Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Prosinec 2013

VYSVETLENIE + Info

27. prosince 2013 v 23:40 | Ivka&Zuzu |  Ostatné
Aby sme vám vysvetlili situáciu takže..
Nepridávajú sa články pretože:
1. Ja mám pokazený notebook.. Je v oprave už tak dlho jak som neaktívna /Ivka/
2. Ja mám v prdeli net-máme to malé USB a tak trochu je pokazené /Zuzu/

Jak je možné, že to píšeme?
Jednoducho mám v ruke tablet a vyžobrala som si net... Dúfam, že s toho nebude veľká faktúra /Zuzu/
Takže sme sa vám rozhodli oznámiť čo ďalej /Ivka/

Dnes má blog narodeniny /Zuzu/
A zajtra je to rok čo som tu aj ja :D /Ivka/

A kedže boli aj Vianoce a nemožeme oslavovať ani jedno.... Rozhodli sme sa, že to presunieme!
Oslava Vianoc aj narodenín blogu bude presunutá pretože nemáme prístup k netu. /Ivka/
Určite sa oslava bude konať až keď budeme mať obe 100% prístup na net.. /Zuzu/

Dúfame že na nás dovtedy počkáte :D Šťastné a Veselé sviatky :D Zuzu & Ivka

Gomen.. a ViViD

21. prosince 2013 v 23:17 | Zuzu |  Ostatné
EHm mám zlú naladu tak nechcem radšej nič písať bo som uvažovala, že napíšem Sakura Haruno rozkvéta a že si Saky podreže žili a Itachi bude chcieť zabiť Sasukeho... Takže som to zamietla a pustila som si skupinu keru som si cela pustiť už dlho ViViD.... Milujeeeeem ich hlavne gitaristu je brutááálny Reno(NWM jak sa to sklonuje ale je brutalny a 180 cm) Spevák je Shin a poviem vám ich dvoch žerem a aj bubeník je fajn... všimli ste si, že japonské kapeli maju celkom sladkých bubeníkov ale cz a sk a zvyšok sveta otrrasných.... No tu máte to čo kurát počúvam :D A Gomen že som nič nenapsala


Upíri kousnutí 8.0

20. prosince 2013 v 23:14 | Zuzu |  Upíri kousnutí
Som sebecká krava a preto si to odnesú poviedky.... lebo som sprostá ani sa mi nechec písať prepáčte.

Sumato nechápavo sledovala čo Amai robí. Keď pocítila jeho dych prešiel jej mráz po chrbte, ale keď pocítila ako jej prehryzol krk a začal sať krk úplne ju to šokovalo, pustila balík krvi čo držala a vytreštila svoje modrozelené oči. Netrvalo dlho kým sa spamätala. Jej otec ju vždy šokoval, aby ju vycvičil vždy dúfal, že jeho dievčatko pôjde v jeho stopách a preto sa musí vedieť obrániť a vedieť zareagovať. Sumato zatlačila do jeho hrude a všetkou silou ho od seba odsotila. Nečakal to len kvôli tomu sa jej to podarilo. "To ty si ich zabil!" Povedala keď jej všetko začalo dávať zmysel. Pochopila všetky súvislosti. "Ešte aj tvoje meno.. Sladký upír.. A mne to nedošlo. Ako som mohla byť taká sprostá?" Sumato ho prebodla ľadovým pohľadom. Bola nervózna a začala chápať, že to všetko bolo klamstvo. Všetko bola hra, aby ho neodhalila. "Nechám ťa tak, neodhalím ťa, ale zmizni!" Amai sa na ňu pozrel svojimi ešte stále červenými očami. "Sumato" Pozeral na ňu a ona mala čo robiť aby nezačala plakať. Nechápala prečo chce plakať, ale chcela. Chcela ho zabiť! On bol monštrum! Bol vrah! Ani si nechcela predstaviť koľko ľudí už zabil. Nedokázala si to predstaviť. Vždy jej hovorili, že upíry su len v rozprávkach a teraz jeden stojí hneď pred ňou. Sumato si popravila vlasy a pozrela sa na neho. "Zober si tu čo miluješ (Myslí Loli) a zmizni odtiaľto" Sumato sa otočila a rozbehla s preč. Chcela kričať plakať, ale nedokázala to s jej hrdla sa nevydral ani hlások. Myslela, že za chvíľu zošalie. Nerozumela tomu ako môže taká príšera existovať. Vždy myslela, že sú to len rozprávky. Vždy verila, že sú to len rozprávky. Sumato Lisawa. Vždy bola kľudná, ale toto ju úplne položilo. Nedokázala ďalej bežať zviezla sa na zem a tupo hľadela do zeme. Jej oči hľadeli tým smerom, ale ona nevnímala nič čo sledovala. Len tam sedela a ľudia ju obchádzali. Šeptali si čo je to za dievča? Či jej netreba pomôcť? Alebo či sa nezbláznila? No nik sa pri nej nezastavil a nepomohol jej. Nik, len niekto kto za ňou bežal. Chytil ju do rúk a odniesol preč. Nevnímala kto to je. Bolo jej to jedno. Bolo jej jedno čo sa s ňou stane. Nezaujímalo ju to. Mala pocit, že stratila dušu, že stratila myšlienky. Zrazu ju tie ruky pustili a hodili na tvrdú zem. Aj keď ju to bolelo ani nepípla mlčala. "To je ona? Izanami?" "Áno" Niekde v Sumatinej hlave sa myhla myšlienka, že ten hlas je ako Itoshiho.. No ta myšlienka ju hneď prešla. Nemohl ju udržať v hlave. "Odvez ju do cely. Vyzerá byť dosť mimo" "Áno pane." Muž ju dvihol do náruče a otočil sa na odchod. "A Izanami?" "Áno?" "Keď s ňou budeš hovoriť.. Povedz jej pravdu" "Áno pane" Izanami ju odniesol preč. Niesol ju dole schodmi do tmavej miestnosti. Bolo tam vlhko a chladno. "Sumato Lisawa" Izanami na ňu hľadel a potom sa naklonil k jej krku. "Počkaj chvíľu" Sumato ani nevnímala čo hovorí nie to ešte aby niekam išla. Len tam sedela. Bola taká šokovaná a mala pocit, že je k ničomu tak na čo sa snažiť. Čakala kým prišiel Izanami. Prvý krát sa na neho zahľadela. Keby nemal také zvláštne žlté oči a modré vlasy. Pripomínal by jej Itoshiho. "Už ti to došlo, že?" Hovoril Izanami kým jej obväzoval ranky na krku, ktoré by s mohli zapáliť. "Ja som Itoshi." Sumato na neho potichu hľadela. Nič nehovorila nič si nemyslel, len na neho hľadela. "Ale moje pravé meno je Izanami a môj pravý vzhľad vidíš tu bol som prezlečený, ale som od teba omnoho vyšší. Mám modré vlasy a žlté oči." Oznámil jej a keď skončil a postavil sa podal jej deku. "Ach áno a skoro by som bol zabudol. Uniesli sme ťa" Izanami zavrel mreže a zamkol Sumato. Ani sa nepohla ani nepípla ani neuvažovala. Bola v tranze nemohla sa pohnúť. Nechcela sa pohnúť. Nechcela robiť nič lebo nevedela čo má robiť. A to bolo celé. Celý jej problém bol spôsobený nim no ona si to nechcela uvedomiť. Nedokázala to. Bola v šoku.. Ale s čoho?

9.časť... Nemám slov

20. prosince 2013 v 22:33 | Zuzu |  ...Nemám slov...
Príde mi že som úplne hrozná a zbytočná a robím len problémi... Mám chuť spáchať samovraždu a no tak trošku sa táto moja nálada odzrkadlila aj na deji...

Po pár dňoch. cca 24. Decembra

Sedela som na posteli a nevedela čo mám robiť. Ja mám pocit, že mi všetci klamali. Erik chcel zabiť Claud a Claud je upír a všetci o tom vedeli len ja nie. Po tvári sa mi skotúľala jedna a potom druhá slza. "Rose, smiem?" Dnu nakukla Rachel. Aj ona je upírka. Patrí k nim len zopár mesiacov, ale nik mi to nepovedal. Každý na mňa kašlal a vodil ma za nos. Rachel si sadla vedľa mňa a objala ma. Nedokázala som sa udržať a rozvzlykala som sa. "Claud je na tom už pomerne dobre." Informovala ma a ja som sa na ňu pozrela a čakala, že bude pokračovať. "Erik je v riaditeľni. Nechápem ako je možné, že nevieš na jakú školu si sa dostala" Ach áno zabudla som. Tieto školy sú zmiešané chodia sem aj ľudia aj iné ..tvory. Claud je upír a Angee je anjel a jasné Erik je padlý anjel čiže by mal byť zlý. Alebo ja neviem možno aj dobrý ja tomu vôbec nerozumiem! Akoby som aj mohla takéto veci! Bože to su také bludy! Už len čakám kedy spoza rohu vyskočí Santa Claus.. Teraz myslím Claus nie Claud, ok? A ešte niečo keď som sa zobudila tak pri mne stál Erik a citujem: "Ako si mohla pomôcť takému odpadu?! Si úbohá! Je koniec" Takže sa so mnou rozišiel. Bolo to dosť kruté a ten jeho výraz. Nechápem čo sa deje zdá sa mi akoby som sa stratila v bludisku. A ako sa mám z neho dostať. Skôr ako som tomu mohla zabrániť zaspala som. Som slabá lebo mám malo krvi. No sníval sa mi sen a ja som pochopila čo mám robiť. V tom sne som kráčala tmavou cestou a s každej strany mi hlasy šepkali slová, ktoré m zarazili. "Úbohá si úbohá. Tak slabá vypadni nestojíme o teba" A na konci ten hroznej cesty nič nebolo. Žiaden šťastný koniec ma tam nečakal a tak som pochopila. Ani tu má nečaká šťastný koniec. A ak tu zostanem nebude čakať ani ich. Musím odísť. Keď som vstala Rachel spinkala ako babatko. Rýchlo som prebehla ku skrini a pobalila si veci vzala som si gitaru a na zdrap papiera napísala pár slov na rozlúčku. Bolo tam toto: "Odchádzam. Budete mi chýbať, ale ubližujem vám a robím problémy. Odpustite mi a zabudnite na mňa zbohom." Vyšla som von a zamierila si to k dverám. No niečo vo mne ma nepustilo. Niečo mi nedovolilo tam ísť. Nedokázala som odísť bez toho, aby som sa išla ospravedlniť Claudovi. Prešla som pár poschodiami a chodbami až som sa dostala do ošetrovne. Ľudia musia sem kúpiť výťah. Nik tam nebol ani sestrička. Nevadí je to len dobre. Vošla som do miestnosti kde bol Claud bol pripojený na nie aké kábliky a pri posteli mal pohár s krvov-usudzujem podľa farby, ale možno to je len nie aký džús. Dobre tak to asi ťažko. Položila som tašky a prešla k jeho posteli. Spal a vyzeral tak krehko a zraniteľne. On aj bol zranený. "Odpusť mi to" Pozrela som sa na neho a usmiala sa. Ale bol to smutný úsmev. "Musíš si nájsť niekoho iného koho budeš týrať" Zasmiala som sa a jemne ho pohladila po tvári. "Snáď to tá baba vydrží.." Zasmiala som sa a nahla som sa k nemu. "Zplešaaaať" Povedala som a pobozkala ho čelo. "Zbohom" Otočila som sa a vzala si svoje veci. "Myslím, že sa už neuvidíme" Prešla som dverami a potom došla do vstupnej haly. Riaditeľovi pošlem meil. Otočila som sa a vyšla preč s tejto pakárne. Pakárne, ktorá mi bude chýbať. "Zbohom lidi" Potom som sa usmiala a opravila sa. "Zbohom upíry" Kým som prešla k bráne školy cez ten chorobne veľký areál trvalo mi to 15 minút. Postavila som sa na zastávku a v tom prišieľ školský autobus. "Ako ste vedeli?" Spýtala som sa šoféra keď otvoril dvere. "Riaditeľ ma kontaktoval" "Vie o tom?" "Povedala mu to Rachel pred troma stotinami" Prikývla som a vošla do busu. "Si si istá, že chceš odísť?" Spýtala sa ma a ja som sa pozrela k škole. Bolo naštartované a jediné čo ma delilo od odchodu bolo: "Áno." "Fajn ideme" Autobus sa rozbehol a ja som sa pozrela na mobil. Zvonil mi stále dokola. Volala mi Rachel. Nemohla som to dvihnúť. Keď prídem domov zmením si číslo. Zapla som si letový režim, aby som si mohla pustiť aspoň pesničku. Pustila som si BVB In the End.

8.časť... Nemám slov

19. prosince 2013 v 7:10 | Zuzu |  ...Nemám slov...
O tri mesiace neskôr : cca. 22. Decembra

Dobre fajn aby som bola stručná. Začala som s Erikom chodiť. Od tej doby chodí Claud z rozbitou hubou. Aby som vám to vysvetlila. Vždy keď ma Claud pobozká-v poslednej dobe to je zriedkavý čin- Erik mu dá cez hubu. No, ale zas Erik potom chodí s monoklom. Raz som ich videla ako sa pobili. Ľudia to bolo choré. Obaja boli hrozne obratný, nedalo sa ani presne určiť kerí je kerí. No a Rachel som to ešte nepovedala. Teda to, že som videla Rocca a Kat ako sa spolu pri tej fontane emm ehm.. Neviem či by to pre dýchala. Ale ak sa to dozvie a bude vedeť, že som to vedela do prdele to bude zas prúser. Niekto ma objal okolo pásu. "Nad čím rozmýšľaš Rose?" Pozrela som sa na Erika a oprela sa o neho. "Nad prúsermi čo budem mať.." Erik na mňa prekvapene pozrel. "Čo si vyviedla?" "JA?" Pozrela som na neho s vyvaleními očami šak ja taký anjelik. "Neviem, ale jak tak kukám musím na hodinu" Pozrela som sa na hodinky a aj ja by som už mala utekať. Študujeme iný odbor takže nemáme spoločné hodiny len angličtinu a francúzštinu. Ale to sa mi chce vždy hrozne spinkať takže si ľahnem na lavicu a hrám sa mu s rukami. "Papa" Povedala som keď ma pustil a postavila sa na špičku aby som mu mohla dať pusu na líco. Jemne sa začervenal a zdrhol na hodinu. Vydala som sa k svojej učebni keď tu ma niekto chytil a odvliekol stranou. "Ahoj Rose" Pozdravil ma Claud keď ma láskavo konečne pustil v jednej z nepoužívaných častí budovi. "Ahoj Claud" Povedala som mierne podráždene a prepichla ho očami. "Prepáč musím ísť na hodinu" Povedala som a chcela ísť preč. No on nie on si ma musí proste pritisnúť o stenu ako vždy. Už by mohol začať robiť aj niečo iné dosť ma to nudí. Akože za tie tri mesiace som si zvykla. Čil mi dá pusu Erik ho zmláti a bude týždeň pokoj. No to čo spravil ma mierne prekvapilo. Nepobozkal ma ani nič také len mi dlaňou prešiel po tvári a potom bez slova zmizol. Bolo to čudné a čo bolo čudnejšie chýbalo mi to. Možno to bol iba nie aký divný zvyk a tak, alebo ja neviem. Proste mi to vadilo. A bola som s toho celí deň mimo. "Čo sa deje Rose?" Spýtal sa ma Erik a ja som sa na neho pozrela. Ležala som mu na nohách ako vždy cez obednú pauzu, ale nie ako sa mi nechcelo hovoriť. "Halooo.." Pozeral na mňa a videla som, že má v očiach mierne obavi. Ale asi by bola blbosť povedať môjmu priateľovi chcem pusu od iného. "Rose! Rose!" Dorútila sa ku mne Rachel. "Čo sa deje?" Pozrela som sa na Rachel, ktorej sa do očí tlačili slzy. "Musíš ísť so mnou" Pozrela som na Erika a potom som sa postavila. "Musím ísť s ňou" Povedala som a rozbehla sa s Rachel preč. "Čo sa deje?" "Ide o Clauda" "Čo je s ním?" "On.. On" "Kurník hovor čo je s ním" Rachel ma zatiahla do učebne kde boli väčšinou hodiny pre hercov. Vbehla som dnu a pozrela sa na výjav pred sebou. Claud ležal na zemi a všade bola krv. Veľ krvi. "Claud.. Claud.." Pomali otvoril oči a pozrel sa na mňa veľmi ospalo. "Ahoj Rose" Pokúsil sa o frajerský úsmev, ale vôbec mu to nevyšlo. "Čo sa tu stalo?" Mierne sa otočil a ukázal na drevený kôl zapichnutý v jeho bruchu. "Bože kto ti to spravil?!" "Erik" Zapišťala Rachel a mne až teraz došlo, že je tu s nami. "Musíš ho zachrániť Rose" "JA?! A ako pre pána kráľa?" Claud chytil moju tvár do dlaní a jemne ma k sebe pritiahol. "Nezľakni sa" V tej chvíli ako to povedal si vytiahol kôl z brucha a nahol sa k môjmu krku. Ucítila som najskôr jeho studený dych a potom jeho pery nakoniec... mi prehryzol kožu a začal sať krv. Čo za človeka môže niekomu piť krv!? A prehrýzť kožu. Cítila som, že moju krv hltá čoraz viac a mne je s toho zle. Oprala som sa o neho a pomali som stratila vedomie. Posledné čo som videla boli jeho odfarbené vlasy a rubínové oči, ktorými hľadel striedavo na mňa a na môj krk. Mám pocit, že chcem aby to bol iba hlúpy sen. Posledný krát čo si želám tvoju tvár vidieť usmiatu. V hlave mi zneli tieto slová a ja som mala pocit akoby ich hovoril Claud. Aj keď som pomali strácala vedomie pre neho som sa aspoň na chvíľu usmiala...

7.časť... Nemám slov

18. prosince 2013 v 7:10 | Zuzu |  ...Nemám slov...
DO prdele ak chce ju nech obťažuje ju! "Claud pusť ma" "Mmm jak myslíš" Pustil ma a ja som skoro spadla s postele. Rýchlo som sa postavila a vybehla von na chodbu za Erikom. Medzi dverami som však nezabudla ukázať Claudovi prostredník. "Erik počkaj" Erik zastavila pozrel sa na mňa. "Tvôj priateľ ťa čaká" V tej vete som počula mierne podráždenie, žeby žiarlil? Takže sa mu páčim? Kurnik ak sa mu páčima týmto sa všetko pokazilo-myslím na svoje šance mať niečo s Erikom- Claud bude prvý kereho zabijem. "Nie on nie je môj frajer" Erik sa uškrnul a zahľadel na zem. "Čiže toto robíš s každým známim?" "Bože nie! To Claud je retardovaný a zneužíl, že som zaspala!" "Ono to, ale nevyzeralo, že spíš" Povzdychla som si a pozrela na Erika, ktorý teraz už tiež hľadel na mňa. "Pozri ja som zaspala a nie ako som sa dostala do jeho postele. Keď vstal najskôr ma nazval Angee! Vážne spolu nič nemáme" Erik sa na mňa pozrel. "A prečo mu teda dovolíš aby to robil?" "Ja nemám na výber nikdy sa ma nespýta len to spraví a je tak silný, že nemám šancu sa mu ubrániť!" Pozrela som na Erika. "Veríš mi?" Spýtala som sa a čakala na jeho reakciu. "Áno.. Ale prečo ťa to trápi?" Pozrela som sa do zeme a zamyslel a som sa. Nemôžem mu predsa povedať pravdu, že sa mi páči. Ale na druhej strane nemôžem mu klamať. Do kelu to je dilema. A poviem vám pekne, že poriadna. "Ach noo...." "No?" Zahryzla som si do spodnej pery a vyklopila to. "No páčiš sa mi" "Fakt?" "Fakt" "Fajn aj ty mne" Ohromene som na neho pozrela. Podotýkam, že som bola v rozpakoch čiže som bola červená jak jahody. Mňaaam jahody. Nech už je leto dala by som si jahody. Moment odbieham od témy. "A čo teraz?" Spýtala som sa. Ja viem nič trápnejšie ma už nemohlo napadnúť. Pozrel sa na hodinky a potom sa usmial. "Je už dosť neskoro a zajtra máme perný deň a preto by sme sa večer mohli uvolniť a ísť von.. Pôjdeš?" Rozžiarili sa mi oči tak, že by som kľudne mohla robiť reflektor. "Áno" Usmiala som sa na neho a snažila sa pre dýchať šok. "Fajn tak zajtra." Povedal Erik jemne ma pobozkal na líco a zmizol za dverami jeho a Claudovej izby. "Rose?" Otočila som sa a keď som zbadala Rachel uľavilo sa mi. "Musíš s tým Claudom niečo spraviť" Povedala som keď som k nej prišla a spoločne sme sa vydali do izieb. "Prečo?" Pozrela som sa na svoju zatiaľ jedinú kamošku. Dúfam, že ich bude viac. "Veď to je choré zaspala som a keď sa zobudím ležím v jeho posteli a keď sa zobudí on nazve ma Angee" "Teba to štve" Povedala Rachel a pozorne si ma premerala. "Áno veď tebe by sa hádam páčilo zobudiť sa v posteli chalana kerého mám chuť nakopať do vajec" "Nie ja myslím to, že ťa nazval Angee to ťa štve" "Prečo by ma to malo štvať?" Spýtala som sa a vôbec som nechápala kam tým to dievča kurnik smeruje. "Pretože sa ti Claud páči" Pozrela som na ňu jak keby práve padla z jahody a razantne zamietla. "nie!" "ale áno" "nie!" "Áno len to priznaj, niečo ťa na ňom priťahuje!" "Vážne ak sa mi páči Claud prečo idem potom von z Erikom?" "To je ten chalan, s ktorým si hovorila na chodbe?" "Áno" "A idete spolu von?" "Áno" "Ale veď ty a Claud.." Nenechala som ju dopovedať a radšej odbehla od témi. "Ja a Claud nič ale ty Rocco to už je iné" Usmiala som sa a ona na mňa pozrela mierne nechápavo, ale oči sa jej leskli. "Emm.. Myslíš, že sa mu páčim?" "Možné to je" Usmiala som sa na ňu a potom som si vypočula aký je Rocco úžasný. Ale aj keď som ju počúvala stále som nedokázala zabudnúť na ten pocit keď ma Claud držal a jeho pery sa dotýkali môjho krku.. Veď to je choré! Nazval ma Angee a spravil to proti mojej vôli. "Tu je moja izba" Povedala Rachel a ukázala na dvere. "Fajn tak dobrú" Usmiala som sa na ňu. "Aj tebe" Povedala a zmyzla vo dverách ja som išľa ďalej, ale uvedomila som si, že nezaspím a tak som sa vydala k fontáne. Keby viem, že tam je serem na to a radšej umieram od nudy v izbe! Vážne to som vidieť nemusela. Väčšieho debila som ešte nevidela. A to vyzeral tak milo. Buzerant jeden sprostý!

6.časť.... Nemám slov..

17. prosince 2013 v 7:10 | Zuzu |  ...Nemám slov...
Rozmýšľala som, že tejto poviedke spravím aj normálne rubriku lebo vyzerá na dlho.. čo myslíte vy?

