Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Září 2013

Sladký bozk :*

29. září 2013 v 23:06 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Po dlhom čase pokračpovanie. Obrázok dostanete až na konci tohto Sakynho dňa. :P

Sakura si obliekla Yukatu a očesala. Svoje dlhé vlasy si mierne natočila a vypla. S tým make-upom to bolo horšie no pokúsila sa niečo spraviť a celkom jej to vyšlo. Postavila sa pred zrkadlo. No tak Saky to zvládneš nič sa nedeje je to len Yukata. Ozval sa zvonček. Sakura kráčala neistým krokom dole. Chytila sa studenej mosaznej kľučky a celá nervóna sa zhlboka nadýchla. Otvorila. "Ahoj Dei" Usmiala sa na blonďáčika a popravila si prameň vlasov. Nevedela či nevyzerá smiešne a ani nechcela vyzerať ako magor. Či sa jej to podarilo netušila "A-Ahoj Saky" Povedal mierne šokovaný chlapec. Síce sa vyjasnilo no on stále zvieral v ruke dáždnik. "Ideme?" Spýtal sa a nedokázal od ružovlásky odtrhnúť oči. Sakura prikývla a pomali vyšla von. Kráčali v tichu až kým sa Dei neozval. "Ehm Sakura.. Vyhrám ti plyšáka" Povedal a usmial sa. Sakura pár krát zažmurkala. "Oh to nemusíš" "Ale ja chcem" Sakura sa pozrela na Deia. Bol vždy milí a spával sa dobre k nej aj k ostatným. "Prečo sa na mňa tak pozeráš?" Spýtal sa Dei mierne červený. Sakura sa usmiala. Vánok sa jej otrel o tvár, alebo skôr to bolo ako nežné pohladenie, jemne sa zasmiala. "To nie je odpoveď" Povedal Dei a spolu aj zo svojou ružovláskou prišli na festival. Bol tm kolotoč. Pirádska loď. Išla hore dole, hore dole. Sakure bolo zle len čo sa na to pozerala. "Okej ideme tam!" Okázal Deidara s nadšením. "Ja nikdy!" Povedala Sakura. "Je to desivé" Oboznámikla ho no on ju aj tak silou mocou ťahal k jeho vysnenej atrakcii. Usmieval sa jak slniečko na hnoji, keď si pýtal lístky. Aj so Sakurou sa posadil na kraj. "Bojím sa" Pípla Sakura a mierne sčervenela od hamby. No bolo neskoro na toaby to zastavili. Kolotoč vyštartoval a dážď sa znova pustil. Kvapkal len mierne no padal im do tváre. Sakura sa usmievala. Dei kričal blbosti snažil sa ju rozosmiať. A darilo sa mu. "Je to zábaváá" Zakričala a usmiala sa na blonďáka. "Ja som toooo hovoril" Kričal na plné hrdlo. Usmial sa na ružovlásku bol šťastný že ju to bavilo. Nič viac mu netrebalo. Keď kolotoč zastavil a obaja vystúpili Sakura sa na neho vážne pozrela. Prestalo pršať. "Už nikdy viac" povedala zo smiechom. Dei prikývol. Kvôli nej by spravil čokoľek. "Už nikdy viac" Zopakoval. "Malíček na to?" Spýtala sa Sakura. Keď si ako malí niečo sľúbili toto bola ich neporušiteľná prísaha. "Malíček na to" Potriasli si malíčkami. Dei sa na ňu usmial. Keď prechádzali okolo jedného stánku Sakura tam zbadala niečo čudné. Bolo to modré trochu to vyzeralo ako myš no nebola to myš. Bolo to huňaté. Dei si všimol ako sa na tú príšerku pozerá. "Chceš to?" "Nie" Zaklamala no Dei príliš dobre vedel, že klame. Chytil ju za ruku a dotiahol k stánku. "Prepáčte pane. Čo stojí ten plyšák?" Spýtal sa a ukázal na to modré čudo. Chlap sa zasmial. "Musíte vyhrať iba jednu hru. Jedna hra stohí desať yenov" Oboznámil ho a on prikývol. "Dei, ale ja to naozaj nechcem" Poťahala ho za rukáv Sakura. Dei sa usmial. "To máš smolu." Povedal so smiechom a podal chlapovi desať yenov. Ten mu dal tri loptičky. "Stačí zvaliť tú pyramídu" Povedal a ukázal na pyramídu s oranžových kelínkov. Deidara hodil loptičku no minul. "Škoda. Možno vám dám ešte jednu hru" Zasmial sa chlapík a zalesklo sa mu v očiach. Dei sa naštval a hodil loptičku znovu. No ani teraz netrafil. Nakoniec sa pozrel na mierne smutnučkú Sakuru. "Musím" Povedal si a hodil poslednú loptičku. Na veľké prekvapenie sa trafil a zhodil pyramídu. Ten chlap sa pozeral jak idiot. Tie kelínky boli k tomu stolu prilepené. Nemala byť šanca ich zhodiť no Deidara to zvládol. Chlapík mu neochotne podal plyšáka. "Tady máš Sakura" Povedal a podal ho Sakure. "Budem ho volať Ai (tuším to znamená niečo ako láska, dieťa lásky alebo tak nie som si istá) Arigato Dei-sama" Povedala a usmiala sa na Deidaru. Sčervenel. Skús to za pokus nič nedáš Deidara poslúchol svoju myšlienku a naklonil sa k Sakuru. Jemne chytil jej tvár do rúk a spojil ich pery v sladký a jemný bozk. Konečne ju pobozkal. Miloval ju vždy. Odkedy ju ako malé dieťa prvý krát zbadal na ihrisku, keď ju videl s Itachim na skúške a ona ho nespoznala a keď sa pred pár dňami znovu stretli a konečne.. konečne čo? Nechodili spolu? Či ho milovala nevedel? Tak čo? "Sakura ja som ťa vždy veľmi ľúbil" Povedal a čakal na jej reakciu. Mala na neho uprené svoje krásne smaragdové oči a potom..... Otočila sa a ušla. "Sakura!" Kričal a rozbehol sa za ňou no ona sa mu rýchlo stratila v dave ľudí. Bolo ich veľa a nájsť v nich jedného človeka bolo skoro nemožné.

Denník sestier! 54. časť

29. září 2013 v 23:06 | Zuzu |  Anazuin denník
Keď nám Anavi povedala, že je všetko v poriadku bola somrada, len som tomu moc neverila. Ponaťahovala som sa. "Idem niečo uloviť" Povedala som a išla do haly. Obula som si čižmi a postavila som sa. "Idem s tebou" Povedal Kinio a usmial sa na mňa. "Dobre ak mi budeš stíhať" Preskočila som cez dvere a rozbehla sa svojou vlčou rýchlosťou. Bežala som svojou vlčou rýchlosťou až k hraniciam. Sama pre seba som sa usmiala. "Ten ma už nechytí" Hneď ako som to dopovedala niekto predo mňa skočil a ja som nestihla zabrzdiť. Zvalila som sa s ním na zem. Pozrela som do jeho čiernch studničiek a usmiala sa. "Chytil si ma" Povedala som a postavila sa. Podala som mu ruku, ale ako inak chlapské ego zapracovalo a on sa postavil sám. "Ideme loviť?" Spýtal sa a ja som prikývla. "Dáme si súťaž" Zasmial sa a súhlasil. O pol hodinu sme stáli na tom istom mieste aj s dvoma kopami zvere. "To to máme počítať?" Spýtal sa. Bolo toho veľa. To môžeme jesť roky. "Nooo ano.." V tom ma niečo napadlo. "Víťaz donese domov hociktorú zver čo si vyberie.." Povedala som a Kinio si sadol na kameň. Hopala som si k nemu. "A čo s tým zvyškom?" Spýtal sa a ja som sa zamyslela. "Bude padať pečené mäso tam kde to potrebujú" Kinio sa usmial a dal mi malinký božtek. Vedel ako to myslím. Na svete boli miesta kde ľudia boli naháňaní ako zver,žili ako otroci o kaši a chlebe. Toto bude odškodné. O niekoľko minút sme obaja stáli pri dvoch spočítaných kopách. Kinio sa usmieval jak slniečko na hnoji. Vyhral. "Len sa toľko nesmej" Zamračila som sa na neho, no potom som sa rozhodla zrealizovať svôj plán. "Oheň upeč, ugriluj osmaž toto mäso aby to bolo stráviteľné" Oheň ma poslúchol a tak aj urobil. Po pár sekundách bolo okolo nás toľko vynikajúco spraveného mäska. "Vzduch odnes to ľuďom čo to potrebujú" Povedala som a okolo nás zavial vánok. Zdvyhol to mäso a odniesol dúfam tam kde som chcela. "Anazu.." Kinio ma zo zadu objal. "Áno láska?" "Milujem ťa" Z červenela som. Kinio si to hneď všimol. "Nahneval som ťa tým?" Okamžite ma pustil. "Prepáč ja som nechcel.." Začal sa mi ospravedlňovať. "Nie to nič, len.... len.... len si ma priviedol do rozpakov" Povedala som a sklonila hlavu. Cítila som, že som ešte červenejšia ako pred tým. Kinio ku mne pristúpil a palcom mi dvyhol hlavu. "Páči sa mi tento tvôj výraz" Povedal a ja som na neho vyvalila oči. Jemne ma pobozkal a ja som len tupo hľadela neviem kam. "Chcem sa ťa niečo spýtať... Ale aj ti niečo dať" Začal a znovu si sadol na ten kameň. "No dobre" Prisadla som si k nemu. "Vieš mala si narodeniny a ja som ti ešte nedal darček" Sledovala som lístie v korunách stromov. Začínalo pomali žĺtnuť. Bolo 30 augusta. Koniec leta. "Anazu vieš... no... zavri oči." Pozrela som sa na neho a poslúchla. Zavrela som oči. Počula som vietor v korunách stromov a v diaľke hromy. Chystala sa búrka. "Otvor" Moc sa mi nechcelo, ale poslúchla som. Predo mnou bola malá ružová škatuľka. "Čo je to?" Spýtala som sa. "Darček. Tak ho otvor." Povedal a pohladil ma medzi ušami na hlave. Mimo iné je to skvelý povit. Pozrela som sa na škatuľku. Bola obalená ružovou látkou a boli na nej prišité kamienkové kvety. Myslím, že v noci kvitli a svietili. Bol to celkom bežný druh ale krásny. Pomaly som otvorila krabičku. Bol v nej prsteň strieborný s nie akým čiernym šutrom , dobre skorej to pripomínalo drahokam. "Em je to čierny diamant.. Je veľmi náročné ho zohnať." "A kde si ho našiel a kedy?" Spýtala som sa zírajúc naň. "Em no vieš keď ste boli na nákupoch bol som ho hladať. Našiel som ho v lese. Neviem kde sa tam vzal, ale bol tam." Prikývla som. "Je pre mňa?" Pozrela som sa na Kinia. "Áno... A ešte niečo sa ťa chcem spýtať" Pozrela som sa na neho. "Nie nedám ti pusu" Povedala som zo smiechom a rovno mu jednu dala. "Ehm o to nejde" Povedal mierne ružový. "Vieš no Anazu... Ehm.. Vezmeš si ma?" Všetko sa zastavilo. Moje oči pomali vyleteli z jamiek. Mimovoľne som pootvorila ústa. Nedokázal som vydať ani hlásku. Zčervenela som. Predstava toho, že by som si Kinia vzala a mala z ním deti bola nádherná. Chcela som povedať áno, keď v tom mi popri hlave preletel šíp. Pár krát som zažmurkala aby som sa dostala s toho tranzu. "Čo to bolo?" Rozbehla som sa smerom kadiaľ letel. Zo škatuľkou v ruke. Bol to môj šíp. Určite. Bola som si istá. Bol na ňom odkaz: Naozaj ste si mysleli, že nás tak ľahko dostanete. Máme vášho kamaráta a ta falošná vízia. Naleteli ste zlatíčka. Keil :* Prečítala som to s šokom v tvári. "Maličká čo sa deje?" Podala som mu odkaz. "Oh shit ty dementný upíry" Povedal Kinio. Pozrela som sa na neho. Nevedela som či je teraz chvíľa kedy mu odpovedať. Mala som na sebe maskáče a čizmi tak som si rýchlo dala do vačku krabičku. "Musíme to oznámiť ostatným" Povedala som a obaja sme sa čo najrýchlejšie rozbehli do našeho úkrytu. "Anavi" Rozrazila som dvere a neunúvala sa vyzuť. Vletela som do kuchyňe. "Michael, Anavi. Pozrite" Povedala som a ukázla im ten odkaz. "Do čerta" Povedal Michael a ja som sa na neho pozrela. Prikývla som. Mal úplnu pravdu. Potom som sa pozrela na Anavi. Vedela som čo chce spraviť. V tú istú sekundu keď sa ona rozbehla hore do svojej izby rozbehla som sa ja do pivnice. Otočila som stenu a povyťahovala zbrane. Vytiahla som ich hore do kuchyňe. Anavi zbehla dole aj z mojím lukom. Hodila mi ho. "Baby?" "Čo to robíte?" Chalani nechápali. "Záchranná akcia" Odvetila Anavi. "A keď tam už budeme mohli by sme ich zvrhnúť" Povedala som a Anavi prikývla. "Michael chytaj" Povedala som a hodila mu S38 čo bola v podstate zbraň s atómovým jadrom. Prehodil si ju cez plece. Hodila som mu štyri PEX59 spolahlivé nové zbraňe elektrický náboj. Kinio bol asi hore lebo keď som sa na neho pozrela mal svôj byč. Hodil som mu tiež PEX59 . Usmiala som sa a potom pozrela na Anavi. "Bude búrka" "Ideálne počasie na bytku" Usmiala som sa no nebol to úprimný úsmev ani pravý. Bol to len úsmev. Postavila som sa medzi dvere. "Ako tam pôjdeme?" Spýtal sa Michael. "Mám nápad" Vyhŕkli sme obe s Anavi naraz. Chytili sme sa za ruky. Požiadali sme silu živlov a trantaradá. Pred nami bol vysoko rýchlostný džím vytvorený zo živlov a poháňaní ich energiou. "Posaďte sa" Povedala som a chvíľu zaváhala. "Tvoje retardované šoférovanie sa teraz zíde" Povedala Anavi a ja som si sadla za volant. Šliapla som na plyn a vydala zo seba oheň. Bolo to lepšie jak tuning. Po pár sekundách sme stáli pred hradom. "Kade dnu?" Spýtala som sa. "Tade kade sme išli minule nemôžme čakajú to" Povedal Michael. Pozrela som na Anavi hypnotizovala vodu, ktorá obkolesovala hrad. "Tade" Povedala a ja som sa zamračila. "No okej" Oheň sa podriadil. Naskákali sme tam a niekým odtokom sa dostali dnu. Vysušila som nás. Nebudeme predsa zanechávať mokré stopy. "Ja idem za Tribom" Povedala ANavi a ja som ju stopla. "Sorry, ale nie segra." Pozrela sa na mňa zo smrťou v očiach. "Hej maličká má pravdu ja a Michael pôjdeme hladať Triba sme vyzbrojený. Inteligentný ja mám bič on mozog som na pol upír on je trpezlivý. S jeho mozgom a mojími schonosťami to dáme" Za tento preslov si moja láska zaslúžila jeden pohlavok a Michael mu ho rád uštedril. "Hej a majú ešte niečo. Oheň veď ich" Zjavil sa pred nimi malí plamienok. "Dobre okej. Máte pravdu" Povedala Anavi. "Ideme Habsburgovcom dať čo si zaslúžia" Usmiala som sa. "Nakopeme im zadky" Zasmiala som sa a aj s Anavi sme sa vydali po ich stope. Michael a Kinio išli hladať Triba. Určite bude všetko ok. PS: Iva ideš na to

Denník sestier! 53.časť

25. září 2013 v 19:58 | Ivka |  Anavin denník
Tak a pokráčko spoločnej poviedky :D ...mám k tomu už aj nejaké kresby ale neviem či to mám sem pridať lebo sú určené až pri koncových časťiach tak nwm :/ ... No ale to e dielik :) ...pekne čteníčko :) :) :) ...


Tribo sa postavil s kresla a šiel za bratom, ktorého jemne poťapkal po pleci zo slovami:"Nestrachuj sa o mňa." A šiel ku stene zo zbraňami, zobral si klasickú Walther P22 Target, ktorú si hneď nabil a zaistil. Potom podišiel ku mne dal mi jeden vášnivi bozk a utiekol hore do kuchyne -kde mal pripravené jedlo na cestu. Ja som omamene stála v pivnici pričom som zvierala svoje pera zo slzami v očiach. Už ho nikdy neuvidím -to jediné mi blúdilo hlavou a tak som sa znmohla a zastavila Triba na hranici barieri."Tribo!....ja...ja viem, že to robíš pre nás, ale ...ale i tak ja ...ja nech..""Anavi, ..podišiel ku mne a jemne mi chytil bradu....vieš, že sa to nedá a keď mi povieš tie slová tak uź duplou od tadeto nepôjdem.... sklonil sa k mojej už slzavej tvári....prosím Anavi nerob mi to ešte ťažšie, ja vám chcem pomôcť tak ma nechaj prosím ťa od .." Nenechala somho to ani dopovedať lebo byy som ho na zmenu nepustila ja, prudko som mu dala bozk a on mi ho opetoval, takto sme sa tam boli cca 5 min. Na koniec sme sa obidvala rozlúčili zo slovami zatiaľ, pričom som tribovi dala jeden zo svojich starích náramkou, ktoré som mala poobjiazovane okolo pošvi na meč."Tak zatiaľ..." Skríkol na mňa ako prechádal cez barieru a začal mi kývať, ja som mu to opetovala a kývala som mu aź po tedy po kedy ho bolo vidieť. Ako zmizol v lese ja som zmizla vo svojich myšlienkach a pokedy by ma neoslovil Michael tak by som tam bola aj do teraz. Večer prešiel v pohode i keď s tichšou atmoškou....Ráno ako som sa zobudila som sa umyla a znova som mylsela na Triba- Kde asi teraz je ? V tom sa do mojej izby vrútila vysmiata Anazu."Bože nevieš klopať?" Ona na mňa nahodila vražedný pohľad pri čom mlčala. Ja som ju ignorovala a pomorila sa do svojich myšlienok."Mali by sme vymysleť plán!" Oznámila mi po chvílke ticha -skoro som na ňu zabudla. "Nie..." Odpovedala som jej skrátene na argument.Sprekvapeným bola potom ticho a tak som znova blúdila v myšlienkach, samozrejme som uvažovala aj nad Anazuinim nápadom a vtom my tam behla, že má pravdu. Aggr! To človeka i nečloveka vitočí! "Anazu nelez mi do hlavy!" Priam som na ňu zavrˇčala aby mi dala pokoj aspoň v hlave! Potom sa somnou dohadovala aby som šla dole a aby sme spravili nejaký plán - i keď ja som ho už dávno mala, ale bol tak dokonalý, že nebol reálny! - teda všade sa môže nastať problém!!! Ako som ale nepričetne Anazu kívla, že okej ideme na to tak šla dole zavolať chlapou. Ja som ešte bola v izbe, kde som podišl svojmu mečo v pošve- jemne som pohladila hrdlo vošvi kde som mala náramky."Nech si ešte na žive Tribo." Povedala som a zobrala si jeden na chlp identičký náramok s Tribom a dala som si ho na ruku." Takto budeš aspoň somnou..." Skonštatovala som k náramku a šla dole schodmi, pričom som zbadala Anaazu ako ťapká Michaela po hlave, celkom komické keď musela biť na špičkach. "Čo tu robíte?" Spýtala som sa ich nechápavým výrazom. Oby dvaja namňa pozreli ako na mŕtvolu - ignorovala som to a šla za nimi dole. "Už si im to povedala?" dôrazne som sa jej spýtala na zahájenie plánu, ale ona ako vždy na poslednú chvíľu. "Chystám sa na to.." Povedala mmi s úškrnom a šla z Michim do obývačky. "Tvoja nedbalosť je zhubná." Dodala som jej argumen skôr ako sa nadobro stratila v dverách do obývačky."Enenenenen" Povedala a rukou naznačila ústa. "Si detinská." Povedala som jej mierne otrávene. Ako bola v obývačke hneď povedala, źe musíme vymysleť plán, samozrejme som ju hneď zastvavila tým, že ho už mám. Ako som to oznámila sadla som si do kresla a chytila sa za náramok. Po chvílke ticha som si odkašlala lebo noo čo povedať Kinio a Anazu sú konečne spolu- ale teraz sa mi to tu fakt nehodilo! ...Ako som si tak odkašlala a sprísnela svoj výraz všetci stíhli a ak ma zrak nešálil tak si aj pocúvli ku sedadlám."No tak k veci! Tribo šlie včera na špijonážnu misiu a ešte sa neozval ako bolo v pláne takže ak sa neozve do zajtra ráne, tak po obede ideme za ním súhlas ?..." Všetci mlčai a len prikívli, už sa ma nejak "nebáli" a tak sa kludne posadili a počúvali ma ďalej ."..dobre, takže k hlavnému plánu.,,No ako sa tak objavime v Dardakusu určite tam budú skrití habsburgový špióni ako aj Tribo, takže ak stretneme Triba a uvidíme že sa okolo neho nič nedeje tak ho ignorujeme a pokúšame sa čo najrýchlejšie srikť...ale ak sa bude okolo neho niečo diať tak ..!!!.." Prestala som hovoriť, všetci to hneď zstila a tak sa na ppol postalili zo svoji sedadiel. Ja som sa oklukol zosunula s kresla na zem, pričom som si drzala ruku zo svojim náramkom....Ako som tak prestala rozprávať a spadla som na zem moja mysel spadla do nejakého tranzu alebo čo, ale videla som Anazuinu nepravú babičku ako mi ukazuje, že nemáme nikam chodiť a taktiež ssom zbadala postavec s Tribovým meno kde bol on sám- bol s dvoma chlapmi, ktorý mu hovorili o Habsburgových a o královi. Takže sa mu vedie dobre....Anavi....Anavi!..Sestrička! ...Započula som známe hlasi svojij najbližších. Otvorila som očoi a predomnou bola vystrašená Anazu."..A...Anazu?" Nechápavo som sa na ňu pozrela."Anavi! Prepáč že som bola tak bezcitná...." Skríkla na mňa a objala ma ešte s trasúcimi rukymi."To je v poriadku....neboj som celá a mám dobré správi...." všetci na mňa pozreli ako na vyoranú myš."Ségra ale aké správy?" Nechápavo sa spýtal Michi."Dúfam, že nie s podsvetia.."Ironicky sa ma spýtal Kinio. Ja som sa postavila a darovala mu jeden zabijácky pohľad."Nie to nie. To by si uź tu nebol..." nahlas preglgol a sadol si na gauč. Ostatný aj so mnou ho napodobili. Ja som si sadla len na kraj kresla a ruky som si dala na kolená - vypadaloto ako keby som sa modlila...."Takže na začiatok neviem čo sa mi to stalo ale videla som tvoju nebabičku Anazu... pozrela som sa na ňu, bolo vidno že ju to trochu zabolelo.....no ale som jej vďčná elbo mi ukázala, že je Tribo v pohode a že zbiera informácie, možno kôli tomu nám ešte nedal vedieť... ale k hlavnému plán vám povie až keď budeme všetci....JASNE!" Ako som povedala posledné slovo tak som sa postavila a pritvrdila.Všetci sa na mňa pozreli a hneď vicítili, že to myslím smrtelne vážne a tak sa všetci postavili a zvolali."JASNEEE!" Po tíchto slovách sa atmosféra zmenila ako keby sme tu boli všetci i keď sme niekedy posmutneli za Tribom i tak sme vedeli , ze sa vráti.......Alebo to bol len klam ??? .....

PS: Si na rade :) ZUZUUUU :D ...

Vampire a čarodejnica! 31.Kapitola

25. září 2013 v 19:54 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica

Tak tu je pokráčko na tuto poviedku - nwm ale mám pocit, že za chvíľku bude koniec :) :) :) .... prajem pekné čitanie :) ...

Stále som plakala, nevedela som čo robiť! Konečne som sa rozhodla prísť naspäť za svojim milovaným -i keď za iným účelom. Rozmýšľala som ako sa to všetko stalo, no veď mám dosť času keď už ani nepozriem lúče slnka....V tom ma razu napadlo, že som použila staré ochranné kúzlo z matkinej knihy o kúzlach. Rýchlo som otvorila svoje oči, až tak že som prestala plakať. *To kúzlo malo aj iné účely, to viem na isto! Ale ako sa to len vyslovovalo? Bolo to len jedno slovo, ale aké? ...ach mami keby si tu tak bola ...* Začala som si znova premietať svoj život pričom som blúdila po jednej osobe a po jednom slove - slove, ktoré mohlo všetko zvrátiť! - kúzlo malo ochranné účely ale v najhorších prípadoch sa dalo použiť ako zbraň i keď len na jeden raz, šlo o to že sa neviditeľná bariéra zviditeľní a bude vyžarovať veľké svetlo na vysokej teplote. Skratke mohlo by to zničiť rastlinu! *No tak!....po kedy som nestretla Georga nič sme doma po italsky nehovorili!...Ale ako som prišla domov a mama mi vynadala čo mi povedala?!! ...agrr len si spomenúť! -viem že to bolo to slovo!!! Ale prečo mi nejde na um?!! ...* Ako som tak spomínala prišla som presne na to slovo ale z nejakého dôvodu som ho nevedela vysloviť! -neznášam keď sa mi toto stáva a teraz v takejto situácii !!! Začala som sa mrviť aby som nejak tak otvorila ústa, cítila som ako sa mi stráca kyslík. *Musím si na to čo najskôr spomenúť..lebo ...inak ..* " ...Tu umriem!.." Povedala som si sama pre seba ako som si uvoľnila ústa. *Dobre ...em takže mamka m povedala aby som si užívala svoje-??????- agrr!....* "... Prečo mi to nejde do gebule !!! .." Skríkla som ako som najviac vo svojom stave mohla do prázdneho priestranstva- alebo ako to mam povedať ? " Užívaj si svoje šťastie? -felicità? .....Nič sa nestalo ....mladosť? -gioventù? ....Znova nič ...život?- vita?..." Nič sa nestalo bola som s toho na prd! Až som zrazu zbadala malé paprsky svetla, bolo to ako som si aj myslela! Bariéra sa rožiarila a cez kvetinu jej lúče dopadalai až na hlinene steni okolo mňa. Po chvílke rastlina vybuchla a ja som bola celá od toho humusu! FUJ!...Ale ako som tak bola voľná hneď som zamávla rukou a vypustila cez ňu malé ohnivé koliesko, ktoré mi poslúžilo ako lampička. Začala som ohmátavať steni tak aby som pusítila závan vetra a po nejakej dobe som to ucítila- bolo akurát na čase lebo som už nemala žiadnen príjem kyslíka! Dala som si pred seba ruku a s posledných síl vyslovila: " ... V -veterná guľa! (VentoPalla!) ..." Ako som to vyslovila počula som rýchli šum a potom prerazenú stenu, na ktorou bola podlaha hlavnej miestnosti, ale ja som bola natoľko bez energie, že som nemala silu sa ani nadýchnuť. Unavená som spadla na zem a len tak tak som mala otvorené oci, už už som ich zatvárala pričom som započula kroky a môj tep sa zrýchlil, začala som lapať po dychu, ale ať ťač som sa chcela postaviť nešloto až sa predomnou abjavil pár naleštených topánok...Svoju hlavu som mierne zdvihla aby som videla na dotičného stojacého predomnou .... "TY?!!" Na to jediné som sa zmohla ako som spadla do menšieho bezvedomia.

Prvé a posledné 15. časť

25. září 2013 v 18:40 | Zuzu |  Prvé a posledné
Navliekla som na seba tie veci a vybehla von. Chris tam stál a penil. "Ako si mohol?! Bol si môj priateľ!!!" "Stále som" "NIE! Takto by sa priateľ nezachoval!" Vrazil Danielovi do zubov. "Fajn to som si zslúžil" Dostal ešte jednu. "Aj toto" Chris sa znova napriahol, ale v tom som pred neho skočila ja. "Prestaň" Povedala som ľadovým hlasom. Chris sa na mňa pozrel. Tá bolesť v jeho očiach ma mučila nútila ma aby som ho objala ale ja som to nespravila nie tu a ani teraz. "Cundra" Povedal a ja som zacítila nával vzduchu. "Takto o mojej sestre nehovor." Patrik stál vo dverách. Je to mätúce tie jeho mená jak ho mám volať? "Em odchádzame ihneď nemám v pláne tu zostávať dlhšie" Pozrela som sa na neho. Vedela som, že to rozhodnutie uskutočnil teraz. Nemo som prikývla a Daniel za mnou tiež. "Dobre necháme vás. Christopher poďme" Patrik ho za pomoci živlov doslova vykopol von a potom on sám odišiel zavrel za sebou dvere. "Ehm idem si dať sprchu" Vykoktala som zo seba po chvíli. Vliezla som do vane. Nevedela som čo budem teraz robiť. Išlo tu len o jednu noc-deň? Proste len o jednu skúsenosť. Asi sa bude opakovať. Ale moje srdce... Neviem som s toho zničená. Neviem čo mám robiť. Tok mojich myšlienok zastavila až náhla zmena teploty vody. "Au.. horúce" Povedala som a vyliezla von. Obliekla som si šortky a fialove tričko na ramienka. Vzala som si gumičku a vypla som si cop. "Ehm...Smiem?" Ozvalo sa za dverami. "Ano" Danielova postava vošla dnu. Len duch bol niekde neprítomný. "Dám si sprchu" Povedal a ja som prikývla. Vyšla som von a potichu sa začala baliť. Počula som zvuk tečúcej vody. Sedela som potichu na posteli. Zbalená, unavená pripravená. Daniel vyšiel. Sušil si vlasy uterákom. "Mali by sme sa porozprávať" Začala som opatrne. "Ah no okej.." Usmiala som sa. "EHmm ako to medzi nami vobec teraz je?" Spýtala som sa ho. "No máme dobrý sex.. Priťahuješ ma, ale nechcem ti zlomiť srdce láska to nie je" Pozrela som sa do zeme. Chvíľu som spracovávala informácie. "A ty? Čo si myslíš ty?" Pozrela som sa na neho. "No myslím že rovnako" Usmial sa. "Dobre, ale čo Chris?" Spýtal sa ma s miernimi obavami. "No vieš... tak skoro ho neuvidím takže nič sa nedeje.." Usúdila som a pozrela sa na neho. "Odchádzame" Ozvalo sa za dverami. Stála tam jej výsosť a usmievala sa na nás. "Okej sme prichystaní ideme" Daniel zobral kufre a pobrali sme sa k autu. Nasadli sme, prišli sa s nami rozlúčiť všetci okrem Chrisa. Bolelo ma to. A to naozaj veľmi.
Chrisov pohľad:

Z okna v druhom poschodí som sledoval auto. Čakal som, že ho zastaví vyskočí von a povie že ma miluje, ale nestalo sa tak. Nechápem sám seba. Prečo sa čudujem? Opustila ma a vyspala sa s mojím najlepším kamošom. Je to obyčajná kurva. Čo iné by to mohlo byť? Odstúpil som od okna a prešieľ k stolu. Toto bola teraz moja pracovňa. Nalial som si kvasenej krvi a napil sa. Na čo piť s pohára? Pil som potom rovno z flaše.Vypil som možno tri štyri? Nepamätám si presný počet. No a načo vlastne? Vzal som sa a prešiel do kuchyňe. Sadol som si na stoličku a sedel. Pozeral som sa do plázna. "Prečo Em? Prečo si mi to spravila?" Pýtal som sa sám neviem koho asi toho mixéra predo mnou. "Čo vi tu šéfko?" Do kuchyne vošiel Frederik. "Som opitý a sedímn tu jak kvočka na vajciach" Oznámil som mu dosť zrejmý fakt. "Aha tak... No ja som sa prišiel najesť dáte si tiež?" "No dajme tomu" Frederik z mraziaceho boxu vytiahol dve plechovky s krvou. Jednu mi hodil. No bohužiaľ som ju nechytil. "Šéfko vy ste na tom zle." Povedal Frederik zdvihol ju a položil ju predo mňa. Otvoril si svoju a usmial sa na mňa. Popravil si okuliare. "Je to kvôli nej? Emilii?" "Nevolaj ju tak nemá to rada" Povedal som vážne. "Volaj ju Emily" Frederik sa na mňa pozrel, ale prikývol. "Nemysli si že neviem čo si myslíš" "Nevieš si opitý tvoje schopnosti zablokované." Do kelu mal pravdu. "A čo máš teraz v pláne?" Spýtal sa ma vážne. "Ja asi idem pretiahnuť mačku čo leží hentam na zemi" Povedal som a ukázal na zmochlaný koberec. "šéfko slepneš" Oznámil mi a dotiahol ma do postele. Čo bude zajtra? Príde pozvánka na ich svadbu. Ja sa zas opijem a potom sa uvidí. Možno pretiahnem koberec.

Denník sestier! 52.časť

24. září 2013 v 19:13 | Zuzu |  Anazuin denník
Ehm trochu krátke, ale nooo spom unavená do pol piatej sedeť v škole od šiestej na npohách to je na mna moc a chce sa mi spať... Dobru noc

To čo sa vtedy stalo som vypustila z hlavy. Prišiel za mnou Kinio a upokojil ma. Najskôr ma hladal v našej izbe, ale ja som bola v babičkinej. Do mojej ho poslala Anavi. Už by ma mohla na toľko poznať. No čil k podstate veci. Bol deň po tom čo sme vykopli Triba na misiu. "Anaaaavi" Zatiahla som a vrútila sa do jej izby. "Bože nevieš klopať?" Spýtala sa ma a ja som sa na ňu pozrela zabijacím pohľadom. Za to, že ona trpí depresemi, že sa ešte neozval nemusí si to vŕšiť na mne. Trošku som sa jej hrabala v hlave tak viem. "Mali by sme vymyslieť plán!" Oznámila som jej. Nie nebola to otázka, ale to trdlo jak inak muselo odpovedať. "Nie..." Pozrela som jej do očí. Vedela som čo sa jej preháňa hlavou. Tie ustrašené myšlienky. To ako sa bojí o Triba. No nebola by som to ja keby som to nezneužila. Počkala som. A vyplatilo sa. (Možno ma Anazu pravdu... Ja asi by sme mali niečo robiť.. Možno je v nebezpečenstve) (Ja som to hovorilaaaa) "Anazu nelez mi do hlavy!" Zavrčala na mňa Anavi. Akože WTF? Ona vrčí? Ona?! Tak to je už vážne zlé. Po polhodine dohadovania sme dospeli k rozhodnutiu, že dáme plán a vykopneme tych debilkov. S úsmevom som kráčala dole starými drevenými schodami, ktoré vŕzgali keď som na ne stúpala. Pridržiavala som sa zábradia, na ktorom bola vrstva prachu. "Chátra to tu.." Povzdychla som si. "Všimol som si" Spoza rohu steny, ktorá tvorila stenu kuchyne a bolo pri nej postavené schodisko višiel Michael. Blond vlasy mu padali do tváre a na tváry sa mu zjavil úsmev keď si všimol svoju sestričku-mňa. "Ahoj Michael mimochodom chodíš jak duch." Povedala som a zoskočila zo schodou. Dopadla som na štyri a Michael sa začal smiať. "Deje sa niečo?" Spýtala som sa keď som stávala. "Pripomínaš vlka. Ale aj mačku" Zamračila som sa. "Ja ti dám takú mačku" Zavrčala som a on cúvol. "Tak nič si zúrivý vlk" Usmiala som sa a potľapkala ho po hlave. "Hodnej bráška" "Čo tu robíte?" Spýtala sa Anavi, ktorá sa ako duch objavila na schodoch. "Pripomína mi zombie" Šepol mi Michael a ja som súhlasne prikývla. Anavi to počula a podla jej myšlienok jej to bolo jedno. Myslela len na ten plán. "Už si im to povedala?" Uškrnula som sa. "Chystám sa na to" "Tvoja nedbalosť je zhubná" Zamračila sa na mňa Anavi. Bola otrávená a jedovatá, ak nás nezabíju ti debili zabijem ju ja. "Enenenenen" Povedala som a rukou naznačila ústa. "Si detinská" Odrovnala ma. Je protivná. Prešla som do obývačky. Boli tam dve kreslá a jedna pohovka. "Musíme vymyslieť plán" Oznámila som im."Netreba už ho mám" Povedala ANavi a posadila sa do kresla. Ja som sa zvalila na pohovku a pritúlila sa ku Kiniovi, ktorý bol očividne mimo. "Čo sa deje maličká?" Zašepkal mi do vlasov. "Ideme zachrániť Triba" Povedala som mu a venovala mu sto vatový úsmev. "Bál som sa, že to nespravíte" Povedal a ja som sa usmiala. "Anavi nie je jediná, ktorej mám schopnosť čítať myšlienky" Povedala som a venovala mu sladký božtek. "Ehm" Anavi si odkašľala. Pozrela som sa na ňu. Prepaľovala ma pohľadom. Uznávam bolo to necitlivé, ale ja sa pri mojom chrobáčikovi neviem ovládať. Úprimne neviem prečo, ale mám chuť sa tu na neho vrhnúť. Ehm ale to robiť nebudem. "Ako vás Anazu ešte neoznámila ideme zachrániť Tribka" Michael sa na nás na obe pozrel no mlčal. Kinio si ma pritiahol k sebe. "Vyzera desivo" Zamrmlal mi do uška a jemne ma pohryzol. No hej to si nemohol odpustiť. Mierne som sčervenela a tak som sklonila hlavu aby si to Anavi nevšimla. Višlo to. "No teraz ked to už viete tak ma počúvajte" Všetci sme na nu upreli svoje oči. Usmiala som sa. Snažila som sa ju povzbudiť, ale schladila ma jediným pohľadom. Zostla mi zima. Tak som si privolala živel. Mala oči bez akejkovel iskry. Zdalo sa mi, že ani len nedýcha. Počkať.. Dýcha. No vyzerala jak socha.

Festival? Dnes?

22. září 2013 v 15:23 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Lidičky tešte sa po tomto odychovom dieliku dostanete-ak sa mi podarí tri dieli kde budu.... padať pusy :D Bola som na jarmoku a došlo mi že je to niečo ako festival a videla som všade príležitosť na romanek :D Čiže sa tešte lebo bude láska ♥ ♥

Po škole stála Sakura pod strechou jedného malého butiku kde si jej blond kamarátka vyberala veci. Stále lialo a Sakure to rozhodne na nálade nepridalo. Uchiha ju celý deň ignoroval, nepovedal jej ani jedno slovo a jeho uhlíkové oči jej nevenovali ani jeden pohľad. Nechápala situáciu. Jeden deň ju bozkáva a druhý ignoruje. Na tvár jej kvapla kvapka vody. Pozrela sa hore, no nič nevidela. Možno tam niekde bola diera v strope, alebo presakovli steny, možno na ňu padla netopieria slina. Tak ako nepoznala pôvod tej kvapky, nepoznala ani myšlienky čo sa jej kamarátke honili hlavou. "Čo toľko vyberáš Ino?" Spýtala sa Sakura mierne podráždene. Ino sa stále prehrabovala v jednom regáli a trvalo to už asi hodinu. Každý by bol s toho podráždení a tak sa nieje čo diviť, že aj ružovláska. "Čo toľko vyberáš Inoo?" Spýtala sa s nútením úsmevom Sakura. Vedela, že jej kamarátka nakupovanie miluje a preto nie je slušné aby frflala. "Novú Yukatu. Predsa Saky dnes je ten festival" Povedala Ino zatiaľ čo mala hlavu stále zaborenú niekde v oblečení. "To je už dnes?" Sakura stratila pojem o čase, samozrejme v tom mali prsty dopoludnia trávene s Itachim a pár posledných udalostí. Ino vytiahla hlavu z regálu a pozrela sa na svoju kamarátku. "Ako to myslíš?! Ty nevieš kedy to je?!" Potom sa jej začali otáčať koliečka v hlave o sto šesť. Upravila si prameň blond vlasou a pozrela do smaragdových očí svojej priateľky. "Ty nemáš Yukatu?" Sakura sa pozrela do zeme. Začala sa hrať s nechtami. "No vieš... Ja no.. Nie" Ino nadvihla jedno svoje perfektne upravené obočie. "A v čom pôjdeš?" Spýtala sa ľadovým hlasom. Každý rok chodil Sakura bez yukati. Už ju to štvalo. Naposledy ju v yukate videla keď boli malé. "Ja som uvažovala, že nepôjdem" Povedla Sakura opatrne. Pozrela na svoju kamarátku, ktorá na ňu tupo pozerala. Čakala že na ňu skrýkne, naštve sa a bude ju vydierať, alebo niečo podobné no Ino sa na ňu iba pozrela a založila si ruky na prsiach. "Ako myslíš" Otočila sa naspäť k regálu. Sakura sa na ňu tupo pozrela a potom sa otočila k stene. Bolo na nej veľké okno z dreveným rámom. Pomaly sa k nemu priblížila. Hore na ráme bol zvláštny znak. Sakura sa postavila na špičky aby naň dovidela. Bol zvláštny. Pripomínal jej slimáka. Bola to proste len zakrútená čiara s niečim čo pripomínalo trojuholník. Natiahla k nemu svoju ruku. Niečo ju na ňom lákalo, chcela sa ho dotknúť.. "Saky čo to robíš?" Spýtala sa Ino zarazene. Sakura sa otočila a usmiala na svoju priateľku. "Ale nič" Potom si všimla Yukatu čo Ino držala v rukách. Ako ju správne charakterizovať bez urážky bola otázka za milióni yenov. "EHm tá yukata je pekná... Farebná" Sakura nedokázala nájsť slovo, ktorým by mohla tu yukatu pochváliť. Určite sa hodila k Ino a jej osobnosti, ktorá kričala až po československé hranice, ale tá yukata.. tá kričala až do Londýna. "Ja viem je dokonalá, tá zmes farieb a to aká je originálna" Ino sa zasnila a videla len dobré. No Sakura keď sa pozrela na jej yukatu zazdalo sa jej že si na nej niekto asi čistil štetce. Zatiaľ čo sa Ino rozplývala nad svojim dobrým výberom otočila sa Sakura späť k oknu. "Prší" "E? Čo?" Sakura sa pozrela na svoju kamarátku. Ukázala von oknom. "Prší" Zopakovala. Ino sa zamračila. "AK mi to sprosté počasie skazí deň tak niekoho zabijem" Ten výraz na jej tvári by vydesil aj slona alebo Chucka Norissa. Sakura mierne a hlavne nenápadne cúvla. "Upokoj sa Ino" Povedala Sakura a usmiala sa na kamarátku povzbudivým úsmevom. "Určite to prejde" Ino sa usmiala. "Máš pravdu Saky z hnevu budem mať maximálne vrásky" Povedala blondýnka a upravila si účes. "A kde je vôbec Hin? Tá nevyberá yukatu?" "Ach, no nie.. Ona ju už má.. A je nádherná. Je na nej stovka hviezd pripomína nočnú oblohu" Ino slintala keď rozmýšľala nad tou Hininou yukatou. Veľmi ale naozaj veľmi jej ju závidela. "No aha, ale aj tvoja je originálna" Usmiala sa Saky. "No tomu ver." Po tom čo Ino zaplatila sa obe vydali domov. Sakura kráčala pomali. Kvapky jej padali na vlasy a končeky prstov jej modreli od zimy. "Sakyyyyyyy!" Ružovláska sa otočila. "Pôjdeš so mnou na festival?" Sakura sa na svôjho kamaráta vyjavene pozrela. "Jasné, že len ako kamaráti" Povedal a Sakura sa usmiala. "No dobre dajme tomu" Usmial sa. "Sakura odprevadím ťa.." Povedal no Sakura slušne odmietla. "Nie, ďakujem si dobrý, ale nie radšej sa prejdem" Usmial sa mierne smutne, ale prikývol. Sakura keď dorazila domov na svojej posteli našla yukatu a na nej odkaz od mami: Síce nejdeme spolu, ale musíš byť krásna! Tak sa obleč!

