Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Březen 2014

Vampire a čarodejnica! 40.Kapitola

29. března 2014 v 17:00 | Ivka-san |  Vampír a Čarodejnica
Tak a pridával sem ešte aj Vampire a čarodejnica ...dúfam že sa bude ľúbiť ...no a ešte je to vpohlade Em :3 ...prajem pekné čteníčko :D ...

...Ako som sa zobudila, trhla som so sebou od strachu či od nevedomenia? To nikdo nevie, ani ten na hore. " Emilii....Emilli!" Niekto na mňa skríkol, otočila som hlavu k smeru hlasu." ?...Erge?" Nechápala som ako to že je vedľa mňa Erge, ked som vedľa vod.....poobzerala som sa po okolí..." v mojej izbe?" Povedala som nahlas bez toho, že by som si to uvedomovala. Erge sa zrazu postavila, zo slovami: " No áno, odniesol ťa sem Georg.....otočila sa ku oknu...hneď na to zrušil svoju funkciu prvého svedka hovoriac že musí vyriešiť niečo vo svojom svete." Odostrela záves a otvorila okno.( vysuvacie okno- teda ho zdvihla hore). " Vážne chce aby si bola šťastná." Pozrela na mňa tak vážne že som nevedela ako odpovedať.Po nejakej chvíľke ticha si vzdychla a odišla s mojej izby. Ja som sa ešte pár sekúnd kukala do blba až som si napokon znovu ľahla. " Čo to ma do ri..." ŤUK, ŤUK. "Emilli môžem do vnútra?" Ozvalo sa spoza dverý hlas patrúci Džacovi. Zakrila som si tvár s pravou rukou. " Poď ďalej." Odpovedala som trochu vyšším hlasom aby ma počul. Započula som ako sa otvorili a následne zatvorili dvere. " Vieš Em, bola si mimo viac ako tri dni....položil tácku s jedlo na noční stolik vedľa postele.....mala by si aspoň niečo s tohto zjesť." Kukla som sa smerom akým ukazoval, na tácke sa nachádzala omeleta, džus, hrianky, džem a mlieko a ešte banán s jablkom. Nadvyhla som obočie. "Em, nenúť ma to do teba dostať nasilu." Zahľadel sa na mňa s prísnim pohľadom. " Nechcem." Odfrkla som a otočila sa na bok tak že som bola Džacovi otočená chrbtom. Počula som ako si vzdychol."Em..." Vyslovil moje meno a prisadol si ku mne. "Prosím nenúť ma to do teba nahádzať na silu." Jeho hlas bol kľudný a popritom tak vážny. Schulila som sa viac do klbka.*...Prečo ma vôbec odvliekol späť? Ja chcem byť s ním...chcem cítiť jeho chladný dotyk, chcem sa dotýkať jeho krásnych pier, chc byť len jeho a nikoho iného! ..Tak prečo ma doniesol späť do môjho šťastia-NEŠŤASTIA?! ...veď aj Erge mi povedala, že chce pre mňa to najlepšie, tak prečo ma nezobral zo sebou?* Už som nemohla udržať ten smútok v sebe, schulila som sa ešte viac do klbka pričom som si rukou zakrila ústa. "Emilli?!...počúvaš ma vôbec?" Spýtal sa ma Džaco, asi voľačo rozprával ale ja som ho nejak nevnímala, mlčala som - udržovala som slzy na krajíčku. "Em..." Znova vyslovil moje meno, ale ja som to ignorovala, jediný hlas ktorý chcem počuť už asi nikdy počuť nebudem- Georg prečo si ma opustil?!! ...pocítila som na svojom ramene tlak, bola to Džacova ruka.
...."Nella vita ci sono
molti ostacoli che non possono,
saltare senza aiuto."
(V živote je veľa prekážok, ktoré sa nedajú preskočiť bez pomoci.) Vyrecitoval zo seba pričom cezo mňa natiahol ruku.Bolo to od neho milé gesto, ale mne už nič nepomôže. " ...prosiim nenút ma." Zvolal po chvíľke ticha. Na to som sa už aj ja sama premohla, utrela slzy s tváre a posadila sa. " Šikovná.." Pošomral si popod nos, lenže ja som to počula. Podal mi tacku a ja zjedla všetko postupne - ak s toho nebudem mať hnačku( průjem) tak som bohyňa....dopyla som džús a hneď na to ma Džaco pohladil po vlasoch zo slovami : " Šikovné dievčatko." Usmial sa a potom odišiel aj s práznou tackou, vedel že chcem byť sama - že nemám náladu sa s nikým rozprávať....ľahla som si na posteľ s plným bruchom, zakrila si tvár jednou rukou ako predtým a kukala do blba bez žiadnych myslienok až na jednu - na Georga.

15.Ako ten čas letí

29. března 2014 v 12:59 | Ivka-san |  Kam až pôjdem? - Príbeh kocúrika Spera
Tak a ďalšia časť :3 ....

*KIJOSHIHO POHĽAD*
Ako som tak išiel dole schodmi hneď som šiel na posledne miesto kde som videl Umeko, ale to čo som uvidel bolo ešte horšie než som predvídal. Kimi mi zobrala Umeko, vzala mi ju. Hneď ako som si uvedomil čo spravila pocítil som strašnú bolesť v srdci. Časť zo mňa sa vyparila....Umeko som našiel pre necelými tromi mesiacmi nejakej v tej dobe som začal hodiť aj s Kimi Ayasamovou. Lenže ona nemala nejak vlaske to ako sa správam k Umeko a ako k nej, videla v nej svoju hrozbu, pričom ona sama bola hrozba.....Po nejakej tej chvíľke som započul ako Iri skrikla a tak som šiel za ňou, lenže ako som uvidel Spera sediaceho na Iri, spomenul som si na Umeko a tá strašná bolesť sa znova ozvala. Nedokázal som ani odpovedať na Irine otázky, jediné na čo som sa zmohol bolo padnúť na zadok. Samozrejme hneď ku mne pribehla Iri aj so Sperom, "Aký som len rád že tu ste." to som si hneď pomyslel ako sa mi Spero obtrel o bradu. Nemal som silu hovoriť, nechcelo sa mi žiť. ... "K...Kijoshi je možné, že...že Kimi-san si zobrala U- Umeko?" Bol som šokovaný ako to Iri mohla tak rýchlo uhádnuť. Objal som Spera čo najviac, tak aby som ho nerozpučil. " Je preč..." To jediné zo mňa vyšlo. Ale to čo potom povedala Iri bolo niečo čo ma zahrialo u srdca a tak tiež zosmutnelo. Povedala že mi ju prinesie späť, a že to bolo všetko jej chyba- ale to nebola pravda! Keď som bol ale schopní jej to povedať už bola dole. Postavil som sa a zavolal na ňu hneď ako som bol na hornej chodbe. Nakukla cez stenu a nakoniec sa postavila oproti mne, v tom ale ....zazvonil zvonček. Zišiel som dole pričom som hneď šiel k dverám. Nadychol som sa odvahy a hneď na to otvoril dvere zo s obou zvyčajnou neutrálnou tvárou. " Áno..." Povedal som mierne znudene. " Kyaaaa! Kijoshi-sama sempai !!!" Skríkol na mňa huf dievčat, najmenej ich tam bolo desať- nie nevymyšlam si. " Čo to.." "Aaa, sempai zistili sme že bývate v tomto okolí a kvôli rekonštrukcií na bude školy sme vas dnes nemohli vidieť a tak..." Očarila ma jedna s nich a pri konci vety kukla na ostatné a potom na mňa zborovo zvrieskli: "Sme vas prišli bozriet sempai! <3" Až ma stojí rozboleli uši. Poskrabal dom sa po hlave." No tak diki, uvidíme sa zajtra v škole ..čus!" A zavrel som dvere. Asi tak minútu tam ešte vrieskali, jásali atď., všetko čo robievaju faninky. Keď som bol na stopro istý, že odišli šiel som za Iri, ale tá už nebola tam kde predtým....

*SPÄŤ U IRI*
Hneď ako som započul kto to vlastne navštívil Kijoshi-kuna tak som sa úplne rozpamätala! Nie sú žiadne prázdnymi, a kvôli tomu tu už nemám čo pohľadavať! Veď mám zajtra pisomku s matiky a k tomu musím nájsť Umeko! ...Hneď som sa odlepila od podľahy a šla hore pre Spera, ale ...tam nebol. Rychlo a popritom pomaličky som preletela cez chodbu do kuchyne
(druhá možnosť kde by sa nachádzal). Ako som už v nej bola započula som buchnutie dverí.

Obrázky&Kresby 15

28. března 2014 v 18:00 | Ivka-san |  Obrázky&Kresby
Tak a daľšia pohroma :D ..dúfam, že sa bude lúbiť :) ...

...Skúšala som nakresliť vlka ..tak takto to dopadlo :D ...

...neviem prečo ale strašne sa mi lubka s tou cigaretou v ústach :D ..tak som ho vám sem šuplaaa :3

..vážne sa mi lubkaaa :D :D ...

No ako to povedať anielikovia sa ma držia :) ,,rada kreslievam krídla :3

Tak a niečo krásne na koniec :) ...hudba ma vždy oslový a niekedy tak šokovane ako sa dýva ta baba na toho chalana XD :D ...

-THE END-

14.O čo tu ide!?

28. března 2014 v 7:18 | Ivka-san |  Kam až pôjdem? - Príbeh kocúrika Spera
Tak a niečo aj na čítanie :3 ...dúfam že i tento dielko sa vám bude lubkať :D ....

"Ďakujem ....Iri." Ako to Kijoshi-kun povedal objam ma jednou rukou a svoju bradu položím na moju hlavu. " Som vážne rád že tu so mnou si ....a taktiež za to čo si povedala.Bola si vážne úžasná." Pocítila som ako sa jeho hrudník zachvel, zasmial sa. "...smrk...Ale ja len stale plačem ....smrk ...a ...taktiež neviem poriadne rozprávať s ľuďmi." Odsunula som sa od neho a utrela si slzy." Ja sa nedokážem rozprávať s ľuďmi tak ako....smrk...tak ako ty." Kukla som naňho skrivajuc sa za rukami. Zahľadel sa na mňa....pomali sa ku mne približoval až som strácala dych....jemné ma chytil za tvár...hneď som sčervenala, ale on sa približoval stále bližšie a bližšie."K...Kijoshi....kun?" Oslovila som ho keď už sa naše pery od seba oddeľovali len pár milimetríkov. Ako započul svoje meno zo sebou cukol a hneď na to sa vzdialil. Pozerali sme si navzájom do oči. "...Ja..." Niečo chcel povedať ale úplne sa zasekol. Sklopila som zrak, ale hneď na to som sa na neho znova kukla, rychlo sa otočil. " Egher....idem skontrolovať Umelo..." Povedal s trošku zvýšeným tónom a odišiel s izby. Ako za sebou zabuchol dvere ja som hneď spadla na jednu stranu tela. " Ooo môj božeee...čo to bolo???" Úplne som bola mimo, veď kto nie! Chalan, ktorý sa vám páči aby vas pobozkal?! Ja asi vybuchnem od šťastia! Ale..." Počkať! On ma nepobozkal a ktomu ešte utiekol..." I keď na chvíľku sa tiež ako keby červenal. ..."Grrr, nad čím to uvažujem!" Zakrila som si tvár a začala sa kotúlať s jednej strany na druhú. " Mňauuu? ....mňau." Čo to robíš?....aj ja sa chcem hrať. Zamňaukal som na kotúlajúcu sa Iri aaaa skočil som na ňu. "Iiiiik!" Skríkla šokovane na mňa. "Mňau!" Bach! Kukla sa na mňa a vidychla si."Spero, nedes ma tak." Na to som jej už nič nepovedal a len som sa jej obtrel o bruško. Zrazu som započul ako sa Kijoshi-kun valí hore schodmi a tak som sa trošku pootočil na Iri, sadkal si na jej bruško a vrteľ ocaskom nedočkavo čakajúc na neho, ale ako už prišiel a ja chcel zamňaukať- nešlo to. Skoro vyvalil dvere akí vošiel do izby a jeho tvár vybadala ako keby videl ducha. Iri sa hneď vyrovnala pričom si ma rychlo zobrala do rúk."Mňau?" Potichučku som zamňaukal Irinim smerom." Kijoshi-kun čo sa stalo? ...Prečo vypadaš tak zdesene??" Opitala som sa ho hneď ako som sa zdvihla a šla k nemu bližšie, vôbec nevypadal dobre - a to sa pred chvíľkou smial až by skákal neviem kam. Keď už som bola úplne priňom náhle sa oprel o stenu a pomali sklzol až na zem. "Kijoshi!" Rýchlo som podišla k nemu, kvôkla si pri neho pričom som pustila Spera. "Mňau!" Hneď ako ma Iri pustila som sa vydrapal na Kijoshiho tričko a ťukol som o jeho bradu svoju hlavičku."Mňauuu.." Hlavu hore...Hneď som chcel mu pozdvihnúť náladu. " Spero..." Jemne ma oslovil a následne pohladil medzi ušká- hneď som začal priadkať.

*IRIN POHĽAD*
Hneď ako Kijoshi prišiel do izby, bol celý bledý, zadychčaný a jeho tvár ...jeho tvár vipadala úplne zdesené ako keby videl niečo čo nikdy vidieť nechcel. Hneď som sa ho spýtala čo sa stalo a prečo je tak vydesený, lenže on sa len oprel o stenu a sklzol až dole. " Kijoshi!!" Hneď som podišla k nemu, a ne len ja som ho chcela prebudiť s toho "tranzu". Bolo vidno že ho potešilo ked sa k nemu protipól Spero. Lenže jeho pohľad sa nezmenil bol stale úplne mimo. Čo sa len preboha tam dole mohlo stať? Veď Kimi odišla...odišla? ...A tedy mi to došlo ten suvenír mala byť Umeko!!...Takže tá potvora odišla a zobrala zo sebou aj Umeko! ..ale možno sa pletiem.....Pozrela som sa na Kijoshiho. Nasucho som preglgla. "K...Kijoshi je možné, že...že Kimi-san si zobrala U- Umeko?" Ako som to povedala tak sa Kijoshi-kun striasol a hneď na to si zobral Spera do náručia- čo najpevnejšie zo slovami " Je preč..." Povedal to tak potichu žeby to nepočula ani miška, ale i tak som vedela že som to uhádla. "Kijoshi, nemusíš sa ničoho báť privediem Umeko späť! ...postavila som sa...veď to všetko je moja chýba." Odišla som dole do obývačky. I ked som vedela, že nikto na tom gauči nebude musela som sa tam aj tak pozrieť. "Iri!!" Zapocuka som ako ma Kijoshi- kun volá. Reflexne som sa otočila a podisla ku schodom. Vipadal trošku lepšie...Crrrrn! Crrrrn! Započula som zvoncek u dverí a nie len ja ale aak Kijoshi. Pomali zišiel zo schodoch a otvoril dvere pričom ja som stále stála na predošlom mieste ako prikovaná....

Znic ma

27. března 2014 v 20:45 | Zuzu-chan |  Básne
^.^ Ohayo minna ^.^
Taaakze nu... Gomen ze nic nepisem :/
Ale chystam sa na talentovky a mam dones desta obrazkov a nu musia byt dokonale ^.^ A tak sa snazim a jeden vazne dokonaly asi najkrajsi mi chalani znicili.. nu nakreslili tam taku jednu spatnu vec.. -,-
Takze prinasam vam basnicku ^.^ Ale je trosku nu... nen nu =.= dnes ma proste vsetci zdeptali ale pohoda falosny usmev a ide sa dalej ^.^ =,=


Zacina sa to vo mne priecit
Musim sa dat skratka liecit!
Aka to je vobec diagnoza?
Predsa moje temne knieza.
Ten ktory taha ma tam prec
A ja kricim "no tak ma liec!"
Vyliec ma tvojimi perami..
Prenes ma roznimi svetami!
Ukaz mi svet v tvojom naruci!
A moje srdce ti poslicek doruci ...

Chcem citi tvoj dych na svojej tvari
Odozen odo mna vsetky chmari..

Kludne ma v pokoji znic
vytaznu vlajku vztic..
Znic ma tvojou laskou
co skryva sa za maskou,
tej tvojej tvari ladovej
ale i tak dokonalej.

Prosim ta znic ma,
ved je to len hra.
A ja prehram.
Zivot ti dam.

Len prosim ukonci tento dej
Kludne sa pohrdavo smej

Je mi to jedno od sameho zaciatku,
ked stretli sme sa pri maciatku.
Tom malom ciernom,
na mieste temnom.

Bolo tvojim poslom
Temnym nositelom
Co nosi tvoja tajomstva
To ake pachas zverstva
Ale mne ke to jedno ja ta milujem
Preto s tebou nikdy nebojujem

Len dufam ze ten kto mi ublizi
Bude ten co si smrt zasluzi
Dufam ze ti ma zabijes
a tu vinu nikdy nezmyjes...

PS: mekcene a vsetky tie veci okolo chybaju bo na tablete to proste nepisem ^.^ su tam gramaticke chyby ^.^ neviem kde, ale su ^.^ A komu sa nepaci toho mozem poslat do riti ;* uprimnost sa ceni no ne ^.^

Obrázky&Kresby 14

27. března 2014 v 17:37 | Ivka-san |  Obrázky&Kresby
Tak a hneď niečo na uvod :D ...po týždnovej absencii (uživala som si notebook :P ) ...tak po dlhej dobe sem hádžem svoje výtvory "skázy" :D ..tak dúfam, že neomdliete :3 ..ňom tak ... :)

Tak v tomto obrázku som sa inšpirovala bratrom, ktorý držal našu cicu - no nenakresli to :3 :D

Nooo tak tento som nakreslila naschval pre jednu spolužiačku- veľmi rada hovorí po anglicky a pozoruje moje xichti, lebo ja anglicky neviem ani "Ň"! :D no čo už nejak mi to nejde do hlavz ..ale tak s pomocou mojho kamoča Google prekladač som si preložila pár hláčok a napísala (i keď to možno nebude bvidieť, ale je to po anglicky :D ) ...

XD keď to uvidím tak sa musím smiať -ćo ma to len napadloooo :D :D :D ...mňo ide to so mnou dolu-ú kopcom :D :D :P ...

Noo tak tu ma pochitila inšpika od spolužiaka hovoriac "Nakresli ako sa mieša voda a oheň" ..no a čo mňa pri tom nenapadne ? :D :D :D

Tak a niečo PSYCHO na konieeec :) >_< :D

-THE END-

Čo sa prihodilo....a ako to dopadne? - THE END-

27. března 2014 v 13:51 | IVA-san |  Ostatné
Tak už je koniec dúmania :D ..notebook mám konečne vo svojich ručičkách plne funkční ..len ako mi ho doniesli tak som si ešte musela stahovat par programom abz bol taký ako predtým - môj miláčik :D ..a tak vam to oznamujem lebo som štastná že ho konečne mám späť :) ...taktie´=z som sa dohodla zo ZUZU ˇˇze spravime nový desing i kem mát stále vianoce nieje tak zle :3 ...no tak hop sa do funkčného stavu :D :D :D ...

PS: To je všetko čím som sa chcela pochváliť a ešteee dakujeeem za komenty :3 vážne mi robia radost :D :D :D

13.A je jeee....čo sa to deje?

20. března 2014 v 21:00 | Ivka-san |  Kam až pôjdem? - Príbeh kocúrika Spera
Tak a táto poviedka tu tiež dlho nebola...je tu veľký zvrat :D tak dúfam že sa bude ľúbiť ... :) :3


"Ech...Kimi Ayasamaová?" Svoje oči som nechala na svojej starej spolužiačke.....nastalo hrobové ticho, ktoré prerušil Kijoshi. " Vy dve sa poznáte ??" Nechápavo kukal na mňa a potom na Kimi- stale jej držal ústa . Prikivla šok.No Kimi to po chvíľke už nevydržala a odsotila ho od seba. "To by stačilo!...otočila sa ku mne....hmm, zvláštne že si este na živé Iri-či-chan ( prezývka)." Povedala to tak chladno, že ma až striasol od zimy. Jej oči boli plné nenávisti...ale čo som jej spravila, ked sa na mňa tak pozerá." K- Kimi- san ako to že si tu." Len tak zo mňa vyletelo." Och! Nehovor mi že ma nerada vidíš." Jej hlas bol povyšenecký ako keby patrila medzi lepších než som ja. " Nie, tak to nie je ...hneď šok ju zarazila.....len vyzeráš inak ako si tá pamätám, to preto." Povýšenecky sa zasmiala." Haha ..a ja že sa bojiš že ty preberem frajera...hahah" V tom mi to docvaklo, kukla som sa Pohlaví, bolo vidno, že nechce aby tá ženská bola pri nom a tak som spravila niečo čo by som ani ja sama do seba nepovedala. Pristúpila som k nej a kulla sa na ňu akože čo to tu točiš, potom som podisla ku Kijoshi-júnovú, ktorý bol tak isto zaradený ako Kimi." Len si mi ho skús ukradnúť, ale to sa ty nepodarí ani za milión rokov!!!" Moj hlas bol spramený, vyrovnaný a zreteľný. To Kimi hneď zložilo, pretože ked sme hodili spolu do školy tak som vždy bola ticha a schovavala sa za ňu a preto si tak verila ale teraz, teraz bola v šoku. " Ty....ty to myslíš vážne???" Bola tak mimo že od nás trošku ustúpila. Kijoshi-kun nechápal a tak len mlčal a ja ? Ja som bola v koncoch!!! ...Bože čo chce aby som jej povedala? ..."No ak si veríš, že by sa k tebe otočil tak len do toho!...povýšenecky som zdvihla bradu....ale to čo si tu predviedla..."Odmlčala som sa a aby to vyzeralo dôvernejšie prezrela som si ju od hlavy po päty. Mala na sebe mini sukňu a tričko s veľkým výstrihom a na perách vyrazný rúž, ktorý zvýrazňoval jej bledú pokožku, pričom mala vlasi v obyčajnom cope. "...nemalo žiadni účinok, skôr niečo iného..." Ani som to nedopobedala nie preto že by som nechcela ale preto lebo som nevedela čo jej mám povedať. " Ty jedna malá .." " Mňauu!" Otočila sa k dverám hladiac zdroji zvuku. " Hehe, zdá sa že budem mať suvenír..." Na to už zareagoval Kijoshi-kun. " Nie! ..priblížil sa k nej ...neopováž sa!" Chytil jej ruku v tom istom okamihu ako do izby pribehol Spero....znova nastalo ticho...."Mňau?" Čo sa tu deje? Sputal som sa Iri ako som sa optrel okolo jej nôh. " Ach, Spero dobre ránko." Zohla som sa pre svojho kocúrika. " Čo to ma znamenať?" Opýtala sa Kimi Kijoshi-kuna s fakt zmäteným výrazom. Na to sa Kijoshi-kún úškrnul. " No čo by si asi tak povedala ...povysenecky sa baňu zahľadel a pustil jej ruku....ako som povedal, už tá nepotrebujem...podišiel ku mne....pretože mám Iri." Chytil ma jemne za ruku a následne ju ešte jemnejšie pobozkal. Ja som hneď nabrala červenú farbu. " K...Kijoshi.." Len tak tak som povedala jeho meno. " Pf! To mi úplne stačí! ...otočila sa na päte....Odchádzam!" Povýšenecky skríkla a treskla dverami. "Uf!...." Odfukol si Kijoshi pričom som ja spadla na zem, vôbec som už nebola schopná stáť. "..Iri! ...kvôkol si ku mne Kijoshi....bola si úžasná....chytil mi ruky...ďakujem ty. Ďakujem!" Ja som bola úplne mimo nie s toho že mi ruky drží Kijoshi s tým svojim sladkým pohľadom alebo že sa okolo mňa točí Spero, ale to ako som sa zachovala svojej starej priateľke kvôli Kijoshimu. "..." Nedokázala som mu nič povedať. Bože čo som to len za človeka.TRESK! "Čo to bolo?" Spýtala som sa Kijoshiho." To len Kimi dala vediet že odišla." Uškrnul sa radostne, bolo vidno že mu odľahlo. " Kijoshi...otočil sa ku mne....čo sa stalo medzi tebou a Kimi- san?" Nemohla som si pomôcť, chcela som to vedieť. Zas zosmutnel, poškrabal sa na hlave. " Hmm..za to ako si mi pomohla he to to najmenšie..." Pošomral si popod nos i ked som to počula (bol hneď vedľa mňa). " Um.." Nič viac zo mňa nevyšlo. " Vieš Kimi bola prvá baba s ktorou som to myslel vážne ...." Začal pomali rozprávať. "...bol som sňou viac než rok..bez žiadny podrazov ..." Chytil sa za hlavu. " ...bohužiaľ som to tak vnímal len ja." Bolo vidno ako ho to ranilo a jak nato nerád spomína. " ..vieš myslel so si, že by.." " Stačí!..." " Iri." Pocítila som ako mi po tvári stekajú slzy." To stačí ...stačí nemusíš sa už premáhať...to stačí." Začala som ešte viac plakať pričom som chytila Kijoshiho za rameno....chcela som aby vedel, že som pri ňom i ked revem jak malé decko. Pocítila som ako ma hľadí po vlasoch." Ďakujem... Iri."

Vampire a čarodejnica! 39.Kapitola

17. března 2014 v 12:00 | Ivka-san |  Vampír a Čarodejnica
"Tak pane a sme tu ...ukázal na panstvo ....Greend Blank!" Ja som vystúpil s auta a hneď som ho zdrapol za uniformu. " Ty blázon jeden mŕtvy chceš aby som ťa zakopal!!!" "Ale, ale pane ukludnite sa ..." Otiahol mi ruku. "...predca vieš že si stojím za svojimi sľubmi." - naráža na to že sem sme mali prísť po ôsmich dňoch, lenže tá zastávka nás spomalila o deň a kvôli tomu šiel jak blázon aby sme tu boli na konci ôsmeho dňa!! Takže sme tu na čas. Uvoľnil šok ruku." Ha ach, áno viem Gogo ...viem." On sa uklonil so slovami že si toho váži. " Dobre Gogo...mávol som rukou aby sa vyrovnal....na dnešný večer máš už voľno." Podišiel som k prane u panstva. "Takže si uži lov." Uškrnul som sa na neho pričom som aj na neho žmurkol, on sa uklonil a už ho nebolo. Pri bráne sa už o mne šuškalo..aké nezvyčajné ...prevrátil som oči. " Vitajte späť pane Fridrich Georg I. !" Zapozorovali mi a otvorili bránu za ktorom ma čakalo nemilé prekvapenie. Bola to práva ruka mojej matky Sanaja-san. " Vaša matka vás už očakáva z otvorenou náručou." Až ma straslo s toho ako tu vetu dokončila. Moja matka sa už na mňa prichystala, brr čo ma len zalubom. " Poďte prosím za mnou pán Georg." Poukázala rukou aby som ju nasledoval, to som aj urobil. Po pár minútach som už kracal po mamininej obľúbenej záhrade až som sa objavil jej altánku kde sa ako aj v mojom nachádzali hudobné nástroje (asi som to odnej pochytil). " Dobrý večer moja pani, vaš syn už dorazil." Kukla na mňa jednim očkom pričom sa klaniala mojej matke, ktora sedela vedľa môjho otca pri klavíri. " Dobrý večer matka..uklonil som sa jej ...otec...uklonil som sa mu....dúfam, že nerušim túto neskorú hodinu." Spriamene som dopovedal vetu. Otec ma hneď uvítal s otvorenou náručou ale moja matka do mňa skoro bodla drevený kolík. " Zdá sa, že ste nahnevaní kvôli tomu neúspešnému sňatku...." Skonštatoval som situáciu keď Sanaja-san a otec držali matku na stoličke. " Hneď ma puste ...vražedne sa pozrela na oboch dvoch a svoj pohľad nechala stať na mne....ani si nevieš predstaviť ako som s teba sklamaná." Jej pohľad sa hneď zmenil na miesto nenávisti bol vidieť smútok a ľútosť. Odhodlal som sa ísť k nej bližšie. Chytil som jej ruku a pobozkal. " Laska si vyberá veľkú daň." Sklonil som svoju hlavu na jej kolená. Otec matku hneď po tíchto slovách pustil a tak ho Sanaja-san napodobnila. " Georg čo sa stalo?" Sklonil sa ku mne otec pričom ma pohladil po chrbte- robil to vždy keď mi niečo bolo. " Ach, synček takže kvôli tomuto tá svadba a ten cirkus okolo toho?" Opýtala sa ma matka, vždy mi videla až do duše. " Áno, všetko čo som v živote chcel mi utieklo medzi prsty a teraz kráča po boku iného ....ucitil som znova tu pichavu bolesť v srdci....moja vôla žiť sa vytráca pri pohľade na to ako sa mi stráca." Rodičia ma hneď objali....keď som bol mali vždy som pocítil ako je moja matka ľadová a moj otec horúci, vždy som si hlave povedal " Oheň a ľad, vznikne voda." Hej možno to nemá zmysel, ale ja jediný som sa narodil s matky ,ostatný pribuzdný sú premenený ľudia, tak preto ľad a oheň vytvorili vodu- teda mňa. "Prečo som bol schopní cítiť všetko a teraz...NIČ!...." Odklonil som sa od nich." Chlad a tma, to jediné ma teraz obklopuje. Moje svetlo v tme zhasina a moja vôla žiť sa stráca s ním." "Čo chceš teraz robiť." Šokovaná matka nevedela ako jej to vyšlo s úst a tak si je hneď zakrila. "Synček..." Chytil ma otec za rameno. "...to svetlo, ktoré sa ty vytráca s dohľadu hľadá cestu späť k tebe alebo len uteká preč?" "Žiali nad svojim osudom." " Tak čo tu len tak stojíš!" Skrinka na mňa matka." Choď za ňou a rožiar jej srdce, nech je take ako pred tým žialom!" Nemusel som počuť nič viac a hneď mi bolo všetko jasné. Ja blbec som chcel aby bola šťastná a tak som ustupoval do stráň, lenže to všetko bolo len mojej hlave. Tupec hovoriac že tam jej bude lepšie nez keby bola so mnou. " Ach, aky som len ja tupec!" Na to sa moji rodičia len pousmiali a potapali ma po pleci. " Máš dlhu cestu pred sebou, pod sa najesť a premysliet čo jej povieš." Navrhla mi matka, lenže ja som už nemohol čakať a váhať, veď za dva týždne už budú svoji a to ja nemôžem dopustiť! " Odpust mami ale ja už musím ísť.." Ani som to nedopovedal a objavil sa Gogo."Tak pane môžeme ísť?" "??Gogo, prečo si tu? Veď som ty dal voľno." " Váš otec ma povolal späť." Pozrel som sa na otca." Ďakujem." Uklonil som sa a odišiel. Ako som tak odchádzal preč oni dvaja mi kivali na rozlúčku. "Dúfam, že nás pozves na svoju pravú svadbu." Zakričala matka pričom na mňa žmurkla. " Držte mi palce." Zakýval som im na rozlúčku a už ma nebolo....."Emilli vydrž! Idem si ťa ukradnúť..."

Arrivederci-Zbohom

16. března 2014 v 8:00 | Zuzu-chan |  Ostatné
Dávam vám to sem až dnes bo včera t.j. Sobotu tu boli až tri články :D že až :D Prajem pekné čítanie... Poviedka v článku
Tam v diaľke za obzorem, kde zapadá slnko.. Tam stál starý opustení mlyn. Nik do neho nechodil, všetci sa ho báli.. Teda skoro všetci. V tejto dedine, v tejto Bohom zabudnutej časti sveta bolo pár ľudí. Malá skupinka ľudí. Teda skôr skoro dospelích. Boli to adolescenti. Mladý ľudia so životom pred sebou. Tí na ktorých stála naša budúcnosť. Lebo deti sú našou budúcnosťou..
Do mlynu vošla All, ako vždy chodila prvá. Držala sa hesla radšej o päť minút skôr ako o päť minút neskôr. Bola s nich najporiadnejšia, aj keď sa ako poriadny slušný človek nejavila. Akoby aj mohla v tých jej vojenských topánkach, červených leginách, tričku so smrtkou a rifľovou vestou s pár reťazami, ktorá ladila s jej taškou. Mala hnedé vlasy a modré oči. Modré oči plná smútku a bolesti. Modré oči bez života. Vošla do mlynu a vyšla po starých polorozpadnutých schodíkoch hore, kde sa v minulosti asi nachádzali nie aké zásoby, alebo tak. Teraz tam však bol len chlast, cigary a príležitostne aj niečo pod zub. Pomalým krokom prešla k otvoru v stene, ktorý v minulosti patril k oknu. Akosi sa do neho posadila a s tašky vytiahla jej milovaný blok. Zdobili ho slová: "SMILE YOU ROCK" Pod ktorými sa nachádzal príhodný smajlík. Zahľadela sa do diaľky. Rozprestieral sa pred ňou les. Plný temnoty a tajomstiev tak ako ona. Niečo začala písať, asi ďalšiu z jej básni. Ďalšia bolesť a beznádej. Započula kroky. Otočila sa a zbadala ako k nej dupká jej najlepšia kamarátka. Iris-malé čiernovlasé dievča so stálym úsmevom na tvári. Dnes mala oblečené gotické modré šaty a čižmi siahajúce do polky stehien. Bolo to jednoduché ale štýlové. Tak ako vždy. Iris sa zahľadela na svoju kamošku a vyšla hore za ňou. "Ďalšia báseň?" Spýtala sa, ale All jej nemohla odpovedať bo zrazu započuli krik jedného uleteného decka. "Decká prečo do prdele lezem zas cez okno?" All aj Iris sa naraz rozosmiali no každá inak. Jul na ne vrhla tázaví pohľad. "To ste si lokli bezo mňa, že sa tak smejete?" Spýtala sa a po ceste k nim zobrala flašku. Na sebe malá čierne dotrhané džíny a zelené tričko, ktoré asi patrilo Ashovi. V obočí mala jeden pírsing a v nose druhý. Ten tretí nebol vidieť, pretože sa nachádzal v jazyku. No proste Jul bola chodiace želiezko, ale nikomu nevadilo to aká je. All a Iris sa sunuli a Jul si k ním hopala. Jej červené vlasy im trošku zavadzali a tak ju All na to upozornila. "Kurna nemožeš si ich zapnúť? Dobré že ich nemám až v hube.." Povedala a vzala jej flašku s ruky. Poriadne sa napila. Potrebovala to. "Hej aj mne nechaj.." Jul jej to rýchlo vytrhla a vypila dvakrát viac ako ona to čo zostalo dopila Iris. A potom došiel posledný člen partie. Jediný chalan. Ash. Modré vlasy a modré gate. Proste sa vedel zladiť. Pár pírsingov na rovnakých miestach ako mala Jul. Možno aj za to, že si ich robili spolu. "Neseďte tu jak kvočky na vajcach a podťe dnes je predsa tam chlastačka u Toma.. Tak idete nie?" Spýtal sa a ani sa neobťažoval liezť za nimi. Bol to asi jediný človek čo vydržal prepiť každého. A preto sa tešila ako niekoho znovu porazí. Jul sa usmiala skočila na nohy a hodila sa na neho. Bolo jej úplne jedno, že riskuje a skáče asi s troch metrov. Hazardovať zo životom bol jej koníček a každý to o nej vedel. Iris sa postavila a pomohla All vstať. "Sú ako malé deti." Skonštatovala modroočka a pozrela na čiernovlásku, ktorá sa už smiala na tých dvoch....
Vošli k Tomovi. Veľký dom na druhej strane dediny. Nik neriešil, že ho dostal ako dar od svôjho ocka. Mafiána väčšieho ako samotný pán "F". Im išlo len o to, že sa tam mohli ožrať, užiť si a srať na celý život. V podstate robiť to čo vždy. Jul a Ash si to zamierili na parket pri čom nezabudli zobrať zo stola flašku. All si sadla k pultu a Iris sa k nej pridala. "Niekedy..." Začala All po tom čo v sebe mala už asi piati pohárik. "No?" "Rozmýšlam.." Iris sa zasmiala. "Ohromný pokrok" Dvihla pohár a chcela si na to pripiť. "Nechaj ma to dokončiť.." Zavrčala All a prebodla Iris tým vraždiacim pohľadom čo vedela len ona. "Rozmýšlam na čo sme tu?" "Aby sme sa zabavili" Pripomenula jej Iris. "Nie nemyslím tu ako u Toma.. Myslím ako tu.. Chápeš na svete.. Aké máme poslanie.." Iris sa usmiala. "Aké nám osud nadelí.." "A čo keď sa ten "Osud" rozhodne vysrať na nás.. Čo keď ani žiaden nie je a my tu blúdime len tak.. Bez zmyslu.." Iris nadvihla obočie, ale nechala nech to dokončí. "Podľa mňa.. Sme tu zbytočný.." Iris sa zasmiala a drgla do All. "Tys to asi prehnala mladá" Zasmiala sa a All do seba radšej len hrkla ďalší pohár. Keď k nim došli nie aký chalani či idú tancovať Iris s nadšením prijala. All však nie. Zostala sedieť pri bare a rozmýšľala... Tak ako mnoho krát pred tým tak ako aj pre pár dňami:
- "Sedeli všetci na moste. Iris, All, Jul a Ash sedeli na moste a sledovali vodu. Boli dosť vysoko. Ash pokojne fajčil cigaru a Jul pila vodku. Iris jej ju občas brala. "Decká.. Nenapadlo vás niekedy, že toto všetko robíme zle?" Spýtala sa All a Ash sa zasmial. "A máme tu ďalšiu múdru chvíľku s Allyson Janynksovov.." All sa na neho ani nepozrela a ignorovala jeho slová. Pokračovala. "Možno by sme tu nemali strácať čas.. možno by sme nemali toľko piť a nemali fajčiť a robiť niečo záslužné..." Všetci traja ako pri nej sedeli dostali záchvat smiechu. Nik ju nebral vážne každý to považoval len za jej hlúpe keci tak ako vždy. Nakoniec keď sa utíšili Jul a Ash sa pobrali okúpať do potoka. All sa pozerala do vody a Iris sa vyhrievala na slniečku. "Ir.. Vieš možno by nebolo zlé keby som s tím skoncovala" Iris pootovorila hnedé oči. "S čím akože?" "S týmto. .. So svetom, povedať mu Arrivederci.. " Ir sa zasmiala. "Dnes si dáka vtipná" Jej slová zas nebrali vážne. Ani Iris od ktorej by čakala aspoň kúsok pochopenia. Nik ju nechápal. V jej srdci sa zväčšoval pocit bezcennosti zapríčinení jej vlastným správaním."

V ten večer pri tom pulte si to všetko All uvedomila. Neochotne dopila pohárik a pobrala sa preč. Nik si to však ani nevšimol. Teda iba barman
Kráčala pomali tmavými ulicami a jej ciel bol jasný. Kráčala do mlyna. Bolo ticho počuť bolo len jej kroky a ona myslela. Myslela na to aký je ten život na nič. Ako ho premrháva a že je tu zbytočná. Vedela, že to takto nemôže nechať. Nechcela to takto nechať. Ani nemala v pláne to tak nechať. Bola vec ktorú sa rozhodla zmeniť. Rozhodla sa od nich odísť. Od ľudí čo ju nechápu od ľudí čo jej neveria. Jej svet nemal základy a to bol jediný dôvod prečo sa nemohol zrútiť. Jej svet bez základov, ktoré už nedokázala postaviť.. Svet kde už nemala miesto. Vošla do mlyna a s bloku vytrhla papier. Nechcela písať dlhé listy, dlhé slová, dlhé vysvetlovanie.. Možno keby ich napísala možno by sa jej rozhodnutie zmenilo.. No ona nepísala sloh. Napísala len jednoduché slová. Jediné slová čo mohla napísať. "Arrivederci" Papierik položila na schody a položila naň balík cigariet. Jej list na rozlúčku tam musel počkať na nich. Vzala si špagát, ktorý v minulosti slúžil asi na zviazovanie vriec. Na povzbudenie si zobrala flašku a vybrala sa do lesa. Neobzerala sa za seba. Došla k jednému stromu a k nemu položila svoj blok. Vyšplhala naň a lano uviazala o konár. Zhlboka sa nadýchla nočného vzduchu kým robila slučku.Dala si ju okolo krku a potom zoskočila dole. Hľadela na ich mlyn za ktorým svitalo. To bol posledný pohľad na tento svet potom sa všal okolo rozhostila len čistá temnota...
. Netrvalo dlho a došla k baru Jul po ďalšiu flašku. Až teraz si všimla, že tam niekto chýba. "Kde sú tie baby čo tu sedeli?" Spýtala sa barmana a ten ukázal na Iris tancujúcu na parkete. "Jedna je tam a druhá asi pred hodinkou odišla.." Jul prikývla. Neobťažovala sa poďakovať. Načo aj? Len podišla k Ashovi a potom k Iris. Potiahla ich za ruky. Išli hľadať All. Samozrejme si to zamierili do mlyna. No All tam nenašli len list pripevnený krabičkou cigariet. "Ten je od All" Povedala Iris. "Ako vieš?" Spýtala sa Jul. "Jej obľúbená značka" Poukázala na zjavní fakt. "Tak čítaj čo tam je" Povedal Ash a Iris zobrala list do rúk. Iris ho otvorila a nahlas prečítala slová čo tam boli. "Arrivederci". Povedala a nastalo hrobové ticho. Chvíľku trvalo kým si uvedomili čo sa vôbec stalo. Trvalo kým pochopili čo ich kamarátka spravila. Iris sa roztriasli ruky a začala plakať. Ash sa pokúsil zachovať chladnú hlavu a ísť All hladať. No všetci už vedeli, že je neskoro. A každý pochopil, že im to už dlhšiu dobu naznačovala. Snažila sa ich na to pripraviť. No jej snaha bola marná... Nepochopili a teraz ľutovali.

V ten tmavý deň keď aj obloha plakala nad smrťou. Stáli Ash a Jul na cintoríne s davom ľudí za sebou. Jul plakala no Ash sa snažil byť silný. Obaja niekoho stratili.. No ich strata bola dvojnásobná ten deň totiž pochovávali dve dievčatá. Koho ešte pochovali? Pochovali Ir Jul a Ash sa zbavili alkoholu cigariet a všetkého čo ich ničilo. A na česť svojich dvoch kamarádiek prestavali mlyn a znovu ho spojaznili. Jeho názov bol výstižní. "Arrivederci"

Vampire a čarodejnica! 38.Kapitola

16. března 2014 v 7:55 | Ivka-san |  Vampír a Čarodejnica
Dobré ranko :) ....

