Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Červen 2014

Ňomky

30. června 2014 v 21:51 | Zuzu-chan
Nom,nom co poviete mozem ist za Ivou do skoly? :) Bude so mna prvaca a z Ivy druhacka joooj stare tapy... ale konecne skola kde sa budem ucit kreslit a malovat :3

Vampire a čarodejnica! 44.Kapitola

30. června 2014 v 20:00 | Ivka-san |  Vampír a Čarodejnica
Tak a dotukaná daľšia časť ...
Objavila som sa vo veľmi známej izbe. Zelenkasté steny, posteľ pri okne a oproti pisací stolik s rovnakou fotkou akú som držala v ruke. "Sui..." S výdychom som povedala jej meno. Rukou som prešla po fotke a následne na to som sa kukla na spiacu tvar Sui. * Ach, tak velmi chcem s tebou hovoriť...ale....* "Ale to nie je možné..." Ako som to povedala tak sa premrvila a nasledne sa zobudila, no a ja blbý baka som sa ani nepohla s miesta. "E...EMILLI!" Hneď ako rozoznala kto som tak vyhŕkla moje meno tak hlasito, že ani nie za minútu prišla do izby jej matka. To som sa ja už samozrejme spamätala a schovala sa s nevyditeľnovacím kúzlom. "Sui!" Oslovila ju matka blížiaca sa k Sui (ktorá začala poplakávať) s ustaranou tvárou."To je v poriadku Sui ty za to nemôžeš, nie je to tvoja chyba....není to chyba nikoho..." Začala ju uteševať,ale márne.Po nejakej dobe Sui zaspala od vyčerpania.*Čo to bolo? Prečo tak hlasito plakala...prečo sa obviňovala...prečo je taka bez života ??? ...SUI ! ..Ja nechcem aby si bola kvôli mne smutná, nechvem aby kvôli mne trpeli moji najbližší!!!* Pristúpila som k Sui, rukou som jej jemne utrela posedné zoztatky sĺz." Sui, som tu ...som tu a preto už viacej nemusiš plakať. Som tu." Ako som to hovorila hladila som ju po hlasoch.*Ach prečo len neexistuje nejaké kúzlo!* Opatrne som si k nej prisadla pričom som ju stále hladila po vlasoch, zavrela som oči aby sa moje slzy nemohli dostať von, ale ako som ich tak zatvárala tak predca sa len jednej podarilo utiecť. Naklonila som sa k Sui a otvorila oči v tom som zbadala ako moja slza spadla na jej tvár...divnejšie bolo že jak dopadla na jej pokožku tak sa okolie izby vyparilo a všade na vôkol nebolo nič len ostrá biela ktorá vás nútila zavrieť oči. Jednou rukov som si zakrila tvár a v tom....' "Sui, Sui pozri! Pozri! To je žaba~" ....hneď ako som započula svoj hlas som sa trhla jeho smerom. " Ahhh, ahh...Em si moc rýchla...prečo si vôbec skočila do toho rybníku.." " Žaba, lebo je tu žaba žabička~" ...Uvidela som ako sa hrám so Sui keď sme boli deti. * Ach, to boli časi ...* Jemne som sa usmila pričom mi po licach stiekli slzy. "Sui." Zašrípala som medzi zubami potlačajúc plač. Utrla som si slzu a vtom sa oslňujúca biela zmenila na temnú čiernu. " Ach, Sui , Sui, Sui si vážne tak hlúpa a tak nešikovná ...dokonca si ani nezahránila svoju kamarátku, ako sa vôbec môžeš pozreť do zrkadla keď si zabila priateľku, no tak povedz ako!" ...Bolo to neuveriteľne, v tej tmne bola moja silueta, ktorá vinila Sui za moje zmiznutie, teda "smrť"...Ako som sa na to dívala videla som klačiacu Sui, ktorá sa ospravedlňovala " Odpusť mi ...ja ..nevedela som ako ťa dohnať
...ja...ja ...otpusť Emilli."...ale moja silueta ju len stále a dookola preklínala a obviňovala.

Vampire a čarodejnica! 43.Kapitola

30. června 2014 v 10:02 | Ivka-san |  Vampír a Čarodejnica
No čo mám hovoriť už od mája sa mi nejak zhoršilo zdravie (stále mám horúčky) a tak len sem tam niečo napíšem - nemám na to náladu, možno znáte a tak po dlhej dobe som niečo dokončila :D fakt super extra rýchlosť xD ...no dúfam, že sa bude lúbiť :)
" Ach, Emi moja dcérka jediná, si tak krásna." Z rožiarenými očami sa na mňa pozrela." Tie šaty sú pre teba ako stvorené." Pochlavila ma Erge. Mala som na sebe bielo-karminové šaty bez ramienok ozdobené diamantami všade, kde sa pozrete. Musím sa priznať i mne samej sa hrozne moc páčili. Pousmiala som sa a znovu pani Teadžúnova švihla prútikom a ma mne sa objavili už chvala bohu moje oblečenie, ktoré som mala pri príchode sem. " Tak, madam Hasburgová, ďakujem za vaš nákup." "Hohoo aj ja ďakujem, pani Teadžúnová." Začali sa na seba uškŕňať a o niečom rozprávať. " Dufam, že nebudeme rovnaké ako tie dve keď dospejeme." Oboznámila ma Erge zo svojou myšlienkou, šeptajúc mi do ucha. Hneď ako to dopovedala tak som sa nad tou myšlienkou musela zasmiať."Do by bolo...haha ..my dve by sme boli ešte horšie.. hahaha...." Nemohla som zadržať smiech, no a Erge mi to neuľahčovala, začala sa od srdca smiať ako som jej odpovedala. * Priateľ v nepriateľovi....hehe, kdo by si to pomyslel.* Kukla som sa na matku ako ešte stále debace s pani Teadžúnovou. * Hmmm je to vážne záhada.* Zrazu som pocítila menši tlak na rameny. Kukla som sa na Erge, ktorá na držala za pleco, pričom jej vyhŕkli slzy, samozrejme nie od smutku ale štastia, či od brutálnej srandy? Heheh to je tiež záhada. "Hmm, mali by sme vybrať aj nejaké šaty pre teba, veď si moja hlavná družička." Mrkla som na ňu a potiahla ju medzi moju mamu a majteľku domu. Hneď súhlasili s mojim nápadom a tak si Erge prešla tým či ja. *Hehe, ako krásne sa na to kuká.*
***
Celý deň som si náramne užila. Som veľmi šťastná, že po mojom boku ostala aspoň Erge. Je divné že sa na Georga nehnevám a ani k nemu necitím nič zlého, len ...len je mi bez neho smutno...veľmi moc smutno. Sadla som si za svoj pisací stôl...hej boli sme už doma....svoj zrak som upriamila hneď na svoju starú fotku asi tak s predroku. Som na nej ja a moja najlepšia ľudská priateľka "Sui", ktorá je bohužial v klamstve. Keď som náhle zmizla, ľudia začali hovoriť o gangu Lant's Gerand, ktorý už niekoľko krát uniesli dievčatá odchádzajúce domov z koncertu, no ale najviac sa preslávili tým, že sú nevystopovateľný a každá ich obeť neprežila, alebo ju stále držia a mučia. * Celkom sa nezmýlili, lenže mňa uniesol geng "VAMPIROV" s prikazom odvliecť ma k ich pánovi Georgovi ...ich KINGOVI. He, celkom komické i keď som od neho ušla tak chcem byť mŕtva ale i tak s ním i keby som mala byť sama.* "Ach, Sui ....prepáč...." Chytila som fotku do rúk. "Keby si tu tak bola určite by si mi pomohla...nie len s láskou ale aj s celkovým životom. Ty jediná si mi vždy rozumela i keď si nevedela o mojich schopnostiach, proste ....chybaš mi Sui." Pocítila som ako mi s kútiku oka padá slza....Ako náhle prišla noc tak aj moje srdce zahalila tma a jediný kto mal môj plamienok nádeje nebol nik iný ako ....ako. Pri tejto otázke som náhle začala myslieť nie na jednu ale hneď na dve bytosti, ktoré sa dokázali vyriť hlboko do môjho srdca a preto som sa rozhodla, že všetko risknem -zavrela som oči a pomyslela na miesto a na osobu za ktorou som chcela isť. " Už nie je cesty späť." Ako som to povedala už ma v mojej izbe nebolo, pretože som bola v ...

Rokford 1.

