Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Únor 2014

Hokejová báseň... Pekne postupne

23. února 2014 v 19:33 | Zuzu-chan |  Básne
Já to hovorila :D No tu máte ďalšiu básen o hokeji :D Ak ste videli rozpis ako budú slováci hrať tak pochopíte ak nie.. tak tie štáty sú zoradené podľa toho ako hráme a ako ich dole postupne dáme :D Keď sa mi niečo nerímuje to neriešte... mne ide o to, že verím našim hokejistom aj keď Olympíadu zmrvili toto dáju.. :D

Zápas prvý čo nás čaká,
bude výzva ako taká.
S bratmi Čechmi sa stretneme
a pekne ich v zápase vytrepeme.
Bude to bratovražedný boj,
ale ty s nami proti nim stoj.

Zlaté Javorové listy čakajú nás,
to bude zápas plný krás.
Zákroky našich budú skvelé,
a pre Kanaďanov nevrelé.
Náš výkon ich bude môcť zaraziť
a my ich dokážeme poraziť!

Bonžúr Francúzov pozdravíme,
a trošku ich asi zaskočíme.
Čím? No predsa výhrou,
ktorá bude našou túhou.

Nórsko bude súperom ďalším,
dúfam, že aj zápasom krajším.
Budeme môcť ukázať čo vieme,
pretože mi poraziť ich chceme.

Tri Švédske korunky, tím strieborný
to bude zápas svetoborný.
Pevne verím, že aj ich zdoláme,
veď mi na to skrátka máme.

Taliansko sa možno snažiť bude ,
ale so zápasu odíde v stude!
Slovákom fandiť budeme,
že vyhráme dobre vieme!

Ako posledný Dáni nás čakajú
, Ale na nás skrátka nemajú!
Hravo zdoláme aj ich,
naše výkony vyrazia im dych!


Hokejová báseň... Dopredu na MS 2014

23. února 2014 v 18:41 | Zuzu-chan |  Básne
Ja som hokejový cvok tak som si pustila pesničky hokejové ako Nech bože dá, Gladiator-Slovensko :D Heja heja heja Slovensko!!!-to si púšťam teraz možno bude ešte jedna :D Hrabe mi s hokeja :D

Zlú olympiádu sme mali,
všetci nás dole dali.
Ale ja s úsmevom každého zdravím,
a dookola im v kuse vravím:

Počúvajte slová moje,
poviem vám ako to je!
Zlá bola olympiáda..
Ale to nie je vada.

Keď na posledy zlá bola,
bola to vtedy smola...
Ale aj šťastie ohromné!
Boli to vtedy myšlienky skormné
Každý čakal aj majstrovstvá zlé..
Nik nečakal zajtrajšky svetlé!

Písal sa rok dvetisíc dva,
to bola vtedy skvelá hra!
S Goteborgu majstri sme!
O tom každý snáď vie!

A chystória sa opakuje,
zlato nám už pripravuje!
A preto hrdo stojím
a s plných plúc vravím:
"VYHRÁME MAJSTRI BUDEME
OSUDU PROSTE NEÚJDEME!
A PRETO VYHRÁME!
VEĎ MI NA TO MÁME!"

A za tím si stojím,
prehry sa nebojím!
A keby to osud náš nie je..
Nádej v nás stále žije!

A ja sa opakujem,
dušu im venujem!
A budem našim chlapcom veriť!
Pretože majstrami mi musíme byť!

Nie nemusíme... Ale budeme!
A preto s napäčím čakáme..

Budeme veriť chlapcom našim
aby ste mohli vravieť i deťom vašim:
"Majsrovstvá sveta dvetisíc štrnásť
Videli sme slovenský hokej rásť..

Do finále úsilím prešli sme,množstvo súperov a kôl,
s odvahou zdolali sme a zakričali výťazný Gól!!

Pevne verím, že to dáme..
veď mi na to máme :P

Oboznámenie zo školou :D

20. února 2014 v 14:13 | Zuzu-chan |  Rokfort - Bradavice
Škola bola opäť otvorená a dnu sa nahrnula prvá vlna študentov. Po niekoľkých rokoch asi ďalšom polstoročí sa brány školy znovu otvárajú a všetci zvedavo čakajú na nových študentov. A všakškola už nie je taká ako si ju pamätáte.. Vyzerá stále rovnako, aleje tu pár zmien..
Slizolin-Zmijozel : Posledných 15 rokov vyhrál pohár! Študenti sú stále zákerný a prefíkaný,pre to nie je problém oblafnúť učiteľov, aby im nestrhli body. Taktiež sú celkom aktívny a stižiadostivý niet divu, že vyhávajú pohár :D A preto chce veľa maličkých práve do tejto koĺaje...
Mrzimor-Bifľomor : Samozrejme týchto študentov ešte stále môžte nájsť zahrabaných niekde v knihách a pergamentoch. Koľaj ako taká robí Slizolinu vždy veľkú konkurenciu. Čo iné aj čakať od tak podstivej koľaje.?? Taktiež však nezabúdajme na všemocnú Rowenu, ktorá všetko vidí-môžte zabudnúť na techtlemechtle v mladších ročníkoch! Lebo vás môžu uškrdiť špagety!
Havraspár-Bystrohlav : Koľaj,ktorá pôsobi vždymilo usmiato a priateľsky! Samozrejme to isté sa dá povedať aj o jej študentoch.Nemôžme povedať nič iné! Väčšinou uzmierujú Chrabromilských a Slizolinských študentov! Mierova zložka Bystrohlav!
Chrabromil-Nebelvír : Hviezdný Rebermil! Aj tak by sa mohol nazvať Chrabromil po pár rokoch znovu otvorenia školy! Študenti sú ešte stále chrabrý,pomáhajú slabším a majú odvahu vydržať, odvahu prekonať sa, odvahu pomôcť slabším a odvahu ustúpiť! No v poslednej dobe vystrkujú rožky a trollia problémy! Už to nie je najoblúbenejšia koľaj na škole, ale stále má svoje čaro a odvahu :P A chuť nakopať Slizolin do zadku!

Na škole sú tiež zavedené noviny Čas Rokfordský delí sa na štyry časti-podľa fakúlt:
Slizolinská pravda
Bifľomorské poznatky
Veci Bystrohlavské
Chrabromilské skutky
Taktiež je v časopise kolónka Rokforská strela- ktorá hovorí o famfrpále-metlobale. Rubriky majú názvy podľa názvov družstiev:
Vražedné Zmije
Modrý Orly
Žlté Šipky
Chrabromilské Levi

Nakoniec môj názor na hokej :D

20. února 2014 v 13:26 | Zuzu-chan |  Ostatné
No takže ľudiaaa dlho tu nebol žiadny článok... Ja totiž trochu závysláčim na Hocz a Asassine atď. Takže sa mi nechec písať a po tom hokeji už vôbec nie! No chápete to?! Veď sme grali s čechmi celkom dobre-v tretej tretine... A oni?! Akože nič sme nevraveli aj keď sme prehrali neurážali sme ich ani nič! Teda až pokým si s nás nezačali robiť srandu atď. A akože Jagr--ten to tak zabil? že sa češi šetrili na USA? Tak sme videli :D Chudáci ešte si strelili vlastný, aby bol ten výsledok prijateľný na oči.. Akože keby naši chalani hrali poriadne a tí sprostý rozhodcovia pískali aj české fauly tak by to určite nedopadlo tak ako to dopadlo.. šak sme videli ako mali češi v gatiachv poslednej tretine... sprostým šťastie praje! Mňa naštvali najme reakcie ČR fans akože najlepšie bolo keď si brali Demitru do huby a tiež som videla krásny koment na fb.. Ten si proste musím dovoliť odpísať! : "Sa zobuďťe stte običajný p***si! Neviete pomali ani čo je puk.. Keby sme chceli tak vás nabijeme.." A zvyšok ani nehovorím bo by som asi dostala infarkt! A to že sme si robili s čechov srandu obrázkami typu: "Chalani slováci letia domu... Mohli na nás počkať zítra musíme leteť taky.." No a? Oni povedali aby padlo lietadlo s našimi hokejistami!! Neriešim už radšej lebo....
Toto začalo byť písané ako ospravedlnenie že nepíšem... -určite to urobilo hrozný dojem- a skončilo to ako moje reakcia na hokej...

PS: ospravedlnujem sa všetkým príslušníkom národa českého ktorý nemali sprosté reči na Slovensko a našich hokejistou.. Taktiež upozorňujem, že som tímto nechcela nikoho uraziť a je to len môj osobný názor na diane na sociálnych sietiach-FB a tak.

12.Čo je to za pocit?

8. února 2014 v 17:11 | IVA-san |  Kam až pôjdem? - Príbeh kocúrika Spera
Tak a pokračovanie :) ....chcela by som sa ním poďakovať Mishe za podporu :) .....takže tento dielik je darovaní tebe :) ...dufam, že sa ti bude lúbiť :D :D :D .....prajem pekné čteníčko všetkým :3 :3 :) :) :D

Po pár hodinách som sa zobudil na bolesť hlavy, ako keby mi do nej niekto búchal. "H-A-L-O, zobuď sa ty P-A-K-O!" "Hmm?" Pootvoril som oči. Pako? To hovorí mne? Veď len spím pri nej nieže by som ju dusil či čo! "Hej no tak sa už preber!" Skríkla na mňa pričom mi otláčala hlavu na druhú stranu. Ale ako a prečo veď som len pri nej. Otvoril som oči a zbadal som Iri v mojom zajatí a nie v tak nejakom priateľskom ale veľmi, veľmi blízkom. "Iri?" "No hurá konečne si sa zobudila šípková Ruženka!" Povolil som svoje objatie a trochu ustúpil, bolo vidno ako sa jej to neľúbi - vážne je to silný oriešok! "Konečne!." Odfrkla na to keď pocítila že ju už nedržím a ušla. "Ach, vážne si silný oriešok..." Ani neviem prečo nad ňou takto uvažujem. "Zimaaaa..." Pritisol som sa na miesto kde ležala. Chcel som aby sa to teplo nestratilo a aby jej vôňa zostala stále pri mne. Čo to len je za pocit?!

*IRIN POHĽAD*
Ako som sa prebudila uvedomila som si, že ma obkľúčili Kijoshiho ruky. Pozrela som sa na neho a keď som uvidela jeho spiacu tvár, tak som bola úplne mimo, nemohla som sa vynadívať. Bol taký zlatý, tak nevinný ....Nad čím to zas uvažujem!!! Nikdy by taký chlap ako on nechcel babu ako som ja. "Ach! Ty BAKA!" Skríkla som na neho pričom som ho praštila po hlave s mojou uvoľnenou rukou. Ale on nič! Drichmal ďalej. "Bože ty más ale spánok.....tresla som ho znova po hlave a znova a..... H-A-L-O, zobuď sa ty P-A-K-O!" Stále som ho búchala po hlave. "Hmm?" Pomrvil sa a pritisol si ma k sebe ešte viac. "Hej no tak sa už preber!" Skríkla som na neho a snažila sa ho od seba odstrčiť rukou. "Iri?" Šokovane na mňa kukol. Ako som si mohla myslieť nie som jeho typ, len kamarát. Vážne ma to vzalo. "No hurá konečne si sa zobudila šípková Ruženka!" Bože ako som mu mohla niečo takéto povedať veď on za to nemôže že ma nechce! Sakra som úplne mimo a k tomu musím ísť na vecko, sakra! Zrazu som pocítila ako ma pustil. "Konečne!" Vy šprintovala som s izby hneď na vecko. "Fuuu, to bola tesnotka...." Konštatovala som ako som si umývala ruky. Započula som ako niekto otváral dvere. "Ach, Kijoshi-kun...." Vyletela som s kúpeľky na chodbu, ale nikto tam nebol. "..hmm?..." Poobzerala som sa po okolí, ale nikde nikto, žeby sa mi to len zdalo? Potriasla som hlavou a šla do obývačky za mojim malinkým. "Spero..." Podišla som ku gauču, kde som ho videla naposledy. "Ach vy ste tak zlatučký párik." Skonštatovala som hneď ako som ho zbadala obmotaného okolo Umeko, boli vážne rozkošný. "Som rada, že si tak super rozumiete." Pohladila som ich a nasmerovala si to do kuchyne. "Bože ako keby som bola doma!" Vyhŕkla som zo seba ako som položila Umekinu misku s jedlom na zem. "Aaaaa spamätaj sa Iri nie si žienka domáca, tak prečo sa tu takto premávaš!!!" Chytila som sa za hlavu..... "Ale no taaak Kijoshi-san prečo si taký krutý?!...."Započula som neznámi dievčenský hals. "Čo to?" ..... "No tak Ayasama spamätaj sa! Už som to s tebou skončil a nechcem znovu spadnúť do toho." "Ale ja som sa už zmenila!..Prisahám na svoju mamu, že ťa už nezradím!" ....Nechápala som kto to je a ako sa sem dostala. Ale spomenula som si na ten zvuk dverí. Jasne! Nie že niekto išiel von ale niekto do vnútra -pomyslela som si a šla za hlasom. "Že ma nezradíš? ....V mojom vlastnom dome si sa sním olizovala a ty chceš ešte druhú šancu? ....To si až taká ľahká ženská!!!" Bola som hneď za dverami ale ako dopovedal vetu ak ma až zmrazilo, nikdy by som si nepomyslela že by mohol takto vybuchnúť. "Ale ale takto na mňa vrieskať ..." Započula som kroky. "...Je vidno, že ty ne mne ešte záleží, veď čo som tu nebola tak tu nebola žiadna iná osôbka." "A keď myslím, že žiadna tak myslím aj tvojich rodičov. Byť tu takto sám a bez lásky, bez žiadneho potešenia....určite sa ty po mne stíska." "Nechaj ho na pokoji!" Skríkla som na plné pecky a hneď si zakryla pusu.. "He? Kto to je Kijoshi!" O, ouuu to som si posrala! "Hehehe kto by to asi tak mal byť." Započula som Kijoshiho hlas, ale bol iný plný hnevu a arogancie. PLESK. "Ty jeden hajzel ja sa tu pri tebe plazím a ty máš už inú ku-" "Opováž o nej takto hovoriť! Nepridávaj ju do jedného pytľa s tebou!" Čože? On si ma zastal?? Čo to....ani neviem ako sa to stalo ale otvorila som dvere a zbadala som ako jej Kijoshi drží ústa. "K-Kijoshi?..." Pozrela som sa na jeho tvár, bola desivá! "Kfnlek, Hcjkdbv,vvjkdve!" Niečo zakričala ta baba ale kvôli Kijoshiho ruke jej nebolo rozumieť. Pozrela som sa na ňu. "He. Kimi Ayasamaová?!" Pocítila som strašnú bolesť hrudníku.
Kimi bola moja stará spolužiačka na základnej škole, ktorá somnou chodila i na tanečný krúžok, ale kvôli chorobe sa musela odsťahovať, tak prečo je sakra tu!!!

PS: Je tu veľký zvrat ja viem, ale proste se mi to takto lúbka :) :) :) ...

Výkvety 3.C

7. února 2014 v 20:42 | Iva-san & Zuzu-chan |  Niečo HENTAI ??? (18+!)
Čižeee... No sme sa stretli a napísali toto.. Už ako obvikle VAROVANIE: 18+
Nenesieme zodpovednosť za psychyckú traumu :D

Volám sa Benjiho Sawakamo a som sensei na jednej zvláštnej ale pritom veľmi populárnej školy, kde sa nachádzajú len samé talenty. Moja úloha je učiť tieto talenty k úplnej dokonalosti, nie len v hudbe, prejavoch a ostatných veciach ale aj pri ich z dokonalosti samostatnej osobnosti.
Možno si pomýšľate že som školský psychológ ale pletiete sa ja som len učiteľ teórie hudby. No dosť už o mne pretože vám chcem povedať jednu svoju vážne úchylnú spomienku - NIE SOM PERVERZÁK!!!

Ostaok nájdete pod celým článkom :P
PS: Čítajte na vlastnú zodpovednosť :3 :3 :3

No a?

