Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Rokford 1.

27. června 2014 v 23:13 | Zuzu |  Rokfort - Bradavice
Nad hlavami študentov sa rozprestierala hviezdna obloha. Nie neboli vonku sedeli v sieni a sledovali hviezdy, iný sa zhovárali a ďalší nervózne klopkali nohami. Každý robil niečo a vždy sa našiel niekto kto robil to isté. Teda skoro. Na kraji stola sedelo malinké dievčatko s prenikavými zelenými očami a vlasmi, ktorých farba bola niekde medzi hnedou a ryšavou. Na tvári mala jemný úsmev a pečlivo študovala knihu, učebnicu: Úvod do reálii Rokfordu . Stručná knižka, ktorá popisovala históriu Rokfordu a diania okolo neho. Potichu sedela a čakala kým vyvolajú jej meno. Mlčala a nik ju neoslovil ani ona nikoho neoslovila. Bála sa, alebo snáď ju to nezaujímalo? Jedno z toho určite. Po chvíľke zavrela knihu a rozhliada sa po okolí moc ju ten dej nezaujal, aspoň sa tak netvárila. Hlavu položila na stôl a tvárila sa, že spí. Možno, že chvíľku aj spala, teda aspoň do doby kým ju neoslovil niekto z ukrutne premilým hláskom. "Ahoj" Pootočila hlavu a zadívala sa na dievča čo ju zobudilo. Veselé dievča menšie ako ona. Svetlé vlasy a tmavé oči nadvihla obočie. "Ach prepáč ty si spala? Nechcela som ťa zobudiť" Zhodnotí rýchlo s jemným úsmevom na perách to ona sa znova len otočí a spí ďalej. "Hej! Počkaj! Prečo spíš?" Spýta sa a zatrasie s ňou. Zamračený výraz pohltí jej tvár a ona len nemilo niečo zavrtí. "Inak ja som Jenny a ty?" Spýta sa no odpovede sa nedočká. "Nemôžme byť kamarátky?" Veselý tón jej hlasu sa rozliahne po miestnosti a pár hláv sa za nimi otočí. Nik sa však neopovažuje im niečo povedať. "Ja.. Prepáč.. no.." Jenny sa chce asi postaviť, ale také ľahké to mať nebude. Chytí ju za ruku a zadíva sa na ňu. "Počkaj.. chcela si byť predsa moja kamarátka, nie?" Spýta sa a potom ju pustí. "To áno" Energeticky pokýve hlavou. "Tak fajn" Usmeje sa od ucha k uchu čo Jenny docela prekvapí. "Čo čítaš?" Spýta sa jej po chvíľke ticha a asi sa snaží nadviazať rozhovor. Ukáže jej knihu. "Aha, je to zaujímave?" Prikývne pri čom sa pousmeje, ale nič jej na to nepovie. Len čumí do tej knihy, čo tam vidí? Jeho meno. Koho meno? Jej otca. Nie, teraz nemyslíme jej nevlastného otca, ktorý večne smrdí po káve a na hlave má ulízané vlasy a i keď má peknú tvár a i svaly by sa našli niekedy je nudný. Je večne milý a vážne sa snaží, ale nie je to ono. Niečo tomu totiž chýba. Láska to však nie je. Lásky jej aj jej mame dáva dosť, ale.. asi je to tým že sa až príliš snaží. Jej otec-ten biologický. Videla ho len na fotkách. To po ňom má ohnivú farbu vlasou, ktorú sa jej matka snaží večne potlačiť nie akým lektvarom. Jej otec bol ryšaví bledý chlap. Tmavé oči, ktoré sú aj na tej fotke prenikavé. Možno je to tým, že tá fotka je čarovná a hýbe sa na nej. Teda skôr sa smeje. Ale dosť už o tom. Teraz je tu dôležitejšia vec. Idú ju zaradiť do jednej z fakúlt. Ale do ktorej? Chrabromil, Zmijozel, Bystrohlav a Bifľomor.Do ktorej z nich by chcela patriť? Asi ani ona sama nevie. Trápi ju to snáď? Možno áno, ale nedáva to na sebe poznať. Pozrie na Jenny, ktorú práve zavolali a po pár minútach ju zaradili. Bolo to rýchle spýtal sa jej dve otázky a ona odpovedala a vzápätí sa vítala s novými spolužiakmi. Prešlo pár ľudí kým sa ona dostala na rad. Prešla tam pozdravila a v tichosti sa posadila na stoličku. Nechala si na hlavu nasadiť múdry klobúk. "Ahoj Sue" "Dobrý" Pozdravia sa a nastane ticho. "Tak čo kam by si chcela ísť?" Spýta sa jej klobúk. Nepohne ani brvou. "Kam ma zaradíte" Skonštatuje potichu a asi zostane prekvapený pri jej slovách. "Si tak odmeraná.. Že by Slizolin?" "Ak chcete" Mykne plecami. "Ale máš i odvahu.. Nebelvír?" Spýta sa jej a asi čaká ako bude reagovať. "Ako chcete" Znovu mykne blecami. "Ale máš i talent... Mrzimor?" "Ja neviem, ako chcete" Zopakuje a klobúk sa zamračí. "Rada čítaš si inteligentná Havraspár?" Znovu len pokrčí ramenami. "Si zvláštne dieťa" Ticho. Sue mlčí asi nechce hovoriť ani o to nemá záujem. "Neviem si vybrať kam sa mi hodíš" "Nenaťahujte to prosím" "Nemám to naťahovať?" Spýta sa klobúk zarazene. Asi nečakal takúto odpoveď. Možno nie aké prianie kam by chcela ísť, ale ona nič. "Myslím... že viem kam sa hodíš" "Dobre urobte ako uznáte za vhodné" "Jaaaj.. prečo to je také prelietavé." A už znovu je na pochybách. Zaujímalo by ma čo v tej jej hlave vidí. Aký zázrak čo nového. "Vieš.. Susan.." "Sue" Opraví ho. Nemá rada keď sa jej hovorí druhý menom a keď už musí tak len nech Sue. "Dobre tak Sue.. Si drzá ako opica." Povie jej a ona len pokrčí ramenami. "Nemusíte so mnou bývať tak čo sa sťažujete?" Spýta sa jemne pridrzlo aby len potvrdila jeho slová. "Pff... asi sa v riaditeľni často stretneme." "Zjavne áno" Klobúk sa usmeje vďaka tejto odpovedi už zistil do ktorej fakulty ju zaradí.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Misha Misha | E-mail | Web | 1. července 2014 v 14:14 | Reagovat

bomba...honem další :-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama