala. Zobudilo ma klopanie na dvere. Zase! Už som chcela vynadať tomu čo mi na tie dvere zaklopal. Ale nik tam nebol len jedno srdiečko. Bolo tam napísané-"Choď po srdiečkach na každom bude šipka :D ←" Šla som teda do ľava. Po srdiečkach, doles schodmi, do jedálne. Na stole bol plyšový medvedík a na ňom pripevnený lístoček-"Ľúbim ťa. Odpusť mi" Pozrela som sa na šipku. No fajn. Šla som do obývačky, na ovládaní bolo napísané. "Pusti to" Tak som to pustila. "Takže posaď sa." Sadla som si. "Fungujete? Skúška... ehm...no okej.." Usmiala som sa bolo to vtipné. "No ahoj maličká. Môj kamoš má leizrovú šou. Vieš to jak sa s tým môže kresliť" Pousmiala som sa. Sadol si pod kameru a kreslil na čierne plátno pred kamerou. Srdiečko a potom asi nás dvoch-teda viac som s toho nepochopila. "No fajn kreslenie mi nejde.. no choď radšej ďalej." Šla som a došla do kuchyňe. Bola tam torta. Bola v tvare srdca prepichnutého šípom. Bolo tam niečo napísané. Niečo úplne malinkým písmom. "Odpusť mi maličká, prosím. Piekol som tú tortu a dúfam, že je rovnako sladká ako ty" Vzala som si vidličku a ochutnala. Bola docela chutná. Úplne skvelá. Zasmiala som sa. Tak sa snažil. Pokračovala som ďalej. Došla som do záhrady bol tam kvetinový oblúk. Bolo na ňom pripevnené srdce so slovami "Otoč sa" Otočila som sa. Za mnou stál Kinio a nie aký chlapi. V podstate kapela. "Hovoril som, že neviem maľovať, ale viem milovať.. Teba maličká!" Povedal a usmial sa vzal si kitaru a ja som začala počúvať prvé slová piesne. "Chcem len vedieť či áno alebo nie.." Potom podal kitaru nie komu inému neviem kto to bol moc som to nevnímala. Podišieľ ku mne a ja som čakala čo mi povie. "Odpusť.. Odpustíš mi tak áno, alebo nie?" Vyzeral tak zlato a tak sa snažil bolo mu to naozaj ľúto a ja som si uvedomila, že Ichiho mám rada, ale tohto blázna milujem. Posavila som sa na špičky s spojila naše pery v bozk. "Baka" Povedala som mu so smiechom. "To je presné slovo, ktoré ťa vystihuje." Usmial sa a venoval mi bozk. "No konečne si mu odpustila" Pozrela som sa hore. S okna sa vykláňala Anavi a smiala sa. "Vzduch štuchni ju von oknom a tesne nad zemou ju zachyť" Stalo sa presne to čo som povedala Anavi vypadla a kričala jak o život. Vzduch ju pár centimetrov nad zemou zachytil. Vypadnúť s prvého poschodia musí byť sranda. Ale tá smrť v očiach. Začala som sa smiať. "Anazu ty tupelo!" Skríkla na mňa a už si zo ku mne namierila s vodnou guľou. Kinio sa predo mňa postavil tesne v tej chvíli kým to na mňa Anavi hodila čiže skončil mokrý a ja som skončila zo záchvatom smiechu. Po tom čo sa moja sestrička konečne upokojila a Kinio skončil niekoľko krát mokrý a ja som na ňu poslala vlnu vzduchu a ju trochu odhodilo-no predsa len som jej nechcela ublížiť tak som použila minimum sily. Inak by prerazila pár stien a to by ma asi zabila. Po tom čo sme upratali sme všetci sedeli v obývačke-v tej bez telky, pri schodisku. Žrali sme tu tortu. Ku podivu ju naozaj piekol Kinio. Sedela som mu medzi nohami a opierala sa o neho. Tribo sedel v tureckom sede na zemi a Anavi sedela na ňom. Ten jeho výraz keď sa pohla. Chudák šak ten bude nadržaný jak prasa. Michael sedel sám a ja som sa zamračila. "Musíme ti niekoho zohnať." Povedala som zatiaľ čo Tribo kŕmil Anavi. "Nie Ďakujem" "No hej tuto váš bratček je v podstate dosť vyhľadávaný babami.. Okrem dobrého vzhľadu má aj love takžeee.." Pozrela som sa na Kinia. "Odkiaľ to vieš?" "Tak som informovaný.." Michael sa radšej postavil a odišieľ. "Vy ste jak malé deti" "Aj mi ti prajeme dobrú noc" Zakričala som ironicky. Tribo po chvíli Anavi niečo šepol a počuli to všetci. Kinio je na pol upír ja na pol vlkolak a Anavi na pol upír takže ak chcel aby to nevedeli všetci v miestnosti mohol si to iba pomyslieť. Ale no povedal: "Mohli by sme ísť hore a.... trochu sa hrať" V preklade išli sa milovať. Bože fakt to robia jak zajačikovia. Keď odišli zostali sme tam iba ja a Kinio. "No maličká čo chceš dnes večer robiť?" Spýtal sa a náročky ma pobozkal na krk. Ruku mi dal okolo pásu a pritiahol si ma k sebe. "Snívaj ďalej..." Povedala som. Zasmial sa. "No dobre.." Povedal. "Ale dnes už nespím na gauči" "Nie na podľahe." Povedala som zo smiechom. "Baka" Zašomral. "Ja som to počula..."

PS: Ivy ideš na to :P

Upíři kousnutí 4.0

28. srpna 2013 v 21:45 | Zuzu |  Upíri kousnutí
Túto poviedku pridávam rýchlejšie ako ostatné... :D ale mna to tak baví konečne nezávislé upírie :D

Sumato sa prebudila nad papiermi. Keď zistila koľko je hodín rýchlo vypla počítač a dala sa do kopy. Zbehla dole. Otec už doma nebol a ako sa dalo čakať očakával, že išla skôr. Vzala si jablko a išla. Skoro sa na tom bicykli vybúrala v zákrutách, ale do školy prišla na čas. Kyuketsuki sedel na svojom mieste a ona ignorovala jeho pohľad. Sadla si na svoje miesto a odtrpela prvých pár hodín s ustavičným pohľadom Kyuketsukiho. Vyrušovalo ju to, ale mlčala. Konečne nastal čas obeda. Keď kráčala po chodbe smerom k jedálny. Niekto ju chytil a zatiahol za roh. Pozrela sa na dotyčného s prísnym pohľadom. No potom skamenela. "Oh, dnes ma ignoruješ" Povedal a ju striaslo. Snažila sa od neho odtiahnuť, ale bol príliš silný. "Potrebuješ niečo?" Spýtala sa z ľadovým tónom v hlase. Ignorovala jeho úškrn na tvári. "Len chcem niečo vidieť" Povedal a pozrel jej na krk. "Zatrela si si to?" Sumato mlčala. Hovoril o tých cucflekoch čo jej tam po ňom zostali. Naozaj si ich stihla ráno zatrieť kým išla do školy. Zatrela ich matkiným make upom."Ale to sa nerobí" Pozerala mu do očí a on sa stále uškŕňal. Vobec mu nevadilo čo robí ale jej to vadilo. "Nevadí spravím ti ešte jeden.." Povedal a sklonil sa k jej krku. Cítila jeho dych na svojej pokožke ku podivu bol docela ľadový. Bála sa toho čo chce spraviť, ale nechcela to dať najavo no to slovo jej ústa vypustili bezmyšlienkovite. "N-nie" Povedala a snažila sa od neho odkloniť. Zastal. Pozrel sa jej do očí a ona sa na neho prosebne pozrela. "Prosím nerob to" Na minutku zostal šokovaný, ale potom jeho výraz nadobudol znovu ľadový vzhľad. Bez citov tak na ňu pôsobil. Ako bezcitný fracek. "Ale no Lisawa..." Povedal a naklonil sa k nej. Zavrela oči. Nechcela ho vidieť a dúfala, že to čo urobí nebude tak hrozné ako minule. "Donútim ťa, aby si sa do mňa zamilovala, aby si po mne túžila, aby som bol to jediné načo myslíš" Jeho slová ju zaskočili, nečakala že jej niečo povie. Po pár minutách sa rozhodla. Keď si bola istá, že nič neurobí. Otvorila oči. Pomaly. "To sa nikdy nestane.." Odvrkla znova ľadovým tónom. Keď jej nič nespravil nadobudla stratenú istotu. "Stavíme sa?" Sumato sa zamračila. Nemala rada stávky. Prišlo jej to ako hazart a rozhodne sa nechcela do niečoho takého púšťať. "Nie" Povedal rázne a čakala, že ju konečne pustí. Nonestalo sa tak naklonil sa k nej a pobozkal ju. "Tak fajn uvidíme" Pustil ju a odišiel. Jej prvý bozk. Jej prvú pusu jej ukradol taký chumaj. Sumato sa hnevala sama na seba, že to dovolila. Jeho pery sa dotkli jej pier, ale ona o to nestála. Skôr protestovala. Nechcela ho ani len cítiť a celý deň ju pozoroval a teraz z ničoho nič ju pobozká? Kam s tím smeroval čo tím získal? Sumato sa posadila na schody a pozrela sa pred seba. Nemala absolútne žiadnu vidinu toho čo má urobiť a to bolo nezvyčajné.

Yuki Uchiha 13. časť

28. srpna 2013 v 18:39 | Zuzu |  Yuki Uchiha
"Vitajte v lese smrti" Shikamaru-san zívol a Tery tiež. "Je to nudaa" Zatiahla a pozrela na svojho otca ja som sa tam pozrela tiež. "Je to prosté každý tím dostane jeden zvitok. Zvitky sú dva vašou úlohou bude získať druhý zvitok. Les je plný jedla, ktoré si môžete uloviť. A taktiež nebezpečných tvorou.. No to je asi všetko.." Povedal Shikamaru no niekto mu niečo pošepkal. "No hej a ešte máte sa dostaviť do tej veže je vidieť aj s tato.." Všetci sme prevrátili oči. Bol lenivý povedať aj názov. Povzdychla som si. Keď nám rozdali zvitky pozreli sme sa na seba. Mali sme zemný zvitok. "No naši keď robili skúšku tak mali heslo aby vedeli či sú praví" Tery prikývla. "Dobre dajme tomu.. ale čo ak bude jeden v tábore a druhý príde a budú od seba navzájom chcieť heslo?" Opýtala sa Tery logicky. "Nooo..." Zatiahol Hiro. "No dobre dajme tomu, že keď to budeme ja a Tery.. tak dva krát lúskneme skôr než povieme falošné heslo.." Tery prikývla prišlo jej to ako slušný plán. "A ja čo?" Spýtal sa Hiro. "No aj tak si to nebudeš pamätať tak čo??" Hiro sa snažil Tery zavraždiť pohľadom. "Tery tebe poviem žartuješ a Yuki tebe poviem... hm... ani omylom" Povedal to bez toho aby sa na mňa čo i len pozrel. Ani sa na mňa nekukol! Zamračila som sa. Potom nás pustili do lesa smrti. "Čo teraz?" Spýtala sa Tery. "Pôjdeme rovno za nosom, utáboríme sa a uvidí sa." Povedal Hiro. No nik nemal lepší plán tak sme poslúchli. Kráčali sme ďalej a ďalej až kým sme sa nerozhodli utáboriť. "Tery choď niečo uloviť, Hiro choď po vodu a ja idem po drevo" Všetci sme prikývli. Zložili sme veci a zvitok som si vzala ja. Zmenila som ho na termosku. No hej originálne. Nazbierala som drevo a pobrala sa naspäť k táboru. Už tam sedela Tery s mŕtvym diviakom. "Heslo" Povedala a ja som prikývla. Dva krát som luskla. "Počkaj nemôžem si spomenúť." Ona nič nespravila. Nebola to ona. Nedala som to na sebe poznať. "Povedzme ho naraz" Povedala som. "Dobre" Prikývla. "Konichowa" Povedali sme to naraz takže musel použiť nie aké jutsu. "Tu je drevo" Povedala som a postavila sa k stromu. "Mohla by si mi podať na chvíľu zvitok chcem sa naň pozrieť.." Povedala a ja som sa usmiala. "Ako dlho ste nás sledovali?" "Čo?!" Pozrela na mňa ako na blázna. "Ak správne predpokladám máte nebeský zvitok." Tery