6. února 2014 v 20:43 | Zuzu-chan |  Básne
Berte to z rezervou este stale neviem jak na tablete pisat normalne... takze tak som proste baka.. ;) nevadiiii hadam to zvladmete precitat a poviete mi aka je :)

Hladela som von
nepocula ten zvon
Co ohlasoval koniec dny
Koniec pretvarky a hry..
Rozhodnut sa pravdu povedat
Ked nemozte nic ine mat
Je tazke vysvetlit ako to myslim
este tazsie je vysvetlit co citim..
Radsej od znova zacnem
nanovo tuto temu nacnem..
Keby prisiel koniec dny
kto by nemal splnene sny
kolko by bolo takych ludi
Ktorych aj teraz laska budi
A kolko by bolo tych
Ktorym zrychli sa dych
Ked uvidia istu osobu
Bez nie akeho dovodu
...
Kolky ste to nepovedali
A nie ze by ste len
prilezitost nemali
Ze neprisiel ten den..
Ten den mohol byt vcera
mohol byt aj dnes...
Lenze vas to zviera
je to pre vas des
Nechcete to povedat
pretoze sa bojite
Nemusi vas rad mat
A to neprezijete
No a co? tak nebude vas milovat
aspon budete vediet na com ste
nebudete potom lutovat
Ked zistite ze vas chce
Ale chciet vas nemusi
Ale verte mi
to vas nezahlusi
Pridu lepsie dny

Upíri kousnutí 9.0

6. února 2014 v 20:26 | Zuzu-chan |  Upíri kousnutí
Ehm takže na začiatok Gomen že som tak dlho nič nenapísala.. mám kapánek chaos v hlave, v škole (v srdci) tak ale idem písať a vynasnažím sa vám to vynahradiť.. Rozhodne sa posnažím.. a Ivka arigatoo zachraňuješ situáciu... Inak prajem pekné čítanie...
No a ešte niečo. Zac (tak to bolo nie??) Po a, keď chceš niekoho uraziť tak si zisti či je to jedna osoba, alebo dve.. po b, keď máš potrebu niekoho urážať kup si plyšáka a urážaj jeho.. po c, keď sa ti nelúbilo mal si to vypnúť lebo mňa tvoje priblblé názory nezaujímajú.. a po d, ak ešte raz urazíš Ivku, alebo náš blog.. tak si ťa nájdem a s radosťou ti rozkopem gule :D :*
V tmavej temnote. Kam len cez malé okienko presvitalo mesačné svetlo sedela Sumato. Mlčala. Bezvýznamne hľadela pred seba. Bola jej zima a bola hladná. V ústach mala sucho. No tieto pocity nevnímala. Jediné čo vnímala bola tá temnota čo ju z vnútra zožierala. "Stále to nechápeš?" Spýtal sa Izanami. "On ťa chcel len využiť. Na konci toho všetkého by ťa zabil." Vystúpil s rohu cely a jeho pleť ožiarilo mesačné svetlo. Rubínové oči nebezpečne žiarili a jeho tesáky sa leskli. Bol nebezpečný. Sálalo to z neho. No Sumato to nevnímala. Podišiel pár krokov k nej. On ju videl perfektne no ona videla len jeho oči. Kvokol si k nej. "Ale neboj ja sa o teba postarám.. Ja ťa nevyužijem a neodhodím." Rukou jej pohladil tvár. Sumato sa na neho ani nepozrela. Jeho dotyk bol slizský. Naplánovaný presne vedel čo ním chce dosiahnuť. "Ja s teba spravím jednu z nás" Zasmial sa a priblížil svoju tvár k jej krku. Zhlboka sa nadýchol. "Krásna vôňa." Povedal a oprel svoje tesáky o jej krk. Nečakal, že nie ako zareaguje. Nečakal nič. Bojím sa. Čo mám robiť? Nechcem, aby sa ma dotýkal nechcem, aby so mňa pil... Sumato cítila Izanamiho dych na svojej pokožke. "Ale vieš, že toto nie je jediná cieva s ktorej by som mohol piť" Miestnosťou sa ozval Izanamiho hlboký smiech sprevádzaný trepotom krídiel netopierov, ktorý sa ukrývali v rohu miestnosti a teraz sa rozrušili. "Mali by byť vonku a loviť... Ty si predsa moja korisť." Izanami sa naklonil k Sumatinej tváry. "Mám hroznú chuť ťa pobozkať.." Zamrmlal a ostrým nechtom jej prešiel po líci. Na jej tvári zanechal krvavú stopu. "Mať niečo čo Kyuketsuki nemal.." No potom sa náhle postavil. "No ty na to nezareaguješ.. Možno si to nebudeš ani pamätať a Amai nebude zúriť.." Sumato sa ani nepohla. Hľadela pred seba, ale v jej hlave to vrelo. Ako mám začať reagovať.. ČO MÁM ROBIŤ!!?? "Už ťa nechám nech môžeš premýšľať.. Ak to teda ešte dokážeš" Izanami odišiel, ale Sumato si bola vedomá, že ju stále sledujú. Nemôže tu zostať. Zabijú ju. Ani sa nepohla nechcela riskovať. No čo mohla spraviť? Nenápadne sa rozhliadla okolo seba. Cez okno sa nedostane. Jediná šanca na útek je ísť cez dvere. Ale tie sú stále zamknuté. Jeidný kto má kľúče je Izanami. V Sumatinej hlave sa začal rodiť plán. Jediné čo bolo potrebné bolo čakať....

Izanami otvoril dvere na jej cele. "Chce ťa vidieť šéf" Povedal a dvihol Sumato. Niesol ju chodbami a ani ho nenapadlo, že jej tým dovoľuje obhliadnuť si terén. Zapamätala si kde sú stráže. Kadiaľ sa dostane do nestráženej časti a to všetko vďaka Izanamimu. Odniesol ju do veľkej siene. Keď sa otvorili veľké mosadzné dvere. Zavládlo ticho. Miestnosť osvetľovalo len pár lámp po okolí stien. Izanami ju niesol cez celú miestnosť až na jej koniec. Bol tam trón čierny, starý a na ňom sedel muž. Sumato bol povedomí, ale nevedela kde ho videla. "Si si istý, že nevníma?" Spýtal sa ten chlap. Zavládlo hrobové ticho do ktorého prehovoril Izanamiho hlas. "Sto percentne istý" Ozvalo sa šepkanie a až teraz si Sumato uvedomila, že miestnosť je plná ďalších stvorení. Asi to boli tiež upíry. Jeho podriadený. "Skúšal si ju pohryznúť?" Spýtal sa ten muž. "Ak naozaj nevníma, vôbec na to nezareaguje." Izanamimu sa napli svaly. Zostal mierne nervózny. "Nie pane" Ozvalo sa tresknutie. Niekto niečo zhodil. Až teraz pochopila, že to bol ten chlapík. Zhodil čašu. Bol nahnevaný. Atmosféra sa zmenila. Sumato mala pocit, že nikto ani len nedýcha. Kto by si to aj dovolil? Predsa nik nechcel, aby ten chlap obrátil svoj hnev na neho. Nech si to Izanami len pekne vyžere. "Ako to? Neprikázal som ti to snáď?" Izanami sklonil hlavu. "Prikázal." "Tak?" "Ešte som sa k tomu nedostal.." Ozval sa smiech. Bol hrubý a ironický. Chvíľu na to sa začali smiať aj ostatný. "Vraj nedostal.. Vraj nedostal!" Všetci sa smiali ďalej. "Tak dosť" Znova zavládlo ticho. Ten muž mal veľkú moc keď sa mu podriadilo toľko ľudí. Postaviť sa proti nemu by bola osudová chyba. "Tak fajn.. Keď si sa k tomu ešte nedostal. Spravíš to tu a teraz, aby sme to všetci videli." Sumato sa snažila ovládať, aby nespanikárila. Bála sa ďalšieho kusnutia. Bála sa ďalšej bolesti. Bála sa, že dostane ďalší šok. "Ale pane..." Izanami mu chcel protirečiť. "Buď ju tu pred nami všetkými pohryzneš.. Alebo ťa nechám zabiť" Ozvalo sa ticho a niekto vzadu zhíkol. Asi nie aká upíria slečna. "Tak čo si vyberieš Izanami?" Spýtal sa ten chlap a všetky oči sa pozerali na Izanamiho.

11.A čo obed?

6. února 2014 v 8:30 | IVA-san |  Kam až pôjdem? - Príbeh kocúrika Spera
tak a pokračko ....táto poviedka sa mi strašne dobre píše :) ....dúfam že sa vám i tak bude lúbiť :) :D :D

Po skončení filmu sa Iri postavila a pretiahla svaly. "Uff! To bolo super ...i keď dlhé..." "Áno to jop, ale bolo to vážne super." Súhlasil s ňou Kijoshi-kun. "Čo hovoríš na herca predstavujúci hlavnú postavu?...naklonila mierne hlavu ...hm?" Kijoshi sa na ňu podíval a pomaly sa zdvihol s gauča. "Hmm no čo povedať...svoju rolu zvládol perfektne, ale najviac sa mi ľúbila manželka hihihi..."Urobil jednu zo svojich príťažlivých pohľadov ....zív....a pokazil to zívnutím i keď Iri bola za to vďačná lebo ak by sa na ňu tým pohľadom dlhšie kukal určite by mu skočila do náručia - no aspoň tak som to pocítil ja. "Mňauuuu!" Zívol som si tiež, natiahol sa ako sa na mačku patrí a priblížil sa k Umeko. Ta sa pritúlila ku mne a položila mi packu na môj chrbát. "Mnaau." Dobrúúú. Povedala a zaspala. Neviem čím to bolo, či jej pohľadom alebo mojou ospalosťou ale prevalil som sa na ňu. "Mňau!" Dobrú! Odpovedal a poriadne ju stisol...čo sa dialo potom som už nevnímal.

*IRIN POHĽAD*
Bože ten Kijoshi-kun je ale bastard to som si hneď pomyslela ako si zívol po filme. Zadívala som sa na strop.... Bolo to tesné! Mala som pocit ako keby chcel aby som po ňom skočila?! No skoro sa to aj stalo...Potriasla som hlavou aby som to z nej vytriasla. "Iri si v pohode? ...zív...giizz strašne sa mi chce spať!" Pozrela som sa naňho akurát si preťahoval ruky nad hlavou. "Pfff! Vypadáš jak malé decko, ktoré chce spať...rýchlo som si zakryla pusu....sakra povedala som to na hlas." Zašomrala som. "? Decko?....podišiel ku mne a nadvihol jednu ruku...neviem či si si všimla ale si asi tak oooo...trochu sa zohol a priložil si ruku na svoje telo v mojej výške.....noo asi o 20cenťákov N-IŽŠIA!" To zdôraznenie si asi nemohol odpustiť. "Tcss! Čo je malé je kawaii!" Odpovedala som podráždene pričom som si zložila ruky na pás a pootočila hlavu na bok (robila som to vždy keď ma niekto podráždil). "Hehe no áno máš pravdu čo je malé je kawaii a ešte k tomu tak úžasný kuchár." Poťapkal ma po pleci a znova si zívol to som už nevydržala ani ja a napodobila som ho. "..zív....ach vážne! Už aj ja zívam...natiahla som sa....to kvôli tebe." Ukázala som na Kijoshiho s polo spiacou tvárou. "Ja! Čo som spravil ?!" Naklonila som sa k nemu. "To, že si ma ošpliechal vodou a až na druhý deň sme si zaľahli spať!..." Oby dvaja sme naraz zívli. "..Tak preto!" trošku som sa pre fackala aby som odolala gauču, ktorý na mňa volal: "Ľahni si na mňa...Som tak mäkučký! Len poď.." bolo to vážne ľakavé, ale ja som stále v Kijoshiho dome! A Kijoshi je hneď vedľa mňa...Bože čo robiť? Vôbec sa mi nechce domou a nechce sa mi ani pohnúť z miesta ....ach.... "Dohodnuté!" Zrazu zahlásil Kijoshi pričom si tleskol rukami. "Hmm?" Kukla som sa na neho. "Ide sa spať!" "ČOŽEEEEEE?!!!" Neverila som tomu čo som počula! "No tak poď Iri." Schmatol ma a ťahal ma hore schodmi. "Giizz! To ma chceš vážne....echch (odkašlala som si) ...pusť ma ja už nevládzem som totálne vyšťavená." Chcela som si sadnúť na podlahu, ale to zas Kijoshi nechcel. Chytil ma a znova si ma vyhodil na ruky. "Kyaaa! Už ma nechaj!" Začala som do neho mlátiť, ale asi tak cca po desiatich úderoch som dokázala len žmurkať očami. "Hmm, je vidno, že si ospalá...asi som ty vyrušil tvoj režim spánku. "Hmm..jop." Na nič som sa nezmohla....Po chvíľke som pocítila dotyk postele a potom i prikrývky, "Hmm..dobrúúú." Povedala som a prevalila sa na bok (inak som nezaspala) no a ako sa dalo očakávať, tak ani nie po sekunde som sa objavila v ríši snov.

*KIJOSHIHO POHĽAD*
Ako sme tak dopozerali film, tak som sa ponaťahoval ako aj Iri, taktiež sme okomentovali film. Neviem prečo ale stále som zíval až mi Iri povedala, že je to moja chyba kvôli tomu, že sme tak dlho boli hore. Neviem či ešte voľačo hovorila ale začal som uvažovať nad tým ako by som jej to oplatil -teraz ale v dobrom! Ide o to, že sa o mňa nikdy nikto takto nestaral dokonca ani moja matka...má veľa práce a otec? Toho nemusím ani zmieňovať. Zrazu som si spomenul na to čo mi Iri povedala o svojej rodine. Posmutnel som, nevedel som ako ju utešiť. Bože a prečo ju chcem utešovať! Veď to nie je moja priateľka (frajerka) !!! Sčervenal som hneď ako som na to pomyslel. Potriasol som hlavou a znova som si zívol. Ach mal by som sa vyspať. A vtedy mi to napadlo. "Dohodnuté!" "Hmm?" Zadívala sa na mňa Iri. "Ide sa spať!" Ako som jej to povedal hneď na mňa šokovane skríkla. "No tak poď Iri." Schmatol som ju a ťahal hore schodmi. Bože môj čo to len stváram?! Prečo chcem aby bola tu? ...Mohol som ju ísť zaniesť domou, ale ja nie ja ju chcem pri sebe! ...Počkať?!! Je možné že by som sa d-do nej ... " echch(odkašlanie)... pusť ma ja už nevládzem som totálne vyšťavená." Ako to povedala už si sadala na podlahu. Ale ja som si ju vyzdvihol na ruky a doniesol do svojej izby. "Hmm, je vidno, že si ospalá...asi som ty vyrušil tvoj režim spánku. "Hmm...jop." Za súhlasila pričom som ju opatrne položil na posteľ a zakryl duchnou. "Hmm...dobrúúú." Povedala už v polospánku a potom zaspala. Nevedel som znej spustiť oči. Bolo to zvláštne i keď som bol zvyknutí, že je v mojej posteli nejaké dievča (dokonca aj dve naraz) tak teraz, teraz to bolo iné! Len pohľad na ňu ma utešoval, ako keby som konečne našiel to čo som vždy chcel.
ALE ČO SOM TO HĽADAL? ČO SOM CHCEL? - len tieto dve otázky mi viseli v hlave, pričom som si priľahol k Iri a tiež podľahol únave.


PS: Upravila som výškový rozmer na ktorý ma upozornila Zuzu (arigato) .....takže už je tu 20 cenťakov na miesto 60 cenťakov - vážne by to bola haluz XD ale nem v tejto poviedke :) :) :) ....

Vampire a čarodejnica! 36.Kapitola

5. února 2014 v 18:13 | IVA-san |  Vampír a Čarodejnica
Tak a pokráčko :) ...už sa to blíži konecne ko koncu -podľa mojho pohladu :3 .... :) :D :D