Neochotne som sa posadila a čakala čo ten magor spraví. Prisahám, že ak ma znovu pobozká rozkopem mu gule. Sadla som si a čakala no on len stál a opieral sa o blbé dvere. Ty kokos na toto nemám vážne náladu. "Ja sa ti na to možem" Postavila som sa s týmito nie pravé taktními slovami. "Hej.." Pár krokmi bol pri mne a posadil ma naspäť do kresla. "Postavíš sa keď ja poviem" Pozrela som sa na neho s prižmúrenými očami. Až teraz som si všimla, že má v obočí pirsing. "Si magor, zplešať odfarbenček" Hneď ako som to povedala pevne ma chytil pod krkom. "EHm.. Dusíš.. ma" Zamedzil mi do pľúc prístup kyslíku a ja som naťahovala krk aby som nie akým zázrakom dostala kyslík. "Nikdy mi už nehovor že som magor" Jasné škrtí ma tu zatiaľ čo môže hocikto prísť a jasné on není magor. Kdeže jak vás to napadlo? Kde ste to zobrali? On a magor eem nie.. Keď už mu konečne došlo, že ma dusí uvolnil zovretie a ja som sa konečne nadýchla. Potom však spravil niečo čo som vážne nečakala. Nikto normálny by to nečakal! Kvokol si a hlavu položil na moje nohy. "Čo to robíš?" "Ticho odpočívam?" Pozrela som na neho, ale radšej som mlčala. Ale aj tak je retardovaná ovečka. Pozrela som sa na neho a všimla som si, že má zavreté oči. Začala som si ho prehliadať. Keď spal vyzeral fajn. Desilo ma, že je taký bledý, ale asi to mal len makeup. Mala som pocit, že zaspím aj ja. Vážne vyzeral, že spí a ja keď vidím niekoho spať chce sa spať aj mne! Skôr než som tomu mohla zabrániť zaspala som. Vážne som čudná, ale keď ja zaspím keď kukám na ludí čo spia a navyše ta cesta sice som ju prespala ale je unavne tak dlho cestovať! Dobre ale čil sa vrátim naspäť k deju aby ste vedeli, že jake blbosti robím. Otvorila som oči a uvedomila si, že ležím na posteli. Doma som nebola a ani v svojej izbe. Po piatich minutách intenzívneho premýšľania som si uvedomila, že ma niekto drží okolo pása. A nie Santa Claus to nebol. Ale bol to Santa Claud. Vedela som to taký studený je len jeden človek. Otočila som sa, aby som sa mohľa zahľadieť do jeho tváre a nakopať ho do zadku. Bude to síce ťažké ak ma nepustí, ale ja sa zariadim. "Claud.. Claud.." Začala som mu prstom pichať do tváre. "Spím Angeee.." "Angee?" Zopakovala som po ňom. To musí byť to dievča, ktoré sem chodí ta jeho ex. Prepadol ma mierny smútok. Nepáčilo sa mi, že ma nazval Angee. "Claud!" Zaziapala som a nebrala na neho ohľady. Magor jeden pridrbkaný. Otvoril oči a zarazene na mňa pozrel. "Rose?" "Volaj ma Rose Mary nemáš právo hovoriť mi tak skrátene..." Dobre fajn aby ste to pochopili je to mierne niečo ako prezívka a tak ma môžu volať len kamaráti a nie jeden odfarbený debil čo si ma míli s jeho ex! Jedného krásneho dňa mu ublížim. "A láskavo ma už pusti!" Zavrčala som a snažila sa dostať s jeho zovretia. Ty kokso šak má ruky jak robot. Aby sme sa pochopili myslím to tak, že také ťažké a pevne dané do tej polohy. "Čo tu robíš?" Spýtal sa a ja som myslela, že mu vážne ublížim. DO prdele skade mám vedieť čo tam robím! "Ja neviem" Zatváril sa zamyslene a prestal ma počúvať. A nie nepustil ma kdeže to je veľká námaha zdvihnúť ruku šak načo? "Počkaj to som sem odniesol teba... keď si zaspala" Výťazoslavne sa usmial ako keby objavil novú planétu. Ja sa tak usmejem keď ho za to budem už konečne môcť dokopať. "Už ma láskavo pustíš?" Spýtala som sa mierne podráždene a tým mierne myslím moc. "Mám lepší nápad" Usmial sa a ja som sa začala báť. Nahol sa k môjmu krku a ja som na chvíľu ucítila jeho studený dych. "Emm.. Rose" Počula som ako sa zhlboka nadýchol a potom sa perami jemne dotkol môjho krku. "Claud ty magor" Hneď ako som to povedala ma jemne uhryzol a v tom sa otvorili dvere. Mierne som otočila hlavu a mala som chuť sa prepdnúť pod zem. "Rose?" Sledovala som Erika ako stojí vo dverách a pozoruje mňa a Clauda. "Chlape nabudúce zaves na dvere kravatu alebo klobúk" Povedal Erik Claudovi aj keď hľadel na mňa. Stavímsa, že si myslel , že som mu klamala. DO prdele aj s tým magorom on za to všetko môže. Erik sa otočil na odchod no ja som mu to chcela vysvetliť. "Erik počkaj" Povedala som a snažila sa vykrútiť s Claudovho pevného zovretia. Prisahám na všetko čo mi je sveté, že raz ho už fakt kopnem a kopnem ho tak, že ho pripravým o potomstvo s tou jeho Angee.

5.časť.. Nemám slov

16. prosince 2013 v 7:10 | Zuzu |  ...Nemám slov...
Chcete ďalšie?? .... BTW: Minulé časti to aký to má nábeh asi ja behnem za Ivkou v budúcnosti a trochu sa to zvrte na niečo ... ako hentai..
Ozvalo sa spoza mňa a dorútila sa ku mne Rachel. "Ahoj ja som Rachel" Pozdravil Erika a potom sa na mňa usmiala. "Mohla by si na chvíľku?" Spýtala sa ma a usmiala sa na Erika. "Ukradnem ti ju čavo a neviem na jak dlho. Tak sa rozlúčte" Ani som mu nestihla povedať ahoj a už m Rachel odtiahla preč. Ťahala ma von z bludiska cez halu do jedálne ako som pochopila. Jedáleň bola obrovská. Pripomínalo mi to scénu s Haryho Pottera. Dlhé drevené stoly na ktorých boli elektrické sviečky viete také tie čo majú umelý plameň ako lampičky. Na jednej aj druhej strane boli automaty, ale aj normálne okienka kde decká stály a čakali kým im podajú jedlo. Bolo tam aj pár švédskych stolov tak ako hovorilo to dievča s baretkou. Pripadám si jak v inej dimenzii. Strop som ani nevidela ako bol vysoko a lampy z neho neviseli čiže buď bol hrozne vysoký, alebo tmavý a tváril sa, že tu nie je. Po stenách boli pripevnené nástenné lampy a to bol asi jediný poriadny zdroj svetla. "Ehm... Načo si ma sem dotiahla Rachel?" "Poď si sadnúť" Zavelila a ťahala ma na druhú stranu miestnosti na koniec jedného zo stolov. Sedela tam Kat, Tripp, Rocco a ako inak Claud. Sú zlepený lepiacou páskou? Kat ako jediná sedela na lavičke čo bola prisunutá k stolu. Žuvala žuvačku a nafukovala z nej obrovské červené bubliny. "Čau" Pozdravila a potom sa ozval aj Rocco. Sedel za ňou na stole a ťahal si čiapku viac na hlavu. "Mám pocit, že máme nového člena partie" O neho sa opieral Tripp, ktorý voľačo ťukal na tablete a potom sa na mňa pozrel premeral si ma a oslnil ma úsmevom. "To musí odsúhlasiť šéf" Všetky hlavy sa otočili na Clauda, ktorý sedel na stole chrbtom opretý ostenu a nohy vyložené pred sebou. "Odskúšame ju" Pozrela som sa na nich jak na bláznou. O čo tu ide? "Rachel?" S nádejou som sa otočila na jedinú ako tak normálnu osobu v miestnosti. "Jaj no Rose, ide o to, že sa diskutuje o tom, že by si mohla byť členkou našej partie a tak som ťa priviedla aby sme ťa odskúšali" Pozrela som sa najskôr na ňu ako na blázna a potom aj na ostatných. Pohľad mi zastal na Claudovi. "Nestojím o to" Kat od prekvapenia otvorila ústa a žuvačka jej vypadla von. Drgla do nej prstom a odstrelila ju preč, samozrejme si vytiahla ďalšiu. "Je to privilégium.. Nedostane ho každý" Claud odpovedal úplne pokojne čo sa nedalo povedať o Rachel. "Jak to že nie? Nemáš ma rada? Čo som ti spravila?!" "Nie ty si mi nič neurobila" Snažila som sa ju upokojiť no nedarilo sa. "Ja nie? Tak to potom určite.." Na chvíľu sa odmlčala a vrhla vraždiaci pohľad na Clauda. "Ja ťa zabijem ti smrad čo si spravil?! Prečo s nami nechce byť?! Mám ju rada a ty mi kazíš potencionálne nádejné kamarádstvo!" Asi by sa na neho vrhla keby ju Rocco nechytí a nezadrží. Bola to blesková reakcia len čo sa Racahel pohla ku Claudovi Rocco sa postavil pred ňu a chytil jej ruky. Posadil ju vedľa Trippa stále ju držiac. "Upokoj sa Rachel" Prehovoril a ja som na nich len ohromene čumela. Toto je jak byť v cvokárni. "Ehm ja vás radšej necháp" "Stoj" Zavelila Kat s takým tónom, že som sa bála neposlúchnuť. Otočila som sa a zahľadela jej do očí. Prebodávala ma pohľadom a ja som myslela, že ma fakt prebodne. "Ešte sme s tebou neskončili" Ozval sa Tripp a ľahol si na stôl pozrel sa na mňa a potom sa posunul ku mne hlavou napred. Pripadal mi ako had a tie je oči a úsmev ako s hororového filmu. Nahlas som prehltla. Nechápala som čo je táto skupinka zač, ale rozhodne ma s nich mrazilo. Teda okrem Rachel tá bola ako tak normálna aj s tými jej divnými vlasmi. "Takže sadni si" Povedala Kat a ja som sa na ňu pozrela štýlom akože: To vážne? "Nie" Odsekla som a potom som ucítila niečie ruky na svojich pleciach ako ma zatlačili do stoličky. Otočila som sa a chcela niečo zavrčať, ale keď som pozrela na Rocca, ktorý ma stále držal nie ako ma to prešlo. "Ja to s ňou vybavím... Ideme preč" Povedal Claud rozkazovacím tónom, ktorý ma neprekvapil. "Čo si myslíš, že robíš?!" "Rachel, ja to zvládnem" Uistila som ju a usmiala sa. "Nevieš čoho je Claud schopný" Povedala a pozrela na Clauda. "Ak jej niečo spravíš..." Rachel to hovorila vražedným tónom. A ja som nechápala prečo sa tak správajú. Nevedela som presne o čo ide, ale začínala som pociťovať, že zapliesť sa s touto partiou je samovražda. Ale ja som sa s ňou ešte nezaplietla len sa zhováram s jednou babou, ktorá je členkou tejto partie. "Poďme" Claud sa postavil a ja som na neho upriamila svoje oči. V tom prítmí sa vynímal, no mala som skrátka pocit, že tá tma sa k nemu hodí viac ako slnečné svetlo. Vyzeral dobre, proste inak to povedať neviem. To svetlo čo mierne osvetľovalo jeho tvár zvýraznilo lesk jeho očí a ja som bola na chvíľku uchvátená. Proste vyzeral dobre, ale dobre vyzerá aj kopa iných idiotov. Postavila som sa. Chytil ma za lakeť a začal ťahať preč. "Hej, ty odfarbenček uvedom si, že ja som človek a toto bolí" Nevnímal čo som hovorila a ťahal ma ďalej. Prestala som kráčať ale on ma aj tak ťahal ďalej na mramorovej podlahe, ktorá viedla zadnou časťou školy -kde neviem čo sa nachádza- moje topánky tam zanechali pár stôp. Hľadela som na jeho "odfarbené" vlasy a rozmýšľala ako dlho trvá kým niekomu niečo také narastie. Otvoril jedny dvere a vkráčal so mnou dnu. Zavrel dvere a ja som si prehliadla miestnosť. Gauče, telka, koberce asi indického pôvodu a karamelové steny nábytok ladil s farbou teda až na jedno modré kreslo v rohu miestnosti. "Tak čo teraz?" Spýtala som sa Clauda, ktorý mi venoval jeden chladný úsmev. "Počúvaj ma mám pre teba návrh" Pozrela som sa na neho ako na magora. Čo vlastne aj bol. "Aký??" Spýtala som sa a čakala čo povie. "Posaď sa." Nedôverčivo som sa n neho pozrela.

