Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Denník sestier! 62.časť

8. července 2014 v 17:28 | Zuzu-chan |  Anazuin denník
Už mi to vážne začína liezť na nervy! Prisám vačku keď nájdeme to knieža tak ho vykastrujem! Čo si o sebe myslí?! Museli sme kvôli tomu vyrušiť z pokoja našich rodičov-ktorých, podotýkam, sme nikdy nestretli! Ale prečo nie, však? Nahnevane som kráčala po chodbách hradu. Ja neviem čo, ale Anazu niečo hľadala v tej knižnici. Jooooj, čo nám to čil pomôže veľké guľové?Po asi pol hodine som sa na to vykašlala a išla za ňou. Čo iné som mala robiť? Aj tak by som sa jej inak nedočkala."Anaviiii.... budeš tu ešte dlho?" Spýtala som sa trošku otrávene keď som si všimla, že tam stále niečo hľadá. Ani sa na mňa nepozrela. "Ale Anazu. Musíme nájsť mapu" "A ona bude tu?" Spýtala som sa nechápavo. Prečo by mala byť mapa v knižnici? Nemala by byť niekde inde? Predsa len mať vojnovú poradu v knižnici? To si robte prdel, ne? "Samozrejme, očakávam, že je tu niekde ukrytá." Zadívala som sa na sestričku a uchechtla sa. Zas jej to myslí. Mala by som asi začať viac premýšľať, ale nato času potom. "Hmmm.. Ale kde by mohla byť?" Spýtala sa a ja som váhavou nohou vkročila na nepriateľské územie-vošla som do tej knižnice.Zvedavo som pozorovala svoju sestričku a čakala čo nájde. Po chvíľke sa natiahla po nie akú knihu a v tej chvíli ako ju vybrala z police sa otvorila tajná chodba. Rýchlo som prešla k nej. "Čo to do-?" Zamrmlala som a prečítala si názov tej knihy. Mŕtvy a živý. Ta studňa je mŕtvych a živých. Ale čo tá chodba? Nemala som z toho dobrý pocit. Váhavo som vošla dnu a na kamenej stene bol nápis: "Kto hľadá s jasnou mysľou nájde skutočný poklad. Kto tak nehľadá nájde istú smrť." Prečítala Anavi a ja som sa zamračila. "Pff, to aby som sa otočila" Zavrčala som a vydala sa dole tou chodbou. Celá bola z kameňa a stekali po nej kvapky vody, čiže tam bola zima a tma. Roztvorila som dlaň a pomyslela na oheň. Malinký plamienok mi začal tancovať na dlani a osvetlil kúsok kadiaľ sme išli. "Anavi, nemôžeš nie akým spôsobom vysať tú vodu?" Spýtala som sa keď mi kvaplo na nos. "Nie, to tá voda to drží po kope, keď zmizne ona, zmizne i stabilita a padne nám to na hlavu" Zhodnotila a pokývala hlavou. Zamračila som sa, ale prikývla som, že tomu rozumiem. Prešli sme ešte o kúsok ďalej a ja som zbadala pár drahokamov a došlo mi to, to bola tá návnada. Zavrteli sme nad tým hlavou, obom nám to došlo, ale i tak mi zostalo neblahé tušenie. Šli sme ďalej, potichu. Ani mne a asi ani Anavi sa nechcelo hovoriť. Možno nad niečím rozmýšľala. Neviem. Ja som premýšlala nad Kiniom, chcem mu pomôcť! Musím ho zachrániť!. "Anazu?" Zarazila som sa ten hlas. "Ki-Kinio?!" Zašepkala som prekvapene. Počula som ako Anavi hovorí Tribo. Predo mnou stál Kinio a naťahoval ku mne ruky. "Poď ku mne. Chcem ťa konečne držať v náručí. Chýbala si mi." Usmial sa na mňa a stále ku mne naťahoval ruky. "Kinio." Zašepkala som a spravila k nemu jeden malý krok. Zadívala som sa mu do očí a-. "Nie to.. nie si ty. Keby si bol skutočný Kinio, nič by si nehovoril a hneď by si ma objal aj proti mojej vôli.. a tvoje oči.. sú prázdne bez citu. Nie sú to Kiniove oči. Ty nie si on!" Zavrčala som a on sa rozplynul. Chytila som Anavi za ruku, bolo mi jasné, že z nie akého pračudesného dôvodu ma nepočuje. Pokývala hlavou, že ona vie a ja som sa pousmiala. Inteligentná sestrička. Videla som ako otvára ústa ale nepočula som ju. Po chvíľke ma potiahla za ruku a rozišli sme sa ďalej.Museli sme myslieť len na tú studňu, naše myšlienky nás doviedli ku Kiniovi a Tribovi, to som vedela. Po chvíľke sme zbadala akési svetlo na konci tej chodby. Nestihla som sa ani poriadne spamätať a už sme stáli v akejsi záhrade. Spola mŕtvej, spola živej. Došli sme k tej studni a tam bola ďalšia kniha. Nahnevane som ju schmatla a otvorila na prvej strane. "Kto chce priviesť späť to čo medzi životom a smrťou stojí. Musí mať odvahu nesmie to byť nik kto sa bojí. Ak zaklínadlo má fungovať, musíte s realitou bojovať. Nesmiete ho vysloviť ani za dne ani v noci, máte ukázať i neukázať zo svojej moci. Nesmie to byť za svetla slnečného ani mesačného, musí to byť pri spomienke niečoho večného. Nesmie byť búrka a ani slnko svietiť nesmie, len ten pravý toto zaklínadlo vie.." Prečítala som to a potom tie slová zmizli.Zadívala som sa na Anavi. "Čo tak na súmraku? Ani vo dne, ani v noci" Zašepká a ja som len pokývala hlavou. "Fajn... eeem a čo keď bude zamračené, nebude ani slnečno ani búrka.. aaammm... a nie aký pamätník, niečo večné?" Spýtala som sa jej a ona pokývala hlavou. My to snáď aj rozlúštime!
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama