Ohayo:3 Tak hneď k veci.Ide to tu dole kopcom a tak aby ste sa tu lepšie orientovali rozhodlisme sa spraviť FB, kde by ste mali prehliadnejšie aktualizácie.Nájdete nás-netipicky pod názvom: USMEJ SA KEĎ ČÍTAŠ (budeme len radi ak si nás pridáte)

Prosinec 2014

Utečme

30. prosince 2014 v 16:32 | Zuzu-chan |  Sakura Haruno rozkvéta..
Áno zase sasusaku...musím napísať aj niečo iné...ale úprimne som rada, že som napísala aspoň niečo :D no a ako sviatkujete? :)

Sakura sa utiahla na to posledné miesto na ktorom sa cítila bezpečne. Nie nebola to jej izba, ani sprchový kút kde z nej vždy opadla ťažoba bežných dní, ktoré sa však už nedali považovať za bežné. Musela ísť na strechu, na to jediné miesto kde sa cítila voľná, slobodná.No smútok, ktorý sa jej šíril do žíl bol až priveľmi silný a keď zasiahol srdce Sakura sa zviezla na kolená a mlčky sa zahľadela pred seba. Zahryzla si do pery a snažila sa upokojiť. Ale nešlo to, nemohla sa upokojiť. Potrebovala objatie, ale nikto neprichádzal. Možno nevedel kde je, možno nemal silu, na tom už nezáležalo. Ťažko by sa sústredila keby ho mala pri sebe, ale bola by pokojnejšia. V jeho objatí...nežnom a pevnom, v tom v ktorom sa cítila bezpečne, ešte minulú noc. Sakura sa postavila a otrepala sa. Musela sa pozviechať. So Sasukem sa pozhovára neskôr. Teraz musí ísť dole a chovať sa normálne. Zišla do izby, očesala si vlasy a šla si ešte do kúpeľne umyť tvár. Potom nasadila najpresvedčivejší úsmev akého bola schopná a zišla dole do obývačky. Všetci sedeli tam aj Sasuke, ale jeho výraz bol kamenný. "Dobré ráno..Ja som Sakura Haruno "Úctivi sa uklonila smerom k Madarovi. "Ach, rád ťa spoznávam. Volám sa Uchiha Madara a som strýku Sasukeho a Itachiho "Usmial sa na ňu a ona mu placho úsmev opätovala. Až teraz si všimla prečo sedí. Vedľa kresla, v ktorom bola usadená jeho silná, mužná postava, bol postavený invalidný vozík. Malinko prekvapene zažmurkala a keby ju nevyhodil s jej myšlienok hlas Minato nespamätala by sa." Sakura choď nám prosím ťa spraviť kávy" V tichosti prikývla a zašila sa do kuchyňe. Bolo to pre ňu ľahšie ako čeliť Sasukeho očiam, ktoré na sebe stále cítila. V tichosti vybrala šialky a v tom sa tam objavil Sasuke. "Mama ti odkazuje, že strýko radšej čaj" Zelenoočka nemo prikývla a kým dala variť vodu Sasuke sa premiestnil za ňu. Jeho silné ruky ju objali okolo pásu a pritisli k sebe. Zaboril si tvár do jej vlasou."Sasuke... Prosím.. Vieš čo je vo veci. Počul si" Čiernoočko sa zamračil" Neverím. A aj keby už to nezvrátiš.... Potrebujem ťa" Zašepkal a poťahal ju zúbkami za uško. "Nie. To nejde"Zavrtela hlavou. "Nejde to" Zopakovala šeptom. Odtiahla sa od neho a zaliala tie kávy a čaj. Čiernovlások zúfalo zaskučal. "Tak ujdime... Chcem byť s tebou..." Sakura sa na neho otočila a zatvárila sa bezbranne. Nešlo to. Nemohla mamu opustiť. Navyše je mladá a na takýto čin je priskoro. "Na všetko bolo priskoro"

Môj otec?