si povzdychla. "Tak náš plán nám nevyšiel.. No ale sme traja na jednu tak nám ten zvitok daj!" "N-E" Vyhláskovala som to. Konečne mi ukázala svoju pravú podobu. Bola to vysoká zelenovlasá krava. Pozrela som sa na ňu. Zjavili sa pri nej dvaja chalani. Jeden vysoký a druhý nízky. Zamračila som sa. "Kde je Tery?!" "O tú sa nemusíš báť..." "Čo ste jej spravili?!" Zavrčala som. "Nič neboj sa" Pozrela som sa na nich. Jeden na chvíľu zmizol a znovu sa objavil. Tento krát aj s Tery. Bola zviazaná a dobytá. Upriamila na mňa svoje oči a ja som sa zamračila. "Daj nám zvitok a mi ju pustíme" "Ani omylom!" Povedala som a pozrela na Tery. Usmiala sa na mňa a ja som vedela, že robím dobre. Vyskúšame si na nich mojú novú techniku. Keď sa chceli pohnúť nemohli, pretože tak nie ako ich držala tráva za nohy. Usmiala som sa. No ich to nezastavilo. Jeden z nich ten malý použil jutsu ktorým rozštiepil zem . Ja som spadla a ich tráva pustila. "No takže ten zvitok si vezmeme" Povedalo to dievča, keď sa ozvalo. "Rasengan!!!" Hiro ich odrovnal za pomocou toho vodného draka a rasenganu. Pomohol mi vstať. "A Tery nepomôžeš?" Spýtala som sa. Pozrel na ňu. "Ani nie.." Povzdychla som si a rozviazala ju. "A čo s týmito tu?" Spýtala som sa na už dosť zviazaných debilov, ktorých ešte Tery zviazavala. Chcela im asi zastaviť prúdenie krvi do mozgu. "No ja sa s nimi premiestnim a nechám ich niekde v lese.." Povedala Tery. "No radšej nie.." "Pôjdem ja" Povedal Hiro a už ho nebolo. Tery sa posadila k ohňu, ktorý sme zapálili medzi tím všetkým. Vážne na mňa pozrela. "Tak Uchiha prezraď mi ako je to medzi tebou a Hirom?" "Normálne ako sa to mohlo za tých pár hodín zmeniť." Tery mykla plecami. Ľahla si a zaspala. Ja som prikladala na oheň a čakala Hira. Nevracal sa dlho a ja som s toho bola nervózna. Keď sa konečne objavil usmial sa. "Heslo" Povedala som Hiro sa na mňa pozrel. "Žartuješ?" "Sekol si sa.. No hej si to ty." Hiro sa chytil za hlavu so slovami. "Posral som to" Povedal a začal sa krútiť dookola. Zakopol a spadol na mňa. Pozrela som sa mu do očí. Pobozkal ma a ja som ho nezastavila. Tisla som sa k nemu a on sa usmial. "Zadusíš ma" Šepol aďalej ma bozkával a potom.... som sa zobudila. Pozrela som sa okolo seba. Hiro bol ku mne otočený chrbtom a spal a Tery tiež. Všetko to bol iba sen! Už mi úplne hrabe!! Potrebujem cvokára!