Cesta pre smrtelnika trvá skoro jeden mesiac, kvôli zastavkam na spánok, jedlo, pitie a aj na ostatné potreby. Ale pre nás, nočných tvorou to je hračka zvládnuť aj za sedem - devet dní. Niekedy sa oplatí byť po smrti :D ...."Už len dva dni a sme tam." Ozval sa Gogo počas našej zastávky, kvôli červenej na semafóre. " Konečne si si rozmyslel dať dole to okno." No irónia zo mňa len sičala." Áno pane, zdate sa mi trošku vychladnutejší ....takže tak." Kukol sa ma mňa v zapeti ako dupol na plyn. " No áno, aj mne sa zdá. ....Ach len aby ma matka neprizabila." Skonštatoval som este raz v skratke moju situáciu s matkou Gogovi...Moja matka je moja skutočná biologická matka - teda počala ma ako keby bola normalny človek, lenže ona je upírka. Pýtate sa ako je možné že som na svete? Je to celkom jednoduché, moja matka sa vydala za čarodeja a ten má moc aj na počatie dieťaťa s niečoho mŕtveho - ako sme my. Takže abraka dabraka a narodil som sa. I keď som sa narodil ako obyčajne dieťa v mojich žila tiekla čistá upírska krv,ktorá vo mne spala po kedy ma nezabili. Do mojich petnástich rokoch som bol normálny človek, chodil som to školy bez toho aby som sa ovládal pri mojom apetite (krv) , taktiež som mohol cítiť teplo, chlad a aj šťastie, lásku ...proste všetko. Ale keď nastal môj čas smrti,aby som sa "znovu narodil" tak jedna moja časť sa nikdy nevrátila. Láska, šťastie, teplo to všetko bolo preč! Jediné čo mi ostalo bol moj vzhľad a chlad ktorý stale pociťujem v kútiku miesta kde sa nachádza srdce. Bolí to. Bolí to tak strašne že som sa chcel sám zabiť, ale všetko sa zmenilo keď som stretol Emilli. Jej pohľad, jej pery, jej prítomnosť to všetko vo mne prebudzalo moje staré pocity a vtedy som zistil že ju MILUJEM! A že nie je nikto iný na zemi, kto by jej miesto nahradil, nikto na svete nie je ako ona! ..." Pane.....pane!" Trhol som zo sebou. "Čo to..." " Konečne ste pri sebe ...pane budeme musieť prenocovať v motely." Kukol som na neho nechápavo."Prečo? ..Si hladný." Pokýval hlavou že nie. "Ide o to pane, že sme dostali defekt a opraviť ho môžem až večer, teda za päť hodín." Celý som zbledol- no i keď u mňa to je asi nemožné. Chytil som sa za čelo. " Geez, to je otrava ..." Zasičal som medzi zubami. " Hmm.." No na Gogove odpovede nikto nemá ...povzdichol som si a zhodil sa na sedačky. " Ach. ..zobudz ma keď budeme tam. Irónia osudu. " Iste pane, už len štyri hodiny a pól...heheh." "Haha..." Kukol som sa naňho a potom smerom von. "... kde vlastne sme?"S okná bolo vidieť že sme na malinkej dedinke, bolo vidno pole na ktorom pracovali osadníci a pibehujuce deti medzi nimi ...ako keby som prišiel do historie...bolo to úžasné a popritom tak zvláštne. " Sme v dedinke Návrat je to tu ohromné už 20 000 rokov žijú stale minulosťou nikde tu nenájdete niečo s našej sucastnek doby sú tak oddaný svojim zvykom že odmietajú rozvíjajúcu sa technológiu." A tedy mi niečo došlo. "?? Tak ako prevlečeš tu gumu Gogo?" Uškrnul sa. " Zavolal som odťahovku s vedľajšej dediny...." "Ach, taaak ..." Všetko mi došlo, nie že by nechcel ísť prezliecť gumu ale on tu náhradnú pneumatiku nemá. Vyrovnal som sa a oprel sa o ruku hladiac von na pole, ktoré obrabali ľudia. Tí ale po chvíľke začali odchádzať a pole začalo zahalovat oranžové lúče zapadajúceho sa slnka. " Nádhera..." Vyšlo mi s úst keď k nám prišiel odťahovak. " Už bolo na čase..." Zakričal Gogo sev okienko na druhého šoféra. " Dobrý večer páni..." Uklonil sa a potom sa nám slušne ospravedlnil. Gogo to prijal a rýchlo s ním vymenil pneumatiku pričom si este jednu zakúpil. ...." Hotovo pane..." Sadol si na svoje miesto šoféra. "...za chvíľku sme tam." Naštartoval a dal plnú rýchlost. "I s tvojím masochistickym šoférovanim nám nebudeme najneskôr ako za dva dni!!" Skríkol som na neho pričom som bol nalepený na zadných sedadlách- jeho odpoveď už poznáte " Hmm..." ....

Sasusaku :D

15. března 2014 v 21:17 | Zuzu-chan |  SasuSaku
Toto som vyhrabala v počítači.. A keďže som dnes napísala len jednu vec tak vám sem dám ešte toto :D

Vampire a čarodejnica! 37.Kapitola

15. března 2014 v 12:33 | Ivka-san |  Vampír a Čarodejnica
Tak začinam s Vampire a čarodejnicou....dúfam že sa vám časť bude ľúbiť lebo teraz je to v obraze Georga, tak dúfam :D ....a ešte raz gomene ....

Keď som prišiel do svojho domu, ktorý bol už zrekonštruovaný po Ojovinej demonštrácii. Hneď som sa vybral k hladničke s ktorej som si vybral fľašku najkvalitnejšej krvi. Otvoril a celý obsah vylial do seba. "Takajama!" Skríkol som meno svojho komorníka, o päť minút bol už u mňa. "Čo si želáte môj pane." Odhodil som prázdnu fľašu a zobral si ďalšiu." Kde sú všetci hostia Takajama?!" Trošku podráždene som na neho zhukol. Mierne sa pouklonil." Môj pane, všetci hostia boli s toho incidentu čo sa stal na vašej 'neúspešnej' svadbe zdesený....preto odišli naspäť do svojich panstiev a zámkov.." Vyrovnal sa. "... taktiež som sa všetkým návštevníkom ospravedlnil vo vašom mene.Pane." Zamračil som sa a odložil ďalšiu prázdnu fľašku." Keby som nebol omamený Erginim kúzlom...tak by všetko bolo inak!" Spomenul som si na Emilli, bože ako sa len teraz ma? Dúfam, že Erge dodrží čo som po nej žiadal. Zobral som si ďalšiu fľašku krvi, nikdy v živote som za deň nevypil viac než jednu fľašku, niekdy fľašku aj pol, ale nikdy som nevypil dve a viac a teraz? Hadžem do seba jednu za druhou - čo to so mnou preboha je?!! Už som do seba lial štvrtú fľašu v tom si Takajama zakašlal."Čo je." Podráždene som sa na neho pozrel pričom som vyceril na neho svoje tesáky. "Nič zvláštneho pane ...len...všimol som si že..." "Že čo!" Skríkol som naňho, nemal som naňho náladu."...máte nejak extrémne špatnú náladu." Pozreli sme si navzájom do oči. Ach! Jak len ja neznášam jeho pohľad- vždy má pravdu. Odvrátil som svoj zrak od neho a pozrel sa cez hrdlo fľaše do jej vnútra." Tak čo ťa ešte svrbí na jazyku." Spítal som sa Tanaka počas hypnotizovania fľaše. Tlmene sa zasmial. "Nič vám neunikne pane." Zhodil mi kompliment."Tak hovor." Čo najkludnešie som ho vyzval. " No viete pane, medzi hosťami boli aj vaši rodičia a ... a..." Pozrel som sa naň."A!" Odkašlal si."A vaša matka bola dosť rozčulená, keď odchádzala na svoje panstvo Greend Blank. Čo aj veľmi výrazne zdôraznila." Dopil som fľašu a následne ju zahodil a vstal zo stoličky. " Povolaj Goga, nej pripravý auto na odchod." "Áno, pane." Uklonil sa a zmizol z dohladu. Ja som sa šiel prezliecť do vhodnejšieho úboru a nasledovne do haly, kde už na mňa čakala jedna zo služiek aj s fľašou krvi. "Veľmi dobre..." Pochválil som jej činy a zobral si hneď celú fľaši do ruky (už aspoň piata fľaša). "Pane Fridrichu." Oslovila ma ďalšia zo služiek. Pozrel som sa na ňu."Vitajte doma, pane."Uklonila sa a podala mi moj plášť. "Ach, ďakujem." Usmial som sa zapol si plášť a napil sa krvi. Počas čakania na Goga, som premýšľal nad tým ako matku ukludním a aj na to ako ukľudním sám seba. "Ach!Prečo len moja matka chce tak skoro vnúčatá.....Veď je nesmrteľná, tak prečo je tak frustrovana, že sa nechcem oženiť?!!" Hovoril som si len tak do vetra mysliac, že hala je prazdna, ale nebola. " Vaša matka je veľmi paličata osôbka pane, ak smiem povedať pravdu." Otočil som sa smerom kde som zalovil hlas. " No, máš naprostú pravdu ....Gogo." Uškrnul som sa na neho a on zas na mňa. Keby nás niekto sledoval pomyslel by si že sme uhlavný nepriatelia ako priatelia. Ale pravdou bol opak, Gogo je moj priateľ už od dectva. " Tak kam chceš zájsť tento krát." Bratcky sme sa objali - konečne mám lepšiu náladu. " Moja matka znova trucuje...musím si ju udobriť, ešte pred závetom."Ťukol som do neho a šiel smerom k autu." Takže, tak.." Uškrnul sa a šiel za mnou....cesta na panstvo Greend Blank trvá viac než osem dní, takže budem mať dosť času na premyslenie všetkých vzniknutých situácii. "Ou! Začína ma bolieť hlava." Chytil som sa za čelo. "Možno si toho vypil až priveľa." Ozval sa Gogo hladiac do spätného zrkadla." Grrr...sklapni!" Zavrčal som na neho."Ou!" Strašne mi búchalo v hlave, ako keby tam hrali tu najhoršiu a najhlasnejšiu hudbu na svete. " Keby niečo hlas sa nech stihnem zastaviť." Zahlásil. "Ty si zo mň..." Nestihol som ani odpovedať a on si zatiahol okno medzi mnou a ním...." ...Už je to dlhá doba čo som tam bol ..hmm Greend Blank ..." Povedal som si sám pre seba po chvíľke.