8. prosince 2014 v 20:46 | Zuzu-chan |  Sakura Haruno rozkvéta..
Netvrdím, že blog sa znova rozbehne. Len pridávam poviedku. Takže nič nesľubujem :/ Neberte to osobne :D
Poviedka má inak nový obrázok, lebo som sa trošku hrala s tabletom a stiahla si neviem čo a hrala som sa :3 a zdalo sa mi, že toto tam teraz sedí viac :)
Prajem Vám pekné čítanie užite si to :3 :D
Zuzu-chan

Sakura stála medzi dverami a hľadela na svoju matku a v tejto chvíli nevedela ako sa má tváriť. Bola malinko rozpačitá, asi aj za to, že sa za ňou nachádzal Sasuke a rozhádzaná posteľ. "Pustíš ma ďalej?" Spýtala sa jej s naliehavosťou v hlase. Muselo to byť niečo dôležité, niečo náhle, niečo čo zmení Saky život. Alebo nie? Sakura sa nervózne otočila a pozrela sa na Sasukeho, ktorý sa v kúte izby opieral o stenu, odetý len do čiernych riflí, ktoré mu len tak držali na panve, presne tým spôsobom akým to mala ružovláska rada. Spôsobom, ktorý hovoril "som-sexi-a-vy-s-tým-nič-nespravíte". A ona s tým nič robiť nechcela. Len na neho hľadela a keď si jej oči našli cestu k tým jeho, tvár jej zalial rumenec. Pobavene sa uškrnul, dobre vedel čím to zapríčinil a bol na seba v tej chvíli hrdý. Prehrabol si vlasy a pokrčil ramenami, jemu zjavne nevadilo, že by o tom jej mama vedela, ale jej áno. "Mami... nemôžeme ísť niekam... inam? Čo tak dole do obývačky?" "Nie! Nie! Nie!" Začala vrtieť hlavou, že to nepripadá v úvahu. Mala jemne zvraštené čelo a to Saky zmiatlo. Nikdy ju nevidela takú rozpačitú ako v tejto chvíli. Zahryzla si do pery a keby sa neozve hlas Sasukeho asi by skolabovala. "Jééj.. dobrý.. čo vy tu?" Zazubil sa. Za toto gesto si vyslúžil pár nechápavých pohľadov. "Sasuke? Čo ty tu robíš?" Sasuke sa zatvárilo nevinne. "Opisujem matiku" Zhodnotil a z niekade vytiahol zošit z matiky, samozrejme nie jeho, ale Sakyn. Takže sa jej hrabal vo veciach, čo všetko asi našiel pri tejto jeho nevýtanej obhliadke? Zelenoočka mu venovala nahnevaný pohľad a on len pokrčil ramenami. "Ach.. dobre... Saky tak poďme ku mne do izby" Zamrmlala trošku rozrušene a potom ju chytila za ruku a už aj ju ťahala preč. Rýchlo ju odtiahla do jednej izby, ladenej do slonovinovej farby. Posadila sa na veľkú posteľ a potľapkala na miesto vedľa seba. Sakura si k nej prisadla a skúmavo si ju prezerala. Nevedela čo sa deje, ale mala neblahé tušenie. Už si ani nepamätala kedy s matkou takto sedela a hovorila. "Pozri sa miláčik.." Začala opatrne a pohladila ju po vláskach. "Musím ti niečo povedať" Opatrne sa na ňu zahľadela a tým si získala jej plnú pozornosť. "Prosím, neprerušuj ma a len si ma vypočuj" Sakura pootvorila ústa v náznaku šoku. Túto vetu používala vždy keď niečo vyviedla a chcela to vysvetliť. Že by