Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Květen 2014

List

29. května 2014 v 19:46 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
Pardon, že je to také krátke... ale vážne mi to nemyslí -_- :D Je to také oddychovééé :D BTW: Toto je už 40 časť :3 Nie je to veľa, ale je to fajn :D

Ráno.. Slnko svietilo zelenoočke do tváre a to ju prebudilo. Dnes odchádzal a ona sa musela rozhodnúť. Vedela, že dnes si vyberie. No ešte stále nevedela koho. Slnko ešte nebolo vysoko, nebolo ešte ani celé vidieť. Svitalo. Mohlo byť okolo šiestej a ružovláska to dobre vedela. Povzdychla si a s obtiažou sa postavila. Prešla do kúpelne. Zarazila sa keď tam zbadala čiernovláska, ktorý mal na sebe len uterák. Zostala stáť medzi dverami a prehliadala si jeho telo, po ktorom stekali kvapky vody, ktoré dopadali z jeho vlasov. Zahryzla si do pery, chcela zaboriť ruky do jeho teraz čierneho hniezda a dotknúť sa jeho pekného tela. Všimol si jej pohľad a docela ho to potešilo. Spravil k nej pár krokov a ruky jej obmotal okolo pasu. Naklonil sa k nej a venoval jej nežný, ale i tak trochu náruživý bozk. "I-itachi" Zajachtala a zadívala sa mu do očí. "Čo-čo tu ro-?" Ružovláska sa zarazila. Namiesto Itachiho tam zrazu stál Sasuke a pevne ju zvieral v svojom náručí. Neprehovoril len na ňu mlčky pozeral. "Sasuke?!" Zarazene na neho pozrela a on ju pritisol o stenu kúpeľne. Rukou zašiel pod jej tričko a pohladil ju po chrbte. "Sasuke" Zapišťala, ale moc neprotestovala. Nechala sa od neho pobozkať a dokonca jej ten bozk neprekážal.. "Sasuke.." Zašomrala si rúžovláska zo sna, zatiaľ čo na ňu hľadel pár čierných očí. Jemne sa pousmial a nechal ju so svojím snom. Po nie akom čase sa Saky naozaj prebudila. Jej sen.. ako skončil? A kde? Nevedala to už ani ona. Vedela len kúsok a aj to jej stačilo aby bola vyklepaná jak ratlík. Vstala a rukou si zahrabla do vlasou. "Ach, čo mám robiť?" Spýtala sa sama seba a potom nakoniec vstala. Prešla k šatni a vzala si nieaké kraťasi a tričko. Potrebovala sprchu, ale na to aby sa zvládla do nej postaviť bola príliš mimo. Radšej sa len prezliekla a umyla si zuby. Musí odpovedať Itachimu. Všetky myšlienky sa sústredili len na to. Musela ísť za ním, ale kde vôbec bol? Nevedela. Zišla dole potichu ako myška. V kuchyni nik nebol, v obývačke tiež nie. Nikde nik. Povzdychla si. Zvalila sa na gauč a pousmiala sa. Bolo pre ňu zvláštne sedieť na gauči, na ktorom sedávajú Uchihovci. Bolo zvláštne bývať u nich doma. Aspoň pre ňu. Zrazu sa z vonku ozvali hlasy a dnu vošli skoro všetci okrem Itachiho. "Konichiwa... Kde ste boli?" Spýtala sa rýchlo so záujmom Sakura a keď jej očká nenašli Itachiho zarazila sa. "Kde je Itachi?" všetci na ňu akosi zvláštne pozerajú. "Už odišiel.. Chcel... nič nám nepovedal.. len, že ťa nemáme budiť a dal nám tento list" Povedala Mikoto a podala Saky obálku kde bolo úhľadne napísané jej meno. Rýchlo ju otvorila a rozložila list:

"Drahá Saky,
Asi sa teraz čuduješ čo sa deje, kde som a prečo som odišiel. Bolo pre mňa ťažké sa takto rozhodnúť. Ale nemohol som inak. Viem, chcel som aby si sa rozhodla ty, ale nechcel som, aby si učinila zlé rozhodnutie. Viem, že ku mne niečo cítiš. Ale taktiež viem, že môjho brata miluješ viac. Prepáč mi to, ale musím ti otvoriť oči. Šepkáš jeho meno zo sna a viem, že si ho bozkávala. Kvôli mne sa brániš svojim citom. Ty sama si to asi nepriznávaš, ale miluješ ho viac ako si kedy milovala mňa. A práve preto nemôžeme byť mi dvaja spolu. So mnou by si nebola šťastná. Prepáč, že som sa s tebou nerozlúčil, ale vedel som, že by som to nezvládol.
Zatiaľ sa maj dobre, určite sa znovu stretneme Itachi"
Nečítala to nahlas len potichu a všetci na ňu hľadeli. Po chvíli zdvihla zrak od toho listu a očkami našla Sasukeho. Naozaj k nemu niečo cítim? Cítim. Ale je to vážne také silné..? Je to až také, že to vidí i Itachi. Ja sama to nevidím. Povzdychne si a rýchlo sa otočí. Rozbehne sa do svojej izby. Nepovie ani slovo, nedokáže hovoriť. Chvejú sa jej ruky pery. Bála sa. Nevedela čo má povedať. Nevedela čo si má myslieť.

Nemám slov 12.časť

29. května 2014 v 19:03 | Zuzu |  ...Nemám slov...
Som chorá :D Takže Rose bude dobre drbať *.*

"Prečo si použila jej parfém?" Spýtal sa zrazu a pozrel na mňa tak akosi.. chladne. "Neviem" Šepla som skoro bez hlasu. Nedokázala som sa ubrániť pocitu viny, ktorý vo mne vyvolávali jeho očká. "Máš šťastie, že aspoň tvoja pokožka a vlasy nie sú napachnuté od toho hnusu" Zavrčal a až teraz som si všimla v jeho tvári jemné rozhorčenie. Vadilo mu, že som použila ten parfém, ale prečo. Rukou ma pohladil po tvári, pri jeho studenom dotyku sa mi malinko zachveli pery. Ako to, že sa ho bojím? ... Ak je toto vôbec strach. "Páči sa mi ako voniaš... neber mi tú vôňu" Zadíval sa mi do očiek a ja som nebola schopná slova nie to ešte reakcie. Jednou rukou si pritiahol moju tvár k tej jeho a nežne ma pobozkal. Zavrela som očká a jednou rukou ho pohladila po hrudi. "Rose...." Zašepkal mi do pier a malinko sa poodtiahol. Zadíval sa na mňa a rýchlo sa odtiahol úplne. "Dnes večer... pozívam ťa na večeru" Uchechtol sa a zmizol na chodbe. Zhlboka som sa nadýchla a jemne som sa dotkla svojich pier. Ja.. jeho bozk bol taký nežný a.. Amnnn.. ja sa nedokážem sústrediť na.. čo som to vôbec chcela? Privrela som očká a ešte raz si pripomenula dotyk jeho sladkých pier. Mám akési divné príjemné mravčenie v bruchu. Ale, že by to spôsobil ten starý upír?! Tak to teda nie! Ale mám potrebu ho vidieť.. Musím ho vidieť. A nakopať ho do zadku! Čo si ten hlupák myslí?! Ja nie som jeho hračka!