27. června 2014 v 23:13 | Zuzu |  Rokfort - Bradavice
Nad hlavami študentov sa rozprestierala hviezdna obloha. Nie neboli vonku sedeli v sieni a sledovali hviezdy, iný sa zhovárali a ďalší nervózne klopkali nohami. Každý robil niečo a vždy sa našiel niekto kto robil to isté. Teda skoro. Na kraji stola sedelo malinké dievčatko s prenikavými zelenými očami a vlasmi, ktorých farba bola niekde medzi hnedou a ryšavou. Na tvári mala jemný úsmev a pečlivo študovala knihu, učebnicu: Úvod do reálii Rokfordu . Stručná knižka, ktorá popisovala históriu Rokfordu a diania okolo neho. Potichu sedela a čakala kým vyvolajú jej meno. Mlčala a nik ju neoslovil ani ona nikoho neoslovila. Bála sa, alebo snáď ju to nezaujímalo? Jedno z toho určite. Po chvíľke zavrela knihu a rozhliada sa po okolí moc ju ten dej nezaujal, aspoň sa tak netvárila. Hlavu položila na stôl a tvárila sa, že spí. Možno, že chvíľku aj spala, teda aspoň do doby kým ju neoslovil niekto z ukrutne premilým hláskom. "Ahoj" Pootočila hlavu a zadívala sa na dievča čo ju zobudilo. Veselé dievča menšie ako ona. Svetlé vlasy a tmavé oči nadvihla obočie. "Ach prepáč ty si spala? Nechcela som ťa zobudiť" Zhodnotí rýchlo s jemným úsmevom na perách to ona sa znova len otočí a spí ďalej. "Hej! Počkaj! Prečo spíš?" Spýta sa a zatrasie s ňou. Zamračený výraz pohltí jej tvár a ona len nemilo niečo zavrtí. "Inak ja som Jenny a ty?" Spýta sa no odpovede sa nedočká. "Nemôžme byť kamarátky?" Veselý tón jej hlasu sa rozliahne po miestnosti a pár hláv sa za nimi otočí. Nik sa však neopovažuje im niečo povedať. "Ja.. Prepáč.. no.." Jenny sa chce asi postaviť, ale také ľahké to mať nebude. Chytí ju za ruku a zadíva sa na ňu. "Počkaj.. chcela si byť predsa moja kamarátka, nie?" Spýta sa a potom ju pustí. "To áno" Energeticky pokýve hlavou. "Tak fajn" Usmeje sa od ucha k uchu čo Jenny docela prekvapí. "Čo čítaš?" Spýta sa jej po chvíľke ticha a asi sa snaží nadviazať rozhovor. Ukáže jej knihu. "Aha, je to zaujímave?" Prikývne pri čom sa pousmeje, ale nič jej na to nepovie. Len čumí do tej knihy, čo tam vidí? Jeho meno. Koho meno? Jej otca. Nie, teraz nemyslíme jej nevlastného otca, ktorý večne smrdí po káve a na hlave má ulízané vlasy a i keď má peknú tvár a i svaly by sa našli niekedy je nudný. Je večne milý a vážne sa snaží, ale nie je to ono. Niečo tomu totiž chýba. Láska to však nie je. Lásky jej aj jej mame dáva dosť, ale.. asi je to tým že sa až príliš snaží. Jej otec-ten biologický. Videla ho len na fotkách. To po ňom má ohnivú farbu vlasou, ktorú sa jej matka snaží večne potlačiť nie akým lektvarom. Jej otec bol ryšaví bledý chlap. Tmavé oči, ktoré sú aj na tej fotke prenikavé. Možno je to tým, že tá fotka je čarovná a hýbe sa na nej. Teda skôr sa smeje. Ale dosť už o tom. Teraz je tu dôležitejšia vec. Idú ju zaradiť do jednej z fakúlt. Ale do ktorej? Chrabromil, Zmijozel, Bystrohlav a Bifľomor.Do ktorej z nich by chcela patriť? Asi ani ona sama nevie. Trápi ju to snáď? Možno áno, ale nedáva to na sebe poznať. Pozrie na Jenny, ktorú práve zavolali a po pár minútach ju zaradili. Bolo to rýchle spýtal sa jej dve otázky a ona odpovedala a vzápätí sa vítala s novými spolužiakmi. Prešlo pár ľudí kým sa ona dostala na rad. Prešla tam pozdravila a v tichosti sa posadila na stoličku. Nechala si na hlavu nasadiť múdry klobúk. "Ahoj Sue" "Dobrý" Pozdravia sa a nastane ticho. "Tak čo kam by si chcela ísť?" Spýta sa jej klobúk. Nepohne ani brvou. "Kam ma zaradíte" Skonštatuje potichu a asi zostane prekvapený pri jej slovách. "Si tak odmeraná.. Že by Slizolin?" "Ak chcete" Mykne plecami. "Ale máš i odvahu.. Nebelvír?" Spýta sa jej a asi čaká ako bude reagovať. "Ako chcete" Znovu mykne blecami. "Ale máš i talent... Mrzimor?" "Ja neviem, ako chcete" Zopakuje a klobúk sa zamračí. "Rada čítaš si inteligentná Havraspár?" Znovu len pokrčí ramenami. "Si zvláštne dieťa" Ticho. Sue mlčí asi nechce hovoriť ani o to nemá záujem. "Neviem si vybrať kam sa mi hodíš" "Nenaťahujte to prosím" "Nemám to naťahovať?" Spýta sa klobúk zarazene. Asi nečakal takúto odpoveď. Možno nie aké prianie kam by chcela ísť, ale ona nič. "Myslím... že viem kam sa hodíš" "Dobre urobte ako uznáte za vhodné" "Jaaaj.. prečo to je také prelietavé." A už znovu je na pochybách. Zaujímalo by ma čo v tej jej hlave vidí. Aký zázrak čo nového. "Vieš.. Susan.." "Sue" Opraví ho. Nemá rada keď sa jej hovorí druhý menom a keď už musí tak len nech Sue. "Dobre tak Sue.. Si drzá ako opica." Povie jej a ona len pokrčí ramenami. "Nemusíte so mnou bývať tak čo sa sťažujete?" Spýta sa jemne pridrzlo aby len potvrdila jeho slová. "Pff... asi sa v riaditeľni často stretneme." "Zjavne áno" Klobúk sa usmeje vďaka tejto odpovedi už zistil do ktorej fakulty ju zaradí.