sa jej mame stalo niečo podobné? Ale to snáď nie, veď jej mama bola slušná a pozorná, nikdy by nič nevyviedla, ale toto vyzeralo, že áno. "Sakura, pred pár rokmi, no, pár... asi rok pred tvojím narodením, som niekoho stretla.." Sakura vyzerala v šoku, bolo jej jasné, že toto je téma "OTEC!!" a táto téma u nich bola v pase. A zrazu, jej matka začala sama od seba hovoriť o jej otcovi. Nemohla tomu uveriť! Nemo na ňu hľadela s očakávaním v očkách. "Vieš, že som ťa mala veľmi mladá a v tej dobe.. som bola nerozvážna. Veľmi rozpačitá a zničená z rozchodu... A tak som ho stretla, mladý, krásny, šarmantný. Bol poklad a myslela som, že sme kamaráti.. a že to tak obaja bereme" Nervózne sa zahmýrila a zahryzla si do pery. "Ale mýlila som sa. Jeden večer sme boli spolu von, nebolo ti nič nezvyčajné... Ale bolo to zvláštne, panovali medzi nami ticho, ktoré pôsobilo až trápne. Videla som, že ho niečo trápi a tak som sa ho na to opýtala. Povedal mi, že ma miluje a chce ma pobozkať. Bola som v takom šoku, že som mu nedokázala nič povedať. Tak som mlčala" Povzdychne si a prehrabne si vlasy. "Nechal mi čas na premyslenie.. a potom raz prišiel s tým, že ide preč. Študovať do Británie.. Nechcela som ho pustiť. Nevedela som prečo, ale niečo som k nemu cítila.. A chcela som.. veď vieš... no a potom odišiel, ku mne sa vrátil môj bývali a s tým som tiež.. a bola som s ním dva roky aj s tebou. Ale ide o to, že časovo.. to vychádza na toho môjho kamaráta" Povzdychla si a zadívala sa na ňu s obavou v očiach. Ale Sakura sa tvárila šťastne, konečne sa niečo dozvedela. Ale predsa len šťastie netrvá večne. "A kto to je?" Spýtala sa dychtivo, chcela to vedieť. "O to práve ide.. mala som ti to asi povedať skôr, ale nemala som odvahu... Ale teraz ti to skrátka musím povedať." Šepne a znova sa nervózne zahmýri. "Vieš... tvojím otcom... asi.. teda je.." Odkašle si a Sakura zamrnčí, potrebuje to vedieť. "Tvoj otec je práve teraz dole... A on je strýkom Sasukeho a Itachiho.. Uchiha Madara.." Vykoktala zo seba a Sakure sa v tej chvíli na pár sekúnd zastavilo srdce. Prestala dýchať a jej tvár vystriedala všetky farby dúhy. "Takže... Itachi a Sasuke sú moji bratranci?!" Spýtala sa trošku hysterickým hlasom. Bože môj!!! Ja som si skoro vzala vlastného bratranca! A-a... ach bože... Sasuke! Sklopila pohľad. "Nemala som odvahu ti to povedať, prepáč, že som ti to nepovedala skôr.."Zašepkala. Sakura sa postavila a zavrtela hlavou, že to nič. Vstala a rýchlo sa rozišla preč. Len čo otvorila dvere narazila na čierne vytreštené oči mladého Uchihu. Sklonila hlavu a rozbehla sa preč. Musela si to premyslieť a zrovnať v hlave. Najradšej by sa v tejto chvíli prepadla. Ako jej to len mohla zamlčať?