4. Kto to vlasne je ?! 1/2

19. září 2013 v 21:22 | Ivka |  Kam až pôjdem? - Príbeh kocúrika Spera
tak tu je pokraćovanie poviedky kocuriak spera :) ...viem že časo nepridávam ale nebojte raz sa ti zmeny :) :) :) ...prajem pekné čitanie :) ...



Ako tak Iri zliezla s okna a otočila sa k smeru, kde ma započula tak jej skoro oči vypadli z jamiek! Bolo vidno, že tochto chlapíka pozná a taktiež že sa bojí o to čo somnou spraví. "Mňau!" Iri! Zamňaukal som na ňu s láslplným hláskom, pričom som sa pokúšal dostať s rúk toho chalana. Po nejakej dobe sa mi to podarilo- nechtiac som ho ale poškrabal :/ ...podišiel som k stuhnutej Iri a obmotal som sa jej okolo nohy a krásne dlho zamńaukal svoeje "Mňauuuuu..." Ta sa po chvílke prebrala so svojho tranzu a zdihla ma na ruky pričom na mňa šepkala. "Ach! Spero čo si to len spravil ...ty asi vôbec nevieš kto to je, že ?.." "Mňau?" O čo ide? "...Em, môžeš prosím ťa o tomto pomlčať? ...enn Kyjoshi ..." Ako to dopovedala tak skonila hlavu ku mne a nutene sa na mňa usmiala- videl som to pretože sa jej v očiach zaleskly slzy. "Mňau? ....mňauuu!" Prečo plačeš? ..Neplaaaaač! Milo som na ňu zamňaukal a prednými lapkami som sa podobrel o jej hrudník abi som jej ňufáčikom šťuhol do jej nošteka. Ona sa najprv zadivila ale potom sa potichuśku zasmiala. V tom som ja a aj Iri započuli kroky, kroyky ktoré sa bližili k nám! "Takže ona je to tvoja mačka?..." Spýtal sa milo ten chalan i keď mal v očiach trochu zla. Iri sa na neho šokovane pozrela až stratila hlas a tak mu ažpoň 10-krát prikívla na súhlas. On sa uškrnul. "Je veľmi milá i keď ma trochu poškarabala ...hehe ako sa vola ?" "Mňau!"Samozrejme som mu hne´d povedal svoje meno -lenže nik nevie po mačacky. "???" "S ....Sprero. Volá sa Spero!" Nakoniec zo seba vykoktala. "Aha! Takže to nie je mačka ale kocúr ...hehe ..pekné meno Nádej." Znova na neho začućala ako na neznámeho. "H-hej! Ako to vieš?" "No na základke som sa učil po taliansky tak asi s tade." "A aha....Em ale pomlčíš o tomto čo si tu videl?" Neviem prečo ale ako to Iri povedala tak sa mu zaleskli oči. "Hmmm možno keby si mi niečo dala na oplátku .." Iri už asi vedela očo mu ide pretože sa somnou začala tiasť -ako osika. "A...a čo by si chcel?" "...noooo povedzme, že by si šla somnou von. Hmmm?" Iri bola chvíľku ticho ale nakoniec spozornela a dokonca sa prestala triasť. "Dobre!" Skríkla a preskočila okno....Šla somnou hneď k hlavnej bráne- samozrejme som bol skovatý v jej aktovke. "MNau!" Chcem ísť von skríkol som na ňu ale aktovka to stlmila i keď ma počula. "Pšššt spero lebo bude po nás!" začepkala mi a prešla cez pránku. Cez celú cestu domou som bol ticho, už som mal malú skulinku na dýchanie a aj na výhlad :D ... Uź keď sme boli na irinej ulici ju niekto chytil za rameno, nebol to nikto iný ako Kyjoshi! "Hej prečo tak hneď utiekla?" "Heee?" "Aké HE??? Nevyhováraj sa, lebo ty to tak či tak nepomôže...." Iri hlasno preglgla a pozrela sa na neho so strchom v očiach. "A čo chceš? Súhlasila som, že pojdeme von ale nie kedy a kde!" on sa na ňu uškrnul a skočil nam do cesty. "No a ćo tak teraz a hneď!" "Čoo?" Zarazene na neho kukla. "No taaaaak, straśne sa dnes nnudím a ty si prišla ako na zavolanie ..hehe" Bolo vidno že myslí na niečo divné dokonca to bolo aj cítiť- a to bol pretým tak milí chlapik :/ Iri sa naňho pozrela s výrazom akože čo si myslí. "Vieš možno som skočila ale nies om taká ako tvoje ostatné obete!" "Mňau???" Čožeeee? Nechápavo som zamňaukal a hneď sa na mňa kukli. "Noooo zdá sa že tu nastal omyl vieš emmm niesi moj typ - máš fakt malé prsia ...no a chcel som aby sa Spero zoznámil s Umeko - s mojou mačkou." "???!!!" Bolo vidno, že si Iri odľahla ale taktiež sa zamračila, koli tomu čo povedala o jej prsiach. No hej Iri bola milá, laskavá, malá rozkošná dievčina len s jednou vadou a to že bola skoro ako pristavacia draha. "Hhh dobre, ale i tak budem musieť ísť domou a nakŕmiť ho lebo nejedol aspoň päť hodín. Chcela ho prejsť ale on ju zastavil s tým, že nech nechá jedlo na nej a znova sa uškrnul. Iri i tak bojácne prikívla a šla za ním k nemu domou. Hmm zdá sa že tento chlapik Kyjoshi je nejaký sukničkar alebo nejaký divný, temný chlapík ....Keď sme boli u neho doma tak ja i Iri sme malu ústa otvorené do korám- mne tam skoro behla i mucha! Jeho dom bol veľký ako vila a s nútra bol úplne luxusný ako u boháčoch... "Paaani to je baraaaak." Skríkla Iri na plnú hubu keď sa Kyjoshi pobral hore schodami, ževraj l zobrať Umeko. "Ja som to počul!" Ozvalo sa jej za chvílku zo schodou. "Up! Prepáč ale neodolala som..." Ako to spravila tak spravila celkom milú a pritom tak smiešnú grimasu. "No hej je veľký ale prázdny, jediný kto tu teraz je som ja ty a naší mazlíčkovia .." "..Em a kde sú tvoji rodičia?" "V práci samozrejme!" Povedal mierne otraveným tonom. "A ..a ha.." Po chvílke ticha sa Iri vyzula a šla i somnou za Kyjoshim zsediacim na predposledným schodom aj s Umeko. "Tak umeko tešíma ja som Iroha Ashiwara ale môžeš ma volať Iri,nooo a toto je Spero." Predstrčila ma pred seba ako keby som bol plišak. "M..mňau?" Bojácne som zmňaukol -tešíma. "Maauuu!" Odpovedala na späť Umeko- Aj mňa teší. Nerozumné na tomto celom bolo, že Kyjoshi začal herotať na plné pecky že až bol celý červený, no a Iri tiež ale ona sa nesmiala ..hmmm prečo to tak je ???

Anjel.. Exorcistka? 1/??