Čo sa prihodilo .....a ako to dopadne?!!

15. března 2014 v 11:57 | Ivka-san |  Ostatné
No tak ten názov sa odvodzuje od toho čo sa mi prihodilo - môj notebook skolaboval, spadol mu server a ja taký pohoďák som nič nezaholovala takže si môžem pískať :D (irónia osudu xD)
- sranda je že cestuje viacej než ja, práve sa nachádza vTrencine kde ho skriesuju :D držte mu palce :)
No a k hlavnej teme, notebook je jediný zdor ako môžem písať ale teraz som si stiahla niečo do mobilu a ide mi to i takto takkzeeee skacem až po plafon :D :D

- dúfam, že mi odpustite :) No a tak radšej už nebudem vykecávať a idem písať ;)

Romantikuš zaskočenie :D

11. března 2014 v 19:30 | Zuzu-chan |  Sakura Haruno rozkvéta..
Sakura sa pozerala na nebo. Obloha bola tmavá už dosť dlho. Bolo jej jasné, že to tak ľahko nespravia, ale horšia vec bola tá, že jej zostávalo zima. "Saky-chan je ti zima?" Spýtal sa Itachi zatiaľ čo sledoval Sakuru. "Trošku." Usmial sa lebo ho niečo napadlo. "Poď sem ja ťa zohrejem.." Sakura na neho vrhla zdesený pohľad. Nikto nevie čo môže od Uchihu čakať. "Neboj sa nemám žiadne postranné úmysly." Povedal a roztvoril náruč. "No možno by to aj išlo" Sakura mykla plecami a Itachi ju objal. Pritisol si ju k sebe. "Ja len, že ti bude teplejšie" Sakura s toho mala zlý pocit, nechcela mu dávať falošnú nádej. Ale bolo jej teplo. "Pozri na tie hviezdy.." Sakura sa zadívala na oblohu. "Sú naozaj krásne.." "Nie tak krásne ako ty" Sakura sa pozrela na Itachiho. "Itachi..." "Nie nechaj ma ti skláňať poklony. Nechaj ma hovoriť, že tvoje oči sú jasnejšie ako hviezdy, tvoja pleť je jemnejšia ako hodváb, tvoje vlasy sú nádherné ako závoj víl... a tvoje pery sú.." Itachi nedopovedal a naklonil sa k nej. "Sladšie.." Sakura cítila jeho dych na svojej tvári. "..ako ta najsladšia.." Prešiel jej rukami po chrbte a jej naskočili zimomriavky. "Jahôdka" Ich pery delilo už len pár centimetrov. Itachi ju k sebe pritisol ešte tesnejšie. Tejto nádhernej noci, v tomto magickom okamžiku keď aj okolité tvory tajili dych, aby ich náhodou nevyrušili pri tomto "tanci" ich sŕdc sa kolotoč pohol. Itachiho to trochu zarazilo a tak pustil Sakuru a jemne ho posotilo dozadu. "Bohužiaľ jazdu nesmieme nechať pokračovať kvôli vážnym technickým problémom. Ospravedlňujeme sa za vzniknuté problémy" Sakure to nebolo treba hovoriť dvakrát a tak rýchlo vystúpila. Itachi kráčal za ňou. Obaja mlčali. Sakura s toho, že nevedela čo sa deje. Obaja Uchihovia boli k jej srdcu príliš blízko a jej to liezlo na mozog. A Itachi ten skoro vysokoškolák nevedel či to čo sa chystá spraviť je správne. Pomaly kráčali k autu. "Sakura pôjdeme už domov?" Spýtal sa zvedavo a Sakura prikývla. "Už je dosť neskoro." Ujasnila mu. Cesta späť bola tichá ani jeden s nich neprehovoril. Až keď prišli domov a Sakura vystúpila bez jeho pomoci ju Itachi zadržal. "Sakura počkaj" Chytil ju za ruku. "Mám pre teba ešte jeden darček" Sakura na neho mierne zarazene pozrela. "Aký?" "Zavri oči" Sakura na neho trošku pochybovačne pozrela, ale nakoniec zavrela oči. "Vieš chcem, aby si išla so mnou do Ameriky.." "Itachi!" Sakura rýchlo otvorila oči a chcela mu to vyhovoriť. No keď chcela otvoriť ústa a vysvetliť mu to padol jej zrak na škatuľku čo mal Itachi v rukách. "Čo to je?" Itachi si kľakol a usmial sa. Otvoril škatuľku a v nej bol prsteň so zafírom s priemerom asi 0,7 cm. "Sakura vezmeš si ma?" Ružovláska na neho prekvapene pozerala. "Skôr ako mi odpovieš premysli si to" Čiernovlások sa postavil a navliekol jej prsteň na prst. "Itachi toto nie.." Sakura si ho začala dávať dole, ale Itachi ju zastavil. "Počkaj.. Vážne premysli si to.. Zajtra mi potom odpovieš.. dobre?" "Itachi.." Sakura bola zarazená nevedela čo má povedať. Čiernoočko ju zaskočil. Všetko mal naplánované. Chytil ju za ruku a preplietol si s ňou prsty. Naklonil sa k nej a vážne ju chcel pobozkať. Ale nespravil to. Nechcel zneužiť, že je zaskočená nebol ako Sasuke radšej ju len potiahol za ruku dnu. "Sme doma" Zakričal a hneď sa pri dverách objavila Mikoto-san. "Ahojte deti.. Kde ste boli tak dlho?" Potom sa pozrela na ich ruky a jemne sa usmiala. "Tak poďte poďte dnu..." Všetci sedeli na gauči Sakurina mama, Itachiho otec a aj Sasuke. Pozrel na nich a keď si všimol ako sa držia. Pohoršene sa na nich pozrel. Mlčal nič nepovedal. "Som unavená.." Povedala Sakura a zívla. "Itachi poď za mnou na chvíľku" Fugaku si odviedol Itachiho preč. "Sakura choď si teda pospať" Povedala jej mama a usmiala sa. Sakura sa usmiala. "Aj by som šla, ale zabudla som kade" "Tak Sasuke ťa odprevadí" Povedala Mikoto okamžite ich postavila a posotila nie kam do chodby, ktorá bola hlavnou cestou domu. "Tak čo... Sakura.. Užila si si s ním?" Spýtal sa Sasuke a myslel to inak ako to Sakura povedala. "Tak bolo to fajn.. bol milý pozorný" Sasuke až zbledol keď ju počúval. "A nebolí ťa nič?" "Nie malo by?" "Tak keď ste spolu.. tak áno" Sakura sa zamračila. Mal pravdu bolelo ju srdce. Ale na to on nemyslel. "Vlastne áno bolí ma srdce" "Srdce?" Sasuke na ňu začudovane pozrel. "Áno.. Bol síce milí na tom pikniku som si užila skvelé jedlo aj ten lunapark bol fajn.. ale" Sasukemu jasne odľahlo bol šťastný jak blcha, že jeho čerešnička s jeho bratom nič nemá. Ani sekundu neváhal a zobral ju do svojho náručia.