Vampír a čarodejnica! 45.Kapitola

4. prosince 2014 v 19:43 | Ivka |  Vampír a Čarodejnica
ko ju ta silueta stale ponárala hlbšie a hlbšie do tmy ,rozbehla som sa za Sui a chytila ju za rameno."Sui!" Oslovila som ju a ona sa s uplakanou tvarou pozrela na mňa. "E ...Emili? " Jej smutok ma až prelomil v kolenách. Zosunula som sa na zem a pevne ju objala." Sui, Sui Sui ..ja sa nehnevám. Odpušťam ti. "A..ako....ako je to ..možné..." Strhla sa a chcela sa vyprostir s objatia ale ja som ju len pevnejšie zovrela." Odpušťam ti." Svoje ruky pomali zdvihala k moju chrbtu a nakoniec ma tiež objala." Prepač mi...prepáč mi ..je to moja chyba, že si tu už neni ...prepáč mi!" Stále sa ospravedlňovala pričom som ju svojim dotykom ujisťovala že som tu, že som stále v jej srdci..." E ..smrk Emilli." "Som tu..som tu Sui a vždy budem i keď už ma neuvidíš budem stebou po tedy po kedy na mňa nezabudneš."" Nie ja nikdy! Emili ty si bola moja najlepšia priateľka moja staršia sestra na teba nikdy nezabudnem! Nikdy !..." "Ďakujem Sui..ďakujem.Ty si moja mala sestrička teraz a navždy." Obi dve sme sa navzájom pousmiali a objali tak pevne že nám ani nevadilo, že nedýchame. "Sui teraz ma ale veľmi dobre počuvaj ...prosím len ma počuvaj a na nič sa nepýtaj." Bolo vidno, že bola stoho zmätená ale i tak kývla hlavou na súhlas. Nemohla som to nechat, tak ako to bolo. Musela som jej povedať čo sa jastne stalo a že všetko bola moja vina a nie jej alebo niekoho iného a taktiež...taktiež som sa musela vyspovedat a len Sui mi mohla pomôcť, pretože len ona nerozmýšla ako nejaký blázon nad mocou ale ako človek uvažujúci nad láskou a porozumením ...preto ju mám tak moc rada. Keď som nej už všetko povedala o mojom dne zmiznutia a o jeho lravom dôvode, tak Sui bola celkom zmätená. Nedokázala uveriť,že i v našom svete žijú nadprirodzené bytostI. Mala nadmierné množstvo otázok, ktoré ale nechala mlčať v sebe lebo to nebol koniec vyprávania. "Páni ...tak ....tak toto najprv musím vstrebať...." S vybulenými očami chytnotizovala svoje nohy pričom nahlas dýchala. " Takže ten deň, keď si zmizla si sa ...si sa..." Kukla sa na mňa."...Stala ako keny otrokyňou upíra, ktorý ťa ale potreboval za nevestu a ...a...chápem to dobre, že si sa mu podvolila a zamilovala sa do neho?" Sklopila som zrak a ticho vyhŕkla." Áno." Cítila som ako sa jej uvolnil dych." No a keď si si uvedomila, že ho miluješ tak ti matka povedala o dohodnutom sňatku s ..." " S Džakom.." Doplnila som ju. " Ano s nim ...lenže on vie, že miluješ Georga? Neviem či som...""Áno, Georg, dobre si si ho zapamätala." Pousmiala sa. "Takže Georga, no a on kvôli tomu že je gentlment do teba netkačí lenže vaša a ich rodina sú už dávno dohodnutý a ty ako poslušná dcérka sa nestaviaš lrotim matkinému rozhodnutiu. Je to tak?" Nevedela som ako to robí, e úplne všetko trafila. Bolo vidno, že ma pozná, pozná skutočnú, takú aká som! ..Pozrela som sa na ňu vdakovným pohdom a vyhŕkla slova pravdy. Ona sa len usmiala a obiala ma. "Jaj ty moj tupelo, zdá sa že aj keď si veľká čarodejka stále nevieš pomenovať svoje pocity." V tom ako mi to povedala som sa rozplakala..."Sui ani nevieš ako ťa mám rada, si môj strážny aniel na zemi..si môj poklad....Ďakujem." Zo zasekávajúcim hlasom som sa jej zdôverila ako veľmi minje drahá. Keď som sa tak sňou obímala tak sa pochmurné prostredie v ktorom sme sa nachádzali smenilo na krásmu luku posiatu kvetinami v najzriarivejšých farbách sveta...bol počuť štebot vtákov a malý šepotajúci hlások padajúcej vodi, ktorá pri más vytvorila pásik striebornatej stuhy."Emili .." Odtiahla sa. "Vážne ťa už nikdy neuvidím..." Bolo vidno ako nad tým uvažuje ..nad všetkým čo som jej povedala. Nad tým prečo už nožem byť medzi smrteľníkmi. "Prepáč Sui ale nemôžem tu už byť....to moje zmiznutie bol začiatok môjho nového života. Ale neboj sa Sui budem za tebou chodiť i keď to bude iba vontvojich snoch tak ver, že sa mám dobre a že ťa vôbec neobviňujem za to že zmizla. Som veľmi rada, že ťa mám tak budz prosím ťa šťastná i keď už nebudem tá s ktorou budeš zažívať tie bláznovstvá. " Usmiala som sa na ňu a potom ju znova pevno objala. "Slúb mi , že ma prídeš čo najsôr navštíviť." " Sľubujem!"

I v útopií je chyba

4. prosince 2014 v 15:00 | Zuzu-chan |  Sakura Haruno rozkvéta..
Tichými a nenápadnými krokmi, tými, ktoré boli pre neho také typické, sa vkradol do jej izby . Oprel sa o dvere tým frajerským spôsobom, ktorým to dokázal len on. Tváril sa neutrálne, len jeho temné oči boli plné strachu a starosti o tú malú krehkú ružovlásku, ktorá ležala na posteli bez toho aby mu venovala pozornosť. Len sedela a hľadela von oknom. "Si v poriadku?" Po miestnosti sa rozhostil jeho zamatový hlas a ona sa na neho v tichosti otočila. "Čo myslíš?" Jej hlad znel ľadovo, odmerane, akoby ani len nebol jej. Bola nahnevaná, vyčítala mu to, že ju opustil. Vyčítala to však aj sebe a teraz posledné čo chcela bolo vidieť ho. "Poslala ma za tebou tvoja mama... kvôli večeri" Šepol s maličkou dušičkou, jej postoj bol pre neho niečo nové, niečo čo ho zarážalo. "Nemám hlad" "Ani ja nie" Opatrne k nej spravil pár malých krôčikov. "Saky.."Sadol si na okraj postele a ružovláska na neho len uprela tichý pohľad. "Ide o Itachiho, o ten jeho náhly odchod" Nebola to otázka, ale i tak zelenoočka prikývla. V tichosti ju k sebe privinol a začal ju utešovne hladiť po vláskach. "Saky, nesmieš si to tak brať. Pozri Itachi bol vždy veľmi ... rozvážny, určite mal na to nie aký dôvod" "Tým dôvodom si ty" Sakura k nemu na chvíľu dvyhla pohľad, ktorý však po chvíľke opäť sklopila. "JA?!" V tmavých hlbinách jeho očí sa zračilo prekvapenie. Čo s tým mal on? Netušil. "Ty" Prikývla a schúlila sa mu v náručí. "Ach Saky... Ja prepáč" "Mlč" Zarazila ho "Ale ja som-" "Ticho" Povedala tvrdo, nekompromisne. Zmätene sa na ňu zahľadel ale mlčal. Bol ticho. Nechcel, aby on bôl dôvodom jej zármutku, ale očividne s tým súvisela to mu na nálade nezlepšilo. "Ten večer... čo sme skončili u teba v izbe a ja som ušla... ma Itachi požiadal o ruku" Šepla tichúčko a na Sasukeho tvári sa objavil šok. "ČOŽE ŤA?!" Vyštekol a do žil sa mu nahnal hnev. Sakura bola jeho, vždy bude len jeho tak na čo sa tu starší Uchiha hrá. Mlčky na neho pozrela a on vzal jej tvár do dlaní."Čo si mu povedala?" Spýtal sa a vyzeral, že bude vraždiť. Prehliadla si je tvár s vražedným hnevom, ktorý nedokázal v tejto chvíli potlačiť. "Že neviem...On... zjavne vedel viac ako ja... tak ako vždy" Zašepkala. Sasukeho výraz zmäkol a v tichosti ju pobozkal na čelo. "Moja." Majetnícky ju k sebe privinul. "Sa-Sasuke!" Zapišťala a on sa len pousmial. Bol šťastný, že ju dokáže vyviesť z miery len jedným slovom. A ona bola vyvedená z miery tak ako nikdy predtým. "Môžeš..." Začala a potom sa zasekla. "Čo?" Spýtal sa a pritiahol si jej tvár k svojej. "Myslím, že .... asi by si nemal môcť nič..." "Ale i tak môžem všetko" Samoľúbo sa usmial a znova sa stal takým ako vždy. Jeho strach pominul a zostala len čistá túha po nej, a len ten čistý cit, ktorý sa snažil utajiť. Naklonil sa k nej a usmial sa. "Itachimu to už nikdy nedovolím" Šepol a zastrčil jej neposedný prameň za ucho. V tom čarovnom okamihu, keď si Sakura uvedomila pravdivosť Itachiho slov,ktoré jej nedokázal povedať a tak ostali len na papiery.. V tom okamihu keď sa Sasukeho srdce rozbúchalo a do žíl mu vplavovalo Sakurinu prítomnosť... Vtedy... sa v jasnej miestnosti odhalilo to čo medzi nimi bolo. Ten kvet, ktorý už tak dávno rozkvitol a až teraz sa rozhodol ukázať svetlo svetlu...... Ležali vedľa seba prepletený a mlčky hľadeli do očí toho druhého. "Si strašne krásna" Šepol a pohladil ju po obnaženom chrbte. Jemne sčervenala a sklopila pohľad. "Nádherná.." Naklonil sa k jej krku a nežne ju naň pobozkal. "Dokonalá" Šepkal kým bozkami putoval k jej perám. "A hlavne.. moja" Pousmial sa a najnežnejšie ako dokázal ju pobozkal. "Tvoja" Pritakala. Jej srdce prekypovalo šťastím, jeho láskou. Tak krásny okamžik pre ich zamilované srdcia, horúce tela túžiace po prítomnosti toho druhého a ich duše, ktoré boli stvorené pre seba. No nie vždy je všetko tak ako si ľudia prajú, aj v útopii je chyba.. Aj v nevinnom objatí dvoch milencov je hriech.. A i v láske týchto dvoch sú prekážky, ktoré na seba nenechajú dlho čakať... Možno kratšie ako si myslíme...

Keď už boli obaja oblečení, čistí a voňavučkí ozvalo sa klopanie na dvere. Sakura dvihla pohľad k Sasukemu a ten pokrčil ramenami. "Saky?" Hlas jej mami sa ozval spoza zavretých dverí. "Áno?" Sakura sa postavila a prešla ku dverám, aby ich otvorila, ale len na toľko aby videla na svoju drahú mamičku. "Miláčik.... Prišiel strýko Itachiho a Sasukeho... vieš musím ti niečo povedať" Šepkala rýchlo s napätím hlasom...Katastrofy sú niečo čo na seba nenechá dlho čakať.