4. časť.. Nemám slov

15. prosince 2013 v 7:10 | Zuzu |  ...Nemám slov...
. "Čo to robíš?" Spýtala som sa no on si ma k sebe pritiahol a znovu ma pobozkal. Pustila som kufor, ktorý dopadol na zem. Bol to hlboký bozk. Jeho pirsing ma jemne pošteklil v ústach a ja som sa jemne zasmiala. Otvorila som oči aby som sa pozrela ako sa tvári, ale on sa od mna odtiahol a však ma nepustil. A keď som mu pozrela do očí, všimla som si, že chladí nie kam inam. Otočil som hlavu a zbadala skupinku ľudí ako kráča k budove. Boli tam tri dievčatá vysoké pekné štíhle. A dvaja chalani. V jednom z nich som spoznala Erika. On a jedno dievča hľadeli sem. "Moja ex.." Oznámil mi a ja som pochopila. Čo horšie uvedomila som si že na chvíľu som myslela, že hľadí na Erika. Ale gey asi není. "Poznáme sa pár hodín tak s tými bozkami prestaň.." zavrčala som a on mi venoval jeden chladný pohľad. "Mňa to netrápi. Si len rozptýlenie.. Ale len slabý odvar toho čo som robil s ostatnými.." Zasmial sa a ja som ho prebodla pohľadom. "Ak to spravíš ešte raz odhryznem ti jazyk aj s pirsingom!" Vytrhla som sa mu a vkráčala do budovy. "Dobrý deň" Pozdravila som na zápise. Hneď ako som totiž vošla rozprestrela sa predo mnou obrovská hala. Drevená podlha, biele steny, mohutné okná s modrými záclonami a pár sôch ktoré znázorňovali úspešných ľudí študujúcich na tejto škole a jej dvoch príbuzných školách. "Dobrý deň slečna.. Meno?" "Rose Mary Maxwellová" "Rose Mary, Rose Mary..." Slečna chvíľu hľadala moje meno na zozname študentov a ja som si ju zatiaľ prehliadla. Nevyzerala dospelá možno študentka s vyšieho ročníka. Štíhla, tmavovláska s kučeravými vlasmi a okuliarmi s hrubým rámom. Najčudnejšie bolo, že mala na hlave bared. Vyzeralo to mierne komicky, ale čo už. "Ach tu.. Podpíš sa prosím" Podala mi nie aké papiere a ja som ich podpísala. "Zajtra budete mať uvítanie. Dnes máte udelený odpočinok kvôli ceste a v jedálni sú celý deň švédske stoly. Tu je mapa a prajem pekný deň" Keď som si brala veci čo mi podávala priviedlo ma to k myšlienke koľko krát to už povedala a koľko krát ju to nezaujímalo. Na mape som si našla ubytovaciu časť a ta baba mi moju izbu vyznačila hviezdičkou. Prešla som pár chodbami s dreveným obkladom a mramorovými podlahami až som prišla ku dverám s mojim menom. Otvorila som ich a spoza nich vyskočila moja spolubývajúca. Teda myslím. "Ahoj som Kristin" "Ahoj som Rose" Pozdravila som a položila kufor na polovicu izby ktorá bola voľná. Bola to veľká izba a boli v nej dve obrovské postele. Ona si stihla aj vyzdobiť polovicu izbu. Boli tam medvedici a smajlíky a plyšáci. No proste wow! Potom som sa pozrela na ňu. Vysoká blondýnky s dvoma copíkmi v ružovej sukni a svetri so srdiečkami. Čo bolo najčudnejšie bola bosá. No teda mala silonky, ale inak nemala ani boty ani nič. "Máš rada Simple plan?" Spýtala sa a ja som prikývla s nádejou, že aj ona ach ako trpko som sa sklamala. "Ja to nepoznám ja mám rada Madonu Rihannu a mala som rada aj Cyrusovú, ale to jak sa správa" Poznala som ich všetky, ale to len za to, že som minule o tej Cyrusovej čítala článok. OMG bez komentára. A k tomu zvyšku nič proti, ale nie je to moja šálka kávy. "Aha.. no fajn. Teraz by som sa rada vybavila" "Ach áno pustíme si zatiaľ niečo?" "Nie bolí ma hlava" Povedala som s úsmevom a dúfala, že to pomôže. "Ach tak nič idem sa ja zatiaľ najesť." Vydýchla som si keď sa za ňou zavreli dvere. "To je strašné" Povedala som a podišla k svojej posteli. Na stôl som si poukladala pastelky ceruzky perá náčrtník a skončili tam aj noty. Gitaru som dala do kúta izby a nad posteľ som si nalepila plagáty. Pozrela som sa na svoje dielo. "No môže byť" Ospalá som nebola pretože som polku cestu prespala. Čiže čil čo? Rozhodla som sa ísť von prejsť. Prechádzala som okolo chalanskej časti ubitovní keď som začula melódiu mne veľmi povedomú. Vedela som, že s to nemá, ale tá skladba mi bola povedomá aj keď som nevedela odkiaľ. Kráčala som po chodbe bola vymaľovaná bledomodrou farbou a podlaha mala tmavé drevené dlaždice. Kráčala som za hudbou až som zastavila pred jednými dverami. Nevedela som čo mám spraviť a tak som zaklopala. Hra prestala, dvere sa pomaly otvorili a na mňa sa pozreli dve zelenkasté oči. "Rose?" "Erik? Ah prepáč ja som len šla za tou hudbou to si hral ty?" Erik sa pozrel za seba. "Áno" Povedal a usmial sa na mňa. "Kto to je?" Ozvalo sa z izby. "Ale nik" Odpovedal Erik a usmial sa na mňa. "Em pôjdeme sa prejsť?" Spýtal sa a jemne sa na mňa usmial. "No mohli by sme." Opatrne vyšiel von tak aby neotvoril dvere. "Ideš preč?" "Áno" "Konečne" Pozrela som sa na Erika z nadvihnutým obočím. "Nevyzerá, že máš príjemného spolubývajúceho" Poznamenala som a upozornil na očividný fakt. "Je to tvôj priateľ" Jeho slová ma zarazili. O čom kecá? Musím ho vyviesť z omylu. "Ja žiadneho nemám" "A ten čo si ho bozkávala?" Pozrela som sa na neho a potom som sa zamyslela. Claud. "Myslíš toho punkáča čo má vyrastené končeky?" "Áno" Prešli sme až von. Za školou sa rozprestieralo bludisko a tak sme do neho vošli. "Ale to nie je môj priateľ len.. len ma bozkával aby upútal pozornosť jedného s tých dievčat s ktorými si bol. Ja neviem prečo to spravil." Snažila som sa mu to vysvetliť a maličkosť, že ma už pobozkal som s rozhodla vynechať. To fakt vedieť nemusí. "ROSE!"