Ako som tak stála pri rieke a započúvala sa do jej tichej a pritom tak ukludňujúcej melódie, mala som čistú myseľ a hneď som vedela ako to každému vysvetliť. Hneď ako som si to urovnala hlave tak som sa dala na odchod, ale v tom som niečo započula....prasjkjtť... "Je tam niekto!" Otočila som sa smerom odkiaľ pochádzal zvuk (zlomenej vetvičky). Žiadna odpoveď neprišla. "O táááák nič." Otočila som. "...pradsktg.." *ZNOVA!...čo to je?* Pootočila som hlavu...nikoho som nezbadala.. "Hmm asi zviera..." Odpovedala som si sama pre seba a vykročila vpred. "Au." Do niečoho/ niekoho som narazila. Pohladila som si nos (miesto poranenia) a pozrela sa na dotyčného. Hneď ako som zbadala kto to je uskočila som a na plnú hubu zvrieskla to čo by som nikdy v živote nepovedala. "Čo to do pekla stváraš, si normálny?!!! Chceš aby som umrela??.." Začala som hádzať rukami sem a tam aby nevidel môj červený xicht. "Emilli, ukludni sa!" Ziapol na mňa Georg pričom ma chytil za ruky. "Ehh?" Neviem ako sa to stalo ale úplne som stuhla. *Čo tu dopekla robí?...a prečo sa na mňa tak priamo pozerá?....Ako keby si ma chcel vryť do pamäte...* "Emi.." "Čo!" Hneď som sa ozvala ako som počula začiatočné písmenka môjho mena, asi som moc nervózna. Pustil ma. "Prečo si tu?" Bolo som ešte viac nervóznejšia a ešte k tomu už aj zmätená! Jeho postoj sa úplne zmenil, už nebol milý a nežný ale hrubý a chladný. "No ja....emm ...ja som....sem em...."Hľadala som správne slová na to ako mu to povedať skratke a pritom tak aby to pochopil. "No tak ako." Zložil si ruky na hrudníku. "To mi nechceš ani toto povedať?!" Nadradenecky a ironicky mi podal otázku, pričom mi venoval jeden zo svojich vražedných pohľadov. *Prečo sa ku mne tak správa? Prečo je na mňa zrazu tak zlý a krutý?......Vôbec sa mi to neľúbi, ja chcem späť svojho Georga!!!* Chytila som sa konca svojho trička a zahryzla sa do pery, snažiac utlačiť slzy. "Ja....ja...ja som.." "UŽ DOSŤ!!!" Skríkol na mňa pričom ma pritlačil k najbližšiemu stromu. "Au.." "Aaa, no podívajme sa! Stále máš city.....priblížil sa ku mne....tak prečo sa somnou zahrávaš!" "Z- zahrávam?" Nechápala som o čom hovorí veď ma počul keď som hovorila koho chcem a milujem! Tak o čom točí? "Ano, zahrávaš!....Najprv sa my vyznáš, že ma miluješ hneď potom zdrhne do svojho sveta kde sa zasnúbiš s nejakým týpkom a po tom mi znova povieš, že ma miluješ, ale to nie je koniec! Keď príde tvoja matka tak zrazu hovoríš že som Ergin frajer.....poriadne sa nadýchol a vydýchol.....ani nevieš ako ma to štve." Preťal medzi zuby. Nemala som slov! Pocítila som ako sa v mojom hrdle vytvorila hrča, cez ktorú sa nepredrala ani hláska. Bolo mi tak mizerne až ma pichalo u srdca. *Prečo mu to nedokážem povedať? Prečo je to také ťažké?!!! Prečo som taká slabá sa mu priznať!!!* Úplne som spadla do zúfalstva (čomu som chcela zabrániť). Zosunula som sa na zem s veľkým plačom. "Aaaaa! Prepáč ! Prepaaaač......zakryla som si tvár....ja sa ospravedlňujem." *Bože som jak malé decko!* Kryla som si tvár a hlasito plakala, vzlykala...proste som bola úplne mimo, všetok ten tlak zo svadby, matky a všetkého ostatného -dostalo sa to von!
*GEORGIHO POHĽAD*
Ako som sa dozvedel že sa Emilli bude vydávať za Džaca, tak som bol ako keby tranze chcel som to počuť priamo od nej a preto som ju čakal v jej izbe. Po dlhej dobe sa konečne objavila a bolo vážne nečakané čo povedala. Ale skrátene mi povedala to čo som chcel počuť. CHCEL MA! Ako ja chcem ju. Áno je dosť divné že mŕtvy niečo cíti ale tento pocit čo mám len u nej je príjemný až vražedný. Pri nikom inom to necítim a preto ju chcem mať pri sebe! Nie preto že je krásna či nadaná a vôbec ma nezaujíma (už nie) že je čarodejnica, proste ju chcem mať pri sebe až po kedy naposledy vydýchnem!!! To je moje rozhodnutie.... Lenže čo sa stalo? Ona mi utiekla a zasnúbila sa s iným! Bolelo to viac ako keď som umrel, tak palčivo- bolestivá bolesť u srdca až som skoro nemohol dýchať.....Ale teraz sa dozvedám že som priateľ (frajer) Erge a že či sa môžem stať jej hlavným svedkom. Ona ma chce vážne zabiť! Keby tak použila drevený kolík, tak by to tak moc nebolelo ako teraz. "Aaaaa! Prepáč ! Prepaaaač ja sa ospravedlňujem." "ČO?" Nechápal som čo sa stalo, bol som na svojom obľúbenom mieste - keby som bol sám pochopím to, ale oproti mne bola schúlená Emilli na zemi a poriadne nahlas plakala, pričom sa ospravedlňovala. "Čo sa stalo?"Vyletelo mi z úst. Vôbec som nevedel čo sa stalo! Jediné čo viem je, že som sem prišiel hneď po tom ako som sa dozvedel o svadbe a o tom že Emillina matka ma chce mať za hlavného svedka...ale..ale čo je toto! Prečo tu Emilli plače? A prečo je na tomto mieste? ..Vôbec som nevedel prísť na odpoveď mojich otázok. Jediné čo som mohol spraviť bolo utešiť moju drahú. "Emilli.." Povedal som jej meno a hneď nato ju objal najviac ako som mohol. "..smrk..prepáč....prepáč..smrk...smrk..prepáč.." Ani neviem ako dlho mi to šeptala do ucha po kedy nezaspala únavou. Zdvihol som ju na ruky zo slovami: "Tvoje šťastie moje šťastie." Potom som ju zaniesol domov poďakoval sa ich pohostenie a pozvanie na svadbu, ktoré som ale zrušil tým, že mám nejakú súrnu prácu vo svojom svete a tak sa nedostavím na svadbu. Erge som poprosil aby na Emilli dohliada počas tohto mesiaca, ktorý sa má skončiť svadbou. "Dobre sa opatrujte a Džaco...otočil som sa k nemu....gratulujem k zásnubám." Povedal som to najlepšie ako to šlo, otočil sa ma odchod. "Georg!" Schmatol ma Džaco za rameno a pootočil. "Čo?" "Em no...pošomral nejaké kúzlo a podal mi obálku, ktorá sa po tom objavila....Len ty chcem dať toto a ďakujem za všetko čo si spravil pre Emilli, vážne si to cením." Potom ma bratsky poťapkal a vrátil sa na svoje miesto, medzi matkou Em a Erge. Uklonil som sa a odišiel.

Vampire a čarodejnica! 35.Kapitola

4. února 2014 v 15:46 | IVA-san |  Vampír a Čarodejnica
Tak po dlhej dobe ....som obnovila písanie Vampire a čarodejnicu, pre istú jednu čitateľu :) :) :) ....dúfam že sa ty dielik bude lúbiť a vám ostatným tiež :D :D :D :3 ..prajem hezké čteníčko :3 :) :) ...

"Takže takto to je." Pošomral si Džaco popod nos po tom ako som mu to dopovedala. "Áno, je mi to vážne ľúto, že ti to hovorím až teraz......ja ...ja som si myslela , že to s tebou vážne skúsim ale potom...potom som na Georga myslela ešte viac...." Už som nevydržala naďalej potlačovať slzy. "...smrk...vážne mi to je ľúto ja som ťa nechcela zraniť! Prepáč....smrk...smrk.." Ako som si tak utierala slzy tak som pocítila ako ma Džaco pohladil po vlasoch. Zdvihla som hlavu. "Džaco..?..smrk.." "Je to poriadku....objal ma jednou rukou....je to vpoho. Hneď ako sme sa zoznámili som vedel, že ma nebudeš ľúbiť ako ja teba." "??!!! E..."Chcela som mu niečo povedať ale ako som sa otočila jeho smerom on už bol na chodbe. "Džaco!" Skríka som naňho ako som sa objavila na chodbe, lenže on už tam nebol na miesto neho tam stála Erge a vražedne rýchlo sa približovala ku mne. "E-Erge?" Šokovane som sa na ňu kukla a prirodzene cúvla do zadu. "E-M-I-L-L-I !!!!...Ja ťa zabijem!" Začala po mne tlmene vrieskať. Brrr, až ma striaslo. "Č...čo sa stalo..." Cúvla som ešte ďalej ale bolo mi to na prd platné bola už pri mne a držala ma za lakeť. "Tu nie!" Odfrkla a potiahla ma do izby, kde ma zhodila na posteľ. "Ty si tak primitívna, tak...tak blbá a nie ako normálne ale brutálne mimo blbá!" Nadýchla sa a začala po mne znova vrieskať (tlmeno). "Vieč čo si práve spôsobila?!!!" Utrela som si zvyšok sĺz. "No hej, povedala som mame že si frajerka Georga." "Áno a ..." Zdvihla jedni svoje obočie. "A čo?" Nechápala som čo chce aby som povedala. "A prinútila si ma súhlasiť s tým, že ja i Georg budeme na tvojej svadbe!" "Ale to nie je také hrozné, či?.."Poškrabala som sa na hlave, veď čo je také hrozného sedieť na riti a sledovať ako sa vydávam? - IRÓNIA!!! "No keby sme tak sedeli tak hej, lenže ona chce aby so bola tvoja hlavná družka a od Georga chce aby bol hlavný svedok!!!" "ČOŽE TO!!!!" Úplne som vypleštila svoje uplakané oči až so pocítila pálčivú bolesť. "Au.." Zakryla som si ich rukou. "No to mi hovor, haluz bola, že Georg odsúhlasil "Bude mi veľkým potešeným" i s tým svojim neutrálnym úsmevom...grr! To ma ale sere!" *He! Keby len teba!..Čo mám sakra robiť toto je ako nočná mora v nočnej more!!!* Nevedela som ako na to reagovať a tak som bola ticho a všetko si premietala v hale, bože toto je vážne hrozné!!! Schúlila som sa na posteli.. "Ja čem umeť!...smrk...Vážne!" Pošomrala som si popod nos. "Ach, Emilli chcela som ty tak katastrofálne vynadať.....položila mi ruku na rameno.....ale teraz ťa vážne ľutujem." Posledné slova úplne odfrkla a potom hneď odišla. "Tak toto je pohroma." Pritiahla som si kolená k tváre a ignorovala všetky klopania od mamky, Džaca či Erge...*Hmmm, prečo sem stále chodia oni a nie Georg?....Prečo vlastne súhlasil s tím, že bude hlavný svedok? Čo nevie čo to obnáša!!!....Ja ..ja nechcem aby ma divel keď sa budem vydávať....ja ....ja chcem aby on bol ten za ktorého sa budem vydávať!!!!...* "JA CHEM GEORGA!!!" Skríkla som na plnú hubu. "Hups!" Hneď nato som si zakryla pusu a modlila sa aby ma nepočuli ostatný v dome.* Musím to vysvetliť mame a aj ostatným čarodejniciam, ale hlavne Georgovi! Nechcem aby ma znenávidel! Musím mu to všetko povedať, presne tak ako to cítim v srdci!!!* Chytila som sa na hrudníku tak kde by sa malo nachádzať . Poobliekala som sa a použila premiestňovacie kúzlo, šla som na to miesto kde som prvý krát vyznala svoje city ku Georgovi práve jemu! ...Niečo ako môj talizman, kde potrebujem práve teraz nabrať energiu a hlavne ODVAHU!