18. září 2013 v 20:04 | Zuzu |  Anjel....Exorcistka?
Ehm.... GOMEN!!!!
Ja viem som hrozná... Nič nepridávam, ale nečakala som že 9 je taká -_- Akože pondelok triednicka-vďaka tomu sedím s kusom debila... Utorok, to bola sranda ♫ Behala som z jednej triedy do druhej bo mame kitaru a doučko z matiky. A zajtra učíme sa dve hodiny a aj to písomky... Skoro ma piclo. Akože ale vážne oni nie su normálny-jedna z nich je moja teta -_- Slovina bude cool som vymletá chemia... ou a kurnik ja z nej nič neviem :D
No a hej toto mala byť pôvodne jednorázovkam, ale kedže som vám sem nič nedala.. Tak to podelím a vynasnažím sa vám sem dať do soboty celu poviedku.. A sobotu sa vrhnem na poviedky..
Loli stála na parapete okna. "Nepribližuj sa démon!" Rozkázala. Vnútri v izbe bol posadnutý. Muž ako vždy pobožný človek. Predsa len pre démonov je najzaujímavejší subjekt pobožný čo je blízko bohu. Predsa len takých, ktorých už má mu netreba. Najhoršie je keď sa posadnutie zakorení a démon nechce odísť. Človek by mal v prvom rade vyhľadať odbornú pomoc. Čiže exorcistu. Exorcista je človek, ktorý v mene Boha oslobodzuje posadnutých ľudí. Loli sa uškrnula keď si všimla, že démon nedobrovoľne odstúpil. Plul penu, ale nedokázal Loli zastaviť. Loli bola prvá exorcistka. Bolo to nezákonné predsa len exorcistom sa mohol stať len farár a to nie každý a Loli nebola ani len mníška. Bola katolíčka a uvedomovala si prítomnosť boha a vedela, že aj keď to nie je s zákonmi cirkvy ona dokáže ničiť démonov. A Loli bola jednoducho jediná, ktorá porušila zákon. No, ale naspäť k deju. Loli sledovala posadnutého. "No tak démon, prestaň sa hrať a vidí von nech ti môžu nakopať zadok" Povedala a zoskočila s parapety. "Nebuď vtipná...Si úbohá nudná a nemám dôvod opúšťať toto telo.." Zasyčal a Loli si povzdychla. "No inak to už asi ani len nepôjde.." Povedala a posadila sa na okno. "Si slaboch.. Bojíš sa ženy?!" Provokovala ho a bavilo ju to. "Nehraj to na mňa... Viem čo si zač" Loli sa usmiala vedela, že časť tej bytosti sa jej bojí. Síce len malá časť, ale jej to stačilo. "Takže vieš, že ťa s tade dostanem či chceš alebo nie" Izbou sa ozval hlboký a škrípavý smiech. "Skús to..." Vyzval ju a ona sa usmiala. Dúfala, že to povie. Z vačku vytiahla špagát. Ten špagát bol špeciálny plietli ho spolu anjelik strážny a domáci démonik. Bol dlhý asi šesťdesiat metrov čo bolo tak akurát. Vyhodila jeden kus von. Prehodila ho cez vetvu a druhý hodila na démona. Vyskočila von a chytila jeden kus špagáta. Cítila keď sa vlákno špagáta spojilo s duchom démona. Všetkou silou potiahla. "Ah je silný.. Bože prosím pomôž mi" Cítila, že bol pri nej a vedela, že jej nie ako pomôže. Potiahla ešte pár krát a potom pocítila nával duchovnej sily. Potiahla a von s okna vyletel démon. Bol grotesný, nechutný, šeredný a desivý. Mohol mať tak päť metrov. Netopierie krídla mu vyrástali s chrbta a boli nechutné ako netopierie len o mnoho väčšie. Tvár ma spálenú skoro uhoľnatú. Vytiahla prášok a hodila ho na démona. Bol to totiž len duch a táto vec ho zhmotnila. Na šťastie nik nebol na blízku. Ale úprimne nachádzali sa v jej dome uprostred lesa nebolo čudné, že nik nebol na blízku. "Vytiahla si ma, ale ja ťa zabijem" Zrevalo to monštrum a Loli si povzdychla. "Koľko krát som to už počula." Vytiahla svoj meč a zaútočila. Vybehla mu po nohe a prerezala ho na polovicu. Netrvalo dlho a scelil sa. "Haha so mnou to nebudeš mať také ľahké exorcistka" Loli prevrátila oči. Svôj útok zopakovala niekoľko krát a keď sa nič nestalo. Vbehla dnu. "Schovávaš sa exorcistka?" Po chvíľi vyšla. Mala svôj luk. Bol posvätený a jej šípi tiež. "Nie len som si zašla po tvoje zničenie.." Namierila na stred jeho teľa. Tam kde sa všetko spájalo. Do centra bytia. Miesta kde kedysi sídlila jeho duša a kde teraz bolo miesto, ktoré držalo jeho ducha v celku. Namierila a trafila. To miesto začalo žiariť a svetlo pohltilo jeho telo a ducha. Telo explodovalo a duch bol zničený. Loli na tváry pristáli kúsky spáleného mäsa a hnusná mazlavá čierna krv. Rukami si utrela oči od tej sračky a pozrela sa okolo seba. "Prečo to budem musieť zase upratovať?" Povzdychla si a vošla do domu. Šla do miestnosti kde nechala posadnutého. Ako čakala ešte sa neprebral. Predsa len nechať zo seba vytiahnuť démona stojí minimálne strátu vedomia pri najhoršom päť dňovú kómu. Pár krát ho prefackala a on sa prebral. "Ste v poriadku?" "Áno.." Povedal a s jej pomocou sa postavil. Tento muž čo pred ňou teraz stál do nedávna neveril v existenciu diabla alebo iného démona. No ako hovorím len do nedávna. "Posaďte sa prosím" Povedala Loli a ukázala na kreslo postavené oproti stolu. Utrela si tvár a ruky od tej nechutnosti čo mala na sebe. Posadila sa za stôl a pozrela sa na neho. "Takže démon bol vás zakorenení v priemere asi desať a pol roka a vy tvrdíte, že ste si jeho prítomnosť uvedomili až pred nedávnom?" Muž bol nervózny. Mal okolo štyridsiatku to bolo o polovicu viac ako ona. "Áno." Povedal a Loli sa na neho vážne pozrela. "Takže a prečo ste vyhľadali odbornú pomoc až teraz?" Spýtala sa Loli a vážne na neho pozrela. "J-ja neviem" Vážne na neho pozrela. "Vážne?" "N-no vlastne neveril som, že to má niečo spoločné s démonmi" Loli sa na neho pozrela, už chápala o čo išlo. On v nich neveril. Povzdychla si, väčšinou viedla tento "pohovor" pred exorcismom, ale pri tomto mužovi to ani len nestíhala. Jeho posadnutie sa prejavilo príliš skoro akoby sa jej démon chcel ukázať. Asi ju chcel poraziť, ale nechápala prečo by to robil. Ale bol silný, príliš silný. Väčšinou stačí exorcizmus tieto boje sa začali len nedávno. Exorcisti s celého sveta hlásia boje s démonmi. Loli im posiela inštrukcie a pomôcky ako je špagát, ktorý použila ona. Posiela to pod menom Exorcist01. Nik ani len nevie, že práve ona je exorcista, ktorý pomáha všetkým ostatným. "Takže ten démon... Už je na dobro preč?" "Áno... Môžete ísť ak by sa niečo stalo niekomu s vašich známich, alebo vám okamžite ma kontaktujte a o tom, že som žena a tak mladá prosím pomlčte.." "Dobre slečna..?" "Loli.." Povedala s jemným úsmevom. "Dobre do videnia.." Povedal a odišiel. Loli sa zvalila do kresla a pri nej sa zjavil jej anjelik a démonik. "Men Miu.." Ozval sa jej démon. Pozrela sa na neho a usmiala sa. Rozumela tomu čo hovoril. "Máš pravdu bolo to ťažké.. Viac ako obvykle." "To znamená, že koniec sa blíži" Prehovoril jej strážny anjel. Loli si povzdychla. Vedela, že koniec sa blíži a démoni musia byť odtrhnutý z reťazí. Loli sa postavila a prešla do kúpeľne. Zmyla zo seba ten sajrajd a prezliekla sa. "Tak hurá do upratovania!" Povedala keď sa pozrela von oknom. "A na toto nič nemáme?" Spýtala sa. "Men Miu-u" Povzdychla si. "Toto som si mohla myslieť" Vyšla von a vytiahla zo šopy hrable, metlu, vidly, lopatu a fúrik. Upratovala to asi pol hodinu, ale za tých pár mesiacov si už zvykla. Keď to všetko dostala na kopu spálila to. Smrdelo to zdochlinou, smrťou a zlom. Toto boli jediné slová, ktoré mohli opísať ten zápach. "Musím si zohnať plynovú masku" Povedala keď to dohorelo. Ešte sa s toho trochu dymilo, ale ona to moc nebrala v úvahu. Popoľ pozbierala a vysypala do rieky čo tiekla za jej domom. Vošla dnu a zamierila si to do pracovne. Zapla počítač a napísala slová, ktoré ju napadli. "Zlo naberá na sile." Oprela sa a na chvíľu sa s hlboka nadýchla. Nemohla si ani poriadne odpočinúť keď sa ozval zvonček. Prešla k dverám a otvorila ich. Stál v nich chalan o niečo starší ako ona, aspoň tak vyzeral. "Vy ste Loli?" "Ano potrebujete snáď moju pomoc?" "Nie.. Chcem sa od vás učiť"

Vampire a čarodejnica! 30.Kapitola

15. září 2013 v 22:52 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
tak a tu je po dlhej dobe pokračovanie :) - dúfam že budete v obzoru :D ...


Ako som tak tam nakukla zbadala som dve bytosti, ktoré stáli ako kameň ale ich identita ma úplne prekvapila! Boli to tie dve strigy, ktoré som podozrievala a Ojo? Po Ojo nebolo ani stopy! *Čo to je?! Prečo su tu tieto dve a nie tamtie dve? ...!!! Takže viník celej tejto vecičky je Ojo a nikto iný ?!! ..No bolo mi aj divné prečo sa tak rýchlo vedela premeniť, keď premeny sme ešte nepreberali a tá pomoc! Aggr! Mohlo ma to napadnúť! Chcela aby som jej spravila čas na vykonanie toho kúzla!! Agggr! Ja teľa!...* Začala som rozmýšľať a zúriť v jednom až po kedy som nepocítila jemný dotyk na mojom ramene. Hneď som stuhla! Vôbec som nevedela kto to je a tak som pomalinky a bojácne otočila hlavu k dotačnému. "Ach !Erge ....(odľahlo mi)...tak už je Georg v pohode?" Ona mi na to nič nepovedala a prikývla. "Dobre, em ale kde je?" Spýtala som sa jej ako som zbadala, že není pri nej. Zas mi nič nepovedala a ukázala na hlavnú sálu. "No dobre tak poďme za ním musím sa ho niečo spýtať čo sa týka Ojo." Ako som to povedala tak sa mierne zamračila a šla za mnou do hlavnej haly. *Čo sa deje? Prečo nič nehovorí a táto reakcia? WTF?! Čo sa to s ňou deje ako keby bola vymenená ..!!! Počkať!* Pozrela som sa na Erge v polke cesty s vydeseným výrazom. Ona sa na mňa pozrela s úškrnom ako keby vedela hneď na čo myslím."Ojo!" Skríkla som na ňu a trochu som ustúpila. Ona sa začala rehotať a premenila sa na svoju podobu."Hehehe ako si to len zistila? ...Oooch asi bolo dosť nápadné to že som nerozprávala že? ...hehe" Bola úplne iná ako pred tým, jej oči boli plné zla až by ste chceli odvrátiť pohľad. "Takže som mala pravdu!" "Oooo! A môžem vedieť akú?" Spýtala sa ma ironicky s úškrnom na tvári. "No tak po prvé že si za tým ty, keď som zbadala tie strigy v kuchyni... no a po druhé že nie si pravá Erge, lebo tej huba nezavrie ani keď je v takejto situácii a po tretie, že sa chceš stať Georgovou ženou a vďaka tomuto podstaveniu zmeniť svet podľa svojho!!!" Pozrela som na ňu z víťazným pohľadom i keď som trochu improvizovala."No to máš pravdu a hej máš pravdu aj v tom poslednom, ...ale ako si to zistila?" Len tak som tipla, pretože každá baba v tomto svete chce len Georga, niekto pre krasu a niekto zas kvôli moci ... pre nič iného ho nechcú no nie?!"Ironicky som sa usmiala z pozdvihnutými ramenami. "Hmm zdá sa že si chytrejšia než som si myslela, no ale to nevadí môj plán je NEPREKONATEĽNÝ!!!..hehehe!" *Plán?* Pozrela som sa na ňu nechápavo a trochu vyľakane z jej smiechu. A vtom som si spomenula na jedno ochranné kúzlo z matkinej starej knižky, sklonila som hlavu a potichučky som si hovorila zaklínadlo. "La magia que me hizo penetrar la protección es contra cualquier daño y crear un escudo impenetrable alrededor de mí! (Mágia ktorá vo mne preniká ochráň ma pred akýmkoľvek zranením a vytvor okolo mňa nepreniknuteľný štít!)" Ako som to dopovedala pocítila som ako sa moje telo obaľuje nejakou hmotou ale ako som sa tak poobzerala tak som nič nevidela. *Funguje to!* "A tak už sú konečne tu! Heheh" Niečo zabľabotala ale i tak som sa hneď na ňu pozrela pričom môj pohľad skončil u Erge s Georgom, ktorý vstupovali do hlavne sály. Spozornela som. "Čo más v pláne Ojo!" Spýtala som sa jej s vážnym tónom ale ona ma ignorovala, bola zažraná k hľadeniu na Erge a Georga ako sa približujú. Neviem ani ako ale tak tiež som na nich hľadela až sa môj a georgov pohľad spojili a v tom CHMAT! Obalila ma nejaká kvetina, no skôr jej korene a stiahlo ma to až k Ojo, ktorá sa stále uškŕňala na tých dvoch. "EMILLI!" Skríkol na mňa Georg s útechou a zo strachom v očiach. "A ..au! Georg, Erge nič nehovorte!" Bolelo to ako šľak i keď som mala bariéru. "Ticho!" Zahlásila Ojo a poručila tej divnej rastline aby mi zapchala ústa. "Nhh nff nesbvdksodbjkbpodjb !!! (Na nič neodpovedajte!)" Skŕikla som na nich ale nič mi nerozumeli. "Emilli!" Skríkli obi dvaja na raz. "Noootak tichučko! Chcem aby ste ma teraz počúvali, lebo inak ..." Nedopovedala vetu a pozrela sa na mňa a ako to spravila pocítila som ako sa rastlina zužuje a ako to drví moje kosti. "Grrr!" Skríkla som od bolesti. "Prestaň Ojo!"Skríkol na ňu Georg. "Ooo , len sa nerozčuľuj miláčik lebo budeš mať vrásky..hehe" "Moc tipné Ojo! Čo sakra chceš!" Spýtal sa jej s prisním výrazom. "No čo by som chcela ...Chcem to čo chcú všetky ženy! A to TEBA ...i keď na iné účely ..hehe!" Začala sa znova rehotať, pričom Erge bola stále ticho a smutne hypnotizovala podlahu. "NNN!(Nie!)" Začala som sa vrtieť a kričať aby to neodsúhlasil! "Ach ty jedna! Už ma dosť sereš!" Pozrela sa znovu na mňa a kývla pred sebou rukou a ja som pocítila ako sa dávam nižšie a nižšie pričom som počula ako praská podlaha a ja idem pod ňu? !!! "Emilii , nie nerob to ! Uro ..." Toto boli posledné Georgové slová ktoré som počula ešte pred tým ako sa celá podlaha zacelila. *Georg nerob to!* Stále som si premietala tieto slová v mysli pričom som pocítila dva vodopády sĺz na mojej tvári ....V tme bez možnosti úniku zviazaná divnou kvetinou, ktorá na drtí zo svoji zovretím !!!
JE TO MôJ KONIEC ?!!

Hudobné sny-Miujikaru yume.. recenzia

14. září 2013 v 18:45 | Ivka a Zuzu |  Hudobné sny- Miujikaru yume
Vymysleli sme novú poviedku, ktorá bude tiež na námet denníka-takže budeme písať obi dve.
Chcete aby sme to začali písať teraz alebo až keď dopíšeme denník sestier??

Ide o žáner reálnu life. Bude sa to týkať hlavne dvoch báb- Chiharu a Natsumi
Nájdu si cestu k sebe za pomoci hudby.Tak tiež tam spoznajú veľa nových osôb-neprezradíme vám to.
Bude tam niečo s neopätovanou láskou ale ak chcete môžeme niekoho dať aj do kopy.
Bude tam aj tvorba básni-pesničiek.. Odo mňa (Zuzu)

A viac vám neprezradíme bo nemáme čas :P A odpovede píšte do komentu :P Budeme podstené....

Ivka a Zuzu :*

Denník sestier! 51.časť

13. září 2013 v 21:07 | Ivka |  Anavin denník
Tak a tu je pokráčko :) ...dufam že sa bude ľubiť :) ...prajem pekné čítanie :)...


Ako som tak prešla cez les a išla s kludom do nového domu tak ma na just niečo šokovalo! A to, že som zbadala Anazu, Michaela a Kinia v jazierku pred domou. . "Vy čo tam robíte?"Anazu sa na mńa pozrela s úsmvom na tváry a zo slovami že sa bijú o džem. "V jazierku?"Nechápavo som na ňu zdvihla jedno obočie. "Noo... Ano"Odpovedal mi pre zmenu Michael pričom sa snažil postaviť. "Máme večeru."Uškrnul sa Michael ako si vybral rybu s poza košele.podišla som k nemu pričom tie dve hrdličky zostali v jazierku."Čo sa stalo za dobu keď som tu nebola?" Michael sa zahľadel na mňa s pohladom rozmýšlania, chcel mi už niečo povedať, ale v tom ho Anazu ovali sklenicou džemu."Urobte si chleba sami!" Zavčala a asi iśla do svojej staro-novej izby. Zaujímave bolo to ako kinio za ńou šprintoval."Hehe sú vážne rozkošný." Skonśtatovala som a Michael mi dal len za pravdu, pričom ma aj poprosil či by som mu nespravila chleba s džemom. Ja som si zobrala džem do ruky."Samozrejme, pre môjho brášku čokoľvek ..hehe" On sa iba uškrnul a šiel za mnou do kuchyne kde sa Tribo napchával nutelovým chlebom."Tsss! To je akože čo?" Urazene naňho zavrčal Michael."Ale no taaak ako sa aj hovorí, dvaja sa bijú a len tretí vyhráva." Ako to povedal výťazne si zakusol do chlebu. Michael to nevydržal a začal sa smiať. Ja som podišla ku Tribovi a pobozkalaho na nutelovú pusu."Hmm je dobrá." Oznámila som mu ako som ochutnala nutelu, ktorá sa mi dala na pery. On sa uškrnul a dal si ďalší kúsok. Ja som šla za kuchynský pult, kde som odkrojila ďalšie kúsky chlebu, tie som potom pomerne natrela nutelou a džemom."tak nech sa páči." Povedala som chalanom ako som položila tanier na stôl."Jeee super, arigatoooo sestrička." Poďakoval mi a hneď sa pustil do jedenia chlebíkov-skoromu zabehlo."Není zač....idem spraviť ešte čaj..aaauuu, no a asi aj jednu kávu." A tak som aj spravila. Ako som tak dovarila vodu na čaj začala som počuť divné zvuky a nebola som jediná."Anavi to sú..."Kývla som Michaelovi."Ano, sú to naše dve hrdličky." Ako som to povedala každému v miestnosti sa objavil úškr na tvári. Zobrala som poháre a do štyroch šialok som naliala čaj a ja som si samostatne spravila kávu. Keď som všetko mala hotové dala som to na tácku, ktorú som položila veďla chlebíkov. Jeee oni nechali. Pousmiala som sa."No konečne už som si myslel že neprídeš."Pozrela som sa na triba s nechápavím výrazom a ako som si chcela sadnúť vedľa neho tak ma stiahol k sebe aby som si sadla na neho. No a tak som aj urobola."Nie som ťažka?" Spýtala som sa len tak."nie si ľahká ako pierko." Láskyplne mi odpovedal a daroval mi pusu na líce a ja som si s úsmevom zzobrala svoju kývu. Už už som ju pila pričom sa v kuchyni objavila Anazu. Spomenula som si na tie zvuky a na príhodu ako nas vyrušila a proste som to nevydržala! Nechtiac som na ňu vyprskla kávu a začala sa rehotať až tak že som mala kŕče. "Mi to vraj... haha.. robíme... haha... jak... ahhahha ....zajačikovia... a vás ahahah bolo počuť hahahah asi až do sídla hahah Habsburgovcou!" "Jasné všetkým to príde nesmierne vtipné!"Odfrkla mi a aj ostatným, ktorý zadržovali smiech.Sadla si a zobrala si čaj, no šla si utieť tvár, keď sa vrátila zobrala sm jeden chlebík s nutelou a ponúkla som ju ale odmietla, tak som sa otočila na Triba, ktorý to hneď pekne spapkal. Keď to dopapal tak to Anazu asi nevidržala a zobrala si posledný chlebík s džemom. V tom za ňou prišiel Kinio s otázkou či mu dá hryz-určite oznáte odpoveď. "Už zase je tak odmeraná."Oboznámil náa Kinio ako sa ju snažil presvedčiť aby si mu sadla na kolená, ale na koniec skončil sám pri Michaelovi, ktorý ho bratsky poťapkal po chrbáte s uspokojivým pohľadom-už bol anpapaný a kľudne pojíjal čajíček. Zrazu sa ale pozrel na Anazu."Anazu?""Áno?""Koľko je tu izieb?"Zamyslela sa." Jedna je moja... Druhá je tu za kuchyňou..Tretia je hore prepojená z ešte jednou... Potom jedna je pri obývačke..." Znova sa zamyslela. "A ešte posteľ je v pivnici."Povedala som za ňu poslednú izbu.Prikívla mi za pravdu, ale to hne´d zmenilo to že je to zrekonštruované. "Nie teraz je tam stôl a...to musíte proste vidieť."Povedala s iskou v očiach a všetkých nás ťahala dole do pivnice. "Trantaradá!"Ukázala do rohu miestnosti. "Nič tam nie je."Zahlásil tribo a ona ho hneď prebodla pohľadom. "Anavi vidíš to?"Spátala sa ma s veriacim pohľadom.ale sklamala som ju- tiež som tam nič nevidela.Ona si vzdychla a kopla do toho rohu nohou. Zrazusa celá pravá stena otočola a za ňou bol obrovský náčrt sídla Habsburgových, taktieź najlepšie zbraňe a ešte jeden veľký poklad list od Anazuinej babičky. "Ten plán sídla musí byť zastaralý... Predsa len za posledné tri roky bolo neskutočne veľa renovácii..."Začal konštatovať mapu na stene. "Vidiny spomínaš." Hneď som mu zastavila starosti o mape atď. "Fajn a čo ten list?" zahlásil Tribo a ukázal na list, ktorý hneď aj strhol zo steny. "Je tu napísané pre moju vnučku a jej "dvojča".." Pri slove dvojča naznačil úvodzovky a ako to tak dočítal hneď som mu to vytrhla z ruky.Začala som nahlas čítať celý text čo tam bol. Skrátene ne tam vysvetlila všetko, to že není Anazuina pravá babička a aj možnosti na šance ako vyhrať a ako sa nemáme pohnúť s tohto miesta na jeden-dva týžne a taktiež že náš jediný zdroj informácii bude Tribo a aj to ako mám zapojiť svoj inteleg na to any sme mali plán B. "....S láskou vaša skoro babička.. ľúbim vás obe." Len tak tak som dočitala poslednú vetu, neudržala som žial, ktorý sa mi nahrnul v duši. A Anazu bola na tom rovnako, potlačovala svoje slzy na toľko že to nevydržala a šla do svojej izby. Ja som to tiež nevidržala a začala som plakať, tribo hneď podišiel ku mne a objal ma."Len sa vyplač...to bude dobre...neboj všetko bude v poriadku..." pokúšal sa ma upokojiť a až po niekľkých hodinách som prestala. V pinci som už bola len ja a Tribo, pretože Kinio šliel za Anazu a Michael šiel meditovať na strechu domu. ....."smrk ...T-Tribo?"Hlasno som preglgla."Ano Anazu?"Jemne sa ku mne prihovoril."Ja...ja mám zlý pocit s toho ako sa toto všetko skončí..." Odtiahoľ si ma zo svojho objatia aby sa mi mohol pozrieť do oi."Ako tomyslíš Anavi?"Bojacne sa na mňa pozrel.Utrela som si slzy."Nie to nič...len ma ten dopis zložil..."Nasilu som sa usmiala, vedel to ale nechcel ma ešte viac deptať a tak si ma znova pritisol k sebe zo slovami:"Až už sa stane čokoľvek ja ťa ochránim!" Ako to povedal moje srdce poskočilo a pritom som ale aj pocítila bolesť ako keby mi ho niekto prebodol- bol to pocit strachu, že mi umrie dôležitá osoba v mojom živote?! Nechcela som na nič akéto myslieť a tak som ho pevne stisla a skríkla do hrube."Milujem ťa! A vždy budem!" Ako som to povedala tak ma od radosti skoro rozmačkal, ale naštastie sa spametal a uvoĺnil svoje zovretie."Prepáč, ale...ja som ...." Usmiala som sa na neho a dala mu pusu pričom som naše ruky spojila do jednej."To nevadí, pretože ty ma vždy ochrániš i keď pojde o teba samého....hehe"Ako som to povedala tak som zbadala ako sa začervenal. Usmiala som sa a doťihla ho k mape."Zdá sa že budem musieť využiť svoj um na plno!""Áno to musíš a ja tiež!" Ako to povedal stisol mi ruku a ja som sa hneď naňho pozrela jeho výraz bol úplne inakší ako obvikle- úplne nový. Ako keby z neho žiarilo odhodlanie a túžba ochrániť mňa a aj svojich ďalších najdôležitejších ľudí. Napodobyla som jeho ťach a tiež som sa zahladela na mapu zo svojim pohľadom,k torý hovoril že sa nevzdám i keď by som mala padnúť do najhlbšej temnoty!....Po pár minútach som zostala sama stáť pred mapou, pričom tribo sedel na kresle za mnou- na druhej strane pivnice a čítal si staré dokumenty, ktoré zostali po babičke. Ja som si snažila zapametať každý milimeter hradby a taktiež som hľadla v myšlienkach aký by bol najlepší plán B....Ráno nás zobudil Kinio s kamenným výrazom."Dnes je deň príprav." Povedal a pozrel sa na Triba zo smutkom v očiach. A ako som to zbadala pomyslela som na to isťe ako on a to na to že sa Tribo vôbec nemusí vrátiť zo svojej špijonážnej missie v určenom dátume, ktorý začinal 27!!!