Upíri kousnutí 7.5

14. prosince 2013 v 19:50 | Zuzu |  Upíri kousnutí
Amai zostal zarazený. To, že ju tam stretol ho zarazilo. To nebolo vôbec dobré. Keby to bolo možné potil by sa ako prasa pred porážkou. No celkovo ho to aj potešilo. Nechápal prečo, ale bol rád, že ju stretol. Z hlboka sa nadýchol a ucítil jej vôňu. Dalo mu práce, aby sa jej neprisal ku krku. Zhľadel sa na ňu a pri predstave, že sa napije jej krvi sa nadýchol. Ako jej to má vysvetliť? Má jej povedať pravdu? Alebo si má niečo vymyslieť? Či snáď by bolo dobré keby jej vymazal pamäť. Možností bolo mnoho no len jedna správna. Ľudia si nevedeli vybrať, vždy si to ešte tri razy rozmysleli. Napríklad keď písali test v škole napísali niečo skontrolovali to napísali niečo iné a často to bola blbosť. Ale šanca, že by najskôr dal dobre a potom to upravil na zle je v podstate nula percentná. "Kyuketsuki? Čo sa to tu deje? Na čo ti to je?" Spýtala sa Sumato mierne šokovaná a Amai sa jej zahľadel do očí. Vymažem jej pamäť? Poviem pravdu či budem klamať? Amai sa nedokázal rozhodnúť. Predsa len v ňom bola ešte troška ľudkosti. Alé ako veľká ta troška bola? "Na čo ti to je?" Sumato na neho hľadela a čakala čo jej odpovie. Spýtala sa ho to už tri razy a stále nedostala odpoveď. Predsa len každého by bolo zarazilo keby stretol svôjho spolužiaka s plnou náručou krvi. Sumato sa pozrela na balíček krvi čo mala v rukách a Amai... Tomu to konečne došlo. Ak jej povie pravdu odhalí ho, príde na to, že to on zabil tie baby. A potom keby to zistila znenávidela by ho a to sa mu z neznámych dôvodov nepáčilo. Pre neho to bolo zvláštne, že sa bál názoru nie akého dievčatka. Bol to predsa len nie či názor. Ale čo jej má povedať? Nemôže povedať úplny nezmysel, pretože je inteligentná a zakrátko by ho odhalila. Popravil si čiernu mikinu čo mal na sebe. A nasadil otrávený výraz. Mal približne premyslené čo jej povie. Ale povedané úprimne nebol si istý či to bude vierohodné. "Má to cenu na čiernom trhu. Bol som si to požičať a predám to svôjmu klientovi" Stavil na temnú stranu. Klamstvo o čiernom trhu by malo byť dostačujúce. Pokiaľ vedel tá mala mrška ešte na čiernom trhu nebola. Netvárila sa tak Sumato sa na neho pozrela a on stále čakal na jej reakciu. Dúfal, že mu to uverí, ale aj cez všetky klady, na ktoré myslel sa bál. "Je to trestné" Prehovorila nakoniec a jemu odľahlo. Nevedel či náhodou neklame, ale dúfal, že hovorí pravdu. Nezmenil výraz svojej tváre iba pomaly sledoval ako si prešla po spánkoch. Videl na nej, že úpenlivo rozmýšľa. Zrazu z jej úst vyšli slová, ktoré vážne počuť nepotreboval. "Chcem ho vidieť" "Koho?" Tvárila sa, že nerozumie o čom hovorí, no sám to dobre chápal. Pozrela na neho prísnym a zároveň odhodlaným pohľadom. "Tvojho klienta" Mal pravdu presne vedel čo má na mysli. "Načo?" Aj keď vedel čo má hovoriť bál sa. Keby sa dalo začalo by mu rýchlejšie byť srdce. Bál by sa právom , že ho odhalí. No jej myšlienkové pochody sa uberali iným smerom. "Môže to byť potencionálny podozrivý" Bol by sa asi aj usmial nad jej odhodlanosťou vyšetriť ten prípad. "Nie" Povedal otočil sa a začal kráčať domov. "Čakaj" Sumato k nemu pobehla. "Zoznám ma s ním. Ani si nevšimneš, že tam som" "Nie" Zopakoval Amai a dúfal, že ju to prestane baviť. Síce bol rád, že mu na to nepríde, ale žiadneho klienta nemal. Nemal ju s kým zoznámiť. Tváril sa však tak, že sa snaží udržať v tajnosti svoje kšefty. "Nie vážne no tak nebuď taký.. Prosím ťa" Chytila ho za lakte a otočila k sebe. Vyvalila na neho svoje modrozelené oči a keby nebol mŕtvi asi by bol červený. Jej výraz si s ním robil čo chcel. "Doveď ma k nemu. Spravím čokoľvek!" Jeho dobrá časť sa snažila mať prevahu a udržať si zdravý rozum, ale nedokázal to. Musel niečo spraviť. Takáto príležitosť sa neodmieta. Nemohol si to predsa nechať ujsť. Ani nedokázal.. Nedokázal sa už viac ovládať. Mal smäd a teraz nechcel tie studené balíčky krvi. Chcel teplú čerstvú krv čo kolovala v jej cievach. Aj keď mohol odísť preč a nechať ju tak, to čo chcel teraz skutočne spraviť malo od toho ďaleko. Dlho nemal čerstvú krv odopieral si ju.. A teraz by všetko zahodil len kvôli pár kvapkám jej krvi. "Vravíš čokoľvek?" Usmial sa a jeho oči nabrali rubínový nádych. Nečakal čo mu odpovie. Nechcel to počuť. Len sa k nej naklonil.

:D

14. prosince 2013 v 7:10 | Zuzu |  Básne
Aha svetlo tam vidím,
trochu sa však divim.
Vidím ho, no neumieram,
a pri tom fajn povit mám.

Usmeje sa po dobe dlhej,
a cítim prítomnosť duše smelej.
Usmiala som sa konečne,
chcem sa smiať večne.

Aj dávno po smrti,
keď moja duša odletí.
Hrať sa, smiať sa žiť zas ďalej,
to je obsiahnuté v túžbe malej.
Usmiat sa pokojne a nevinne,
tak sladko detsky skrátka nevinne.

Tak by sme sa mali smiať,
a nie ten úsmev hrať.
Ľudia to robia,
lož a zlo tovria.
Nechcejú tým ublížiť,
ale nesmejú v pretvárke žiť!

Nepomože vam keď budete klamať,
na to by ste pozor mali dávať.
Mali by ste sa smiať a odpočívať,
plnými dúškami život užívať.

Ja som konečne asoň pokojna,
vďaka svetlu crazy spokojná :P

časť 3..... Nemám slov..