Tak no, tej večeri som sa nemohla vyhnúť. Takže a Rachel to úplne zabila. Akože navliekla ma do sýtočervených šiat a neboli práve najdlhšie. Boli docela krátke a mali len dve tenké ramienka, to, že boli obtiahnuté nebolo fér. Ona to brala ako akési naše oficiálne rande. Ale ja nie... Nechcem rande a už vôbec nie s ním! Už ma chcela dokonca našuchať do štoklí, ale na to nech veľmi rýchlo zabudne." Ja si to neobujem!" Zavrčala som na ňu. "Prosím... obuj si to.. Claudovi vypadnú oči" Usmiala sa od ucha k uchu." Zabudni" Zavrtela som hlavou a v tom sa ozvalo klopanie na dvere. Obula som si tenisky a otvorila. Stál tam Claud a premeriaval si ma s nepatrne pootvorenými perami. Mal oblečené čierne tričko a biele rifle, nechýbala modrá kravata, ktorá akosi dokončovala jeho vzhľad. "Si... páni.... vyzeráš sexi.." Zavrčal akosi.. neviem ako to povedať, alebo opísať. Mal trochu chrapľavý zastrený hlas. Chytil ma okolo pasu a pritiahol si ma k sebe. Akože a Rachel nám stála za chrbtom však prečo nie. Zabiť ho za to! Naklonil sa ku mne a chcel ma pobozkať, teda vyzeralo to tak. "Nie... večera" Pripomenula som mu a uškrnula som sa. Nespokojne zamrnčal a pustil ma." Fajn" Povzdychol si a uškrnul sa. Začal ma ťahať von a ja som mala čo robiť, aby som s ním udržala krok. Bezohľadný idiot! "Pohni" Rozkázal a ťahal ma až kým nezastal a svojou brutálnou rýchlosťou mi zaviazal na oči akúsi látku. Jeho silné ruky ma zatlačili do stoličky, alebo do čoho to. Skátka ma donútil si sadnúť. "Čo to robíš?! Okamžite mi to daj dole" Začala som protestovať a keď sa nahol k môjmu uchu stŕpla som. "Pšššt sľubujem, že sa ti nič nestane.." Zašepkal a nežne ma pohryzol. Zahryzla som si do pery a privrela očká. Bolo to tak... Narušoval mi môj osobný priestor! Keď sa odo mňa odtiahol ani som sa nepohla. "Pootvor ústa" Zašepkal a ja som ucítila niečo veľmi sladké. Jahody. Otvorila som ústa a on mi priložil jahodu k perám. Natiahla som sa a odhryzla som z nej. Bola sladká a chutilo mi to. "Toto je večera?" Spýtala som sa a nemohla som pozorovať jeho reakciu, ale akosi som vedela, že sa uškŕňa. "Toto nie je ani predjedlo" Uchechtol sa a ja som dostala ďalšiu jahodu. Neprotestovala som a nechala som sa kŕmiť. "Chceš ešte?" Spýtal sa a ja som prikývla. "A neprejdeme k ďalšiemu chodu?" Spýtal sa a ja som sa na chvíľku zamyslela. "Fajn... aj teraz ma budeš kŕmiť?" Spýtala som sa zvedavo a on sa uchechtol. Nežne pritisol pery na tie moje a pohladil ma po ruke. Začal sa pohrávať s mojimi perami a ja som ho nechala. Chvíľku. "Nie.... dosť.." Zamrmlala som mu do pier a on sa odtiahol." Voniaš dobre.. a tvoja krv.. je tak lákavá..." Zašepkal a až teraz mi to došlo.. Ja som večera. Mierne sa mi zrýchlil tep. "Buď pokojná... budem nežný" Zašepkal a asi mu došlo, že mi to došlo. Jemne ma pobozkal, aby ma snáď upokojil. No moc to nepomohlo." Ale ešte nie" Cítila som jeho úsmev. Bola som tak nervózna, že keď ma začal kŕmiť akýmsi pudingom ani som ho nedokázala poriadne jesť. "Nechutí ti?" Spýtal sa a ja som si povzdychla. "Je to dobré, ale ..." "Smiem jesť teraz ja?" Spýtal sa a ja som sa trhane nadýchla. "Ja... áno" Čo bolo v tých jahodách, že mi takto hrabe?!