PS: ZUZU ideš na to :) Dúfam, že to môže byť :) :) :) ....


Cmuk*

13. září 2013 v 14:34 | Zuzu |  Básne
Neviem či su všetci svine, ale ti na ktorých to je písané su najhoršie svine na svte, teda vo vesmíre. Takže bez urážky. Teda s dvoma vínimkami :D


Chalani su na nič,
Su to svine proste,
Trebalo by na nich bič.
Chlapci sa akože zobudte.

Dokonalý nie ste,
Ja to naozaj viem.
Do kelu láskavo chodte.
Iba to od vás chcem.

Kompót si sama otvorím,
Nikho na to nepotrebujem
Aby ste vypadli vám dovolím.
Budte radi že vás nezabijem.

Je jedno ako sa tvárite stále ste svine,
Ja to dobre viem, predsa to vidím
Tak sa láskavo netvárte tak nevinne.
Snažím sa negrcať keď vás cítim.

Očká nevinné velice,
Ale odo mna dostaneš,
Max. facku na líce,
Atej sa chlapče nevihneš.

CMUK* pojebte sa!
Do kútu najtmavšieho,
Láskavo konečne strčte sa.

Napchať tam každého odporného.

Stretnutie s literárnym hrdinom

12. září 2013 v 18:48 | Zuzu |  Poviedky

Dnešný deň bol špeciálny. Splnil sa mi sen a ja som tomu nemohla uveriť. Mala som ho stretnúť! Bola som ako žijúca panika. Predsa len nie každému sa podarí stretnúť s ním. Teda pre mňa to bolo ako zázrak. Tešila som sa na to keď ho konečne uvidím. Sedela som na lavičke uprostred cintorína. V rukách som žmolila tričko, ktoré som si vybrala špeciálne, aby som trafila aspoň trochu jeho vkus. "Upokoj sa... No tak sa konečne upokoj" Opakovala som si stále do okola, no nepomáhalo to. "Ahoj" Ozvalo sa spoza mňa a ja som až nadskočila od strachu. Otočila som sa, keď som ho zbadala sčervenela som a moja pleť mala farbu jahôd. Predsa len predo mnou stál Claude Sterling. "Meškáš" Pripomenula som mu a on sa posadil vedľa mňa. Cintorín osvetľovalo iba pár lámp. Bolo tam šero, ale aj tak som jasne videla črty jeho tváre. Pozrel sa na mňa. "Skapem s očí ak budeš pokračovať" Povedal s úškrnom. Mala som pocit akoby sa mi vysmieval. "A čo budeme robiť?" Spýtala som sa po chvíli ticha. Túto chvíľu som si vysnívala a keď prišla nevedela som čo robiť. "Chcel som pôvodné vykopávať hroby.." Náročky nedokončil vetu, čakal na moju reakciu. A aj sa jej dočkal. Pozerala som na neho šokovane. "Ale keď vidím ako sa tváriš tak radšej nie" Nevedela som či je sklamaný, alebo rád a dosť ma to štvalo. "A plán B, nemáš?" Spýtala som sa s nádejou v hlase. "Mám" Povedal a postavil sa. Uprela som na neho prekvapený pohľad. Určite som nečakala, že budeme sedieť na tejto lavičke, ale kým som ho aspoň ako tak videla mala som pocit bezpečia. Obdivujem ho, ale nemám v pláne mu slepo dôverovať. "Mám ťa prosiť?" Spýtal sa hľadiac pred seba. "Ja len neviem.." Nedokončila som vetu, pretože sa na mňa pozerali jeho ľadové oči. Keď mu došlo, že sa nechystám pokračovať povzdychol si a prešiel ku mne. Pomohol mi sa postaviť-teda skôr ma donútil sa postaviť. Prehodil si ma cez plece a niesol do tmavšej časti cintorína. Bola som v šoku, ale iba chvíľu. "Mohol by si ma pustiť? Ja viem chodiť" Ironicky som sa usmiala na jeho chrbát. Nemohol to vidieť jedine ak by mal oči aj na chrbte. Nereagoval. Po chvíli totálnej ignorácie mojej osoby ma položil na zem. "Otoč sa" Poslúchla som a otočila som sa. Predo mnou sa rozliehala deka s ružami. "Čo to je?" "Si jediný človek čo sa so mnou stretol, takže to musí byť originálne" Pozrela som sa na neho a obdarovala ho úsmevom. Posadili sme sa a začali sa zhovárať. "Myslím, že upíry sa v dnešnej dobe berú príliš ružovo" Oznámila som mu. "Prečo?" Spýtal sa a bolo vidieť, že ho to zaujalo. "Proste myslím, že upíry sa berú ako romantické bytosti a ružičky kvetinky a bla bla bla.." Nadvihol obočie. "A čo by si mali myslieť?" Nadýchla som sa. "Vieš podľa mňa by sa mali brať inak, ako sa brali predtým.." "A to je ako?" Zamyslela som sa. "Ako krvilačné bytosti, ktorým ide iba o prežitie" Zasmial sa. "Deje sa niečo?" "Vieš, máš zaujímavé myslenie, ale.." Nedokončil vetu a nahol sa ku mne. Nie nechcel ma pobozkať. Také ružové to nebolo. Zahryzol mi do krku. Keď jeho zuby preťali moju pokožku ucítila som neskutočnú bolesť. Trochu sa napil a potom odklonil. "Stále ti to príde také ružové?" Pár krát som zažmurkala. "Nie ani zďaleka" Zamrmlala som. Usmial sa. "Ale tie filmy vymývajú mozgy." Stále som si stála za svojim názorom. "A prečo si to myslíš?" Spýtal sa ma. "Lebo upíry sa nemôžu zamilovať, neuraz sa, ale je to blbosť. Nechápem prečo sa v tam bozkávajú.." Okamžite mi to objasnil. "Lebo je to zábava" Pozrela som sa na neho s otázkou v očiach. "Chceš to skúsiť?" Vyvalila som oči. "Na čo?" "Len tak" Naklonil sa ku mne a ja som na neho hľadela s šokom v tvári. Po pár sekundách spojil naše pery v bozk. Jeho pery chutili sladko, ale aj tak som sa musela donútiť odtiahnuť. "To už neskúšaj" Pozrel sa na mňa s úsmevom. "Dobre." Pri východe slnka sme sa rozlúčili. "Niečo na pamiatku" Povedal a niečo mi vložil do rúk. Po týchto slovách sa stratil v tieňoch a ja som vedela, že už ho nikdy neuvidím. Priala som si aby tá noc nemala koniec, ale moje prosby neboli vyslyšané. No, ale zostala mi pamiatka. Nie nebola to sladká chuť jeho pier, ktorú som si uchovala v pamäti. Bol to náramok s lebkou, ktorý mi vložil do rúk. Dala som si ho na ruku a pobrala sa preč s myšlienkou na moje vysnené stretnutie s Claudom.

Príbeh

10. září 2013 v 20:47 | Zuzu |  Básne
Táto báseň je venovaná mojej kamoške, ktorá ju číta prvá-vždy jej ju pošlem na fb. Som otravná ja viem :D Baja máš osobnú básničku :D
Ten obrázok je tam lebo mi to propomína Romea a Juliu tiež tragický príbeh o veľkej láske :D

Poviem vám príbeh o láske skutočnej,
Nie živej ani mŕtvej, ale večnej.
Je to príbeh ponurí asi,
No to je význam jeho krásy.

Boli dvaja ľudia zamilovaný,
Čo boli naveky spojený.
Čo postihne ich nevedeli,
A jedného rána odleteli.
Nie do ríše snov, ale bábok,
Na bábkarov temný zámok.

Boli spolu a bolí šťastný,
Temný svet im prišiel krásny.
Až do tej osudovej noci,
Keď zničil jeho krásne oči.
Kvôli scénke ich vypichol,
A jej kudlu do srdca zapichol.

Keď to videla, jej srdce sa zlomilo,
Na malé kúsočky sa rozbilo.
Dopadlo na tvrdú kamennú zem,
On si povedal: čo to je viem.
Vytrhol si srdce a dal jej ho,
Vzdal sa kvôli nej svojho.

On bol bez srdca a mala ho ona,
A ona jeho spásou bola-znova.
Dala mu pusu a zázrak sa stal.
On znovu svoje srdce mal.
A tak žili šťastne i keď nedokonalo,

Neklamem vám takto sa to stalo.