14. prosince 2013 v 7:10 | Zuzu |  ...Nemám slov...
. "Decká toto je Rose" Povedala a predstavila ma. Zarazilo ma, že povedala len Rose. "Rose toto je Kat, Tripp a Rocco" Postupne ukazovala na všetkých pri čom keď ukázala na Rocca mierne sčervenela. "A Clauda už poznáš" Prikývla som a venovala mu jeden otrávený pohľad. On sa len uchechtol a viac neriešil. Kat pukla bublinu čo spravila zo žuvačky a pozrela na mňa. "Gitara?" Prikývla som. "Hráš?" Nie strúham na nej ceruzky. "Hej hrám." "Musíš byť dobrá inak by si ju sem nevláčila.." Ozval sa Tripp a vstúpil do debaty. "No nemyslím že..." Chcela som niečo povedať, ale v tom mi do reči skočil Claud. "Netvári sa tak" Raz odo mňa medzi nohy vážne dostane. "Mali by sme sa ísť radšej zapísať" Začala situáciu aspoň ako tak zachraňovať Rachel. "Dobre" Povedala som a otočila sa smerom k škole. Vyrazila mi dych. Aj keď bola ešte tma vydela som ju celkom jasne vďaka skvelému osvetleniu areálu. Vyzeralo to skôr ako sídlo než škola. Mohla mať tak cca. 5 poschodí. Všimla som si, že budova je postavená štýlom aký sa využíval vo viedni na začiatku 19. Storočia. Pred budovou bola fontána a okolo nej menší trávnik s kvetmy od výmyslu sveta. "Poďme sa zapísať" Povedala Rachel a začala nás ťahať do budovy školy. Kráčala som posledná pretože som sa na to všetko nevedela vynadívať. "Prepáč ty to dievča s tými fialovými končekami" Otočila som sa a pozrela som sa dozadu. Bežal za mnou nie aký chlapec s gitarou v ruke. "Áno?" "Prepáč.." Povedal keď dobehol a ja som si ho premerala. Mal na sebe sveter a dlhý kabát, rifle a normálne topánky. Blond vlasy a zelené oči. "Ale asi máš moju gitaru" Povedal a jemne sa usmial. Vyzeral tak krehko. Ako male dieťa, ťažko sa dá opísať jeho výraz aj jeho auru. Vyžarovalo z neho niečo príjemné. Niečo čo bolo hrozne pozitívne a upokojovalo ma to. "Vážne?" "Noo.." Dala som si ju dole a pozrela sa na obal kde mal byť nápis Simple plan. Nebol tam. Potom som sa pozrela na gitaru čo držal on. "Simple plan" Prečítala som. "To tam byť nemá" Povedal a pozrel sa na mňa. "Tak to bude asi moja" Podala som mu jeho gitaru a on mi dal moju. "Inak som Erik James" Usmial sa a prehodil si svoju gitaru cez pleco. "A ty si?" Spýtal sa a ja som prestúpila z nohy na nohu. Na chvíľku som sa zahľadela na vydláždení chodník na ktorom som stála. Moje meno.. Mal s neho srandu. "Som Rose Maxwellová" Áno naozaj som vynechala Mary. Načo to aj hovoriť je to zbytočné. A znie to vidiecky... "Fajn tak zatiaľ Rose musím ísť" Povedal a milo sa usmial. "Zatiaľ" Povedala som a zakývala mu. Otočila som sa a skoro som dostala infarkt keď som skoro narazila do Rachel. "Kto to bol?" "Erik James" Zopakovala som jeho meno presne tak ako mi ho povedal. Rachel na mňa hodila jeden zvláštny pohľad pri čom nadvihlo obočie. "A čo chcel?" "Mal moju gitaru vymenili sme si ich" Rachel na mňa pozrela jak na cvoka. Usmiala sa a jemným tónom mi povedala to čo si skutočne myslela. "Mám pocit drahá, že je to birokrat, ktorého sem poslali jeho snobský rodičia zo svôjho sídla vo Severnej časti Írska. A tak bol ponechaný na nemilosť osudu v krutom Francúzku" Zasmiala som sa pretože to povedala nie len jemne ale aj s jemným Anglickým prízvukom. "Kde su ostatný?" Napadlo ma len tak s fleku. "No išli sa zapísať" Pozrela som sa na ňu a dala si za ucho neposlišný prameň vlasov. "A ty?" "Ja som šla kuknúť kde si" Prikývla som a popravila si gitaru na pleci. "Mimochodom čo sa stalo medzi tebou a Claudom" Pozrela som sa na ňu. "Prečo?" "Pretože bol čudný keď si sa zakeckala s tým chalanom.." Zasmiala som sa. "On je celý čudný" Rachel prikývla a jemne sa usmiala. "Pozri" Kývla hlavou k budove školy. Stál tam Claud a fajčil cigaru. Zvráštila som obočie a aj nos. Je to nehorázne ako môže niekto čmudiť tou hnusnou vecou. Pozrel sa na mňa. "Nevoňajú ti cigary?" "Neznášam ich.." "Aj ja.." Povedal a ja som zastala. Hľadeli sme si rovno do očí. "Ja už pôjdem" Povedala Rachel a zdrhla. Zostala som tam stáť. "Tak prečo fajčíš..?" Uhasil cigaretu o stenu školy. "Sledoval som či ťa neobťažuje ten chalan" "Erik?" Spýtala som sa a sledovala jeho tvár. "Ty ho poznáš?" Nevedela som ako mám odpovedať. Chcela som vedieť čo sa stane keď poviem ano, ale nechcela som klamať. "Nie, mal len moju gitaru. Vymenili sme si ich a tak mi ju..." Prerušil ma. "Podrobnosti ma nezaujímajú.." "Ach áno zabudla som.." Otočila som sa na odchod, ale on ma chytil za batoh a pritiahol ma späť.

D... L

13. prosince 2013 v 13:10 | Zuzu |  Ostatné
A je to tu znova, už to prichádza
temnota ma znova nachádza.
Ťahá ma naspäť, ja už nechcem
musím niečo robiť to dávno viem.

Mam vraj všetko nechať, potichu šepká,
chce aby som sa s nou zivotom vliekla.
Ja už viac nenecham sa ovladať,
nebude diabol moju dusu mať.

Teraz mam predsa krídla krásne,
vďaka dobru žiarivé a jasné.
Nie su viac desivé a temné,
teraz su tak detsky nevinné.

Budem bojovať osobytí boj,
a vyhrám ho stoj čo stoj!
Všetci tento boj s diablom vedieme,
no len niektorý však bojovať vieme.

Alkohol,sex, moc ponúka vám Lucifer,
a vaša duša prosí a žiada radí.. "To neber"
No podaktorý to berieme,
do coha sa pušťame nevieme.

V mladosti pijete,
bojovať neviete.
Opantá vám alkohol hlavu,
niektorý však fajčíte aj trávu.

Ja som kresťan a verim v existenciu diabla.
Mnohý však nie nechcem aby som to vedela.
Poznaj svôjho nepriateľa. Tak sa to hovorí?
Ale ako blízko spoznať ho vám dovolí?
.....

Jedna s mojich zadumaných chvíliek o náboženstve :D

2.časť.. Nemám slov

13. prosince 2013 v 13:10 | Zuzu |  ...Nemám slov...
"To nič starajte sa o seba" Povedala Rachel na celý autobus a ja som začula ako sa autobusár zasmial. Decká sa s mrmlaním otočili a poviem vám úprimne ani jeden nezanadával teda až na pár deciek čo sedeli za nami. "Tak čil keď sa každý stará o seba ukáž mi nie akú báseň." "No ja... mám tu len jednu" Povedala som a pohrabala sa vo vačku na koženej bunde. Vytiahla som zmochlaný kus papiera a podala ho Rachel. "Fajn bože dievča ty máš písmo..! Písať jak ti nepíšem sms, ale listy! Fajn idem na to..
Žijem iba v hnusnej tme,
Svetlo je len v hlupom sne. ..." Zastavila som ju skôr ako mohla pokračovať. "Mohla by si to čítať potichu?" "No dobree" Prečítala si to a pozrela na mňa. "TY si totálny cvok! To je super!" Myslím, že som v zlom autobuse a tento miery do cvokárne. "Konečná!" Ozval sa autobusár a ja som sa pozrela na Rachel. "Hni sa" Pousmiala sa na mňa a ja som do nej strčila. Bola by asi padla do uličky keby ju neboli zachytili niečie ruky. Pozrela som sa na osobu čo ju chytila. Bol to mierne desivý chalan. Vysoký svalnatý s čiapkou na hlave. Mal na sebe len tielko, ktoré bolo poriadne dotrhané vyzeralo jak handra ale čo už, mal obtiahnuté čierne rifle s reťazou na ktorej vyseli anjelské krídla. Nič nepovedal len na mňa škaredo pozrel a potom postavil Rachel. "Diki Rocco(Roko)" Chalan jej venoval jeden pohľad a vyšiel z busu. "Rachel podľa mňa keby spadneš zlomíš si väz" Ozvalo sa keď okolo prechádzal chalan so zladeny do biela. Biele sako čierna košela a červenná kravata. Na bielich rifliach niekde na stehnách mal dané dva mini opasky a spájali mu ich traky vyzeralo to brutálne. "Jasné nechaj si to Tripp." "Rachel nevieš inak zaujať pozornosť?" Povedalo dievča čo asi tiež patrilo k ich parte. Mala krátke vlasy ktoré končili pri jej sánke. Splývali jej s tvárou a mala v nich mala mašlu. NA sebe mala gotické šaty s korzetom a na sebe mala dotrhané krátke sačko. Čižmi na pladforme a pančuchy čo vyzerali ako kostra jej nôh. "Jasné Kat" Rachel jej vyplazila jazyk a usmiala sa. "Poď von Rachel máme niečo dôležité!" Ozval sa z vonku tuším Tripp a Rachel okamžite vybehla von. Skoro pri tom zhodila jedno dievča. Ja som si len povzdychla a vyložila si na jej miesto nohy. "Ideš?" Vynoril sa zo zadu aj Claud. "Nie zostávame tu" Povedala som a založila som si ruky. "Fajn máš ešte miesto?" "Noo.." Dala som dole nohy. Claud sa posadil a vyložil si nohy na sedadlo pred ním. "Takže ja som Claud.. A ty?" Spýtal sa a ja som sa usmiala. "Rose Mary.." "Znie to tak vydlácky.." Pozrela som sa na neho. "Hm a Claud je tak všedné" "No to je možné, ale ten tvoj štýl a to meno! Rose Mary! Vyzeráš jak punkáčka a znie to jak zo sena.." Zamračila som sa, ale predsa len keď zo sena, tak zo sena! "No hej, ale v sene sa dá robiť niečo čo taký odfarbený punkáčik ako ty ešte nezažil.." Zalesklo sa mu v očiach. Zložil si nohy. Pozrel sa na mňa a uškrnul sa. Chytil moju tvár do rúk naklonil sa ku mne a pobozkal ma. Jazykom sa prebojoval do mojich úst a ja som ucítila pirsing čo mal v jazyku. Odklonil sa odo mňa. "Rose do budúcna drž klapačku.." Postavil sa a vyšiel von. Ja som ešte chvíľu zostala sedieť, predsa len bus stál v areáli školy, tak čo riešiť. Prstami som si prešla po perách. "To je magor" Postavila som sa zo sedadla a vyskočila von. Autobusár stál pri batožine a čakal na mňa. "Prepáčte" Povedala som a on sa uškrnul. "Nevadí slečna tu je váš batoh, vaša gitara a váš kufor." Vzala som si veci a slušne poďakovala a rozlúčila som sa. "Rose!" Rachel sa mi hodila okolo krku. "Poď predstavím ťa!" Začala ma ťahať k skupinke deciek, ktoré sedeli v busi s Claudom. A áno tá skupinka zahrnovala aj jeho. Uškrnul sa a pozrel sa na mňa akoby z hora. Mala som chuť ho kopnuť do gulí. Magor.