FB

27. června 2014 v 22:04
Ohayo Minna :D
Takže mám v pláne vám oznámiť....žee... s Ivou sme už asi pred rokom rozmýšlali že spraví na fb stránku ako totok,.. lebo myslím, že je ľahšie to sledovať na fb ako tu.. dávali by sme tam oznami keby dačo pridáme a tak... čiže asi tak nejak :D nečakane sa volá Usmej sa keď čítaš :P


Výkvety 3.C-2story part 2.

13. června 2014 v 23:59 | Ivka and Zuzu |  Niečo HENTAI ??? (18+!)
Tak a tu to naberá grády :D ...takže pozor 18+! ....
Ostatok pod celým článkom :)



Výkvety 3.C-2story part 1.

13. června 2014 v 20:05 | Ivka and Zuzu |  Niečo HENTAI ??? (18+!)
Takže tak :D stretli sme sa napísali sme.. až dva krát... aaa preto je to take dlhe... tu jepart 1. Tu nič takého není čiže deťom prístupné :D Deti písali ale nevadí :P
Ostatok nájdete pod celým člankom

A zas

1. června 2014 v 20:03 | Zuzu :( |  Básne
Ja vim je tam chyb a je to cele zle... ale tak... proste... citim sa... som nahnevana sama na seba.... arggg do kosika u lesika... nebudem nadavat... proste nedokazem sa ovladat.... aspon teraz chvilocku... dajte mi minutocku.....
Fajn ehmmm.. dnes som stretla osobku o ktorej je vacsina mojich basni tak.... do kosika u lesika... nenadavam okik.... proste je to tu... a to ze "je to za mnou" jal vravia hokejisti "tak urcitee " ...... ehm ja mam nasich hokejistov rada a fandim im... buduce majstrovstva su nase ^^

Videla som ho len jedenkrat
a hned je tu ten hrozny zvrat
drzala som si ho od tela
Vela som toho nechcela
len ho uz nikdy nevidiet
Nic o nom nevediet
A co? Co sa stalo?
Zabranit sa tomu dalo
Nemala som ist tam
Dufala som, ze to dam
Houby majove, som nemohla
A ta anca mi ani nepomohla
Nechala ma v tom len tak
nemohla inak ani za mak
Par sekund mi stacilo
A vobec sa mi to nepacilo
pohlad do jeho ociek sladkych
Mi vazne vyrazil dych.
Nemozem s nim hovorit
Nesmiem to viac dovolit
Stacilo len par jeho slov
A bol koniec s touto hrov
Nezvlada som byt viac zla
A prisla som si taka mala
nie som vysoka tak akurat
Nemenila by som ani za mak
Ale proste moja sila zmyzla
Niekam tam si odisla
Pri nom sa mi podlamuju kolena
A to je situacia asi vazne nemenna
I ked je to proti mojej voli
A srdce ma z toho boli
Sakra! Je to baka!
preco som taka?
Neviem ho dostat z mojej hlavy
Akoby mi daku drogu dali
A ja som taka bezbranna
V jeho ockach stratena
Jeden pohlad staci mi
A su spat tie dni
Ked na nic ine nemyslim
Srdiecka si nakreslim
Ale je to do kelu proti mne
Proti pravedlam, proti hre!
Pretvarujem sa, dusim city
kracam po tenkej niti
a do pravdy nepadam
Vravim nech si je sam
Nech si je kludne s niekym
A proti sebe sa priecim
Ja stale ho... nemozem to povedat
nechcem sa svojmu srcu zodpovedat
a ani nebudem...
Radcej odidem
aa pokoj snad znovu budem mat
Len mysel sa musi so srdcom hrat
Ale aj tak ho mam stale v mysli
Boze! Take strasne nezmysly.