Nemám slov 11.časť

25. května 2014 v 16:56 | Zuzu |  ...Nemám slov...
Ja viem je to chaotické ale bude to lepšie ...

Skríkla som na celé okolie. "Neboj sa.." Usmial sa na mňa a s poza chrbta vybral čiernu ružu. Šokovane som sa na neho pozrela. "Čo to je?" Spýtala som sa zaujato. "Dárek" "Pre mňa?" Začal sa smiať ako blázon. Nechápavo som na neho hľadela. Oprela som sa o mramorovú stenu a čakala kým sa ukludní. "Nie pre An" Pozrela som sa na neho ako na magora. Nechápem čo som čakala? Nahnevane som sa na neho pozrela. "Ale hadam nežiarliš.." "Nie" Odvrkla som a rozhodla sa odísť. Nepotrebujem sa zdržovať v jeho prítomnosti! Aj tak mi je s neho maximálne zle! Ako môže byť tak.. Arggg!! Spravila som pár krokov od neho, ale on mi chytil ruku do svôjho pevného zovretia. "Kamže kamže?" "Do prdele" Povedala som a on sa zamračil. Asi si myslel, že s ním budem jednať v rukavičkách. No zasmejme sa. "Zplešať ty debil" Vytrhla som mu ruku a odišla. Nevedela som kam kráčam a akosi mi to bolo jedno. Všade lepšia ako pri ňom. "Ah Rose-Mary. Počkaj" Bolo mi jasné že to není Claud. Nebol to ani jeho hlas ani ma tak neoslovoval. Otočila som sa a koho nevidím Tripp. "Posiela ťa Claud?" "Áno." Povedal a prispôsobil sa mojej chôdzi. Nepozrela som sa na neho. Všetci skáču tak ako on píska! Cítila som ako na mňa Tripp pozerá. "Pozri, ja nechcem, aby si mala na Clauda zlý názor, ale nebudem ti vnucovať môj pohľad len ma vypočuj." Mám ho vypočuť?! Mám ho vypočuť?! Robí si zo mňa srandu?! Najradšej by som im všetkým rozmlátila huby! Mŕtvoli jedny hnusne hlúpe! "Clauda som stretol. Asi keď som mal 14. Bol som stále doma a moja mama nechcela, aby o mne niekto vedel. No dozvedeli sa to upíry... čistokrvný upíry. Vieš ja, Claud, Kat, Rocco a dokonca aj Rachel sme boli len polovičný upíry. No a preto nás nenávideli. Nezapadali sme ani do jedného zo svetov. Boli sme... iný. Nedokonalý a asi sme sa im hnusili. A Claud nás zachránil, mňa dokonca viackrát. Mal som vtedy 14 šiel som domou, bol som u otca a vracal som sa k matke. Stretol som partiu. Neviem presne čo boli, ale vedel som, že vedia čo som ja. Začali si ma doberať rozbili mi okuliare.." Dal si ich na chvíľku dole a vyčistil si sklá. No pozerala som sa na neho a čakala čo z neho vypadne. "Mám pocit, že ma chceli zabiť" Nastala chvíľka ticha. "Ale veď si už mŕtvy ako ťa mohli chcieť zabiť?" "Vieš Rose-Mary, sú spôsoby ako zabiť aj nás.. No, ale späť k príbehu. Zjavil sa tam Claud a pomohol mi zachránil ma i keď ho skoro prizabili.. no.. prizabili... ale postavil sa za mňa.. Možno ti príde ako hlupák, ale on je lepší ako myslíš" Zadívala som sa na Trippa nie som si istá či mu verím, alebo nie a možno, že ani nie. Nič som mu nepovedala len som sa otočila a odpochodovala dakam tam.Vliezla som do jednej z izieb a zarazila som sa. Bola plná škatúľ a bolo na nich napísané An. Takže aj ona tu bývala, no super. Zvedavosť mi nedalala a tak som sa v tej jednej škatuli trošku prehrabávala. Našla som parfém, no bol akýsi levandulový a celkom pekný tak som si ho požičala. Vyšla som von a šla teda ďalej. Našla som kuchyňuuu!!! Jeeeej, konečne myslela som, že skapem. Akože on sa kŕmi a mne nič nedá to je pekné. Prešla som okolo neho a pousmiala sa keď som si všimla ako stuhol. Muaahahaha ja viem presne čo ho rozhodilo. To, že som si požičala starý parfém Angee a voňala som ako ona. Prudko vstal a prešiel ku mne. Opierala som sa o pult a ignorovala to, že stojí za mnou, začala som si natierať chlieb. Akože dom plný a oni majú chlieb WTF?! Ruky mi obtočil okolo pásu a nos zaboril do mojich vlasou, počula som ako spokojne zavrnel a pri tom ma pohladil po brušku, akože čo to robí?! Uchechtol sa a jemne ma pohryzol do uška, nedokázala som sa ubrániť spokojnému vrneniu. Jeho studený dych ma šteklil a vyvolával vo mne zvláštni pocit. Zahryzla som si do pery a donútila sa rozmýšľať ani neviete aké to bolo ťažké. "Čo to robíš?" Spýtala som sa cez zaťaté zuby a on sa uchechtol. Odhrnul mi vlasy z krku a nežne ma naň pobozkal, prešla mnou vlna istého vzrušenia. Zhlboka som sa nadýchla no neodvážila som sa na neho otočiť. Bol jemný a nežný a to len vďaka tomu parfému. Len vďaka Angee. Zavrela som oči a potom ich znovu otvorila. Došlo mi to, som náhrada za Angee. Otočila som ho a zatlačila mu do hrude. "Choď do riti idiot!" Zavrčala som podráždene a on sa mi zadíval do očiek, no nie kdeže neodtiahol sa. To by ho bolo zabilo. Zadíval sa na moje pery a nahol sa ku mne. Jeho tvár od tej mojej delilo len pár centimetrov a ja som cítila ako sa mi začínajú potiť dlane.

Luna

25. května 2014 v 16:46 | Zuzu |  Sakura Haruno rozkvéta..
No takže áno žijem... na vašu smoli :P ale blog je malinko mrtvučký -_- a to sa mi až tak moc nepozdáva... každopádne s tým treba niečo spraviť... hlavne s tou mojou lenivosťou -_-


Sakurino srdce bilo tak hlasno až sa bála, že ho započuje a to rozhodne nechcela. Zadívala sa na neho a zrazu všetky slová čo mu chcela povedať zmizli. Odplavila ich vlna myšlienok, ktoré nedokázala predíchať. Namiesto toho vdychovala jeho vôňu s ktorej sa jej malinko točila hlava. Voňal pekne príjemne, upokojujúco a Sakure sa to páčilo. Bez slova ju k sebe pritisol a zadíval sa jej do zafírových očí. Musel niečo povedať, nechcel mlčať ako idiot, ale bohužiaľ nevedel čo povedať. Boli už len kúsok od jeho izby a tak ju odniesol tam. Len čo vošiel do izby zavrel za sebou dvere, a zostal so Sakurou stáť pri nich. Zadíval sa na ňu. "Sakura..." Začal šeptom, ale nič viac s neho nevyšlo. Hľadel na ňu a nedobrovoľne sa červenal. V jej očkách žiarili malinké iskričky, tvár jej osvetľoval len svit mesiaca za oknom, ktorý sa snáď tiež chcel pokochať jej krásou. No Sasukeho pohľad neustále padal na jej pery, ktoré ho volali a on nedokázal dlho vzdorovať. Nežne pritisol svoje pery k tým jej, zavreli očká. Na tvári sa jej objavil rumenec a v hlave jej to začalo šrotovať. V jej vnútri sa odohrával boj medzi jej srdcom a hlavou. City súperili s rozumom a víťaz bol po chvíľke jasný. Jazykom mu prešla po spodnej pere pri čom mu spôsobila zimomriavky. Zvalil sa s ňou na posteľ a rukami jej začal prechádzať po bokoch. Bolo vidieť, že sa snaží ovládať, aby nespravil niečo čím by ju mohol vystrašiť. Ale ona vystrašená bola. Robila všetko proti jej zásadám. Vedela, že k Sasukemu niečo cíti a vedela, že to nie je sranda, ale cítila niečo i k Itachimu a práve preto musela Sasukeho odtlačiť. "Sasuke.. Toto nie je správne" Zašepkala a on ju nežne pohladil po tvári. "Miluješ ma?" Spýtal sa jej. Nespýtal sa prečo ani či miluje jeho brata v tejto chvíli ho zaujímali len city, ktoré prechovávala k nemu. Zahľadela sa mu do očí a nevedela čo mu povedať. Pravda.. Možno, že tú by mu mohla povedať, ale keďže ho od seba odtlačila a mozog dokázal vnímať aj zvyšok súvislostí a nie len jeho vôňu dokázala sa zamyslieť a pravde sa oblúkom vyhnúť. A preto sa rozhodla, že mu neodpovie. Bez slova spod neho vyliezla a prebehla do svojej izby. A on? Zostal tam. Zvalil sa na brucho a zahľadel sa na mesiac. "Ach, bolestná luna berieš mi jej lásku ty? Ach, bolestná luna, kedy dokopem sa pravdy?" Spýtal sa a snáď ho niečo napadlo. Sakura stála vo svojej izbe opretá o dvere z hlboka dýchala. Hľadela na mesiac. Po chvíli prešla k oknu o ktoré sa oprela. "Ach, bolestná luna. Prezraď, čo robiť mám? Ktorému s nich svoje srdce dám?" Zdá sa, že v tom Sakura mala chaos. Ale na čo myslel Sasuke? Stál v izbe a sledoval mesiac stále. Premýšľal a mal čo robiť aby sa nezbláznil. Vzal si do ruky gitaru a notes.
Sladké pery, ktoré lákajú
Ohľad na mňa nemajú
Nedokážem im odolať
Chcem ju v náručí mať
Chcem aby ma milovala
Aby mi srdce dala
Nechcem sa o ňu deliť
Ale musím pravde čeliť
Milujem ju a nedokážem myslieť
Len na nej pohľadom vysieť..... Arggg... toto nie je ono!" Zavrčal a hodil notes o stenu. Zhlboka sa nadýchol. Snáď chce začať od znova...
"Luna.. každý deň si iná,
Ty si snáď za to vinná..?
Aj ja som totiž iný každý deň,
Nie je nič čo nespravil by som preň,
Pre ten jej sladký úsmev čo ma vyvádza z pokoja,
Pretože viem nemôže byť môj lebo ona nie je moja..
Chcem aby sa usmievala kvôli mne,
Ale to je len v mojom sne....
Luna, svietiš do temnoty,
Vidíš iné svety...
Cíti sa niekto ako ja?
Vzdá sa niekto bez boja?
Luna poraď mi.. pomôž nájsť cestu..
K tomu vysnívanému miestu....... No tak fajn to by šlo" Zamrmle si a pokračuje v skladaní. Hrá dosť na hlas a počuje ho i rúžovláska pritisnutá uchom k stene.

Vampire a čarodejnica! 42.Kapitola

8. května 2014 v 12:00 | Ivka-chan |  Vampír a Čarodejnica
Tak a ďalšia časť ...viem že je krátka ale je sručná :P ...hahaha zjedla som vtipkovskú kašu XD ...prajem pekné čítanie :3 ...

Už ubehol druhý týždeň po novom príchode Emilli. Je veľmi ťažké čeliť tomu, že srdce ktoré ste si mysleli že patrí vám patrí úplne niekomu inému- upírovi z menom Georg Fridrich V. ….vážne je to ako dýka do srdca i keď to nebolí až tak ako som si myslel...Že by to bolo kvôli Erge, ktorá prišla s mojim nešťastným?....a možno je to ako sa hovorí šťastie v nešťastí. "Áno, musí to tak byť!" Povedal som si nahlas sám pre seba vo vedomí, že som sám, ale tak to nebolo."Hovoril ste niečo Džako-sama? Spýtal sa ma môj komorník prišpendlujúci ďalší špendlík na ohraničenie rukávu. (Bola to rodná tradícia komorníkov v našej rodiny, vytvorenie vlastného smokingu pre svojho pána na jednu jedinú vec = SVADBA!) "Ach! To nič Albrecht...len že tvoj smoking v konečnom vzhľade bude úchvatný, až tak že sa ho neviem dočkať." Pousmial som sa naňho tak aby som sa čo najmenej pohol, veď kto by chcel byť bodnutý špendlíčkami? Ja nie, nie v tejto chvíli. "Veľkoryso Vám ďakujem môj pane...vaše slová vždy vedia zahrať moje staré srdce." Postavil sa a opatrne zo mňa strhol hornú časť smokingu." Nebojte sa pane, smoking bude do záverečnej noci už dávno hotový." Uklonil sa a šiel k šijaciemu stroju dokončiť svoje dielo."Iste, s tým nemám vôbec pochyby. "Znova som sa pousmial, šiel k nemu poťapkal ho po ramene a následne odišiel do svojej izby. Práve teraz s Em dodržujeme ďalšiu tradíciu, tentoraz z jej strany... ide o to že sa ženích a nevesta nevidia a ani spolu netrávia čas sedem dní pred svadbou, no a od teraz to je už necelých päť dní. "Práve teraz určite skúša šaty.." Pomyslel som si pričom som si ľahol na posteľ."Ach, to bude ale pohroma, s tou jej smutnou znudenou tvárou."Nad tou myšlienkou som sa od srdca zasmial. Čo sa u mňa nestáva často. Moje srdce vie podskočiť iba u Em a u Erge, čo je veľmi zvláštne. Prehodil som sa na bok."Čo asi tak robí Erge..pomáha s výberom, alebo sa len nad Eminimi xichtíkmi pousmieva?...Ach, prečo ťa mám stále v hlave?!! Je to normálne!??" Znova som sa otočil, tentoraz na druhý bok. Erge..hneď ako som ju uvidel, tak ako keby som našiel niečo čo mi pri Em chýbalo, bol to ten jej priamy pohľad, alebo ten krásne rozkošný pohľad, ktorý na mňa urobila keď mi ďakovala za záchranu pred tou Ojou. Hmm...kto to má vedieť...Pousmial som sa a vykúzlil si gitaru. Uchopil som ju a´ko keby bola s porcelánu a začal brnkať tóny, skladajúc báseň pre "moju vyvolenú".

A zas ...

7. května 2014 v 18:42
Zas som to prehodila ...nejak ma to pochytilo :P


Náhled-

PS: Je moc jednoduchý ja viem ale ľúbka sa mi :33

Vampire a čarodejnica! 41.Kapitola

7. května 2014 v 17:11 | Ivka-chan |  Vampír a Čarodejnica
No ja viem že je to o "dosť" neskoro ako som slúbila, ale nemala som čas...gomene :( ...Ňom! Ale už som tu a tak vám sem hádžem to čo som slúbila :3 ..dúfam, že sa vám to bude ľúbiť :) :) ...