1.časť... Nemám slov

12. prosince 2013 v 21:14 | Zuzu |  ...Nemám slov...
GOMEN!!! Ja viem nič nepridávame.. Iva ma v prdlei notebook a ja keď sa k nemu dostanem... včera som prespala polku dňa.. Chodím o tretej domov a to zvládam ale o piatej nie a ešte sa aj učiť... Nestíham lidičky... Ale dnes som si sadal a začala písať niečo uplne od veci a mam cca. 5 strán.. Tak vám to sem dám.. trochu podelím.. 1 časť je dnes druhá zajtra atď.. sobotu si sadnem a napíšem 5 strán k aspon 3 povietkam... rozdielujem a popravím aktivitu blogu.. mám to rozplánované :D Držte mi palce a tu je tá prvá časť. Chádam sa vám bude páčiť.. :D
Stála som na zastávke, čakala na autobus a v ušiach mala slúchatka. Bola som tu priskoro. Nechcela som predsa zmeškať prvý deň na strednú školu. Bus išiel o šiestej čo nebolo až tak skoro len ja som musela vstávať teda brutálne skoro aby som vôbec vstala s postele. Bolo ešte šero, vlastne bola ešte tma. Pozerala som sa na cestu s mojimi ospalými očami a auta som rozlišovala len podľa svetiel. Už som skoro zaspala po stojačky keď som si uvedomila, že to čo sa práve vynorilo spoza rohu nie je auto ale bus. Rýchlo som vytiahla preukažku a čakala kým zastaví. Zdvihla som si tašku zo zeme a prehodila som si ju cez plece. Na druhé plece som zavesila gitaru a za sebou som začala ťahať kufor. Idem totiž to na intrák a je to teda poviem vám pekne ďaleko. Autobus zastal a vystúpil z neho milí postarší pán. "Bré ránko" Pozdravila som sa a ten pán sa na mňa usmial. Mal pár šedivých vlasov na svojej skoro plešatej hlave. "Dobré ráno.. Smiem?" Spýtal sa a vzal si môj kufor dal ho do toho priestoru kde mali batožinu aj ostatný. Potom sa pozrel na môj batoh. Položila som ho k zvyšku aj s gitarou. Zaplatila som mu a vliezla do busu. Sadla som si pri zadné dvere. Bola tam volno dala som si do uší sluchatka a pustila si My Chemical Romance. Začala som sa pozerať von oknom, ale nič som nevidela tak som to radšej vzdala. Zaspala som. Mala som čudný sen. Zase ten istý nebol pre mňa ničím zvláštnym opakoval sa stále a stále a stále dokola. Sedela som na cintoríne a počúvala moju obľúbenú skupinu Black Veil Brides. Zrazu ma niekto chytil za vlasy a zahryzol mi do krku. Okamžite som otvorila oči. Autobus akurát stál na predposlednej zastávke. Bol to autobus, ktorý používali tri školy. Škola Sv. Rafael, Sv.Michaela a spojená stredná škola ako inak Sv. Gabriela. Boli to zaujímavé školy. A áno uhádli ste kresťanstvo tam bolo veľmi vážené ale nie povinné. Pozrela som sa von oknom. Ak ešte niekto ide na rovnakú školu ako ja tak tu nastúpi. Pár deciek sa zdvyhlo a vystúpilo. Uvolnili sa miesta čiže ku mne si nikto nesadne. Už som pomali zatvárala oči keď do mňa niekto drgol. Bol to nie aky chalan. Punkáč. Inak ho nazvať nemôžem. Vyzeral fakt dobre. Mal ofarbené vlasy na blond ale poriadne mu vyrastali koreňe. Boli asi pol na pol ale vyzeralo to cool. S jeho čiernymi očami to vyzerali proste skvelo. Mal na sebe rifle, opasok so smrťkou a pár reťazí. Náramok okolo ruky, na krku obojok a z bundy mu vyseli putá. Vyvalila som oči. "Smiem si prisadnúť" Ani som nestihla odpovedať keď sa ku mne dohnalo dievča a sotilo do neho. "Odpál Claud tu chcem sedeť ja" Oznámila mu a sadla si vedľa mňa. "Ahoj ja som Rachel" Pozdravila ma a ja som sa na nich stále nechápavo pozerala. Rachel sa posadila vedľa mňa a usmiala sa na mňa. "A ty si?" Spýtala sa a ja som si ju poriadne prehliadla. Blond vlasy zafarbené na červeno. Čo to majú za módu s tými odrastenými končekmi. Modrá mikyna s nápisom Forever Love pôsobila mierne čudne s jej ružovou sukňou a žltými legínami. Jedine čo sa mi páčilo boli jej boty s vybíjaným opätkom. "Ehm.. Ja som Rose Mary" Pozrela som sa na ňu a čakala čo spraví. "Máš cool vlasy tá hnedá s fialovými končekmi je fakt niečo.." "Diki.. Emm, Rachel ty máš tiež originálny vzhľad" Povzdychla si. "Myslíš tie končeky? Je to dohoda čo mám s Claudom to je ten chalan čo sedí v zadu v päťke" Povedala a ukázala do zadu. Vrhla som tam krátky pohľad a zhodnotila situáciu. Sedeli tam štyria čiže piata asi mala byť Rachel. "Prečo nesedíš s nimi?" "Tak vyzerala si zaujímavo na túto komunitu.." Povedala a ukázala na decká pred nami. Všetky vyzerali tak trochu škrobene. No ale čo mňa potom nemám dôvod ich riešiť. Rachel pokračovala a ja som začala počúvať. "A chápeš byť stále s nimi je... stereotyp... Síce vyzerajú zaujímavo, ale je to choré byť stále s nimi" Pri slove choré zdvihla ruky k hlave zavrela oči a zatriasla hlavou. Bolo to zvláštne gesto, ale prišlo mi, že sa k nej hodí. "A inak teraz mi niečo povedz ty!" Povedala zo smiechom. "No, ale ja som dosť ukecaná" "Nevyzeráš na to" Zasmiala sa a žmurkla na mňa. "No jak začať.. Kreslím a píšem básne.." Hneď ako som to povedala vrhla sa na mňa. "Ukáž mi nie akú!" Skríkla na celý autobus a na nás sa otočili všetky oči vrátane Clauda a ostatným vzadu.