Blondačik

28. srpna 2013 v 16:32 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Po dlhej dobe.. pokračko Gomen že to tak dlho trvalo
Zavrela oči. Nedokázala sa na to pozerať. No pár minútach keď utíchli aj výkriky bolesti opatrne otvorila oči. Ten chlap mal dotrhané tele. Na krku mal jeden hrozný obtlačok Kerberových zubov. Jednu ruku mal odtrhnutú a pri druhej sa len ťažko dalo spoznať, že je to ruka. Nedokázala sa pozrieť na jeho tvár, nechcela, ale zvedavosť ju predsa len prekonala. Oči mal vypúľené,bolo v nich vidieť strach. Tvár doškriabanú a pery rozťaté. Nedokázala sa na neho dívať. Pozrela sa na Kerbera, bála sa,že ten nebezpečný tvor ublíži aj jej. No keď sa na neho pozrela uvidela len prítulného psíka. Začal ju ťahať preč, ale ona nemohla odísť. V podstate ten muž umrel kvôli nej a ona ho nechcela len tak nechať. Kľakla si do kaluže krvi, ktorá sa tam medzi tím vytvorila a začala sa modliť. Kerberos ju pozoroval. "Bože prosím aj keď bola jeho duša hriešna, usudzujem podľa toho čo som videla, odpúšťam mu a prosím odpusť mu aj ty. Doveď ho do svojho kráľovstva." Asi na takýto spôsob vyzeral jej rozhovor z bohom. Potom sa postavila a pozrela na svoje nohy. Mala ich krvavé. Nechcela ho tam len tak nechať, mala pocit, že pre neho musí niečo spraviť, ale nedokázala prísť na to čo. "Sakura?" Otočila sa za hlasom. Blonďáčik ju prekvapil. "Sakura čo sa de-?" Potom si všimol telo. Pozrel sa Sakure do tváre a videl slzy. Bolo ich toľko celá záplava. Objal ju. Síce ju dlho nevidel, ale pamätal si ju. Pamätal si ju a aj Kerbera. "Dei.." Pozrela sa na neho. "Prosím.. Pomôž mu.." Povedala trasúcim sa hlasom. "Dobre len sa upokoj.." Deidara sa pozrel na Kerbera. "Choď ja sa o ňu postarám a po ceste sa zastav v rieke a umy sa.. Zamäť stopy" Pes zahavkal akoby rozumel každému slovu. Potom zmizol. "Zavoláme políciu oni sa o neho postarajú" Povedal Deidara. "Ale.. Ale.. čo im povieme?" Deidara sa usmial. "Neboj sa... Ja niečo vymyslím, ale nesmieme sa zmieniť o Kerberovi.. Povieme, že ho napadol pes a ty si to videla.." Sakura mlčala, nič nepovedala. Deidara vytiahol mobil a vytočil číslo na políciu. Netrvalo to dlho kým prišli. Deidara sa tiež pomodlil za toho chlapa a potom sa na neho pozrel. "Je mi povedomí.." Zamrmlal si popod nos, ale s toho čo videl nemohol identifikovať nič. Polícia prišla a Deidara im povedal to čo vymyslel. "No ja som išiel okolo ten chlap on bol asi lupič, chcel okradnúť tuto toto dievča volá sa Sakura. Potom som si všimol psa, veľký mal zlatohnedú srsť. Napadol ho. Bál som sa, že napadne aj ju a tak som sa k nej rozbehol.. Asi sa zľakol a ušiel.." Policajt sa na neho pozrel a prikývol. "Ďakujem vám mladá dáma" "Ja som chalan!!" Zavrčal Deidara naštvane. "Tak sa dajte ostrihať je to mätúce" Deidara na neho vrhol jeden zabíjacky pohľad. Potom sa však upokojil a prešieľ k Sakure. "Si v poriadku?" "Hai..." Povedala, ale Deidara ju poznal. "Nemusíš klamať.. Odprevadím ťa domov.." Povedal a usmial sa na Sakuru. "Dei to vážne netreba" Povedala Sakura a snažila sa vyzerať pokojne. Nevyšlo jej to. "No taaaaaak.." "Dobre Dei..."Sakura sa usmiala a pomali začali kráčať. "Myslíš, že vyzerám jak baba?" "No tie vlasy sú mätúce" Povedala popravde. "Arg... Čo s tým mám robiť..Moje vlasy sa mi páčia a nechcem ich mať také kratulilinké ako napríklad Naruto" Sakura sa usmiala. "Ak chceš tak ja ťa ostrihám..." Deidara sa na ňu nedôverčivo pozrel. "Ale budem mať vlasy aspoň po plecia, že áno?" Ružovláska pokývala hlavou na súhlas. "No dobre..." Povedal blondiak po chvíli. "Ak chceš tak príď zajtra poobede.." Deidara prikývol. Usmial sa na ňu. "Tak, ale sľúb mi, že budem vyzerať ako človek" Sakura zastala, už boli pred jej domom. No nebolo to ďaleko od toho miesta. "To nevyzeráš ani teraz!" Povedala a vyplazila mu jazyk. "Ty malá" Povedal a skočil po nej. Vyhodil ju na ruky a strašne moc sa s ňou roztočil. "Daj ma dole! Daj ma dole!!" Kričala Sakura. Deidara sa smial, ale nakoniec ju dal dole. Bolo to rovnaké ako keď boli malíaj vtedy keď videl, že ju niečo trápi odviedol jej pozornosť a točil sa s ňou. Sakura ešte stále lapala dych. Deidara sa smial. "Za toto mi zaplatíš!" Povedala Sakura a pozrela na Deidaru. "Moje vlasy nie moje vlasy nie!!" Povedal ale bolo neskoro. Sakura ho roztrapatila. Rovnaké ako keď sme boli malí! Deidarova myšlienka bola pravdivá a on bol rád, že sa Sakura smeje. "Ehm tak zajtra" Povedala Sakura a zakívala mu. Už kráčal preč ale otočil sa. "Zajtra ružovláska dostaneš odplatu!" Skríkol a ukázal na ňu. Potom sa rozbehol preč. Sakura vošla dnu naozaj to zabralo už nemyslela na Itachiho ani na smrť toho chlapca. "Tak ako ho mám len ostrihať?"

Ak chcete vedeť ako ho ostrihala tak dajte vedeť dačo načmáram ak teda chcete

Andy

27. srpna 2013 v 22:21 | Zuzu |  Obrázky&Kresby
Moja "skvelá" kresba Andyho Biersacka... Chudiatko moje som pokazila jeho krásu :(


1.Spoznanie

24. srpna 2013 v 20:16 | Ivka |  Kam až pôjdem? - Príbeh kocúrika Spera
Tak a hneď prvá časť :) ...dufam, že sa bude lúbiť :) ...

Ako každý deň som sedel v krabici s nadpisom: "Prosím postarajte sa o mňa." Neviem prečo mi to moji majtelia spravili ale ako sa zdá som mačiatko bez rodiny a bez všetkého. Jediné čo mám je táto krabica s dečkou. Ale tento deň nebol ako každé iné stravené v tejto krabici. Pretože tento deň bol deň keď sa všetko zmenilo!
...Bol daždivý deň a bolo akurát po školských hodinách, ale každá študentka ktorá išla okolo mňa si ma vôbec nevšimla, bolo to asi kôli tomu ako sa ponáhlali domou aby nezmokli, alebo ma proste ignorovali. Samozrejme mohol som ich ignorovať aj ja! A tak som prestal mňaukať a lahol som si na premočenú dečku v krabici. A ako som tak tam ležal započul som pomalé kroky v daždy. Posadil som sa aby som mojhol niečo zbadať, ale bol som taký malinký že som nič nevidel a tak som dal svoje predné lapky na krabicu a bualá! Videl som ďalšiu študentku zo školy ale bola v niečom iná nie len v tom že kráčala pomali bez dážnika ale v jej výraze tváre. Bolo vidno že si prešla niečim zlým, niecim ako ja! "MŇAU!" Skríkol som na ňu a ona sa odočila smerom k mne, ale nepohla sa z miesta. "Mňauuuu.."Znova som zamňaukal ale už tichšie, pretože som si maslel že odíde a mňa nezobere zo sebou.Vzdal som to a tak som si znova ľahol na premočenú dečku. Zrazu som pocítil ako ma niekto zdvíha. Pozrel som sa na osobu, ktorá bola príčinou a mohli mi oči z jamiek vypadnúť. Bola to ta študentka, ktorá sa na mňa pozrela. "Mňauu?"Nechápavo som zamňaukal. "Neboj sa maličkí teraz už budeš v poriadtu..Ja sa o teba postarám, to sľubujem!" Ako to povedala dala si na za školské sako a bežala cez ulice a cesty až domou. "Tak maličkí toto bude tvoj nový domou..." Vytiahla ma zo saka a položila na zem. "...počkaj tu doniesiem nejaké uteráky." A už zmizla v dome. Ja som sa poobzeral po okolí pričom som stále sedel na mieste. Zrazu sa znova objal´vila a ukázalami aby som šiel za ňou a tak som šiel za ňou. Ona si sadla pred gauč a chrptom sa oprela oňho. Mňa si posadila na kolená a začala ma jemne sušiť uterákom. Bolo to príjemné a tak som začal priadkať. Ale potom som zbadal, že ona je stále mokrá a tak som schmatol okraj uteráka do zubkou a dal jej ho pri hlasy. "Mňau! Mňau!" "Och. Ty chceš aby som sa tiež usušila?" Ako to povedala tak som sa o ňu obtrel. "Mňau." "No dobre tak ja sa pojdem usušiť, ale pred tým..." Zobrala ma na ruky a viedla ma ku kuchyni, kde ma položila na podlahu a potom pri mňa položila malú misku s mliekom. Sammozrejme som sa do nej hneď pustil. "Hehe..Zdá sa že ty hutná." Po týchto slovách odišla do izby. Ja som vilízal celú misku. "Mňau? Mňau." Začal som znova mňaukať, bol som stále hladný. "Ach! Tak ty si to už stihol všetko spapať?" Spýtala sa ma zrazu moja zachránkyňa, ktorá si ešte sušila uterákom vlasy. "Mňau." Prikívol som na súhlas a dotkol sa misky. "Ahaaaa, takže ty si ešte hladný ..hmm no dobre." Vybrala s chladničky mlieko i s inými ľahôdkami a doliala mi mliečko. Po pár sekundách mi k miske priložila tácku so sardinkami a s kuracím mäskom -úplna ľahôdka! Ona si tak tiež spravila niečo pod zub a keď dojedla tak sa ma spýtala či mi stačilo a ja som zo súhlasom zmňaukol. Ona sa postavila a všetko upratala, pričom som jej ja chodil sez nohy sem a tak a obtieral som sa o ňu. Bolo vidno že sa stoho potešila. "No tak a je hotovo..." Oznámila mi keď skončila s upratovaním riadu a zdvihla ma na ruky. "Tak dobre ..em teraz by som sa ty asi mala predstaviť co povieš em ...no hej budem ty tiež musieť dať nejaké meno ...hmmm..." Ako tak hovorila sadla si so mnou na gauč a začala ma škrabkať za uškom .bože to je super pocit! A ja som znova začal priadkať. "No čo keby ...som ....som ťa volala ...hmm..SPERO? To znamená po latinsky nádej. No a ja som v tebe našla svoju, tak čo povieš?" Mne osobne sa to meno páči, takže som hlasne a šťastne povedal: "Mňauuuuuu!" "No zdá sa že sa ty to páci.Hehe ...No dobre Spero ja som Iroha Ashiwara , ale to je moc dlhé hehe em no tak ma možeš volať hmm Iri alebo Iro hehehe.." "Mňau!" Neviem čím to je ale Iri sa mi veľmi páči, chcel by som sňou zostať na veky vekou! "Heheh si zvláštny vieš o tom Spero?" "Mňau ???" Neviem vôbec prečo to zrazu povedala abez vysvetlenia, ale skôr to je naopak pretože Iri je ta zvláštna milá osoba, ktorá sa ma ujala. Ako to ale povedala tak sa postavila a išla do izby. Položila ma na postel a začala sa učiť. "Ach! Skoro som zabudla....Spero toto je dvoja izba, kde budeš tráviť čas keď ja budem v škole no a môžeš sa tu porozhliadnuť a vybrať si miesto kde spať okej ?" "Mňauuu!" Príkívol som a začal som si to tu obzerať a hla zbadal som klbko bavlni. Začal som sa s ním hrať až som sa unavil a tak som sa len tak tak vydriapal na posteľ kde som sa usalášil a ľahol si. "Tak a hotovo ěste zbaliť a môže,m isť späť ....em Spero tak už si si našiel..."Nedokončila vetu. "...ah, no tak fajn budeme späť spoločne na jednej posteli..hehe..." Ako to povedala tak sa Iri zbalila a prezliekla. Potom si opatrne ľahla pri mňa. "Oyasumi Spero." "Mňau" Zaspavajúc som jej taktiž poprial dobrú noc.

Recenzia- Kam až pôjdem?

24. srpna 2013 v 20:13 | Ivka |  Poviedky
Takže začala som si len tak premýšlať a upratovať izbu (to je môj štíl :P) a vzniklo stoho námet na to že by som napísala príbech malého kocúrika ako našiel svoju paničku a tak že tam pojde do tuhého ale to už nepoviem lebo by som to už nemusela písať ....hehe....Svoj názor mi môžte kludne napísať :) ...Ivka