Ako som prišiel na to, že Emilli môžem stiahnuť do môjho sveta bez toho aby ma začala nenávidieť tak som hneď povolal Goga späť do služby..."Pane nemusíte byť taký napjatý, teraz prídeme na čas." Pozrel sa do spätného zrkadielka tak aby ma videl."To ja viem ale ja už to bez nej nevydržím..chcem ju! A chcem ju celú, celučičkú!" Na to sa Gogo len pousmial a znova svoj zrak upriamil na cestu."Nech tak, dám čo najrýchlejšiu možnosť ako sa dostať k vášmu cieľu pane." Ako to dopovedal tak dal pedál radiaci množstvo paliva až k zemi a mňa?...mňa strhlo ešte viac na sedadlo! Keď Gogo myslí niečo "smrteľne" vážne je lepšie nechať ho to spraviť, lebo ak nie, je schopný aj zabiť....cesta takouto rýchlosťou bude trvať okolo troch , štyroch dňoch a tak som začal uvažovať nad tám čo jej poviem- ale nejak sa mi zasekol jazyk, nedarilo sa mi nájsť tie pravé slová.

*EMILLIN POHĽAD*

"Emilli, drahá je čas na skúšku šia-at...." Radostným tónom na mňa vyjásala matka za dverami mojej izby. Už prešli necelé dva týždne...ešte päť dní a stane sa zo mňa "smutná manželka"...."Ahhh."Povzdychla som si a otvorila mame dvere." No konečne drahá....hoho za chvíľku sa splnia všetky tvoje sny dcérka." Ako to dopovedala tak ma stiahla k autu a následne do salónu svadobných šiat, kde už na nás čakala Erge."Tak za chvíľku sa už budeš premávať na záhrade v jedných týchto krásnych šatách..."Rozprestrela ruky a poukázala na miestnosť plnú svadobných šiat.*Ach mami, keby som ty len bola schopná povedať pravdu o mne a Georgovi....možno by som sa aj usmievala tak ako ty v tejto chvíli...* Nemala som slov, nič povedať a nie to sa ešte každých päť minúť prezliekať do iných šiat." Neboj..." Pošepkala Erge za mnou pričom ma chytila za plece. Otočila som sa knej z výrazom ako to myslí." Toto je salón patriaci Eimi Teadžúnovej..teda respektívne tento salón patrí čarodejníčke." Uvolnila ruku z môjho pleca." Teda je tu povolené čarovať."Mrkla na mňa vo chvíli keď sa matka zoznamovala s predavačkou."Teší ma, ja som slečna Teadžúnová." Ako to povedala tak som sa aj ja s Erge predstavili. Následne na to, nás zaviedla do kútiku pre hosťov. (Bol zložený z rohovej šatne, ktorá bola pripojená k malému molovému pásiku a na konci mólu bol stolík s kreslami- proste klasika v svadobných salónoch.) Ako si tak moja matka a Erge urobili pohodlie tak ma slečna Teadžúnová postavila na stred mólu....pošomrala si niečo popod nos...a na mne sa objavili prvé svadobné šaty s jej menu na moje veľkostné číslo."Tak madam, slečna čo myslíte?" Opýtala sa hneď po tom ako mi k daným šatám pri-kúzlila diamantový náhrdelník." Je to pekné, ale nie je to TO čo si na svojej dcérke predstavujem--" Poškrabala sa na brade pričom jej na súhlas prikývla aj Erge. *Ach! Toto bude určite nadlho.*Povzdychla som si a vyrovnala sa pričom na mne viseli už úplne iné šaty.

Oznam...

3. května 2014 v 13:12 | Ivka-chan
Tak po xxxdlhej dobe sem hádžem nový dessin ....(neviem s tým ešte profesionálne narábať tak gomenne :( ) ..no dúfam, že sa lúbi :) :) ...


Náhled -

PS: Ešte musím niečo dokončiť, ale možno tú už za chvíľku nájdete i ďalšiu časť Vampire a čarodejnica :) ...držte palce :D ...Sayonara zatiaľ :) :) :) :33